V r. 1985 oslavoval Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS 15. výročie svojho založenia a pri tejto príležitosti vydal dvojzväzkovú bibliografiu edičnej činnosti ústavu a publikačnej činnosti svojich spolupracovníkov. V úvodnej kapitole Andrej Gabaľ zhrnul 15-ročnú históriu ústavu a dosiahnuté výsledky. Do Vašej pozornosti odporúčame aj vzácnu jazykovú pamiatku - pôvabný žargón straníckej vedy obdobia husákovskej normalizácie...
Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS práve v roku pätnásťročného bilancovania úspechov i ťažkostí pri plnení generálnej línie budovania rozvinutej sociGabaľalistickej spoločnosti, ktorú roku 1971 schválil XIV. zjazd KSČ a áalej rozpracoval XV., XVI. a XVII. zjazd strany.
XIV. zjazd KSČ otvoril kvalitatívne novú etapu rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Vo všetkých oblastiach spoločenského života bolo treba riešiť náročné a zložité problémy späté s odstraňovaním následkov pravičiarskej deštrukcie základných hodnôt socializmu a s budovaním rozvinutého socializmu. Po prekonaní krízového vývoja v strane a spoločnosti v strede pozornosti KSČ bolo vysvetľovanie a obhajoba základných princípov a atribútov socializmu. No súčasne čoraz naliehavejšie sa vynárala potreba hlbšieho štúdia zákonitostí i osobitných čŕt novej etapy socialistického vývinu.
Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ a ďalšie dokumenty strany, ktoré schválil XIV. zjazd KSČ zafixovanim historických skúseností z krízových rokov 1968-1969 v Československu, vychádzali z myšlienkového bohatstva marxizmu-leninizmu a boli výrazom jeho tvorivého uplatnenia pri analýze príčin a dôsledkov opustenia leninských ideovo-teore-tických a politických princípov činnosti komunistickej strany. Ich závery sa však nevyčerpali iba poznaním historických skutočností. Nadobudli metodologický význam pre ďalšie prehlbovanie už poznaného i pre poznávanie dosiaľ neosvetlených spoločenských procesov, kto-ké naznačujú jasnejšie kontúry historických zákonitostí načrtnutých v línii ďalšieho všestranného rozvoja socializmu.
Vývoj nastoľoval nevyhnutnosť teoreticky riešiť také závažné otázky súčasnej etapy budovania socializmu, ako nevyhnutnosť intenzifikácie ekonomiky na základe spájania vymožeností vedecko-techriickej revolúcie s prednosťami socializmu, vývoj triednej a sociálnej štruktúry a prehlbovanie procesu sociálnej integrácie spoločnosti, ďalšie zdokonaľovanie socialistického politického systému a zvyšovanie vedúcej úlohy komunistickej strany v ňom, rozvoj socialistického spôsobu života a celého duchovného života spoločnosti v súlade s marxisticko-leninskou ideológiou, nová poloha ideologického boja medzi socializmom a kapitalizmom v medzinárodnom meradle.
Plnenie týchto náročných úloh bolo podmienené celkovým zvýšením úrovne teoreticko-poznávacej činnosti komunistickej strany, ktorá sa opierala o prehĺbenie orientácie celého spoločenskovedného frontu na potreby súčasnej etapy i perspektívne úlohy rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Pre rozvoj spoločenských vied znamenal XIV. zjazd KSČ významný medzník tak v prehodnocovaní dovtedajšieho stavu práce, ako aj v hľadaní foriem a ciest k realizácii nových náročných úloh spojených s ďalším rozvojom socializmu v našej vlasti.
Poznatky obsiahnuté v dokumentoch XIV. zjazdu KSČ odrážali jednotu teórie a praxe, opierali sa o mobilizáciu vedeckého poznania ako priamej súčasti politickej stratégie. Zvýraznenie politickej funkcie vedy vyžadovalo teoretické zovšeobecnenie minulosti, zvládnutie analýzy daného stavu a načrtnutie ciest dynamického rozvoja našej socialistickej spoločnosti. Dokumenty zdôrazňovali nevyhnutnosť rozhodne prekonávať tendencie samoúčelnosti vo vede, elitárske poňatie vedy a na základe rozvíjania marxizmu-leninizmu v rozhodnom boji proti revizionizmu a buržoáznej ideológii, orientovať vedu na potreby súčasnej etapy a perspektívne úlohy rozvoja spoločnosti.
