V r. 1997 publikoval autorský tím Klára Kuzmová, Christine Ertel, Vladimíra Kotruszová, Ladislav Hošek, Ľudmila Illášová 50 stránkovú nemecky písanú štúdiu o rímskych spóliách (spólie=druhotne použité kamenné články) v Nových Zámkoch. Na tomto mieste publikujeme slovenské zhrnutie uvedené v závere štúdie a zoznam literatúry k téme.
Súbor rímskych spólií z Nových Zámkov je svojím rozsahom i charakterom jedinečný svojho druhu na území juhozápadného Slovenska. Geografická poloha tohto sekundárneho náleziská, údaje o postupnom transporte kamenných pamiatok na sever od Dunaja, ako aj skladba nálezov dovoľujú za ich pôvodné nálezisko považovať Brigetio. Je to najbližšia a zároveň najvýznamnejšia sídlisková aglomerácia v priľahlej časti Panónie, ktorá pozostávala z légiového tábora, civilného mesta a z viacerých pohrebísk. Za túto lokalizáciu sa prihovára i použitá kamenná surovina - prevažne žltohnedý vápenec, ktorého najbližšie ložiská sa nachádzajú východne od Brigetia (Vértessóllós). V tejto súvislosti nie je zanedbateľná ani technická a štylistická príbuznosť najmä reliéfu na náhrobnej stéle s niektorými reliéfmi z Brigetia.
Pri skúmaní miesta nálezu sa ukázalo, že novozámocký mlyn je dôležitým historickým objektom, ktorého korene siahajú až do stredoveku. Na základe dostupných prameňov však nemožno jednoznačne určiť dobu a okolnosti premiestnenia, ale ani zamurovania rímskych spólií do budovy mlyna. Otázka, či sa tak stalo počas výstavby alebo pri stavebných úpravách známej proti-tureckej pevnosti v 17.-18. storočí, kedy už mlyn existoval, príp. neskôr, zostáva naďalej otvorená. Môže ju však objasniť systematický archeologický, architektonický a archívny výskum.
Pri záchranných prácach zameraných na vyzdvihnutie ohrozených nálezov pribudlo k doteraz známym dvom náhrobným stélam ďalších 35, evtl. 38 kusov. Väčšina z nich - nárožné kamene, platne zo stien a sokla - bola súčasťou rímskych náhrobkov, tzv. Grabumfassungen. Ich funkcia spočívala v ohraničení hrobov rôznym spôsobom. Predpokladaný vzhľad takýchto objektov je zobrazený na kresbovej rekonštrukcii. Z Panónie sú pamiatky tohto druhu známe najmä z Carnun-ta a z Aquinca, kde sú datované do 2.-3. storočia. Jedna stéla, platňa s vykrojeným štvrťoblúkom a fragmenty dvoch oltárnych kameňov z Nových Zámkov mohli byť aj samostatnými náhrobnými pamiatkami.
Z porovnania veľkosti, tvaru a stavebných detailov rímskych spólií vyplynuli viaceré poznatky. Podľa počtu nárožných kameňov a platní zo stien možno predpokladať, že pochádzajú približne z 10-tich náhrobkov. Predstavovali najmä ich konštrukčné prvky, kým stély a oltáre boli skôr aditívnymi objektmi.
Z uvedeného súboru treba osobitne vyzdvihnúť tri reliéfne zdobené exempláre. Zobrazenie na nárožnom kameni - kráčajúcu mužskú postavu s palicou a košom - možno najskôr interpretovať ako poľovníka alebo satyra a datovať na koniec 2. až začiatok 3. storočia. Jeho stvárnenie poukazuje na určitý vzťah k noricko-panónskej kamennej plastike.
Do rovnakého obdobia možno datovať aj náhrobnú stélu s poškodenou pohíadovou stranou. V jej obrazovom poli sa nachádza reliéf manželského páru odetého v tunike a kabáte. Žena drží vo svojej lavici najskôr makovicu alebo vreteno. Z nápisu vyplýva, že stélu dala zhotoviť bývala otrokyňa Avita Threpte (pochádzajúca pravdepodobne zo severoitalsko-panónskej oblasti) svojmu mužovi - rímskemu občanovi menom C. Július Aemilianus. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že doteraz známe stély z Nových Zámkov patrili, na rozdiel od uvedenej, vojenským osobám - veteránovi a centuriovi prvej pomocnej légie stationovanej v Brigetiu.
