Zmetákova zbierka a jej osudy I. / A Zmeták Ernő gyűjtemény I.

"Nebudem sa tu rozpisovať o genéze môjho zberateľstva, no musím spomenúť aspoň jeden z prvých mojich vážnych dotykov v tomto smere. Bolo to v Nových Zámkoch po jednej výstave v roku 1939, ktorá bola vtedy v priesto­roch hotela Zlatý lev. Miestny lekárnik — zberateľ Imrich Farkas, kúpil odo mňa z uvedenej výstavy jednu kresbičku, a pri tej príle­žitosti ma pozval s kolegom Lajosom Luzsiczom na prehliadku svojej zbierky umenia." Začína svoj predhovor ku katalógu diel darovaných mestu Nové Zámky umelec a mecén Ernest (Ernő) Zmeták.

A pokračuje:  "Táto zbierka bola umiestená v ôsmich izbách jeho paláca, ktoré boli „vytapetované" obrazmi vyberanými s veľkou láskou a decentným vkusom. Prirodzene moja začiatočnícka kresba tam nemala miesto; boli tu vystavené hotové rezultáty, takže ju daro­val miestnemu múzeu, ktoré práve zakladal profesor gymnázia Ján Thain. Toto všetko pôsobilo na mňa fascinujúco (v byte mojich rodičov i starých rodičov boli len obligátne púťové obrázky). Vtedy som ešte vôbec nemyslel na zberateľstvo, lebo som zápasil s najele-mentárnejšími existenčnými problémami — štúdiom na Akadémii v Budapešti. V jeho počínaní som videl samaritánsky čin (keďže kupoval kresbu od študenta začiatočníka) šľachetného, bohatého osamelého človeka.

Nadlho som na túto návštevu v dobrom zabudol. Až po skončení druhej svetovej vojny, keď som sa vrátil opäť do vojnou rozbombar­dovaného rodného mesta k rodičom, som sa dozvedel, že táto úz­kostlivo opatrovaná zbierka (úsilie jedného života) sa roztratila bez stopy.

Nemienim sa tu zaoberať spôsobom získania a osudmi niektorých výtvarných diel, či iných umeleckých predmetov, hoci ani táto stránka zberateľstva nie je zanedbateľná. Každý artefakt tu má svoje „curri-culum vitae". Ale skôr by som chcel poukázať na svoje najvnútor­nejšie pohnútky, než rozvádzať okolnosti kupovania, ceny, či iné formy výmenných akcií.

Každá zbierka vznikla zo súkromnej záľuby k určitému druhu vý­tvarného prejavu, či úžitkového umenia. Súčasne niesla v sebe i rozhľadenosť, osobný profil zberateľa v rámci jeho finančných možností a danej ponuky. Dvojnásobne to bolo badateľné v prípade, ak zberateľ bol sám aktívnym umelcom a svojou zbierkou konfron­toval aj vlastný výtvarný prejav.

Ako mladému začínajúcemu výtvarníkovi mi bol prvým vážnym signálom poznatok, že každé dobré umenie je predovšetkým kvalitné remeslo, t. j. technicky čistý prednes.

Táto zbierka vznikla z úcty a z obdivu k výtvarnému prejavu dru­hých umelcov, nehľadiac na úzky rámec dobový či národnostný. Vždy som veril a verím, že dobré umenie bolo i je predovšetkým umením národným, viazaným na veľké, či malé etnikum a na jeho mravnú a duševnú kultúru. Nebolo to ináč ani pri medzinárodných hnutiach v umení ako bolo románske umenie, gotika, renesancia, barok atď. I v nich malo svoj miestny dialekt. Jednako svojou výtvar­nou rečou nepoznalo prekážky pri dorozumievaní sa s inými národmi a práve cestou vzájomného sebapoznávania zákonite vzniklo „seba-oplodňovanie" bez ustupovania cudziemu vzoru. Naopak z neho bralo podnet k vlastnej výtvarnej reči a tým súčasne i k prejavu národ­ného sebavedomia.

V rámci svojich skromných možností som chcel túto myšlienku realizovať aj zberateľskou činnosťou, pri osobných výtvarných zápa­soch a v medziach vlastného talentu a možností. Základnou požiadavkou mi bola vždy kvalita, bez prihliadnutia na dobovú módu, konjunktúru alebo chvíľkový úspech umelca. Práve zberateľstvo ma utvrdilo v tom, že často umelci vo svojej dobe tzv. okrajoví, s odstupom času sa zaradili svojim úsilím ďaleko vyššie a prekonali vtedy slávnych umelcov.

Povedzme si otvorene, že vlastne každý umelec je objektívne hodno­tený, či začlenený do kontextu národného umenia a vývoja umenia vôbec, približne päťdesiat rokov po smrti (a často i neskôr). Časový odstup totiž ustáli, či bol ilustrátorom, či komentátorom dobovej módnej konjunkturálnej konfekcie, a či osobným pohľadom obohatil výtvarný tvaroslovný register súdobého výtvarného prejavu a posunul ho do novej vývojovej polohy.

Nemal som problém so zbieraním umeleckých diel minulých dôb, tu už hodnotenie vykonal čas. Problémom bolo nájsť prameň týchto diel. V prípade súčasného umenia som sa snažil odosobniť ako človek i umelec a vžiť sa do tvorby druhého umelca, často diametrálne sa rozchádzajúceho s mojim výtvarným presvedčením. Toto mi pomá­halo rozšíriť môj vlastný výtvarný obzor, zamyslieť sa nad etikou svojho remesla, pokore, vidieť rozdiel medzi pojmom sebaopakovania a sebaobnovovania, neuzatvárať sa do ulity neomylnosti, sebaspo-kojnosti, skôr ma to nútilo k triezvemu odhadu vlastných síl a hľa­daniu primeranej cesty vlastného vývoja.

Je ešte veľa autorov, ku ktorým mám veľkú úctu a obdiv, žiaľ, zatiaľ som ich diela nemohol získať. Niektorí umelci sú už pre mňa takmer nedostupní, všemožne sa budem snažiť doplniť zbierku tým, čo je ešte v našich pomeroch dostupné.

Preto si táto zbierka nenárokuje na kompletnosť či hodnotenie dru­hých umelcov. Nechce suplovať žiadnu inú, štátom fondovanú umeleckú inštitúciu.

Je to skôr radosť umelca z tvorby druhých umelcov vo viere, že chcem propagovať dobré umenie druhých a tým sa zavďačiť svojmu rodnému mestu, kde som urobil svoje prvé kroky na ceste za umením a prvý raz som sa stretol s pojmom zberateľ."

Zdroj: Galéria umenia Nové Zámky. Katalóg diel darovaných Ernestom Zmetákom a Danicou Zmetákovou, Tatran n.p. Bratislava 1986

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}