V týchto reláciách vystupuje aj cieľ a význam utvorenia po XIV. zjazde KSČ základných teoretických pracovísk Ústredného výboru KSČ a Ústredného výboru KSS - Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSČ a Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Ako stranícke teoretické pracoviská stali sa svojou koncepciou vedeckovýskumného zamerania dôležitým faktorom napomáhajúcim celkovú preorientáciu činnosti spoločenskovedného frontu v súlade s potrebami súčasnej etapy budovania socializmu v našej krajine.
Pätnásťročnú činnosť Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS, ako vyplýva z prehľadu jeho edičnej činnosti, treba, pochopiteľne, vidieť vo vývoji. Vznikol na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSS z 1. júna 1971 na báze bývalého Ústavu dejín KSS, ktorý sa počas svojej takmer osemnásťročnej existencie orientoval prevažne na výskum komunistického a robotníckeho hnutia na Slovensku. S týmto svojím profilom ústav po prekonaní krízy v strane a spoločnosti zohral významnú úlohu v presadzovaní základných hodnôt marxisticko-leninskej historiografie, ktoré sa dosiahli vo výskume dejín strany na Slovensku a v mnohých smeroch aj v celoštátnom meradle.
Svedčí o tom vtedajšia edičná činnosť ústavu. Pre spoločenskovedný front bolo veľkou pomocou vydávanie prejavov a statí významných straníckych predstaviteľov, predovšetkým Gustáva Husáka. V tomto období vyšiel v tlači Prehľad dejín KSČ na Slovensku do roku 1948, vedecké monografie V. Plevzu, M. Vartíkovej, Z. Holotíkovej, J. Čierneho o národnooslobodzovacom hnutí, našej národnej a demokratickej revolúcii a jej prerastaní do revolúcie socialistickej, o národnostnej otázke v politike KSČ, zástoji V. Clementisa v československom komunistickom hnutí a niektoré ďalšie, ustav sa výrazne podieľal na príprave vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou k 30. výročiu SNP a publikovaní zborníka príspevkov, ktoré rozšírili dimenzie poznania medzinárodného významu SNP a skutočnosti, že bolo začiatkom národnej a demokratickej revolúcie v Československu. Podnetné state o metodologických otázkach výskumu dejín KSČ v období socializmu vyšli v Informačnom bulletine vydávanom z rozhodujúcej iniciatívy ÔML ÚV KSS. Na pomoc ústavom marxizmu-leninizmu na vysokých školách boli vydané dva zväzky Antológie k dejinám medzinárodného robotníckeho hnutia a KSČ v rámci nového odboru zameraného na otázky marxisticko-leninskej výchovy na vysokých školách.
Súčasne sa od začiatku roku 1972 budovali v ústave nové vedné odbory, ktoré svojou vedeckovýskumnou orientáciou vyjadrovali jednoznačné úsilie priblížiť sa novým potrebám strany: odbor teórie politiky a výstavby strany a odbor boja proti súčasnému antikomunizmu. V súlade e novou profiléciou ústavu sa budovali aj jeho odborné zariadenia: knižnica, archív, odbor vedeckých informácií a dokumentácie a redakcia.
Aj napriek značným problémom spätým s kádrovým budovaním odborov ústavu sa už v rokoch piatej päťročnice - najmä vďaka spolupráci s ÚML ÚV KSČ a ďalšími spoločenskovednými pracoviskami - podarilo orientovať svoju činnosť na skúmanie aktuálnych spoločensko-politických problémov súvisiacich so zvyšovaním vedúcej úlohy KSČ v novej etape socialistickej výstavby, s rozvojom a zbližovaním socialistických národov a národností na báze československej socialistickej federácie, s formami a metódami antikomunistického pôsobenia proti našej republike, s miestom politického klerikalizmu v boji proti socializmu v Československu. Pravda, v tomto období sa kládli iba základy systematického výskumu tejto problematiky. Čiastkové štúdie a state (I. Hutiru, J. Nemca, J. Šuliča a ďalších) vytvárali podmienky pre prechod k hlbšej a všestrannejšej vedeckovýskumnej činnosti na týchto úsekoch.