Tretím reliéfne zdobeným exemplárom je monumentálna horná časť oltára so štyrmi štvrťgul'o-vými akrotérmi, ktorá predstavuje kvalitný kamenársky výrobok. Predná strana dvoch akro-térov je zdobená palmetovým motívom. Tento oltár mohol byť na základe paralel z Carnunta a Aquinca buď súčasťou obvodového múru náhrobku, alebo postavený pred ním. Jeho datovanie možno na základe výzdoby ohraničiť na prvú polovicu 2. storočia.
Podľa uvedených stavebných prvkov nemožno určiť, s akým druhom pochovania príslušné hroby súviseli. Vo väčšine analogických prípadov i-šlo o samostatné náhrobky z kamenných platní, ktoré obopínali hrob tak tesne, že nadobudol vzhľad akéhosi sarkofágu. Na základe viacerých paralel z Panónie možno predpokladať, že tento typ náhrobku (ohraničenie kamennými plamami a nárožnými kameňmi) bol pomerne častý v 2. a 3. storočí.
Vzhľadom na veľký počet kamenných článkov odkrytých v časti bývalého mlyna možno oprávnene predpokladať, že v ostatných zachovaných základoch tohto stavebného komplexu sa nachádzajú ďalšie rímske spólie. Nakoľko im nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo mechanickej deštrukcie, zostávajú zatiaľ ukryté pred zrakmi odborníkov i verejnosti. Z tohto dôvodu nemožno výskum v lokalite Nové Zámky - Sihoť pokladať za ukončený. Predložená štúdia síce uzatvára jednu etapu bádania, neznamená však celkové ukončenie výskumu na tomto nálezisku. Jeho význam, doložený umelecko-historickou hodnotou doterajších nálezov, jednoznačne potvrdzuje opodstatnenosť ďalšieho pokračovania.
Okrem troch exemplárov, ktoré boli z bezpečnostných dôvodov ponechané na svojom mieste, teda nemožno definitívne vylúčiť prítomnosť ďalších spólií v doteraz neodkrytej časti asanované-ho mlyna. Tento predpoklad sa vzťahuje predovšetkým na základové murivá tohto objektu, ktoré sú presýpané hlinou a stavebnou suťou, avšak prístupné pre archeologický i architektonický výskum. Na základe súčasných zistení sa možno domnievať, že jeho prostredníctvom by sa získali dosial neznáme rímske kamenosochárske pamiatky a zároveň by sa upresnili aj rozšírili poznatky o stavebno-historickom vývoji novozámockého mlyna.
Všetky z muriva vybraté, odborne zdokumentované a spracované kamenné články, ktoré boli predmetom tejto štúdie, sú dočasne deponované v areáli bývalých vojenských kasární v Nových
Zámkoch. Tri reliéfne zdobené exempláre boli reštaurátorský ošetrené a konzervované. Nevyriešeným problémom v tejto súvislosti naďalej zostáva ich adekvátne uloženie, resp. prezentácia, nakoľko miestne Požitavské múzeum má v súčasnosti priestorové problémy. Dve rímske stély z fasády mlyna (ako aj iné kamenné artefakty evidované v jeho zbierkach) sú uložené na nádvorí františkánskeho kláštora, v ktorom má múzeum expozíciu.
Jeden z prvých návrhov na prezentáciu týchto nálezov počítal s ich vystavením v exteriéri, a to v blízkosti bývalého Forgachovho bastiónu (dnes Kalvária), pozdĺž frekventovanej pešej komunikácie. Uvedený návrh je síce lákavou alternatívou z hľadiska sprístupnenia pamiatok verejnosti v centre mesta, avšak nezodpovedá hodnotám, ktoré rímske spólie predstavujú. Na druhej strane sa ale ponúka možnosť spojiť nanajvýš žiaduci archeologický výskum lokality s výstavbou menšieho lapidária, príp. múzea v prírode. Za toto riešenie sa prihovára aj jeho poloha v športovo-rekreačnom areáli mesta, v blízkosti hlavnej komunikácie smerujúcej od medzinárodného hraničného priechodu v Komárne do Nitry, evtl. do Bratislavy. Vhodné skĺbenie a využitie týchto daností by perspektívne prispelo k zvýšeniu návštevnosti tohto miesta, ako aj k obohateniu skromných kultúrnych pamiatok mesta. Zostáva azda len dúfať, že vďaka odbornej, kvalifikovanej publicite a podpore zo strany kompetentných zástupcov mesta, príp. regiónu, sa tieto otázky v blízkej budúcnosti objektívne vyriešia. Vzhľadom na neutešený stav pamiatkového fondu by si Nové Zámky takúto expozíciu určite zaslúžili.
