14. novembra usporiadal Maďarský kultúrny inštritút v Bratislave netradičné slovenskojazyčné podujatie - besedu historikov o knižných novinkách uplynulého roka z oblasti maďarsko-slovenských vzťahov. Podujatie, na ktorom sa organizačne podieĺal aj Historický ústav SAV a Centrum pre európsku politiku (CEP) bolo príležitosťou bilancovať dosiahnuté výsledky, a prezentovať dosiahnutú úroveň dialógu historikov.
Odznela i informácia, že spoočná učebnica dejepisu by mala uzrieť svetlo sveta v apríli 2014, ako aj informácia o pripravovanom projekte Józsefa Demmela - spoločnej historickej revue pod menom Koridor.
 |
 |
Za stolom sprava: Peter Šoltés z HÚ SAV, Veronika Gayer MTA, Diana Duchoňová HÚ SAV, Miroslav Michela HÚ SAV, Adam Hudek HÚ SAV, László Vörös HÚ SAV, Pospíšil, Attila Simon Univerzita Selye, László Szarka Univerzita Selye
 Kniha Jozefa Hajka, Odsúdení na dohodu sa zaoberá slovensko–maďarskými vzťahmi od počiatkov až do súčasnosti, avšak hlavne z perspektívy slovenskej historiografie a publicistiky. Knihu predstavil Adam Hudek, historik z HÚ SAV. |
 Knihu Thurzovci a ich historický význam zostavila historička Tünde Lengyelová z HÚ SAV. Je výsledkom spolupráce dvoch historických ústavov, slovenského a maďarského. Predstavial ju historička z HÚ SAV Diana Duchoňová. |
 Editorom nového vydania knihy štúdií maďarských historikov o spoločných dejinách Maďarov a Slovákov Rozštiepená minulosť je István Kollai, v súčasnosti riaditeľ Maďarského inštitútu v Bratislave. Knihu predstavol historik z HÚ SAV, László Vörös. |
 Kniha Rozpad Uhorska a Trianonská zmluva skúma komplexnú otázku rozpadu Uhorska a Trianonu v slovenskej a maďarskej kolektívnej pamät z pohľadu slovenských a maďarských historikov. Redigovali ju László Vörös a Miroslav Michela na základe referátov z konferencie Trianon v Nových Zámkoch. Knihu predstavil Attila Simon z Fórum inštitútu pre výskum menšín. |
 Autorom knihy Maďarská menšina na Slovensku v 20. storočí je historik a predseda slovenskej časti Slovensko–maďarskej komisie historikov, Štefan Šutaj. Štúdie skúmajú tému maďarskej menšiny a „maďarskú otázku“ na Slovensku od konca druhej svetovej vojny až do súčasnosti. Knihu predstavila Veronika Gayer, historička z Inštitútu pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied. |
 Kniha Revolúcia 1848/49 a historická pamäť obsahuje štúdie od slovenských a maďarských odborníkov a zaoberá sa tiež kontroverznými témami. Knihu redigoval Peter Macho a predstavil ju historik Peter Šoltés z HÚ SAV. |
 História dobyla aj internet. Internetový historický portál FORUM HISTORIAE, ktorý sa snaží o nové pohľady a prístup k dejinám, prišiel v roku 2012 s číslom venovaným etnickým stereotypom v našom regióne. Projekt predstavil historik László Szarka, predseda maďarskej časti Maďarsko–slovenskej komisie historikov |
Attila Simon predstavil publikáciu "Rozpad Uhorska a Trianonská mierová zmluva. K politikám pamäti na Slovensku a v Maďarsku".
