Náš Paľo už nie je ten, čo býval. Nikdy neodmietol novinára. Po celý čas verejnej služby sme sa ho mohli pýtať, čo urobil pre svoje mesto a región. Žiaľ vtedy sme túto príležitosť nevyužili, a dnes je už neskoro. Dnes je už Paľo radový občan, rozhovory neposkytuje. Svoj čas netrávi v parlamente. Ale na úrade práce. Tak sa zrejme už nikdy nedozvieme čo urobil pre prosperitu rodného kraja počas dvoch dekád čo dral parlamentné lavice.
Zasa až tak veľmi sa nezmenil, vždy bol náramne skromný človek. A takým aj ostal. A aj jeho výsledky sú zrejme viac než skromné. Lebo keby tu založil medovú burzu, golfové ihrisko alebo obnovil pestovanie koreninovej papriky, na to by si určite spomenul. Aj keby vymyslel elektrotechnické múzeum, či rozprúdil predaj miestnej farmárskej produkcie na neexistujúcich krytých trhoviskách, aj na to by si spomenul...
My by sme tiež radi pospomínali, ako statočne zdvihol hlas, keď jeho mesto strkali do spárov lúpežnej zmluvy s Brantnerom, alebo protestoval proti rozpredaju kasární za drobné, prípadne keď bránil Zúgov vlastným telom, ako dvaja vtedy ešte statoční muži. Len žiaľ, pán poslanec po celý čas čušal. Zrejme kvôli svojej príslovečnej skromnosti...
A dnes keď je radový občan, si počká. Na 11. jún, keď budú mať snem a keď uvidí. A my v kútiku duše veríme, že ani nie. A na um nám nevdojak prídu slová pesničky famóznej Natálie Kogan... Ty obeščal mnogo-čevo, a ispolňal vsjo ch...vo...
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}