Články z Ľudových novín rokov 1907-1910 sú svojráznou učebnicou dejepisu - dovoľujú nazrieť pod pokrývku spoločenskej diskusie a politického diania na Horniakoch v poslednom desaťročí pred prevratom, obdobím takmer nereflektovaným súčasnou slovenskou historiografiou. Ľudové noviny vychádzali v Skalici v náklade 10 tis. výtlačkov a spolu s Hodžovým Slovenským týždenníkom vydávaným v Budapešti (náklad 12 tis. výtlačkov) boli v tomto období rozhodujúcim nástrojom formovania slovenskej politiky. Vydavateľom novín bol Fr. Skyčák, hl. redaktorom Pavel Blaho, zodp. redaktorom A. Štefánek. Zrod Ľudových novín siaha na začiatok r. 1905, keď sa Bielkove Ľudové noviny vychádzajúce v Martine a financované z USA spojili s Katolíckymi novinami M. Kollára a začali vychádzať v Skalici ako "Katolícke noviny" za spoluredaktorstva Jurigu, Jehlicsku, Blahu a Bielka. Názov "Katolícke noviny" im v júni 1906 vedenie r.k. cirkvy odňalo a boli nútené pokračovať ako "Ľudové noviny".
Svieži, agresívny až štvavý tón novín odzrkadľoval vysoké ambície jeho redaktorov - Masarykových žiakov a chudobných katolíckych klerikov, ktorí pochopili, aké nové a netušené možnosti a vplyv medzi pospolitým ľudom môžu získať sociálnou demagógiou, národnostným štvaním a útokmi na vysoký klérus. Pôvodne "katolícke" noviny načisto prepadli čaru horúčkovitého organizovania politických kampaní, ľudových zhromaždení, nátlakových akcií. Rozvinutý systém samospráv v Uhorsku ich udržiaval v stave permanentného predvolebného ošiaľu. Na druhej strane triezvy volebný systém na úrovni 6,4% volebného práva zaručeného majetkovým cenzom (viazaného na zaplatenie cca 6-30 korún daní ročne) vytváral prirodzenú prekážku pre sociálnych populistov a nečudo že požiadavka všeobecného volebného práva zameraná na vylúpenie majetných vrstiev bola jednou z najdôležitejśích bodov "národnostného" programu. V každom prípade komentovanie šancí kandidátov a organizovanie ich kampaní do obecných, stoličných a parlamentných volieb boli ťažiskovou témou novín.
Ukončenie ich vydávania v apríli 1910 signalizovalo koniec masarykovskej akcie na Horniakoch a rozvrat v radoch navzájom spolupracujúcich i súperiacich frakcií Slovenskej národnej strany. Vonkajším prejavom tohoto rozvratu bola strata poslaneckých mandátov v paralmentných voľbách v r. 1910, keď po 7 mandátoch získaných v r. 1906 (Hodža, Kollár, Skyčák, Jehlicska, Bella, Blaho, Juriga) sa podarilo udržať iba dva (Skyčák, Blaho).
Potom, ako Ľudové noviny prestali v Skalici vychádzať, ich vydávanie pod názvom "Slovenské ľudové noviny" v Bratislave obnovili prívrženci formujúcej sa konzervatívnej katolíckej platformy na čele s A. Hlinkom. Tento prúd sa naplno etabloval organizačným osamostatnením Slovenskej ľudovej strany 29. júla 1913 v Žiline.
Chronológia v čase prvého uverejnenia obsahuje 355 článkov, niektoré z ktorých sú uverejnené iba vo fragmente a budú sa postupne doplňovať.
{jumi [NZONLINE/chronologia.php][][1880.01.01][1920.01.01][Ľudové noviny]}
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}