Roky 2006-2010 boli obdobím prvej vlády Roberta Fica, keď na Slovensku vládla koalícia Smer-SNS. Konfrontácia s Maďarmi bola jej dôležitou agendou, pod širokú zásteru ktorej sa zmestilo mnoho podnikateľských aktivít. Jedným z médií, ktoré tému živili, bola verejnoprávna STV. V sérii článkov si chronologicky prejdeme diskusné relácie STV "Večer na tému", ktoré mali pevnú dramaturgiu a môžu byť poučné dnes, keď po marcových voľbách môže znenazdajky opäť vyvstať naliehavá potreba riešiť "maďarskú otázku".
Z hľadiska obsahového nešlo o diskusie v pravom slova zmysle. Oficiózna historiografia artikulovala doktrínu, po ktorej nasledovala nesúvislá "výmena názorov" bez toho, aby sa sformulovali samotné sporné otázky a konfrontovali argumenty oboch strán. K meritórnej diskusii vlastne nikdy nedošlo, lebo účastníci voľnými asociáciami náhodne prechádzali od témy k téme, a keď aj náhodou nejaká polemika vznikla, tému posunul moderátor. Relácie končili tam, kde začínali, a ich jediná "pridaná hodnota" bola v generovaní emócií a utvrdzovaní bludov, okolo ktorých slovenskí účastníci svoju argumentáciu stavali. Diskutéri boli vyberaný značne nevyvážene, voči slovenským štátnym historikom boli z maďarskej strany pozývaný konsenzualisti, ktorí mali dobré dôvody nepúśťať sa do konfrontácie ani neformulovať generálne súdy. Naopak nikdy neboli pozývaný menšinoví historici stojaci mimo štátnej historiografie ani maďarskí historici. Určitú úlohu hrala aj predstieraná štylistická ťarbavosť a rétorické hry - napr. László Miklós celkom cielene rozohrával šašovské koncovky odpozorované od vtedajšieho predsedu SMK. Z účastníkov prvej besedy nás medzičasom opustili Jóska Kiss, Ladislav Deák i Marián Hronský.
{youtube}X1joR2MpEX4{/youtube}
16.10. 2008 Večer na tému - Slovensko-maďarské (vnútorné a vonkajšie) vzťahy
László Miklós, vysokoškolský pedagóg, v minulosti ministr životného prostredia "Reflexia občana maďarskej národnosti": SMK nemá v programe autonómiu a už vôbec nie územnú autonómiu. Vieme že je to na Slovensku "červené súkno", preto to nepoužívame. V žiadnom programe nemáme územnú autonómiu. Dovoľte mi priateli akolegovia jednu takú reflexiu... lebo budem hovoriť skôr o reflexiách ako o histórii. No keď budú do Maďarov najmä do tých extrémistických kruhov vtĺkať že ale vy chcete vy chcetet autonómiu samosprávu vy checete, naraz povedia "kurnik šopa ke´d už do nás tak tlčiete tak nakoniec budeme chcieť. Ale prepáčte toto bolo len vyslovene také reflektovanie, ale my, my nemáme v programe, však nakoniec prieskumy ukázali, že 70 percent ani o tom neromýšľa"
Čaplovič, archeológ, akademik, podpredseda prvej Ficovej vlády: Skutočne sme v Európskej únii a akékoľvek úvahy o autonómii vedú k deštrukcii samotnej EÚ... My vieme že autonómia je istým predstupňom odtrhnutia
Hronský, historik, autor monografie o Trianone: Dokonca prof. TGM nechcel aby Žitný ostrov pripadol k ČS zo začiatku, ale chcel koridor do Juhoslávie. No ale pokiaľ iślo o vojakov ktorý hľadeli na strategické dôvody... Dunaj bola jediná strategická dominanta - možná hranica. Bola to hospodárska ale aj vojenská
Blaha: Bolo to od toho Beneša veľmi šikovné
Hronský: Dôvody boli také a aj veľmoci to museli uznať. Čo sa preukázalo, práve keď sa rozhodovalo o hraniciach a keď maďarská Červená armáda napadla Slovensko, tú ofenzívu, že, koncom mája, začiatkom júna 1919 sa ukázalo čo Dunaj presne znamená a ona si na tom ohybe našla priestor a prepadla...
Blaha: Slovensko.
Hronský: áno.
Blaha: hovoríme o Slovenskej republike rád, 133 dní.
Hronský: A vtedy aj prezident Masaryk upustil od tohoto názoru, že by (ne)bolo dobré to nechať Maďarsku ten Žitný ostrov, pretože iślo o strategické záležitosti.
Deák, historik-asimilant známy charakteristickou protimaďarskou zaujatosťou. Ja by som trošku povedal k tej stratégii. Tieto koncepcie strategické - a predovšetkým kde prevládalo Francúzsko - vždy sa mali vytvárať nástupnícke štáty také ktoré boli životaschopné. To zn. aj tie hranice sa museli podriadiť a tam platila zásada, že tam kde je známe, že v Uhorsku bola veľká m pred Turkami a po Turkoch, pred Turkami na sever, po Turkoch na juh, vznikli enklávy etnické a bolo známe, že etnická hranica sa vyznačiť presne nedá. To veľmoci vedeli a preto priśli k záveru, že v každej nástupníckej krajine zostane istý počet etník. tie e by mali byť vyvážené To bola z koncepcia. Došlo k ďaľśej modifikácii že vlastne tá krajina kde je gro etnika tam bude ten štát ale ak je na periférii dôležité hospodárske alebo iné dôvody strategické, alebo z iného dôvodu, tak časť menśiny môže byť pripojený k inému štátu. To bol všeobecný princíp. Tak sme sa my vlastne dostali k Dunaju a Žitnemu ostrovu. ale Československo zase pustilo slovenské územie ktoré bolo prevažne slovenské v Mátre v Bukových horách a ďalej na východ až po Nyíregyházu. To bolo akési vyrovnanie. A ešte jedna vec. Slovensko muselo byť sebestačné - byť s obilnicou a to mohol zabezpečiť iba Žitný ostrov a nie je možné keď sa podívate na mapu vlastne Slovensko - karpatský oblúk, prirodzenou hranicou je Dunaj a severné rieky Váh a Hron nemôžu vyúsťovať len do polovičkya tá nížina nepatrila tej krajine. Toto boli argumenty no a treba povedať že tam bol aj argument politický, že v máji sa stalo, že maďarskí predstavitelia, alebo bývalí politici požiadali mierovú konferenciu, pod vplyvom nebezpečenstva boľševického, aby Žitný ostrov bol pripojený k Československu.
Blaha: Toto je zaujímavé
Deák: A toto bol argument aj Benešov pri tejto argumentácii.
Hronský: Ešte konkrétne aj obyvatelia Žitného ostrova žiadali československých predstaviteľov ab y bol Ž ostrov pripojený k Č, preto že oni mali hosp záujem v Bratislave a nie v Maďarsku. Pri určovaní hraníc sa hľadelo na to, aby každý štát bol geografickým i geograficko-politickým celkom, sebestačným a životaschopným. A preto pri určovaní hraníc na rozloženie obyvateľstva, na komunikačné a strategické hľadiská, a to nielen pokiaľ išlo o Maďarsko, ale aj u iných.