Kniha vyšla pred dvomi týždňami a keďže má v názve "Trianon", je viac-menej odsúdená na obchodný úspech, lebo tí, ktorí kupujú tieto knih, hľadajú v nich predovšetkým potvrdenie vlastných názorov na spravodlivosť Trianonských hraníc. Táto kniha však nemá podobné ambície, editori mali na zreteli predovśetkým vedecké hľadiská, keď ju pripravovali. Základom publikácie sú materiály medzinárodnej konferencie, kt. usporiadala maď.-slov. zmiešaná komisia historikov v Nových Zámkoch. Publikácia však neobsahuje všetky príspevky z konferencie a naopak,, medzi 15 štúdiami sú aj také, ktoré na konferencii neodzneli. Štúdie sú z tematického i metodického hľadiska veľmi rôznorodé. Ich spoločnou črtou je to, že nehovoria priamo o historickej udalosti, ale mapujú jej percepciu v Maďarsku a na Slovensku. Kniha nie je ani tak o udalosti samej, ako o diskurze, ktorý sa vedie na oboch stranách hranice. Obsah je rozdelený do tematických blokov: 1. Historické myslenie, 2. Trianon ako politikum, 3. Vyučovanie, učebnice a didaktika dejepisu, 4. Ritualizácia verejného spomínania, 5. Zánik Uhorska a Trianon ako kultúrna trauma. Autori sú tu renomovaní a všetky štúdie sú skutočne zaujímavé, keby som mal vypichnúť dve z nich, tak odporúčam si určite prečítať prácu Laciho Vörösa a Evy Kováčovej a trianonskej traume Maďarov.
Kniha bude dostupná na Internete na stránke forumhistoriae.sk , my sme ju našli tu...
Peter Šoltés predstavil knihu Revolúcia 1848/49 a historická pamäť.
V knihe je veľmi zreteľne vidno, že pamäť o udalostiach rokov 1848/49 je veľmi rozdielna v oboch krajinách. Kým v Maďarsku je to téma horúca, u nás je vlažná. Autori všetkých 12 príspevkov skúmajú, prečo tomu tak je. Ako sa formovala, šírila a deformovala historická pamäť na revolučné roky 1848/49. Ako to už pri kolektívnych monografiách býva, najdôležitejšie sú úvodná a záverečná kapitola, Elena Mannová hovorí o tom, ako sa vo všetkýc hrežimoch od Világošu až po súčasnosť formovali tradície, ako boli v rôznych politických režimoch budované. Pre uchovanie historickej pamäti je dôležité, že ju musí niekto pestovať, prenášať z generácie na generáciu, teda tradovať usporiadavať a v neposlednom rade interpretovať. Tie interpretácie za uplynulých 160 rokov boli veľmi rôzne.... Z textov sa javí, že v uhorskej spoločnosti existovali dve paralelné tradície, kým v slovenskej do r. 1918 nemala miesto. Z toho vyplýva i to, že r. 1848/49 nie sú masovo zdieľaným miestom pamäte. To ukazuje i záverečná štúdia, ktorá hovorí, že kým v maďarskom prostredí na oboch stranách hraníc je to udalosť, ktorá sa každoročne pripomína, na Slovensku 15. výročie týchto udalostí slovenská politická elita nepovažovala za potrebné pripomenúť... V knihe zarezonuje zaujímavý názor, že slúčasný trend "zabúdania" na r. 1848 na Slovensku je trend medzinárodný (podobne je to v Rakúsku a v ďalśích krajinách), kým maďarské "nezabúdanie" je v medzinárodnom kontexte čímsi výnimočným. Problém meruôsmych rokov je v súčasnej slovenskej historiografii pomerne okrajový, možno by sa dali spočítať autori na prstoch jednej ruky. Prof. Škvarna ukazuje, ktoré boli tie základné etapy, keď sa v sl. historiografii formovala pamäť na roky 1848/49... Obdobie od r. 1918 je obdobím kultivovania historickej pamäte, keď jeden historik napísal dielo, ktoré je tak rozsiahle a obrovské, že všetci, ktorí sa do toho profilu pustia, po čase dostanú strach z tých 15 tisíc rukopisných strán a neviem presne koľkých dielov... Je paradoxné, že základné dielo vzniklo pred vojnou a 60 rokov len čerpáme z neho.
Veronika Gayer
Krátko predstavím knihu prof. Šutaja Maďarská menšina v Československu v 20. storočí. Kniha zahŕňa 15 samostatných prác autora z rokov 1993 až 2010. Kniha je rozdelená do troch tematických častí. Kniha neobsahuje nové výsledky výskumov, ide skôr o syntézu doterajšej práce prof. Šuraja. V knihe viee nájsť všetky témy, ktorým sa autor posledných 20 rokov venoval. V prvej časti sa otvárajú otázky teoretického a praktického výskumu maďarskej menšiny. Poznáme autorov štýl - často kladie otázky a nie na všetky dáva odpovede, čím vlastne ilustruje obtiažnosť a neuralgické body v priblíźení témy. Autor si tiež všíma ako inštrumentalizuje túto otázku maďarská a slovenská politika, menšinová a slovenská spoločnosť.
