7. marca bolo výročie narodenia T. G. Masaryka, ktoré si krátko pripomenula väčśina slovenských médií. Politik neistého pôvodu, národnosti, identity a vierovyznania sa súhrou náhod a priaznivých okolností prepracoval na univerzitného profesora, zakladateľa strany a poslanca Ríškskej rady. Do r. 1914 vystupoval z pozície lojálneho občana Monarchie a vyššieho mravného princípu a pranieroval rakúsku politiku v Čechách a na Balkáne. Po vypuknutí 1. sv. vojny opustil krajinu a stal si na čelo emigranstkej vlády, ktorú v r. 1917 dohodové mocnosti uznali za vládu budúceho Československa.
V r. 1918 vznikol centralizovaný národný štát s rozvinutým priemyslom a infraštruktúrou, ktorý si lojalitu väčśiny kupoval majetkom ulúpeným menšine. Popri demokratických inśtitútoch (vśeob. vol. právo, parlament) v ňom pôsobili aj direktívne prvky (hradní pětka) a feudálne inšitúty (kult osobnosti, bezprávni obyvatelia bez občianskych práv). Masarykov kult ako aj jeho duchovné dedičstvo v podobe deśtrukcie mravov a neúcty k pravde sú v spoločnosti stále prítomné a podľa nášho názoru ešte len čakajú na scoju kritickú reflexiu. Uvádzame prehľad historických udalostí viažúcich sa k osobe T. G. Masaryka, ktoré sú zaznamenané v našej historickej chronológii.
{jumi [NZONLINE/chronologia.php][masaryk][1800.01.01][2000.01.01]}
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}