Kiss, archivár, pred r. 1989 ved. pracovník ÚML, neskôr tajomník ÚV KSS a šéfredaktor Új Szó. Po r. 1989 ved. pracovník SAV: Chcel by som dodať. Prirodzene pri určovaní hraníc hrali úlohu rôzne faktory, teda aj strategické aj etnické. Ale treba vidieť, źe určovanie hraníc sa upieralo o tri zložky. Keby hoci len jedna zložka bola chýbala, v Trianone by sa rozhodovalo ináč. A to boli: rozhodovanie veľmocí, národno-oslobodzovací boj a mocichtivosť vedúcich predstaviteĺov nových śtátov. ve´d beneš najprv predložil požiadavky, podľa ktorých mali i Šalgótarján aj Miskolc mali patriť do nového štátneho útvaru a to mu neschválili v Trianone. Čiže argumentácia so životaschopnosťou bola rétorikou. na rokovaniach a z Benešovej strany tam odzneli aj také veci na adresu maďarského národa, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani niektorí dnešní politici.
A čo sa týka Žitného ostrova, tak tam je eśte jeden mment, že koncom 1918-ho roku hrozilo, že dôjde k súhlasu veľmocí s plebiscitom. Masaryk mal strach z plebiscitu, a preto nechcel Žitný ostrov, aby tu bolo čím menej Maďarov. Potom, ako sa veci vyvíjali, potom od toho upustil aj Beneš. Osobne by som bol za citlivejśie posudzovanie týchto vecí. Pred niekoľkými rokmi maďarskí historici objavili dokument, že expertné komisie k určovaniu hraníc, pracovali izolovane, iná komisia pre Československo, iná pre Rumunsko, a až ke´d to kompletizovali vysvitlo, aký úder to má znamenať pre zostatkové Maďarsko. Angličania chceli otvoriť túto otázku, ale už bolo neskoro., ostatní s tým nesúhlasili.
Blaha: Loyd George v tom bol veľmi zainteresovaný
Kiss: Je treba vidieť rôzne trendy, úlohou historikov je osvetliť trend, ktorý sa presadil, ale trendy boli rôzne a vśetky mali predpoklady sa presadiť.
Čaplovič: Ja by som to videl trochu jednoduchśie a aj pre občanov by to bolo treba vysvetliť, lebo ideme príliš do nejakých detailov a ľudia ke´dže nečítajú a nepoznajú tie dejiny, tak si nemôžu ujasniť - tuto je nejaký dokument, tam dáky dokument, treba jasne povedať kto prehral vojnu prvú svetovú. Ja toto hovorím z hľadiska politického, a samozrejme veĺmoci víťazné rozhodovali. Stredná Európa rakúsko-uhorskú monarchiu nepotrebovala, to si povedzme rovno. Bolo ju treba rozbiť, pretože to bol veľmi strategický veľmi dôležitý priestor. Po druhé, ktoré národy sa postavili na stranu víťazných veľmocí? Boli tu čs légie, bol tu odboj - a toto sa vśetko zohľadňovalo a to bol princíp, pretože naozaj, maďarskí honvédi veľmi dokonca vojny stali v podstate v opozícii. To sa stalo aj v 2. svetovej vojne. A mňa sa teraz na marke pýtali politici, že prečo sú také by som povedal napäté vzťahy politické, nuž treba povedať, źe niektorí predstavitelia maď. politickej scény a niektoré politické kruhy si nechcú uvedomiť, že prehrali dve svetové vojny, a chcú byť víťazi naďalej. Chcú vrátiť celé tie dejiny pred rok 1918. Napokon, spolupráca s Hitlerom po roku 1930, 1933 maďarských predstaviteľov viedla k tomu vrátiť späť, neuznať trianon a vrátiť to veľké Uhorsko. A to to je večne tá trauma, ktoré sa tam stále objavovala. Znova prehrali tú vojnu - nuž tak sa píśu dejiny. dejiny píśu víťazi. A tak sa to stalo aj v iných regiónoch a treba toto zásadne povedať, že naozaj slovenský, československý odboj, bol proti tomuto žaláru národov, teda rakúsko-uhorskej monarchii, aj voči vo vzťahu k Uhosrku a Uhopsrko vojne, jej predtsavitelia a parlament zlyhali. Pretože mohol, aj sa snažil ponúknuť isté autonómie, isté zmeny, ale tá cesta by už viedla len do záhuby. Cesta viedla jednoznačne ku vzniku samostatných śtátov a konkrérne rebupliky Česko-pomlčka-Slovensko do roku 1920. O tomto treba jasne povedať a ja sa nebojím povedať tak v USA, tak v EÚ - toto je zásadný problém, toto je tá trauma, toto je to, že keď idú do Versailles maďarskí občania, tak sú vychovávaní žiaľ to ma mrzí a videl som to, že keď idú do Trianonu, že pľujú. A toto je tá výchova, ktorá v nich cez dejiny, cez výchovu zostáva. Čiže nie, áno boli isté detaily, niekto povie - Orbán - že tu bol nejaký nůž, ktorý ich rozrezal, ale treba povedať aj čo povedal p. dr. deák aj p. dr. Hronský, že sa to rozdelilo tak, źe sa to rozp, že toto bolo jazykovo zmiešané územie, aj tá matranská oblasť, aj tá zemplínska oblasť, aj tá novohradská oblasť, bola slovensko-maďarská - aj my sme stratili tam veľkú časť Slovákov, ktorí sa dostali do tohoto prostredia a napokon maďarská menšina prežila v Československu a slovenská menšina v Maďarsku je skanzenom. Tak ako to povedal býv. ombudsman Kaltenbach, tak ako to tvrdí dnešný, tam sú menśiny už sa stávajú skanzemom. Čiže tuto je ten základný problém, a myslím si, že v tomto zlyhala československá politika, aj za 1. republiky vo vzťahu k menšinám, aj po roku 1945 aj po roku 1948, že absolútne zlikv absolútne nevnímala slovenskú menšinu, že absolútne nepomáhala slovenskej menśine a nepresadzovala záujmy revitalizácie slovenskej menśiny a rezignovala na slovnskú menśinu. A maďarská politika bola jednoznačne asimilačná, nekompromisná. Dnes ke´d v Srbsku máme veľmi silnú slovenskú menšinu napriek tomu, že akékoľvek tam boli režimy, maďarská politika asimilovala. A ešte jeden konkrétny príklad: Bol som v Naďlaku a istý slovenský dejateľ Bór, ktorý sa zúčastňoval aj tých rokovaní - to mi jasne povedali Slováci v Nadlaku - keby nezabojoval o ten výklenok, že ten Nadlak sa nedostal do maďarska ale zostal v Rumunsku, tak by tí Slováci už ani v Nadlaku poriadne neboli. Toto je podstatné. A treba povedať že oficiálna maďarská politika v minulosti aj za Kádára bola nekompromisne namierená proti menšinám. Navonok internacionálna, dovnútra tvrdo asimilačná a promaďarská.