Významným medzníkom v tomto smere sa stalo uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ Vývoj, súčasný stav a úlohy spoločenských vied v ČSSR z 3. mája 1974, z ktorého pre stranícke teoretické pracoviská vyplynula zásadné orientácia na rozpracúvanie teoretických problémov súčasnej etapy socialistickej výstavby, vedúcej úlohy KSČ a dejín strany s ťažiskom na obdobie budovania socializmu. Jednotný program spoločenských vied po XV. zjazde KSČ vytváral ďalšie predpoklady pre prehĺbenie spojenia základného spoločenskovedného výskumu s potrebami budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti.
Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS v súlade s týmito dokumentmi sústredil sa v rokoch šiestej päťročnice na presnejšie ohraničenie kľúčových výskumných problémov, pri riešení ktorých plní ako teoretické pracovisko ÚV KSS nezastupiteľné funkcie. V oblasti vedeckého komunizmu vyvstala úloha prehlbovania výskumu všeobecných zákonitostí a aktuálnych teoretických problémov výstavby rozvinutej socialistickej spoločnosti na základe konkrétnych výsledkov jednotlivých spoločenskovedných disciplín. V oblasti dejín KSČ a medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia sa IÍML ÚV KSS sústredil na prenesenie ťažiska na zabezpečenie výskumu dejín strany v období socialistickej výstavby v nadväznosti na zachytenie celého revolučno-pretvérajúceho procesu v súvislostiach svetového komunistického hnutia. Na úseku boja proti antikomunizmu došlo ku koordinovanému postupu a k deľbe práce na báze spoločných úloh s ÚML ÚV KSČ. Výskumné úsilia sa zameriavalo na postihnutie väzieb prakticko-politickej funkčnosti a teoretického zázemia antikomunistických koncepcií.
Ústav venoval naďalej pozornosť otázkam spojeným s komunistickou výchovou dospelých a mládeže s osobitným zreteľom na upevňovanie vedeckého svetonázoru vo vedomí ľudí, najmä v radoch vysokoškolskej mládeže. No prenesenie problematiky komunistickej výchovy na vysokých školách v celom rozsahu na školské orgány a pracoviská umožnilo Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS v súlade s uznesením Sekretariátu ÚV KSČ profilovať vedeckovýskumnú činnosť v rámci spomínaných troch vedných odborov.
V súlade s touto orientáciou vedeckovýskumnej činnosti ústavu aj jeho edičné činnosť odrážala výsledky výskumu najmä z troch základných oblastí, pričom v porovnaní s predchádzajúcou päťročnicou zaznamenala výrazný kvantitatívny i kvalitatívny vzostup. V rokoch 1976-1980 pripravil ústav 11 publikácií a viacero zborníkov štúdií z oblasti výskumu niektorých problémov budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti, najmä politického systému, národnostných vzťahov, vedúcej úlohy KSČ, vedecko-technickej revolúcie, kultúry, výchovy osobnosti. V tomto období vyšli také publikácie ako Dejinné poučenie o trvalej platnosti Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, monografie I. Hutiru Vedúca úloha KSČ v súčasnosti, L. Tomáška Teoretické otázky politiky a politickej organizácie, F. Přikryla o národnostnej otázke v našich dejinách a rad štúdií J. Šuliča, M. Matušťáka, S. Sládka, I. Halušku a ďalších.
Výrazný pozitívny posun smerom k výskumu dejinných skúseností strany z obdobia socialistickej výstavby sa odrážal aj v príprave vyše 20 prác syntetického a monografického charakteru, ako aj vedeckých biografií a populárno-vedeckých publikácií k významným historickým výročiam. Do tohto obdobia spadá vydanie významnej syntetickej práce V. Plevzu Trvalé hodnoty, ktoré očisťovala najdôležitejšie medzníky dejín strany od oportuniatických falzifikácií z konca šesťdesiatych rokov a poskytovala metodologické a poznávacie impulzy historického výskumu obdobia socializmu. Výrazne sa rozšíril kolektív autorov historických prác, najmä o období našej revolúcie a socialistickej výstavby. Popri dominujúcej vedeckej produkcii V. Plevzu a M. Vartíkovej v tlači vyšli práce L. Grešíka, A. Gabaľa, A. Krivej, P. Kanieš, S. Cambela, V. Skripa, A. Vánku, ako aj vedecké biografie J. Kissa Štefan Major a T. Kováčikovej Karol Šmidke. V tomto období sa vytvárali základy pre neskoršie syntetizovanie výsledkov základného výskumu pri prehlbovaní spolupráce s jednotlivými zložkami širšieho historického frontu na Slovensku.
