Veľa šťastia, Béla! / Sok szerencsét Béla!

... znie ironický nadpis úvodníka v poslednom čísle ".týždňa", v ktorom sa jeho šéfredaktor lúči so svojimi ilúziami o slušnom politikovi o ktorom znenazdajky vysvitlo, že je kšeftár. Pritom stačilo tak málo - keby sa KDH dostalo do parlamentu, prípadne keby Smer získal potrebnú väčšinu, Béla by naďalej politizoval na tej "správnej" strane a svoj mediálny obraz by riadil on sám. Sám by sa rozhodoval, kedy pôjde do ďalšej televíznej debaty s kamarátom Kalim, alebo poskytne dvojstránkový rozhovor pre Plus 7 dní o radikáloch v SMK. Svojim spôsobom mal obrovské šťastie, že to tak dlho vydržalo, a o to väčšiu smolu, že to muselo skončiť takým salto mortale - za 3 dni od "charakteru, ktorý rozhoduje - môžete sa spoľahnúť" po "jedinú možnú vládu - so zlodejmi".

Rovnako rýchlo došlo i k strate tváre a Bugár Béla teraz zažíva čosi čo nikdy predtým - pitvajú ho zaživa na stránkach novín, ale jeho sa nikto na nič nepýta a on nevie určiť čas ani miesto ani prispieť žiadnym šašovským číslom. Mnohí tvrdia, že maďarským voličom Bugárovo harakiri až tak veĺmi nevadí ak prídu na Juh investície a pracovné miesta. Skutočnosť je však taká, že investície neprídu - už minimálne 15 rokov majú menšinoví politici jasno v tom, že nevedia vyriešiť žiadny z problémov maďarskej komunity, tak si pomáhajú aspoň samým sebe... Bugárova popularita medzi menšinovými Maďarmi bola zrkadlením jeho prestíže medzi slovenskými demokratmi - jedinými spojencami Maďarov proti populistickým nacionalistom. Tento rešpekt je odrazu fuč a domnievame sa, že s ním aj Bélove preferencie...