Pozitívnym javom uplynulého roka bolo stupňovanie sporov v slovenskej historickej obci. Historici, ktorí majú podľa slov R. Holeca oveľa viac spoločné s prostitúciou, akoby sa mohlo zdať, sa rozhodli prepierať špinavé prádlo na verejnosti. Kým R. Holec sa v článku pre SME obával, že Ústav pamäti národa koketuje s neoľudáctvom, spolupracovník ÚPN I. Mrva mu v 2. čísle časopisu Pamäť národa pripomenul jeho minulosť. V novembri 1989 sa R. Holec, v tom čase predseda SZM na HÚ SAV, na poslednú chvíľu eśte stihol stať kandidátom KSČ a presviedčal svojich kolegov nevystupovať zo strany po novembri 89 ako "keď krysy opúšťajú loď".
Holec, ktorý bol v minulosti úspešný s termínom "deravá totalita" (pre vojnový slovenský štát) dnes v súvislosti s ÚPN používa pojem "deravá pamäť". V tlačenici v slovenskej historickej obci, kde je veľa ambicióznych historikov a relatívne málo pracovísk, na ktorých by bolo možné ich ambície realizovať, zákonite vznikajú konkurenčné trenice a tie by mohli v lepšom prípade naštartovať aj samoočistný proces.
V rozsiahlom materiáli sa Ústavu pamäti národa venuje v poslednom čísle časopisu .týždeň Marek Vagovič, kde s razanciou jemu vlastnou konfrontuje názory akademických historikov (Holec, Michálek, Zemko, Škvarna) s vyjadreniami šéfa ÚPN Petranského. Ten s obvyklými kľučkami oponuje kritickým názorom (právo historika na vlastný názor, kritikovia sú neobjektívni). Originálne sa vysporiadal aj s kritikou, sformulovanou v otvorenom liste Mirka Vodrážku voči stanovisko ÚPN k odhaleniu busty Ďurčanskému. Podľa Petranského M. Vodrážka (spolupracovník českého Ústavu pro studium totalitních režimů) nie je historik - čo by jeden mohol považovať za lichôtku pamätajúc na Holecove slová z úvodu tohoto článku...
Na článok v časopise týždeň reagoval jeden z dotknutých autorov Anton Hruboň, nič to však nemení na fakte, že slovenská historiografia je po odchode dvoch osobností, ktorí si svojou činnosťou po r. 1968 vydobili morálny kredit (Mlynárik a Jablonický) v žalostnom stave. Predstavitelia jednotlivých záujmových skupín sa sporia o interpretáciu niektorých faktov, kým iné fakty popierajú spoločne. Veľká časť ich produkcie je tendenčná a preto bezcenná. Pre historickú obec ako celok sú naďalej vlastné hodnotový nihilizmus a mravný relativizmus...