Šesť monografií a niekoľko zborníkov štúdií bolo vydaných z oblasti výskumu niektorých otázok zápasu medzi dvoma svetovými sústavami, predovšetkým so zameraním na marxisticko-leninskú kritiku "humanitnej" demokracie a pravicového oportunizmu, na súčasný ideologický zápas v oblasti kultúry, na antiklerikalne a ateistické tradície v našom revolučnom robotníckom hnutí, na otázky ateizmu, teológie a revizionizmu, ktorých autormi boli J. Obzina, 0. Grieš, V. Hudečková, T. Halečka.
V siedmej päťročnici (1980-1985) sa ďalej modifikovala organizačná štruktúra ústavu vytvorením nového vedného odboru zameraného na výskum súčasného stavu a perspektív vývoja našej socialistickej spoločnosti. To umožnilo ústavu cieľavedomejšie sa sústrediť na teoretické rozpracúvanie úloh vytýčených XVI. zjazdom KSČ a zjazdom KSS roku 1981 pre oblasť spoločenských vied. V gescii nového odboru sa pristúpilo k príprave expertízy o súčasnom stave a perspektívach rozvoja spoločnosti SSR pre potreby programotvornej činnosti strany. Pravda, táto úloha vyžadovala aj vyjasnenie jednotnejšieho koncepčného vedeckovýskumného postupu celého ústavu. Súčasne interdisciplinárna spolupráca, ktorá vyžaduje integrovanie síl rozličných spoločenskovedných pracovísk, nadobudla kvalitatívne nové dimenzie. V týchto intenciách sa dosiahli významné výsledky pri plnení spomínanej úlohy, vyúsťujúcej do prípravy expertízy v súvislosti s prípravou zjazdu KSS.
Kolektívnym úsilím boli v rámci štátneho plánu základného výskumu pripravené aj obsahovo aktuálne publikácie o rozvoji a zbližovaní národov a národností ČSSR a upevňovaní internacionálnej jednoty československej spoločnosti, zborníky štúdií o aktuálnych otázkach vnútorného života strany a prehlbovania jej vedúcej úlohy v súčasnosti, o otázkach sociálneho a politického rozvoja spoločnosti, práce o vedecko-technickej revolúcii, rozvoji osobnosti. Ich riešiteľmi boli: I. Hutira, P. Kania, S. Sládek, P. Weiss, M. Matušťák a ďalší.
Kvalitatívny posun sa zaznamenal aj v oblasti výskumu problémov ideologického zápasu dvoch protikladných systémov, osobitne v kritike teórie a praxe nepriateľského pôsobenia proti reálnemu socializmu, najmä v ČSSR, v osvetľovaní reakčnej podstaty a úlohy slovenskej politickej emigrácie. Táto výskumná aktivita sa realizovala na základe nosného smeru ŠPZV Súčasný boj za mier, revolučné premeny vo svete a úloha Československa v tomto procese. Vyústila do prípravy publikácie, ktorej autormi boli L. Hrzal, P. Mešťan, J. Škodéček, J. Kvasnička a ďalší. Periodicky vychádzali aj bulletiny obsahujúce materiály pre vnútornú potrebu strany.