Blaha: Všetci ste tu intelektuáli, spýtam sa maďarského intelektuála, ako sa Vy pozeráte na to, že tie maďarské śpičky po 1. sv. vojne, alebo v priebehu 1. sv. vojny, ke´d sa vytvárali různe doktríny, tak oni aj v priebehu vojny, ke´d už bolo úplne jasné, že tá vojna je prehratá, stále eśte trvali na tých svojich doktrínach, Veľké maďarsko že musí zostať źe tá hranica aspoň podĺa toho, źe kde źijú Maďari tam je maďarsko, hoci už vznikali mnohé národné výbory na Dolnej zemi, v Splite, v Rijeke, v Záhrebe už boli národné výbory, už vůbec neboli reči o tom, źe je možné udrźať tie večné sporné úzeia ako je Baráň, Báčka, Banát, časť Banátu, tak oni stále eśte trvali na tom a stále si dávali požiadavky jednak okolo toho Banátu a polovicu Báčky po ten Františkov kanál, ale to isté bolo v Rumunsku, kde oni stále trvali na tom, že Sedmohradsko, a teraz dávali tie tri varianty, źe buď bude pridelené k Maďarsku, alebo že to bude autonómia, alebo źe to bude samostatný štát. A Sikulská zem musí byť pripojená k Maďarsku prinajmenśom ako autonómia. Otázka východného Slovenska, alebo časti východného Slovenska, ktorej sa otázka týkala - to boli vtedy tie tri župy - zemlín, Spiś, Šariš, tak vtedy eśte oni v 1918-om roku žiadali tieto politické śpičky okolo Apponyiho, boli to tie komisie, kt. prichádzali do Paríźa a Londýna, tieto územné nároky. To je to, čo hovoril p. Čaplovič, že tam niekde zlyhali politické špičky.V čom to Vy vidíte, prečo sa to mohlo stať?
Miklós: No úplne pragmaticky uź počas tej vojny, keď sa - boli aj také kruhy - sa snažili niećo ponúknuť aj ke´d situácia už bola myslím stratená z ich hľadiska, ale boli - Jászai a ďalśí - ktorí sa snažili.
Blaha: Bibó
Miklós: ... ponúknuť niečo tým ostatným národom. Ale to už bolo naozaj pozde, takže keby som mal pragmaticky odpovedať že prečo to neurobili inak, tak snáď zle ocenili situáciu a neślo to. Viete vtedy umrel král počas vojny... No ale prečo vlastne nezačali skůr s touto politikou? To zase reflexiu by som povedal. ja ako človek maďarskej národnosti. No v Maďaroch žil štát nie ako štát Maďarov, ale ako śtát svätośtef. koruny. To to žilo a toto bola predstava. A ja som presvedćený, že 95 perc. maďarských občanov ani netušilo, že tu sa dejú nejaké krivdy na Slovákoch, Chorvátoch, Rumunoch. Možno na Chorvátoch nie, nakoĺko mali osobitný śtát, to bolo viac ako autonómia samozrejme. Toto źilo a toto je veĺmi tažko prekonať, aj tie traumy veľmi ťažko prekonať. Dlho si žili akoby nič, kde sa dlho nič zlé nedialo - ja viem p. kolegovia, že vy vravíte, že už od 18. storočia..., ale neboli to také hnutia, ktoré by otriasali maď. verejnosťou. Ešte jedna dôležitá vec. Prehrali revolúciu 1848, ktorú považoval maď. národ za úžasnú vec po vzore franc. revolúcie za nuie za slobodu a za vymanenie sa z poddanstva a vymaneniu sa z područia dynastie. 20 rokov trvalo, kým došlo k vyrovnaniu, ale tá trauma ostala. Trauma však žila...
Pragmaticky by som mohol povedať, źe neboli dostatočne šikovní a nie dostatočne ocenili situáciu... Niektoré štáty vyhrali a niektoré prehrali.V tom momente sa s tým Maďari mohli iba veľmi ťažko zmieriť... My sme sa ako ťažko zmierili s tým, že nás Rusi obsadili, a to nebola žiadna vojna... Veľmoci porazené śtáty preusporiadali tak, aby sa tie už nezmohli na odpor. Viete tiež, že porazené štáty neboli prizvané na rokovania a veľmoci sa v sporných otázkach rozhodli v prospech nových štátov. To sú historické fakty či to niekoho bolí, alebo nebolí. A čo sa týka tej traumy - predstavte si, źe by Slovensko v nejakej imaginárnej vojne stratilo Liptov, Spiš, Oravu - ako dlho by sa slovenský národ s tým zmieroval, alebo zmieril by sa s tým niekedy?
Blaha: Toto je špekulácia pán profesor! ... Spomínali ste rok 1848, kedy vlastne maďari získali sympatie celej západnej Európy. Potom priślo rak-uh. vyrovnanie a za 50 rokov stratili maďari vśetky sympatie a to malo svoje príčiny.
Kiss: Dve vety k tej prehratej vojne. Akosi sa vůbec o tom nehovorí, aký tam bol spojenec do októbrovej revolúcie 1917. To bola nejaká demokratická krajina, cárske Rusko, žalár národov? Videli ste vy mapu, že ako si Rusi prestavovali koniec vojny a mierové rokovania? vytvoriť guberniu od krakowa až po Debrecín? ... a rozdeliť Slovensko. Len tak ľahko sa vyrovnať s tým, źe 1/3 obyvateľstva pripoja k druhému štátu a očakávať ešte aby sa tomu aj tešili, je sociálno-psychologický nonsens.
Čaplovič: Jednu tretinu, áno? Ale 1/3 Slovákov sa dostala zase za hranice... Minimálne 1/3 Slovákov ostala v Maďarsku, šak to takto vnímajme.
Kiss: Beneš hovoril o 200 tisíc Slovákoch v 21-m roku. 200 tisíc!
Miklós: Nie je možné očakávať, že by sa tomu mohjli tešiť... A ak v obyvateľstve žila nádej, že sa to vráti späť, to nemožno odsudzovať... Po 18 rokoch nastala taká situácia v r. 1938 a to považujeme teraz za obrovský hriech maďarského národa...
Blaha: Samozrejme keď sa na to pozeráte z maďarského pohľadu, tak je to úplne jasné... Stále sa hovorí o mierovej revízii Trianonu, ale čo bola tá príčina? Po 1848 priślo rak.-uh. vyrovanie, vzápätí 3 školské zákony, potom Lex Apóny, hej, a začala tvrdá maďarizácia. ... a toto tie národy si vśetky zase pamätajú. A tam aj vzniklo to povýśenectvo - jeden politický národ maďarský - špičky sa prestali kontrolovať, a nebudeme hovriť o Grínvaldovi, ktorý čosi hovoril o mäsovom mlynku, kde na jednej strane hodí národnosti a na druhej strane vyjdú hrdí Maďari...
Čaplovič: Na jednej strane boli víťazi a bolo cárske, alebo sovietske Rusko. Ale proti sovietskemu Rusku bojovali českí a slovenskí legionári. Na rozdiel, źe k sovietskemu Rusku sa pridal Béla Kun a okupoval južnú starnu Československa. Komunistický tvrdý režim. Potom bol biely teror zasa, toto tam vśetko bolo, tá tragédia, trauma tam stále existovala... treba si uvedomiť źe veľmoci vnímali Čechov a Slovákov a ich légie ako významný faktor, ktorý viedol k čs. śtátnosti.