V druhej časti popisuje autor dopady, ktoré mali na maď. menšinu vyhlásenie Koš. vládneho programu a Benešove dekréty, ako prebiehala výmena obyvateľstva, núteného presunu Maďarov do Čiech a akcii Juh. Venuje sa aj udalostiam z roku 1968.
V poslednej časti knihy sa nachádza analýza sociálnych a demografických charakteristík maďarskej menšiny po r. 1989.
Podľa môjho názoru dáva kniha objektívny pohľad na slov.-maď. vzťahy, pozitívom je, že autor sa pri pojednávaní o týchto zložtých otázkach snaží o zverejnenie vśetkých faktov, vysvetľovaní súvislostí a pozadia udalostí, ale najmä korektnej diskusii a empatii pri konfrontovaní výsledkov a súvislotí. Kniha je vydaná v slovenskom jazyku, myslímm si, že bude pre záujemcov užitočným čítaním.
László Vörös predstavil druhé vydanie knihy "Rozštiepená minulosť"
Publikácia je unikátna jednak tým, s akou ambíciou vznikla ako aj spôsobom, akým podáva problematiku. Ide o sedem autorov, všetko mladých historikov, ktorí boli v čase prvého vydania knihy v 2008-2009-m roku eśte väčśinou śtudenti a doktorandi. Spomedzi nich je treba zvláśť spomenúť Józssefa Demmela, ktorý sa podieľal na viacerých štúdiách zahrnutých do knihy. Spoločným znakom autorov je, že všetci ovládajú ďalšie jazyky - češtinu, sovenčinu, poľštinu, alebo rumunčinu. To znamená, že dôverne ovládajú reálie tej-ktorej krajiny, v našom prípade, že ovládajú reálie dominantnej historickej pamäti, ktorá funguje v slovenskej spoločnosti a sú oboznámení s produkciou slovenskej historiografie. Ich metódu by som nazval empatickým dejepisectvom, čím je kniha unikátna na našom trhu. Autori komunikujú s čitateľom so znalosťou tých historických obrazov, ktoré tí majú v hlavách. Veľmi nenásilnou formou sa tomuto čitateľovi snažia predstaviť aj maďarský pohľad na spoločnú existenciu rôznych kultúr a jazykov v Uhorsku. Rekonštruujú mýtus stáročného útlaku Slovákov Maďarmi - tu musím povedať, že tento mýtus už slovenská mainstreamová historiografia odmietla, hoci vo verejnom povedomí je obraz XIX. storočia ako doby temna a národnej smrti stále prítomný - a na toto autori reagujú z rôznych uhlov pohľadu a s uvedením faktografie (kniha je dobre vybavená štatistikami, obrazovovým a hlavne mapovým materiálom) a predstavujú aj maďarskú interpretáciu s takými pohľadmi, ktoré v slovenskej historiografii absentujú. Ukazujú komplexnejší obraz, než sme doma zvyknutí na mhovorstvovosť sociálnych identít v Uhorsku, na vnímanie lojality slovenských a maďarských národných vodcov... a robia to prístupnou formou poskytujúc slovenskému čitateľovi možnosť pozrieť na túto históriu aj "maďarskými očami".
László Szarka predstavil vydanie FORUM HISTORIAE venované etnickým stereotypom
Redakcia Forum historiae vykazuje v posledných rokoch úctyhodný výkon, keď len spomeniem zborníky zostavené Tünde Lengyelovou o šlachte a mestách na Slovensku a ďalšie. Našťastie táto iniciatíva nie je osamotená, v súčasnosti prebieha 10-15 podobných projektov, symetrických i asymetrických, v atmosfére prajnej a dobrej spolupráce. To svedčí aj o tom, že rámec, ktorý vytvorila zmiešaná komisia historikov je vhodným rámcom pre podobný dialóg. Podobne tomu bolo aj v Nových Zámkoch, kde kolegovia prišli s projektom konferencie, zostavili program, zabezpečili organizáciu podujatia a teraz vydali zborník.
Podobne v prípade našom Gabriela Dudeková zozbierala fragmentálne práce, usporiadala ich a napísala k nim perfektný úvod.