Výrazné výsledky zaznamenal Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS v uplynulom období vo výskume dejín KSČ na Slovensku. Rozšírila sa problematika stranlcko-historického výskumu, čoraz väčšia pozornosť sa venovala histo-rickým medzníkom a udalostiam, ktoré svojím významom napomáhajú formovanie historického povedomia pracujúcich. Pokročil výskum dejín strany v období socialistickej výstavby až do súčasnosti. Historické práce sa vyznačujú väčšou poznávacou hĺbkou a praktickým ideovo-výchovným významom. Na toto obdobie činnosti ústavu sa vzťahuje príprava komplexnej päťdielnej syntetickej práce Dejiny Slovenského národného povstania 1944, ktorá pod vedeckou redakciou V. Plevzu a zostavovateľa dokumentov M. Vartí-kovej vyšla pri príležitosti 40. výročia SNP. ÚML ÚV KSS mal aktívny podiel aj na príprave syntetickej práce Za národní osvobození, za novou republiku, vydanej pod ges-ciou ÚML ÚV KSČ, a na príprave kolektr'-mej monografie sovietskych a československých autorov .nternacionálna spolupráca KSČ a KSSZ - dejiny a súčasnosť.
Spomínané posuny dokumentovala syntetická práoa V. Plevzu Socialistiokó premeny Československa, monografické práoe L. Grešíka, A. Gabaľa, A. Krivej, M. Čákyho z oblasti medzinárodných súvislostí politiky KSČ a jej dejín z obdobia socializmu, biografie M. Vartíkovej František Zupka a Z. Holotíkovej Ladislav Novomeský. Za významnú súčasť vedeckovýskumnej činnosti treba tiež pokladať každoročne vydávané zborníky štúdií Kapitoly z dejín poľnohospodárstva pod vedeckou redakciou S. Cambela, ako aj zborníky z dejín KSČ na Slovensku, obsahujúoe najnovšie výsledky historického výskumu pracovníkov ústavu - M. Vartíkovej, Z. Holotíkovej, L. Grešíka, A. Gaba-la, J. Šuliča, P. Kanisa, M. Štefanského, ako aj spolupracovníkov - M. Barnovského, J. Pešeka, J. Kollára, J. Šťastného, M. Račka, J. Plevu, A. Vanka, M. Moravickóho a ďalších.
Výskum umožnil pokryť mnohé doteraz málo spracované problémy, ktoré majú bezprostredný vzťah k otázkam ďalšieho rozvoja socializmu a pristúpiť k riešeniu niektorých teoretických problémov pre potreby expertízy o súčasnom stave rozvoja sooialistiokej spoločnosti, k spracovaniu vývoja za posledných pätnásť rokov v práci V. Plevzu a A. Gabaľa Zápas o budúcnosť, ako aj k syntetickej práci KSČ a vývoj revolučného procesu na Slovensku, ktorá po jej uverejnení má prispieť k vyplneniu citeľnej medzery textov tohto charakteru.
Vedecko-poznávací a spoločenský význam vedeokej aktivity ústavu bol ocenený mnohými cenami. Najvyššia -Štátna cena Klementa Gottwalda - bola udelená práci V. Plevzu Socialistické premeny Československa a syntetickým dielam Dejiny Slovenského národného povstania 1944 a Za národní osvobození, za novou republiku. Vedeoká produkcia V. Plevzu bola dvakrát odmenená aj Národnou cenou SSR.
Pokus o stručný prehľad edičnej činnosti ústavu, prirodzene, nemôže si nárokovať na zachytenie celej rozmanitej vedeckovýskumnej aktivity a autorského podielu na výsledkoch ústavu. Trvalou súčasťou celkovej činnosti ústavu je aj výrazná propagandistická a publicistioká aktivita, ktorá plní dôležitú funkciu na stránkach najmä straníckej tlače. V rámci daného priestoru nebolo možné podrobnejšie charakterizovať tú pomoc, ktorú vedeckým odborom poskytujú odborné útvary ústavu. To sa vzťahuje aj na vydávanie Vedeckého bulletinu ÚML ÚV KSČ a ÚML ÚV KSS, na ktorom má náš ústav značný podiel.
Doterajšie kvantitatívne a kvalitatívne parametre vedeckovýskumnej činnosti ústavu svedčia o tom, že sa etablovala hľadaním a nájdením trvalého miesta ako základného teoretického pracoviska strany aj v širšom spoločenskovednom fronte. Výsledky nielen nastoľujú otázku, ale poskytujú aj solídnu bázu pre prehlbovanie kvality a efektívnosti ako základných požiadaviek ďalšieho postupu v budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti.
V personálnych bibliografiách je uvedená publikačná činnosť nasledovných spolupracovníkov ÚML ÚV KSS:
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}