Podľa: KUZMOVÁ, K. - ERTEL, CH. - KOTRUSZOVÁ, V. - HOŠEK, R. - ILLÁŠOVÁ, Ľ.: Römische Spolien aus Nové Zámky und ihre kaiserzeitliche und spätere baugeschichtliche Zusammenhänge. Slovenská archeológia, 45 - 1, 1997, s. 35 - 82.
Celý materiál je dostupný na internete.
Literatúra
AE 1990: L'Année épigraphique, Paris 1990.
BARKÓCZI, L. 1944-1951: Brigetio. Diss. Pann. 11/22, 1944-51.
BARKÓCZI, L. 1959: The Population of Pannonia from Marcus Aurelius to Diocletian. Acta Ant. Acad. Scien. Hungaricae 7. 1959, 167, 300, 325-326.
BARKÓCZI, L./SOPRONI, S. 1981: Die römischen Inschriften Ungarns 3. Lieferung. Budapest 1981.
BEL, M. 1996: Komárom vármegye. Bratislava 1996.
BETZ, A./KENNER, H. 1937: Ausgrabungen und Funde im Lagerfriedhof von Carnuntum. Der Römische Limes in Ósterreich 18. 1937, 23-98.
BILKEI, I. 1990: A Keszthelyi Balatoni Múzeum római kolára. A Balatoni Múzeum állandó kiállításainak kata-lógsa 9. Zalaegerszeg 1990.
BORTLIK, J. 1926: Neue Inschriftensteine vom Gräberfelde westlich des Lagers. Der Romische Limes in Ósterreich 16. 1926, 3-52.
BOSCHUNG, D. 1987: Die republikanischen und frühkaiserzeitlichen Nekropolen vor den Toren Ostias. In: Gräberstrafien 1987, 111-124.
BRAUN, E. 1933: Neue Gräberfunde in Carnuntum. Der Romische Limes in Ósterreich 17. 1933, 73-84.
BRUSIN, G. 1934: Gli scavi di Aquileia. Udine 1934.
BRUSIN, G. 1941: Nuovi monumenti sepulcrali di Aquileia. Venezia 1941.
CAMBI, N. 1987: Salóna und seine Nekropolen. In: Gräberstrafien 1987, 251-280.
CIL: Corpus Inscriptionum Latinarum. Berlin
ČEŠKA, J./HOŠEK, R. 1967: Inscriptiones Pannoniae Superioris in Slovacia Transdanubiana asservatae. Brno 1967.
ECKHART, L. 1981: Die Skulpturen des Stadtgebietes von Ovilava. Corpus der Skulpturen der römischen Welt. Band III. Wien 1981.
ERTEL, CH. 1991: Romische Architektúr in Carnuntum. Der Romische Limes in Ósterreich 38. 1991.
ERTEL, CH. 1996a: Grabbauten in Carnuntum. Carnuntum-Jahrbuch 1996. Wien 1997, 9-32.
ERTEL, CH. 1996b: Altar- und Architekturfragmente vom Tumulusgrab bei Baláca. Balácai Kôzlemények IV, 1995. Veszprém 1996, 73-198.
ÉRSEK-UJVÁR 1580-1685. Nové Zámky 1935.
GARÁDY, S. 1936: Ásatások az óbudai Leopold-téglagyár mellett. Arch. Ért. 39. 1936, 88-96.
GRÄBERSTRASSEN 1987: H. v. Hesberg, P. Zanker (Hrsg.), Romische Gräberstrafien. Abhandlungen d. phil.-hist. Kl. d. Bayerischen Akadémie d. Wissenschaften NF 96, 1987.