Deák: Každý má svoj názor, ale sú isté fakty, ktoré musíme akceptovať. Pokiaľ ide o revolúciu 1848 - bolo tam umienené a radikálne - kossuthovské krídlo, ktoré jasne deklarovalo: koncepcia jednotného maďarského politického národa bola hotová už v 1840-tych rokoch. Kossuth svojim radikalizmom bojoval na dve strany: nechcel sa dohodnúť s národmi, postavil ich pred hotovú vec a postavil sa proti Viedni. Tým sa dostal medzi dva fronty - proti národom a Habsburgovcom. Revolúciu prehral, lebo stratil spojenectvo národov. Národy preto iśli s cisárom, lebo cisár vydel,. že neboli doriešené, tak sa pridali k cisárovi. Samozrejme cisár sa neovďačil. Tým získali maďari renomé v európe - ako liberáli a bojovníci za slobodu. To vyprcalo do konca 19. storočia. Priślo rak-uh. vyrovanie, lebo cisár videl, že najsilnejśí partneri sú Maďari. To zn. vy si robte v Uhosrku čo chcete. Toto využila maďarská politika k naplneniu svojej koncepcie maďarského národného śtátu. I ke´d uhorsko zostávalo mnohonárodnostným štátom. v polovici 1840-tzychrokov bola premenovaná Hungári ana Moďororság. Hunária je to Uhosrko, ale Moďororság nie je Hungária., lebo Hungária je stredoveká mnohonárodná a Moďororság je śtát Maďarov. Ale to bola fikcia, ktorá sa celú 2. polovicu XIX. storočia nenaplnila. Národy a národnosti ju neprijali. Možnože pre obyčajného diváka treba povedať, źe vlastne čo rozumieme pod národmi a národnosťami. V Uhorsku žili tri celé kompletné národy: Maďari, Slováci a Chorváti. Ostatné boli národnosti - boli časťou národa, Srbi, Rumuni, Rusíni a Nemci rozptýlení po Uhorsku. Dualizmus bol najhorśie obdobie uhosrkých dejín pre národy. Dodnes sa vedú medzi historikmi polemiky, či iślo o dobrovoĺnú, alebo násilnú asimiláciu. my tvrdíme, źe ak to bola politika oficiálna, ktorá vytvorila jednonárodný štát, a likvidovala administratívnymi a mocenskými prostriedkami, nebola svojvoľná. lebo v každom śtáte dochádzak individ. asimilácii, ale to nebola asimilácia dobrovoľná, ale vynútená. Likvidovaním škůl, organizácií, zákl. śkôl, o stredných ani nehovorím. Vytvorila sa koncom XIX. storočia situácia, že Kossuthov liberalizmus vyprchal a veĺmoci uź kritizovali Uhorsko, že je zaostalé, neplní občianske a národnostné a sociálne práva, a od Uhorska sa odvracali. Otázka národnostná sa stala medzinárodnou otázkou. To mi ,ôźeme doložiť sporom B. Bjňornsona s Apponyim, potom Černov, atakďalej atakďalej. Čakalo sa, ten Balkán sa stal sudom s prachom a keď vznikol tento konflikt, národy vedeli, kde sa majú postaviť. Vedeli to aj Slováci. Lebo Slováci boli v zvláśtnej situácii, to treba povedať. Kým ostatné národy mali svoju materskú krajinu, Slováci ju nemali. To zn. ak sa likvidovali národné práva, hubila sa podstata národa. Národ sa zachránil aj tak, že vyśe 600 tisíc emigrovalo do Ameriky a z Ameriky saa vracali a donáśali demokraciu do Uhorska. A hoci nemenili svoj programa za svoju vlas´t považovali Uhorsko, čím ďalej tým viac sa odcudzovali a počas 1. sv. vojny skončili - dokončím to známou Hlinkovou vetou z dôv. zasadnutia SNS 24. mája 1918, že manžesltvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť, musíme ísť s Čechmi.
Blaha: Otázky od TV divákov. Ing. Grác z podhorian sa pýta: "Nikto do nikoho nebije slovami o autonómii. Slová o autonómii počuť neustále z úst SMK. Otvorte si ústavu SR a zacitujte čl. 64: základom územnej samosprávy je obec. O čom sa prekárate neustále."
Mikós: My naozaj nemáme v programe autonómiu. Máme v programe samosprávu v oblasti śkolstva a kultúry. Ostatné formy samosprávy - obce, VUC, univerzity, tie existujú. My hovoríme o autonómii iba vtedy, keď nám to niekto vkladá do úst. my hovoríme: my nie!
Blaha: Sú ale politici v SMK
Miklós: Divák sa ale pýta na SMK: SMK nemá v programe autonómiu. Ani maďarskí občania to nemajú "v programe". netreba nám to vkladať do úst. To že dvaja-traja, no bože, stalo sa...
Čaplovič: Ústava hovorí jasne, základom samosprávy sú obce. A to aj obce na zmiešaných územiach. Tam si musia uvedomiť, źe sú tam aj menśiny, Slováci, iné národnosti. Ak vyźadujú od republikových - národných orgánov práva, musia si rovnako zabezpećiť práva tých menśín. To sa žiaľ nestáva a preto ja nerád počujem o tom, či samospráva, alebo autonómia. To čo Pál Csáky eśte s Jožkom Kvardom pripravil a ja som dostal, to bola samospráva v samospráve. miniparlamenty. Dostalo sa to k ľu´dom, predch. vláda to odmietla prijať a odmietli by sme to aj teraz, pretoźe aj ke´d saa zavádza verejnosť, źe to existuje, takýto materiál o vytváraní miniparlamentov a śtátu v štáte musíme odmietnuť. myslím si, že sa tu dá krásne žiť na občianskom princípe rozvíjajúc národné, národnostné identity a je zbytočné vyvolávať rôzne śumy, že toto si budem riadiť ja, toto ty... šumy... obce riadia.
Miklós: Na obciach veĺké problémy nie sú, nevyťahujme excesy... Čo sa týka miniparlamentov, tie v Maďarsku existujú. V rámci národnostných samospráv.
Kiss: neviem, kedy sa začal pojem "Autonómia" diabolizovať. Veď v európskych śtruktúrach je to vec legitímna, pokiaľ je zaloźená na dohode dvoch dotknutých štátov. Ak k tomu chýba politická vôĺa ako na Slovensku, tak je to zbytočné nastoľovať, lebo tým sa len vyvolávajú vášne. Čo je samospráva... Ako historik si uvedomujem, že nemožno cudzie modely len tak prenáśať do strednej Európy, ale i tak sa tu na Slovensku udomácnila predstava, že [čo žiadajú Maďari] že nikde inde na sveet to nie je. Vo Fínsku na ostrove Örland je klasická teritoriálna autonómia s vlastným miniparlamentom.
Hronský: Mne sa zdá, že Maďarmi persadzovaná samospráva je autonómia vo vianočnom balení, možno sa im zdá, že sa to takto lepšie príjme, ale je to presne to isté.
Blaha: Teraz hľadajme tie príčiny Trianonu, ktoré vznikli po rak.-uh. vyrovnaní. Čo urobilo z uhorského śtátu śtát maďarský.
Hronský: Rozpad uhorského śtátu bol naprogramovaný pred vyše storočím. V r. 1790-91 sa premena Uhorska začala uberať cestou samovlády maďarského štátneho a vyučovacieho jazyka. Toto malo obrovské důsledky v tom, že provokovala a postihovala práve tú väčśiu časť obyvateľstva v Uhorsku - nemaďarov. Nútila ich na vystúpenia za občianske a národnoemancipačné práve. veď pozrime na Štúrovcov, revolúciu 1848, a práve toto vystúpenie dalo Slovákom určitý oddych v nastúpenej maďarizácii. porážka maďarskej revolúcie v r. 1849 oslabila maďarizačný tlak až do maď.-rak. vyrovania. Bolo to záchranou slov. národa, lebo keby maď. tlak bol pokračoval, t.j. maďarská revolúcia zvíťazila, ťažko by sme mohli hovoriť o Slovákoch, ako sme ich naśli na na konci XIX., začiatku XX. storočia.
