Jan Herben (1857-1936) bol Masarykovým blízkym spolupracovníkom, šéfredaktorom novín Čas. V rámci budovania Masarykovho kultu vydal množstvo apologetických spisov o "prezidentovi-filozofovi", ktoré starostlivo obchádzali všetky sporné stránky politikovho života i činnosti. Nevieme nič bližśie o motivácii napísať podobnú brožúrku na sklonku života oboch mužov (Herben zomrel v roku vydania brožúrky, Masaryk o rok neskôr) , ale cieľ nemohol byť iný, než nadobro pochovať túto tabuizovanú tému.
O Masarykovom rodinnom živote sa toho nedozvieme veľa. 15. marca 1878 sa oženil s Američankou Charlotte Garigue. Postupne sa im narodili deti: Alice (máj 1879), Herbert (máj 1880), Jan (1886) a Olga (1891). Herbert, ktorý bol maliarom, zomrel na týfus, ktorým sa nakazil v Haliči, v r. 1915.
Masarykovci prišli do Prahy v r. 1882, z iných zdrojov vieme že Masaryk v tom čase ešte nevedel dobre po česky (jeho matka nehovorila po česky vôbec). U Herbena je to takto:
"Když se přistěhovali do Prahy, paní Masarykova uměla již obratně česky. Učila se od muže, učila se od rodiny jeho, když bývala o prázdninách u rodičů mužových v Kloboukách, nebo v Hustopečích na Moravě, učila se ve styku s přáteli mužovými. Stala se z ní prostě Češka. Nejen, že o sobě říkala "já jsem Češka", celý život svůj skutečně upravovala po česku, podle ducha i poměrů českých."
Až sa jeden musí diviť, ako rýchlo sa Charlotte - hrdý potomol francúzskych Hugenotov z jednej strany a otcov-pútnikov z lodi Myflower z druhej strany túžila rozpustiť v českom národe...
Rodina bývala najpr na Karlovej ulici na Smíchove, potom na Kráľovských vinohradoch vo Vlčkovej vile "Osveta".
"Hmotně dařilo se rodině lépe než ve Vídni, k čemuž přispělo roku 1884 i neočekávaně dědictví po studentu Fleschovi z Brna" píše Herben narážajúc na bizarné dedičtsvo po študentovi-samovrahovi, z ktorého mal Masaryk neskôr financovať aj svoje vydavateľské aktivity.
V r. 1915 sa Masaryk rozhodol odísť do exilu, kam si vzal so sebou dcéru Olgu. Syn Jan slúžil v c.k. armáde, dcéra Alica bola rakúskymi úradmi zaistená a manželka Charlotte vystavená pozornosti polície. Na Charlotte sa v lete r. 1918 prejavili príznaky psychickej choroby, bola zbavená svojprávnosti a umiestnená do sanatória v Prahe-Veleslavíne. Zomrela 13. mája 1923.
Syn Jan nežil s rodinou od r. 1907, keď odišiel do USA. Herben sa (ako o mnohých iných veciach) nezmieňuje o napätých vzťahoch, ktoré v Masarykovej rodine vládli (podľa memoárov Janovej ženy M. Davenportovej bol Jan ako dieťa otcom opakovane fyzicky bitý*)
V Herbenovom texte sa stretneme s dvomi podivnými pasážami, ktoré čo-to napovedajú o vzťahoch v rodine:
"Ani po válce nebylo presidentovi Masarykovi přáno rodinné štěstí- Když paní Charlie Masarykova zemřela a děti se rozešly po svém povolání, president Masaryk takřka osiřel. Alice dala přednost práci veřejné před starostí o Masarykův domov a byla úplně absorbována rozsáhlou prací v Červeném kříži, syn Jan objevoval se až do nemoci v roce 1935 u otce jen při zvláštních příležitostech a po Masarykové abdikaci musel opět odjet do ciziny za svým povoláním. Dcera Olga provdala se do Švýcar. Děti i vnuci shromažďují se kolem dodečka-presidenta jen jako o svátcích: dvě dcery po Herbertovi v Praze a dva hošíci Olgini, kteří budou švýcarskými občany. Jméno Masaryk nepochybně vymře."
...
"President Masaryk, který by byl zasluhoval ve svém stáří, aby byl obklíčen nejšťastnějším rodinným životem a obsypán květy a zelenými ratolestmi, vedl a vede od návratu do vlasti život v pravdě osamělý a smutný. Když vyplnil své povinnosti úřední, pohyboval se v bytě svém sám."
Spis ako celok svojim štýlom pripomína sovietske propagandistické brožúrky o vodcoch októbrovej revolúcie zo 70-tych rokov, ktoré boli starostlivo vypreparované a všetky fakty i aktéri boli v nich nahradené propagandistickými klišé... V brožúrke sme márne hľadali aj akúkoľvek zmienku o Masarykových rodičoch, či súrodencoch.
* DAvenport M., Too Strong for Fantasy, New York 1967.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}