GROLLER, M. v. 1900: Die Gräber. Der Romische Limes in Ósterreich 1. 1900, 101-116.
GROLLER, M. v. 1903: Gräber an der Strafie Carnuntum Scarbantia. Der Romische Limes in Ósterreich 4. 1903, 34-35.
GROLLER, M. v. 1907: Grabungen in der Zivilstadt. Der Romische Limes in Ósterreich 8. 1907, 7-58.
HAINZMANN, M./POCHMARSKI, E. 1994: Die rômerzeitlichen Inschriften und Reliefs von Schlofi Seggau bei Leibnitz. Graz 1994.
HAJNÓCZI, GY./MEZÓS, T. (Hrsg.) 1995: Pannonia Hungarica Antiqua. Itinerarium Hungaricum 1. Budapest 1995.
HESBERG, H. v. 1992: Romische Grabbauten. Darmstadt 1992.
HOFER, L. 1991: Mesto Nové Zámky 1691-1991. Stručný prehľad histórie mesta. Nové Zámky 1991.
HOLČÍK, Š. 1981: Rímsky oltár v Bíni. Arch. Rozhledy 33. 1981, 424-427.
ILS: H. Dessau, Inscriptiones Latinae Selectae. Berlin 1892 - 1916.
JILEK, S. / STIGLITZ, H. 1987: Vorläufige Untersuchungs-ergebnisse der Notgrabung B 9 im Abschnitt Petronell 1985. Carnuntum-Jahrb. 1986. Wien 1987, 171-192.
JOBST, W./KREMER, G. 1987: Carnuntum Pfaffenberg 1985. Weihealtäre und Skulpturen. Carnuntum-Jahrb. 1986. Wien 1987, 79-102.
KAJANTO, I. 1965: The Latin Cognomina, Commentationes humanarum litterarum XXXVI, 2. Societas Scientiarum Fennica. Helsinki - Helsingsfors 1965.
KANDLER, M./ZABEHLICKY, H. 1989: Grabungen in den Canabae Legionis von Carnuntum im Jahre 1988.
Ôsterreichische Jahreshefte 59. 1989, Beibl. 22-26. KOCKEL, V. 1983: Die Grabbauten vor dem Herculaner Tor in Pompejí. Mainz 1983.
KOCIS, L. 1967: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti. Nové Zámky 1967.
KOLNÍK, T. 1978: Q. Antilius Primus - interprex centurio und negotiator. Acta Acad. Scien. Hungarice 30, 1978, 61-75.
KOPČAN, V./KRAJČOVIČOVÁ, K. 1983: Slovensko v tieni polmesiaca. Osveta 1983, 156.
KOTRUSZOVÁ, V. 1994: Nové Zámky - pevnosť ako for-tifikačný a urbanistický prvok. Príspevok na medzinárodnej vedeckej konferencii Bastionové fortifikácie. Komárno 6.-7. októbra 1994, rukopis.
KRAJČOVIČOVÁ, K. 1974: Nové Zámky vo svetle ikonografických prameňov 16. a 17. storočia. Zborník Slovenského Národného Múz.-Hist. 28. 1974, 204-209.
KRANZ, P. 1984: Jahreszeiten-Sarkophage. Antike Sarkophagreliefs V, 4. Berlin 1984.
KRÜGER, M.-L. 1972: Die Reliefs des Stadtgebietes von Carnuntum. II. Teil: Die dekorativen Reliefs. Corpus Signorum Imperii Románi, Ósterreich, Band 1, Faszikel 4. Wien 1972
KURUCZ, J. 1914: Római nyomok a Pannoniai Duna-Limes balpartján. Komárom 1914.
KUZMOVÁ, K. 1991: Die Steindenkmäler im nordpanno-nischen Limes-Vorland. In: 2. Internationales Kolloquium uber Probléme des provinzialrómischen Kunstschaffens. Veszprém 1991, 237-243.
KUZMOVÁ, K. 1997: Neu entdeckte provinzialrómische Steindenkmäler im Barbaricum (Slowakei). Situla 36. Ljubljana 1997, 161-164.