Kiss: Bola eśte aj iná alternatíva, zo začiatku, hneď po r. 1848 - myslím na predstavy niekt. maď. liberálov okolo Ötvösa. To síce na konečnom výsledku asimilácie nić nemení, ale Ötvösova koncepcia pol. národa inkorporovala do seba aj vtdajśie národnosti, teda aj slov. národ. Od teoho aj niektorí slov. intelektuáli očakávali, že poskytne priestor pre dotváranie slovenského národa. Napr. Kubányi napísal báseň Ötvösovi. Až potom v tej druhej fáze priśla tá fáza krutej asimilácie, ktorá mala aj prvky zamerané na znevažovanie človeka - poznáme tieto výroky, čo slusný človek ani ako ilustráciu dnes nevysloví na rozdiel od istých politikov, ktorí potom maď. pospolitý ľud prirovnávajú k aziatom.
Blaha: Maďarským intelektuálnym špičkám sa trvdá národnostná politika začala páčiť. Sústavne hovorili o poslaní maď. národa cez svoju mytológiu v karpatskej kotline, a boli to vzdelaní ľudia, ktorí napájali ľudí týmito mytologickými predstavami o vyšších cieľoch. Veď Apponyi hovoril 7-mi jazykmi, takisto Horthy, to boli vzdelaní ľudia. Ďalší vzdelaní ľudia, ako napr. Bibo chcel vyliečiť národ z tejto optiky, ale keď sa hovorilo o hranici, tiež hovoril, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari. Takže aj v tých intelektuálnych śpičkách bolo niećo, čo vytváralo z maďarov pre Západ neprijateľný národ, čo sa odrazilo aj v rozhodnutiach mierovej konferencie.
Deák: Slovenskí historici sú do seba uzavretí a hovoria iba o Slovákoch. Treba hovoriť o vśetkých národoch Uhorska. Národnostný zákon z r. 1868 odmietli vśetky národnosti. Je známe, že v maďarčine dodnes nerozlišujú medzi uhorský a maďarský. Bol návrh v r. 1870, aby sa používal ternín vo význame Uhorska "moďororsági" teda maďar ako etnický a maďarorsági ako prísluśnosť k štátu. To zdůrazňoval aj Figedi, ktorý nedávno zomrel. Ale to nepreślo. Preto dodnes tieto pojmy splývajúi a dávajú inú interpretáciu. Keď národy v Uhosrku videli s čím majú do činenia, oni sa tomu bránili, ale materské krajiny im pomáhali. Slovákov podporovali slovakofili z Moravy. Národnostný útlak posilňoval národné povedomie a ozvali sa aj vo svete. ke´d priślo k vojne a národy si položili otázku "čo nám Uhorsko dá a dalo" každý kto mal ruky a nohy, zutekal. Tam bola totálna nedôvera voči uhorskému śtátu. I keď Károlyi sľúbil, Jászi sĺúbil, neverili im už. A maďarská spoločnosť nebola pripravená. Jászi raz povedal - keby som mal 5000 úradníkov moderne mysliacich, ale ich nemám... spoločnosť nebola pripravená na demokratizáciu, na uplatnenie občianskeho princípu. Vieme že Slováci nezískali hne´d národné práva v Československu, ale to bol štát demokratický, iorientovaný západne, zabezpečoval občianske slobody, zabezpečoval parlamentný systém a vytváral podmienky na rozvoj národa, jazykovo zjednocoval Slovensko, to boli výhody. A preto došlo k tej kataklizme po 1. sv. vojne. Kto ré sú teda príčiny, ktoré viedli k Trianonu?
Kiss: Je pravda, že v maďarčine splývajú pojmy magyarország a Uhorsko, ale pokusy sú, historici používajú termín Történeti Magyarország a to je Uhorsko.
Miklós: aj to je jedna z vecí, ktoré ma zarážajú prečo sa to berie tak tragicky: maďarčina jednoducho nemá výraz pre Uhosrko, tak jednoducho nemá. Nemůžeme ani Angličanov prinútiť aby svoj śtát nazývali inak, ako nazývajú. Xhápem že o čo ide, ale "magyarországi" sa i dnes používa. Nechcite obviňovať maďarov, že svoj štát nazývajú Maďarsko. Veĺmi dobre ste to povedali o tej maďarizácii, maďarizácia iśla kontraproduktívne voči cieĺom, ktoré si stanovila. Ale to oni nevedeli. V tom bola tá neśikovnosť, neviem, či v tom bola aj zlomyseľnosť, skôr zlý odhad situácie. Navyśe to demokracia, ale monarchia, takže to neporovnávajme. Jazykové zákony boli určite tvrdé a prispievali k asimilácii, ale nikdy sa nepopierali, že sú národy v Uhosrku. Ich počty sa uvádzali pri každom sčítaní ľudu. V r. 1910 sa dokonca urobila národnostná mapa a tá sa nazývala - predstavte si - mapa väčśín. Zhrnuté: Nikto sa tomu v r. 2008 neteśí, źe bola tá maďarizácia kontraproduktívna. Cieľ bol ako vo Francúzsku, ale národnosti sa nepopierali.
Deák: V Uhorsku sa uznával jeden śtátotvorný národ a to boli Maďari. Ostatné boli národnosti súčasťu tohoto maďarského národa, to je oficiálne. Pokiaľ ide o Francúzsko: Je nemecká koncepcia, ktoré uznáva jazykové a kultúrne práva a tak sa rakúsko ináč vyvíjalo a preto Rakuśáci nemali problém s rozpadom, nevznikla iredenta v Rakúsku, pokladali to za nezvratný fakt a iśli na mierovú konferenciu s obranou reálneho územia rakúskych Nemcov. Kým maďarsko iślo s teritoriálnym obnovením Uhorska, ktoré už rok a pol neexistovalo.
Miklós: Aj na Slovensku je jeden štátotvorný národ.
Deák: Samozrejme. Ešte k Francúzsku: každý kto je občanom Francúzska je Francúz. To znamená prísluśník štátu. To Maďari prevzali od Francúzska. len zmenili jedno: že Maďari žiadajú nielen prísluśnosť k štátu, ale príslušnosť k etniku.
Miklós: Toto neviem kde je napísané
Deák: Kossuth jasne povedal: My vám dáme občianske práva a vy budete maďari a budete priznávať aj etnické maďarstvo.
Kiss: Toto chcel Grünwald a ke´d nepochodil... hluk, vrava
Hronský: Stále sa tu točíme dookola a nepovioeem čo to ten trianon bol. Tak najskůr poviem čo to bolo.Treba povedať občanom, že Trianonská mierová zmlua bola zmluvou, medzi Dohodou a Maďarskom. Potvrdia zánik historického Uhosrka a vznik nové maďarského národného štátu. Čiže tu mali Maďari tiež uplatnenie sebeurčovacieho práva. Potvrdila výsledky národooslobodzovacieho hnutia nemaď. národov v Uhorsku ktoré na základe samourč. práva opustili tento štát. Určila hranice medzi Československom a Maďarskom vymedzila pojem Slovensko v geografickom, správnom a historickom slova zmysle a to vśetko v medzin-právnom dokumente prvorad. významu. V tom je jej význam. nemožno ju povežovať za niečo čo spadlo z neba, za pomstu dohodových veľmocí za prehratú vojnu, niečo čo malo zlikvidovať maďarský národ a podobne. Je to výsledok historického vývoja, toho, že Uhosrko nebolo udržateľné.
