Záhradkárske kolónie v okolí Nových Zámkov boli vytvárané začiatkom 80-tych rokov, keď veľké podniky prideľovali drobné parcely svojim zamestnancom. Táto forma záhradkárčenia úzko súvisela s hromadnou bytovou výstavbou v meste, kde boli na panelákové sídliská skoncentrované desattiíce ľudí z okolitých obcí spolu s pôvodnými obyvateľmi asanovaných mestských častí.
Väčšina nových obyvateľov panelákov prichádzala z roľníckej populácie a záhradky s chatkami im mali dať možnosť zmysluplného trávenia voľného času a úniku z anonymného sveta ich bezútešných betónových domovov.
Zmeny po r. 1989 vyvolali krach veľkých podnikov a s nimi i "podnikových" foriem bývania a trávenia voľného času. Majitelia chatiek si svoje parcely odkúpili do osobného vlastníctva (rovnako aj svoje panelákové byty) a mohli cítiť určitú satisfakciu voči tým, ktorí sa svojho času do poradovníkov na byty ani záhradky nedostali...
V rovnakom čase ale dochádzalo i k degradácii infraštruktúry záhradkárskych osád. Chatkové osady ležali na periférii mesta i na periférii záujmu mestskej samosprávy. Neudržiavané komunikácie a verejné priestranstvá, chýbajúce verejné osvetlenie, problémy s vyvážaním odpadu a pod. strpčovali a strpčujú životy ich obyvateľov. Aféra "Zúgov" sa týka tiež jednej z nich, tam samospráva odsúhlasila stavbu malej vodnej elektrárne v chránenej prírodnej lokalite napriek protestom jej obyvateľov.
V chatkovej osade Hliník začali problémy so spodnou vodou v r. 2010 keď sa téma dostala aj na stránky Castrum Novum (13. augusta 2010 a 17. septembra 2010)
Dnes je situácia ešte najliehavejšia a voda je vyliata už druhý mesiac. Majitelia chatiek žiadali o pomoc vedenie mesta, ktoré ho neposkytuje vo forme a rozsahu podľa ich predstáv.
Problém sa týka cca 150 majiteľov chatiek, z ktorých sa angažuje asi 15. Nie všetci sú vodou postihnutí rovnako, u niekoho iba vytopilo pivnice, kým ďalši majú na pozemku 60cm hlboký "rybník".
Majitelia chatiek by v tomto prípade zrejme očakávali od mesta pomoc vo forme masívneho odčerpávania vody spolu s niektorými ďalšími bližšie nešpecifikovanými opatreniami a mestu vytýkajú nedostatok dobrej vôle. Mesto naopak tvrdí, že vykonalo, čo sa dalo a viac urobiť nemôže. Je zvláštne, že sa nikde nespomínajú peniaze, hoci je zrejmé, že ide v prvom rade o ne.
Majitelia chatiek si na vlastné náklady nechávajú odčerpávať vodu bánovskými hasičmi, opäť nevieme s akým efektom, za koľko peňazí a vlastne ani to, prečo práve bánovkými hasičmi. Aj FB skupina, ktorá obsahuje dokumentáciu k danému problému je anonymná.
A tu sa zrejme dostávame k jadru problému. Podobná prírodná kalamita sa môže prihodiť kdekoľvek, u nás je však znásobená nedostatkom solidarity a súdržnosti ako aj všeobecnou nedôverou voči samospráve a primátorovi. V meste, v ktorom neexistujú nezávislé médiá a všetky rozhodnutia sa prijímajú za chrbtom verejnosti, neostala jediná dôveryhodná osobnosť alebo inštitúcia, na ktorú by sa občania mohli obrátiť so svojim problémom. Takáto societa je nutne konfliktná - nikdy sa nemôže dospieť ku konsenzu, koľkými peniazmi by malo mesto z peňazí daňových poplatníkov sanovať podobný partikulárny problém 150 záhradkárov, keď žiadna verejná diskusia o verejných financiách v meste neprebieha... Môžeme klásť iba sugestíven otázky: má problém 150 rodín pre mesto väčšiu váhu, ako problém 30 opustených psov (1 mil Sk ročne), alebo hádzanárskeho mužstva (7 mil Sk ročne) a pod.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}