KUZMOVÁ, K./RAJTÁR, J. 1993: Nové rímske epigrafic-ké a kamenárske pamiatky v Nových Zámkoch. Neue romische epigraphische und Steindenkmäler aus Nové Zámky. AVANS v roku 1992. Nitra 1993, 76.
KUZMOVÁ, K./RYBÁRIKOVÁ, M. 1995: Prvá etapa záchrany rímskych kamenných pamiatok v Nových Zámkoch. AVANS v roku 1993. Nitra 1995, 85-86.
LAZIUS, W. 1578: Commentariorum Reipublicae Roma-nae illius in exteris provinciis, bello acquisitis, constitutae, libri duodecim. Romae 1578.
LICHNER, J. 1964: Stavebný charakter mestských hradieb a opevnení za čias tureckého nebezpečenstva na Slovensku. Vlastivedný časopis 1. 1964, 8, 9.
MÓCSY, A. Nomenclator = R. Feldmann, E. Márton, M. Szilágyi, Nomenclator. Diss. Pann. III, 1. Budapestini MCMLXXXIII.
NAGY, L. 1931: Cives Agrippinenses in Aquincum. Germánia 15. 1931, 260-265.
NOLL, R. 1986: Die griechischen und lateinischen Inschriften der Wiener Antikensammlung. Katalóg der Antikensammlung III. Wien 1986.
ONDROUCH, V. 1938: Limes Romanus na Slovensku. Bratislava 1938.
PALÁGYI, S. 1976: A római és kózépkori kôtár katalógusa. Tihanyi Múzeum. Veszprém 1976.
PAULOVICS, I. 1941: Funde und Forschungen in Brigetio. Diss. Pann. 11/11, Laureae Aquincenses II. 1941, 114-164.
PICCCTTINI, G. 1972: Die Rundmedaillons und Nischenporträts des Stadtgebietes von Virunum. Corpus Signorum Imperri Románi, Ósterreich, Band II, Faszikel 2. Wien 1972.
PICCCTTINI, G. 1977: Die Dienerinnen- und Dienerreliefs des Stadtgebietes von Virunum. Corpus Signorum Imperii Románi, Ósterreich, Band II, Faszikel 3. Wien 1977.
PICCOTTINI, G. 1984: Die kultischen und mythologischen Reliefs des Stadtgebietes von Virunum. Corpus Signorum Imperii Románi, Ósterreich, Band II, Faszikel 4. Wien 1984.
POCHMARSKI-NAGELE, M. 1992: Die Dionysischen Reliefs in Noricum und ihre Vorbilder. Dissertationen der Universität Wien 228. Wien 1992.
RATIMORSKÁ, P. 1984: Rímske kamenné pamiatky v zbierkach múzea. Katalóg II, Rímske zbierky. Oblastné podunajské múzeum Komárno 1984.
SCHOBER, A. 1923: Die rômischen Grabsteine von Noricum und Pannonien. Wien 1923.
ŠIMKOVIČ, P. - GOJDIČOVÁ, S. 1976: Zásady pamiatkovej starostlivosti pre historické jadro mesta Nové Zámky. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava 1976, 3, 4.
SZABÓ, L, Manuskript. Az érsekujvári primásmalom.
SZÖKE, B. 1957: Brod na rieke Nitre pri Nových Zámkoch. In: Štud. Zvesti Arch. Ústavu SAV 2. Nitra 1957.
THAIN, J. 1932: Érsekújvár muemlékei. Budapest 1932.
VAGOVITS, G., Manuskript. Oppidi Archi-Episcopalis Ersek-Ujvár ab anno 1544 usque ad anno 1944. Manuskript, I. Teil. Das Staatsarchiv in Nové Zámky.
VISY, Z. 1988: Der pannonische Limes in Ungarn. Budapest 1988. VORBECK, E. 1980: Militärinschriften aus Carnuntum. Wien 1980.
WITTEYER, M. - FASOLD, P. 1995: Des Lichtes beraubt. Ausstellungskatalog Museum fúr Vor- und Frúhgeschichte, Frankfurt 1995.
ZABEHLICKY, H. 1986: Die Gräberfunde. In: Carnuntum Canabae Legionis. Die Ausgrabungen auf der Flur „Múhläcker" in Bad Deutsch-Altenburg. Wien 1986, 14-18.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}