Čaplovič:Stále opakujem, že historik by nemal súdiť dejiny, ale ich vysvetľovať. V tej konkrétnej situácii sa mnohí ľudia rozhodovali a nevedeli, kam ten vývoj pôjde. Francúzska škola historikov je pre mńa najlepśia v tom, źe hovorí, ze sa treba vrátiť do tej doby a hľadieť tými očami. Niektorí mladí historici tieto veci povrchne vnímajú. Kauzálny prístup áno - príčina-dôsledok. nepoznám v Európe politika, ako bol nemecký kancelár Weizcekker, ktorý prišiel 8. mája 1985 do záp. berlína a povedal: My nemci nesmieme plakať nad 8. májom 1945 a musíme nájsť, čo bolo príčinou. A príčinou bol 30. január 1933. Túto reflexiu maďarská politika doteraz neurobila. Ak to dokáže nejaký prezident MR povedať, to bude veľký krok v sterdnej európe aj v tých slovensko-maďarských vzťahoch, ale aj maďarsko-rumunských, -chorvátskych, -srbských, ... Ak sa nájde maďarský štátnik, ktorý nájde v sebe silu povedať: neplačme čo bolo a čo je, ale povedzme si, čo bolo jeho príčinou. O tých príčinách sme tu hovorili, naozaj od toho roku meru§smeho, ale eśte roky predtým na konci 18. storočia, sa formovala cesta, ktorá viedla k absolútnej moci, a absolútna moc Camus povedal absolútne likviduje osobnosti, a dostáva ich do pozície totalitárnych reźimov, a Uhorsko na prelome XIX. a XX. storočia bolo totalitárnym režimom vo vzťahu k národnostiam. To bol taký tvrdý nátlak Nielen v školstve, ale aj FEMKA čo zohrávala, o tej sa málo hovorí ako tvrdo maďarizovala. To bol taký tlak. A z toho by sa mala Európa podučiť, a my sa musíme tiež podučiť, že toto nie je cesta, aby jeden vyvolený národ mohol potláčať národy a národnosti v tom-ktorom štáte
Miklós: Absolútne súhlasím s tým, čo ste teraz povedali a naozaj by sme sa mali poučiť, že čím väčší nátlak, tým väčśí odpor a to platí dodnes. Maďarská inteligencia na prelome storočí vedela, akou cestou sa uberali Francúzi a ako vznikol francúzsky národný štát a predsa urobili tieto chyby. Podĺa mňa oni verili tomu, źe to bola dobrá cesta.... Bola to zlá cesta, uzavrime to. Ale neviem o tom, že by niektorý prezident maďarska povedal, že sa nezmieri s Trianonom. Určite nikto nehovorí o revízii hranjíc. To aby sa zmiernili dôsledky a dopady na národnosti. Už len samotný fakt, že z jedného mnohonárodnostnégho štátu sa stalo 6 mnohonárodnostných śtátov by nás malo viesť k tomu, aby sme sa zamysleli nad zmiernením dôsledkov toho, čo sa stalo. Čo sa stalo, sa neodstane. Nikto si nemyslí, že motiváciou bola pomsta, tou sa riadili maximálne Rumuni v Budapešti po porážke B. Kuna. A nemyslite si, že červená moc sa Maďarom páčila. Ale nemyslím si, že bolo veľa Maďarov na Žitnom ostrove, ktorí by chceli kvôli tomu optovať pre Českoslovenmsko. Práve v oblasti Nových Zámkov a Tešedíkova bol istý odpor voči Československej armáde. Inde nebol, lebo nechceli veriť že v Dunajskej Strede môže byť Československo.
Deák: Ako sa v súčasnosti v Maďarsku hodnotí Trianon. Samozrejme tú literatúru sledujem. Tu bolo veľa legiend, ktorým sa verilo. neboli realistické. Mnohé sa odbúrali a mnohé existujú hlavne u mladých maďarských historikov. Jedna z legiend je, že Maďarsko stratilo 2/3 územia a toľko a toľko obyvateĺstva. Prosím Vás, ke´d Uhosrko bolo mnohonárodnostný štát, a sa rozpadlo a vznikli nástupnícke śtáty, Maďarsko nemohlôo zostať celé. Len toľké, koľko mu adekvátne patrilo. Preto maďarsko nemôže hovoriť za národy, ktoré dobrovoľne na princípe sebaurčovacieho práva odiśli z Uhorska. Túto tézu už opustil Péter Hanák (už nežije) a on voľakedy tvrdil, že nemôžeme brániť celé, len to, prečo sa ocitli Maďari v susedných śtátoch. Že či to bolo oprávnené alebo menej oprávnené. A stotožňovať Uhorsko s dneśným Maďarskom - veď to nemá logiku! Veď to nie je argument! Problém maďarských historikov je, že kam sa majú vrátiť. Literatúra o Trianone vznikla po 1. sv. vojne a potom priśla totalita. Sú historici, ktorí sa chcú vrátiť k pramenňom. Žiaľ sú ojedinelí. nehovorí sa o tom, źe tá garnitúra sa dostala na mierovú konferenciu, ktorá vojnu prehrala a pripravila rozpad monarchie. Tá bránila predovśetkým seba. Vnútropoliticky. A tak sa stalo, źe hlavnú vinu na Trianone majú veľmoci. Preto vraj musia urobiť zásah, lebo oni to spôsobili. Mohli veľmoci prinútiť národy, aby zostali v Uhosrku? Keď bolo sebaurčovacie právo?
Blaha: Nemohli! Tí maďarskí intelektuáli žili v ilúzii, že tie národy tam chceli zostať. To bola tá povera.
Hronský: Dostávame sa vlastne k príčinám tej trianonskej traumy. Skutočne na začiatku tej traumy boli fikcie a ilúzie, programové, forsírované, vychovávané obecenstbo maďarské v tomto duchu. Sčasti za to mohla aj veľmi sebavedomá maďarská politika, ktorá sa zle orientovala v medzin.-pol. vývoji 1918-20, bola to zlá koncepcia pri obhajobe maď. záujmov na mierovej konferencii, ktoré vyvolali veĺk´sklamanie, ke´d sám Apóny, abdikoval a nechcel podpísať Trianonskú meirovú zmluvu. a potom to podpísali za Maďarsko dvaja bezvýznamní úradníci. Toto boli začiatky traumy, ktorá bola potom živená...
Blaha: nem nem soha, to platí stále..,
Kiss: Bolo by treba trośičku opatrnejśie formulovať, źe ako to je v maďarskom povedomí. Sú vrstvy v Maďarsku, v ktorej rezonuje - v tom má pravdu dr. Deák- téma oplakávania starého Uhorska. Ale ja som Györi prezrel vśetky stredośkolské učebnice - asi pred dvomi rokmi - s osobitným zreteľom na Trianon. Musím Vám povedať, źe až v jednej učebnici ktorá by hovorila s reśpektom o Uhosrku, ale aj tam vysvetľovali že ide o "történeti Magyarország", inak je to veˇmi vecný a korektný výklad o to, čo sa stalo. Nikde som nenaśiel formuláciu, kde by spochybňovali oprávnenosť vzniku nových štátov, že by spochybňovali právo na sebaurčenie. To je 20, alebo 25 učebníc, čo ja hodnotím ako pozitívum výchovy.
Čaplovič: Tu nejde o učebnice, ale o televízne vysielanie.