Kým pre Maďarov Uhosrko znamená viac-menej Svätoštefánsku ríšu, pre Slovákov žalár národov. Našťastie akademická obec vníma tento štát stále viac ako normálnu multietnickú ríšu, štat v ktorom sú symetrické i asymetrické vzťahy, dominantné a nedominantné národy - teda ako vo všetkých ostatných európskych krajinách. Je to úplne normálna krajina, nie hociaká, s obrovským výkonom a prechádza najmä v období národotvorných nacionalizmov cez prirodzený vývoj. Vytvrí priestor pre národné rivality a vybudovanie národných programovv a samozrejme vytvorí priestor pre dominantné nacionalizmy, asimilačnú politiku, atď. Gabriela Dudeková vo svojom úvode podčiarkuje, že na rozdiel od každodenných predsudkov a klišé sú etnické stereotypy pevne zakotvené v našich hlavách i v politike. Sú politicky inštrumentalizovateľné. Práve v tom je ich zásadná, kvalitatívna oddlišnosť oproti iným predsudkovým konštrukciám. Etnické stereotypy funkujú a majú jasný odkaz tak pre vlastnú spoločnosť vo forme autostereotypov, ako aj voči susedom. V období nacionalizmov majú jedinečnú funkciu, že dovnútra posilňujú vlastnú komunitu, a voči ostatným sa delimitujú - vymedzia hranicami.
Tiež by som vyzdvihol ďalšie dve štúdie, ktoré sa zaoberajú didaktickou stránkou stereotypov. Eva Kovalská skúmala obdobie prednacionálne a v ňom činnosť Hajnócyho, rektora prešporského evanjelického lýcea a ďalśich činiteľov slovenského pôvodu ale bez nacionálneho vedomia. Ukázala, že i tieto osobnosti používali/zneužívali stereotypy, ale nie v záujme nacionálnom, ale pre upevnenie svojho stavovského, alebo osvietenského statusu... Stereotypy sú jednoducho prítomné, sú aj v nás, v našom nazeraní na svet. Posledných 20 rokov sme napríklad svedkami planej diskusie o tom, že problémy v nazeraní na štát - Uhosrko spôsobujú aj nesprávne názvy a termíny. Že Maďari by mali čo najskôr nahradiť termín "Magyarország" a nepoužívať ho pre staré Uhorsko. Táto diskusia sa mi javí ako plytká - všetk krajiny sú pomenované podľa dominantného národa...
Pripomenul by som aj štúdiu Slávky Otčenáśovej, ktorá sa zaoberala učebnicami dejepisu v predvojnovom, vojnovom a povojnovom období. Uvádza citáty a nachádzame, že stačí aby sme v nich vymenili označenie Slovák/Čechoslovák/Maďar a máme platné stereotypy druhej strany. Čo je jasný dôkaz toho, že stereotypy sú navzájom prepojené až zrkadlové...
Záverečné poučenie je asi také, že historici nesú obrovskú zodpovednosť za to, že sa podieľali a spoluúčinkovali pri vytváraní a živení týchto stereotypov, pri ich politickej aj vedeckej inštrumentalizácii...
Diana Duchoňová predstavila knihu "Turzovci a ich historický význam"
Ako vieme, v 20. storočí dejiny šľachtických rodov neboli zrovna témou preferovanou slovenskou historiografiou. Práve preto je potešujúce, že posledných desať rokov bolo publikovaných niekoľko rozsiahlych monografií venovaným významným šľachtickým rodom - Esterházy, Pálfy, Zrínyi a iným. Medzi tými menami ale chýba jeden rod, ktorý bol veľmi významný a v istom pohľade aj veľmi výnimočný a ti rod Thurzo. Práve preto encyklopedické ústavy MTA a SAV v r. 2009 zorganizovali medzinárodnú konferenciu pri príležitosti 400. výročia zvolenia Juraja Thurzu za uhorského palatína a práve z tejto konferencie vzišla táto kolektívna monografia. Medzi autormi nájdeme historikov, kunsthistorikov, spolupracovníkov múzeí tak slovenských ako maďarských. tematicky je monografia rozdelená do štyroch častí: prvá časť sa zaoberá etablovaním rodu a jeho vstupom do radov uhorskej aristokracie, životom jeho najvýznamnejśích predstaviteľov. Druhá kapitola sa venuje náboženskej tematike - ako vieme Thurzovci boli významnými predstaviteľmi protestantizmu až na Adama Thurzu, ktorý prestúpil na katolícku vieru. Tretia časť sa venuje profánnej stránke života Thurzovcov, prezentuje sa tu napríklad ich jedálny lístok. Posledná kapitola sa venuje výsledkom výskumu - napr. náhrobných kameňov, telesných pozostatkov členov Thurzovskej rodiny.
