Totuto myšlienkou ukončila svoje exposé "Laura Stefan, ktorá poráža korupciu v Rumunsku". Tá konkrétna vec, ktorá sa už podarila v Rumunsku a mala by sa podariť aj na Slovensku je, aby justícia dosiahla aj na korupčníkov na najvyšších miestach - na sudcov, prokurátorov, poslancov, ministrov a ... predsedu vlády. A hoci pani Laura výslovne zdôraznila že takýto viditeľný úpech boja s korupciou neznamená menej korupcie, medzi asi stovkou účastníkov na stretnutí s autorkou rumunskej protikorupčnej stratégie vládol konsenzus, že je to presne to, čo i Slovensko naliehavo potrebuje. Lebo Slovensko spolu napr. s Bulharskom sú krajiny, kde žiadny politik doteraz nebol za korupciu odsúdený, kým v Rumunsku (spolu s Chorvátskom - ktoré sa spomenulo len letmo - a Ukrajinou - ktorá sa nespomenula vôbec) do väzenia šli aj bývalí premiéri.
Stretnutia, organizovaného stranou Skok!, sa zúčastnil aj Kamil Krnáč, býv poslanec NRSR a autor protikorupčného programu tejto strany ako aj býv. premiérka Radičová, ktorá svojim obvyklým pôvabným a trošičku popleteným spôsobom vizionovala potrebu "veľkého skoku" v štruktúrach justície, prokuratúry a polície na Slovensku, lebo "kľúč ku zmene je v ľuďoch". K. Krnáč vykreslil pochmúrny obraz slovenského pravosúdia, ktoré pozná stovky spôsobov ako odsabotovať riešenie káuz, ktoré sú zastavené buď už pri policajnom vyšetrovaní, alebo na prokuratúre, alebo na súdoch rôznej inštancie. Vo všetkých týchto zložkách sú čestní pracovníci ostrakizovaní, kým mlčiaca väčśina poslušne plní politickú objednávku. Statočný sudca môže byť napr. premiestnený na vidiecky súd, presťahovaný do najhoršej kancelárie v suteréne s nepekným výhľadom a môže ako jediný nedostať klimatizačnú jednotku. Podobné šikanovanie ho môže dohnať až ku samovražde. Pri voľbe generálneho prokurátora poslanci obchodujú, aby prešiel kandidát, ktorý "prikryje našich".
Ako aj v iných podobných diskusiách sa celkom prehliadajú niektoré podstatné okolnosti: Predovšetkým, že účasť a vzájomné ručenie v korupčných sietiach je racionálne správanie sa - forma samoorganizácie spoločnosti v čase keď je ona dezintegrovaná, atomizovaná, keď jej chýba kapitál dôvery a konsenzus o dobrých mravoch. Korupcia na Slovensku nie je anomália v systéme, ale systém samotný. A súčasne je to takpovediac najstaršia českoslovesnká parlamentná tradícia - pri týchto diskusiách sa nikdy nikto nepozastaví nad tým, prečo sa do parlamentu nie je možné dostať mimo straníckych štruktúr (viď známa diskusia za 1. ČSR o tzv. viazaných kandidátkach) a že nositeľmi inštitucionalizovanej korupcie nie sú poslanci, ale politické strany. Od čias Masarykových fondov a liehovej aféry (1924) až po použitie Eurofondov je to rovnaký príbeh o tom, ako si štát kupuje lojalitu politickej triedy a ako dodhody straníckych špičiek zabezpečujú stabilitu systému. Súdnymi procesmi s lídrami štátu, strán, parlamentu, exekutívy by bolo veľmi ľahké rozkolísať stabilitu politického systému a v nastalom chaose by netrvalo dlho nájsť vnútorného nepriateľa - piatu kolónu (podobne ako na prelome rokov 1989/90 to netrvalo ani 4 mesiace).
Podľa náśho názoru by miesto démonizovania ľudí, ktorí v súčasnosti "hlasujú s väčśinou" (a budú rovnako dobre a radostne fungovať aj v inom systéme ak sa zmení spoločenská objednávka) by bolo rozumnejšie pouvažovať ako dostať do parlamentu nezávislé osobnosti a začať akumulovať kapitál dôvery a dobré mravy v spoločnosti...
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}