Kiss: No ale kde sa vychováva mládež?! Však hovoríme o povedomí a konfriontujeme ju s polikou. Táto téza nemá v súčasnosti až takú absolútnu platnosť. Trianon nemoźno vymazať z histórie, má sa vyučovať v učebniciach, ale ja sa osobne diśtancujem od toho - pozerať sa treba do budúcnosti - keď vo viacerých obciach robia smútočné pochody na 4. júna avyvesujú zástavu s čiernym flórom a podobne.
Deák: Ale trianonské pamätníky stoja v Maďarsku a aj nové postavili.
Čaplovič: Ja som sa s tým čo je v ućebniciach nezaoberal, ale o chcvíľu bude publikovaný prieskum verejnej mienky na južnom Slovensku a vychádza, že problém trianonu je problémom len u najstarśej a mladej generácie. To je zaujímavé, źe sa začína objavovať tento fenomén znovu. Stredná generácia je s tým úplne vysporiadaná. Tu si musím položiť otázku, čo sa tie deti učia. Možno źe to je z televízie, obni chytajú maďarské televízie, možno je to i tými pamätníkmi, keď prídu Ňilaš-Sálašiovci do Kośíc 12. decembraa robia si tam a klaňajú sa tam Horthymu.
Blaha: Dajme priestor aj divákom. Divák sa pýta: Po tisíc rokov sme žili s maďarmi družne a do roku 1790 nebol problém. Náś prvý král Sv. Štefan povedal, že mnohorečová krajina je silná. Nie je problém práve v tejto vete?
Čaplovič: Do r. 1790 ten problém naozaj nebol, pretože tu bola latinčina. Ale ke´d dochádza k formovaniu národných hnutí, vtedy prichádza akcia-reakcia.
Blaha: Ďalšia otázka je, že maďarskí občania by mali lepśie ovládať slovenčinu. Čo si o tom myslíte?
Miklós: Dovoľte formulovať kacírsku myšlienku: každý má právo ostať hlúpy. Ale potom musí nies´t za to aj zodpovednosť. na Slovensku nie je občan, ktorý by nechcel vedieť po slovensky. Kaźdý chce vedieť, ale čo keď nevie. koľko Slovákov nepozn´iný jazyk, než materinský? No spústa. Musí zato niesť zodpovednosť: Nepůjde robiť do zahraničia, lebo neovláda jazykl. A tak aj Maďar: Už nepôjde robiť na úrad, lebo nevie jazyk, môže robiť pomocného robotníka na stavbe atď., musí za to niesť zodpovednosť. Ešte k Trianonu. Za kádárovskej éry to bolo tabu. Na oboch stranách hranice. Po uvoľnení historici mohli začať písať, čo vedeli a naśli sa aj pseudohistorici. Trianonské pamätníky neoplakávajú Oravu, ale oplakávajú rozdelené rodiny ako je i moja. Polovica žije v Sajópüspöki v Maďarsku a dtuhá polovica v Levároch na Slovensku.
Čaplovič: Pokiaľ sa nebude učiť slovenský jazyk u maďarskej národnostnej menšiny prioritne na komunikácii a budú ich ničiť diktátmi, tak ten jazyk nebudú ovládať. Som zato, aby sa pripravila metodika, ktorá ich bude učiť komunikovať.
Blaha: Divák sa pýta: nakoľko je Maďarsko - Hungaria totožná s húnskym národom a Attilom.
Čaplovič: Poznal som archeológa Gyula László, ktorý razil triádu: Huni-Avari-Maďari. Moderná história aj archeológia už túto tézu zanechali a už to neplatí.
Deák: Tak je, Huni nemajú nič spoločné s Maďarmi, prišli odinakiaľ. To sa nazýva trojakým zaujatím vlasti...Miklós: Určitý spoločný motív mohol byť, že všetci to boli pasienkari, kočovníci....
Čaplovič: Porážka starých Maďarov vr. 955 pri Augsburgu pri rieke Lech vlastne zachránila Maďarov v strednej Európe. Pretože akonáhle by elita - lebo elita určovala etnicitu v tom včasnostredovekom období, ona prenikala aj do tých historických prameňov - prešla do západnej Európy, rozplynula by sa podobne ako Vandali a iné národy. Napokon väčšina Arpádovských kráľov mala za manželky Slovanky. Preto hovorím Štefan I. je rovnakým kr´ˇlom aj pre Maďarov aj pre Slovákov a Nemcov na tomto území.
Miklós: Takisto aj Nemky. Akej národnosti sú dynastie? No všetkých! Aj to vysvetľuje ako chápali Maďari Maďarsko po slovensky Uhorsko - ako svätoštefánsku korunu. Tá trauma je, źe sa stratil štát Štefana I.
Deák: Koncepciu svätoštefánskej koruny opustili predovśetkým vládnúci Maďari koncom 18. storočia.
Hronský: Dalo by sa povedať že uhorské vlastenectvo stroskotalo na maďarizácii....
Blaha: Divák sa pýta aj na mocenské ambície iných národov, ako napr. veĺké Srbsko. V tom období ťažkej maďarizácie to boli predsa len ostrovy - napr. chorvátske kráľovstvo - a tiež veľmi silná autonómia v Haliči, kde bol poľský jazyk úradný jazyk. To boli svetlejśie body...
Deák: V tom čase nebolo veľké Srbsko, a pokiaľ iślo o halič, tá patrila k Rakúsku. V istom čase bol odtiaľ aj minister zahraničných vecí. Čo sa týka Rumunska, bol to malý štát, ale chcelo reprezentovať Slovanov na Balkáne. Čierna hora mala od 18. storočia samostatnosť, Turci ju nedobyli. Na balkáne bola myšlienka ilýrska, alebo ďalšia - trojjediného národa - Srbi, Chorváti, Slovinci - hoci Chorváti mali istú samostatnosť v Uhosrku, počas 1. sv. vojny doślo k spolupráci so Srbmi, mali aj zahraničné zastúpenie. Veľkosrbský śovinizmus v medzinárodnom období bol silný a snažil sa región zjednotiť , ale to už nešlo, lebo národy boli vyspelé. Asimilovať sa dalo vtedy, ke´d ešte nebolo vyvinuté národné povedomie, ako napr. vo Francúzsku. Ale v Uhosrku nastal proces asimilácie vtedy, keď už doślo k národnému obrodeniu.
Miklós: Čo sa týka Sedmohradska, Sedmohradsko malo autonómiu počas dejín a sedmohradské kniežatá sú v očiach Maďarov vysoko cenení. Rumuni mali v poslednom období pred vojnou už väčśinu.
Deák: Keď bolo etnické Maďarsko okupované Turkami, práve v Sedmohradsku sa rozvíjala maďarská literatúra a kultúra.
Kiss: V Sedmohradsku pripravili Rumuni fait accompli - postavili mierovú konferenciu pred hotovú vec tým že vyhlásili pričlenenie Sedmohradska k Rumunsku. Žije tam polovica Rumunov a polovica Maďarov a bol to ťažký problém, ktorý sa po 2. sv. vojne snažil rieśiť aj Stalin. Nedávno sa naśiel dokument, ktorý preňho vypracoval Tarle, autor známej knihy o Napoleonovi, ktorý navrhol vytvoriť zo Sedmohradska samostatný malý śtát odkázaný na Sov. zväz s veľkým vplyvom maďarských komunistov.
Deák: bessarábiu mali...
Blaha: A potom sú tam Sikulovia...