Dielo je prvým systematickým spracovaním Thurzovcov, obsahuje tak už davnejšie publikované poznatky, ako aj nové informácie. Je právom populárna nielen v radoch odbornej, ale aj širokej čitateľskej verejnosti.
Adam Hudek predstavil knihu "Odsúdení na dohodu"
Kniha "Odsúdení na dohodu" mala ambíciu analyzovať dlhé 1000-ročné spolužitie Maďarsov a Slovákov, spôsobom, ktorý v určitej miere supluje tú zatiaľ chýbajúcu resp. nedokončenú spoločnú učebnicu dejepisu. Kniha mapuje spolužitie etník ako príbeh "stýkania a potýkania" (Palacký) dvoch komunít spôsobom, ktorý sa snaží o empatiu a o pochopenie krokov intelektuálnych a politických elít oboch národov. Pre mňa ako historika je najzaujímavejšou časťou knihy práve ten rozsiahly záver, ktorý je akousi pozvánkou do diskusie o vzájomnom vnímaní spoločných dejín. Autor sa naozaj snaží pochopiť obe strany, nachádza, že čo bolo z jednej strany vnímané ako krivda, bolo z druhej strany podnikané ako pragmatické kroky a nepriateľské úmysly im prisudzované v skutočnosti za nimi vôbec nemuseli byť.
Kniha ukazuje, že hoci je pomerne ľahké opísať kroky politických a intelektuálnych elít, o skutočnom vnímaní týchto otázok širokou spoločnosťou toho eśte skutočne veľa nevieme. a ktorá by si zaslúžila oveľa hlbšiu analýzu. Je naozaj možné, že stresové situácie prežívané elitami na úrovni bežného života nemuseli mať žiadny dramatický ráz a z ich hľadiska mohlo ísť o marginálny problém., ktorý sa mohol riešiť oveľa jednoduchśie a bez zbytočných konfliktov. Zaujímavý je názor autora, že vďaka 1000-ročnému spolužitiu sú si tieto dva národy veľmi bízke kultúrou i zmýšľaním i civilizačnými návykmi... Možno fakt, že Maďari vnímali Slovákov až do r. 1918 ako lojálnych a najbližśích partnerov, vysvetľuje aj určitý pocit zrady a noža do chrbta po r. 1918.
Keďže som čítal pripravované kapitoly do spoločnej učebnice dejepisu, väčšina tém tejto knihy sa mi zdá byť napísaná oveľa empatickejśie a oveľa prijateľnejśie s ohľadom na to, aký má tá kniha cieľ ako mnohé práce profesionálnych historikov.
Môj osobný názor je, že kvitujem pragmatický spôsob napísanie tejto knihy bez zbytočných emócií a moralizovania. Snaží sa bez citového vydierania, ktoré sa nachádza v kope populárno-naučných kníh, vysvetliť to 1000-ročné "stýkanie a potýkanie" Slovákov a Maďarov a ich elít...
Ako je z vyššie uvedeného a aj z krátkej diskusie, ktorá nasledovala zrejmé, prítomní historici pristupovali k predstavovaným autorom a ich knihám vľúdne, nekonfliktne a s maximálnou mierou empatie.
Nám pre zmenu dovoľte, aby sme boli k niektorým z nich väčšmi kritickí. Napr. knihy p. Hajku (včítane jeho predchádzajúceho titulu "Nezrelá republika") považujeme za produkciu nedouka, makulatúru. Eufeminizmus "riešenie maďarskej otázky" používaný prof. Šutajom pre označenie etnických čistiek a rabovky za nesolídny až škandalózny. O "kóde spolupráce" utilizovanom mladými maďarskými historikmi sme sa už aj pri inej príležitosti vyjadrili ako o prístupe pomýlenom a kontraproduktívnom...
Nezávisle od defektov kníh však samotnú ideu zorganizovať ich prezentáciu touto formou ako aj samotný priebeh akcie možno hodnotiť iba najpriaznivejśie.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}