Miklós: Rozdiel medzi Sikulmi a Maďarmi sa v súčasnosti už prakticky vytratil. Historicky boli Sikulovia samostatní roľníci, kým Maďari boli zemepáni a ich poddaní. Sikuli plnili aj strážne funkcie na hraniciach.
Čaplovič: Arpádovci aj pozývali Sikulov, Plavcov a ďalśích (Deák: aj Rusov) strážiť hranice - viď obec Sekule. Je to problém aj teraz v Rumunsku, kde si Sikulovia zakladajú vlastnú stranu... Keď som sa snimi rozprával v Oradei (Miklós: Oradei, nie, Oradei je Partium)
Blaha: Ešte keby sme sa k problému veľkého Srbska mohli dostať. To nebol iba problém Chorvátska a Srbska.
Čaplovič: Vojvodina je zaujímavá mnohonárodnostná oblasť, je to príklad toho, že tam nie sú žiadne problémy. Aj v Subbotici maďari volili Tadičovu stranu. To je ten občiansky princíp! pevne verím, že aj na Slovensku tam dospejeme tak, ako to bolo za prvej republiky.
Blaha: Ešte otázka od čitateľky - kedy vznikol názov Maďarorság...
Deák: Tých 7 kmeňov, ktoré sem prišli... Prvý krát sa Maďar-Megyer používa v Anonymovi, z konca 12. storočia. ten malý Gejzov štát musel niekto pomenovať. Pomenovali ho v Európe na základe toho, že on niekde bol v južnom Rusku - Onoguri, z čoho vzniklo Hungari na západe, a původne malý štát sa rozśiroval a jeho názov zostával. neskůr to bol už mnohonárodnostný štát.
Blaha: takže nie je odvodený od Húnov?
Deák: Rozhodne nie. Existuje aj ďalśi názor, lebo Anonymus spomína, že meno je to odvodené od rieky Ung. Úradným jazykom bola latinčina a meno Hungária sa používala celý stredovek. každý kto pochádzal z Hungárie bol Hungarus. To vidíme na študentoch, ktorí śtudovali - boli Hungari. Ale vo vnútri štátu sa rozlišovali. T. zn. Hungarus sa používal na prísluśnosť, ale aj vo vnútri na etnikum - Sclavi na severe Uhosrka, na juhu Hungari, etnickí Maďari a Ruténi na východe. Zo 17. stor. máme zoznami z Trnavskej univerzity, kde je členenie detailnejśie: Poloni, Ruteni, Sclavi. Ba dokonca za Sclava sa zapísal Apponyi! - Varsik to vie. Celośtátne vždy boli Hungari - príslušnosť k štátu. V stredoveku bola jedna národnosť - takzv. nati hungarica, čo bola vládnúca trieda - šlachtici, magnáti, ktorí boli politickým národom z různych etník. Oficiálne hovorili po latinsky, ale v rodinnom prostredí skade pochádzali. Podmanickovci, alebo Thurzo hovoril na svojom dvore po slovensky. Vládnúci jazyk bol natio hungarica až do konca 18. storočia.
Miklós: Čo sa týka názvu maďar - už Anonymus hovoril o "hét mogur" - sedem maďarských kmeňov a jeden kabarský kmeń, ktorí priśli.... Čo sa týka Vojvodiny, po plienení Turkov ostala neobývaná zem, kam zemepáni usádzali poddaných z iných ćastí krajiny. Tak vznikla aj Dolná zem. Je dobré, źe sa Vojvodina zachovala taká pestrá a to sčasti aj vďaka autonómii, ktorú mala.
Čaplovič: Anonymovu kroniku by som nepovažoval za historický prameň - to sú gestá, ktoré pre Arpádovcov vyrobili na zakázku, je to ideologický traktát stredoveký - peter ratkoś to teda skutočne sćervenil, keď to hodnotil. Autentické je obdobie, keď to písal plus mínus hore-dole, to ostatné...
Blaha: Mohli by sme uzavrieť pôvodnú otázku, źe slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi komplikované a źe trauma Trianon môže v tom zohrávať istú úlohu. Povedzte teraz na záver, čo by mohlo veľmi prospieť tomu, slovensko-maď. vzťahom...
Miklós: Keď sa chceme vyrovnať s príčinami, nesmieme zavdať príčinu na napätie. Lebo čím väčśí tlak, tým ostrejśia protireakcia. neslobodno vyvíjať tlak. Aký je cieľ? Zvyšovať napätie, alebo znižovať napätie? Ak to myslíme úprimne, źe treba napätie znižovať, tak treba byť veľkorysí - tak v Maďarsku, na Slovensku, vo vśetkých ostatných śtátoch.
Deák: História nás rozdeľuje, kde vieme že sú spory, a nie je jednotný názor, zatiaľ nie je čas, aby sme to riešili. treba budovať dôveru a rozptyľovať nedôveru.
Hronský: S tou dôverou by som súhlasil. Zo slovenskej strany zaznieva, źe v 18. roku, keď sa Slovensko lúčilo s Uhorskom, tak predseda maďarskej národnej rady Károyli poslal pozdravný telegram SNR do Turč. Sv. Martina, kde ju uznal za legitímnu predstaviteľku slov. národa a vyjadril presvedčenie, že sa vysloví za zväzok s Maďarmi. Nato SNR odpovedala, že sa už rozhodla pre iný śtát a Slováci chcú ostať dobrým susedom a bratom maďarského nártoda. Toto myslím si, slovenská politika nikdy neporušila a trvám na tom aj dodnes. Toto je trvalka zo slovenskej strany. Z maďarskej strany je známa nevôľa vidieť a nevôľa chápať problémy. Bol by som rád optimista aby sa niećo zmenilo.
Kiss: myslím si, že sú dobré medziľudksé vzťahy v porovnaní s ostatnými štátmi. Žiaľ tento kapitál sa už podarilo poriadne premárniť na medzinárodnom poli. Treba však vidieť jednu vec: nemožno stavať medzi pospolitý ľud a medzi politickú śpičku nejaký čínsky múr. Úlohou politiky je vytvárať a vyjadrovať záujmy danej menśiny. Ti epožiadavky môžu byť adekvátne alebo neadekvátne a treba o nich diskutovať a nie nálepkovať.
Čaplovič: Slovensko-maďarské vzťahy budú také, aké ich budú pred verejnos´tou prezentovať politici a politici musia rokovať. netreba búchať dverami. na pozvania treba odpovedať, źe host do domu, boh do domu, to zn. že ak sa má napĺňať slov.maď. zmluva z r. 1995, tam sa predpokladá 1x ročne stretnutie premiérov a žiaľ od r. 2002 premiéri oficiálne nerokujú. A ak aj budú rôzne výkriky na jednej, alebo dtuhej strane, tak to nemôźe byť dôvodom, že ja neprídem. Treba rokovať a neodkazovať si cez médiá. narade je - hovorím otvorene - maďarská strana, aby pozvanie bolo prijaté - hovorím o predsedovi vlády - a prezident MR pozve náśho prezidenta. To sú tie gestá... a takto musíme tlaćiť a marginalizovať tev extzrém na jednej i druhej strane. Neotvárať cez médiá témy dopredu a vytvárať bariéry pred rokovaním. To občania ťažko znáśajú, napätie sa hromadí. V´kryiky vźdy budú, ten extrém tam je, ten si netreba všímať a nerobiť týmto ľuďom reklamu, aby o nich ľudia ani nevedeli.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}