Na týchto stránkach sme sa už niekoľkokrát venovali Štefanovi Majorovi. Tento predvojnový funkcionár KSČ v parlamentných voľbách r. 1935 kandidoval v 16. (novozámockom) volebnom kraji z 1. miesta komunistickej kandidátky a dostal 62 761 hlasov, čím získal parlamentný mandát. Toho sa však vzápätí vzdal, keď mu ho volebný súd neuznal kvôli trvajúcej strate občianskych práv po košútskych udalostiach. Dnes prinášame článok z denníka Demokratickej strany Čas zo septembra 1946, v ktorom autor T. K. ponúka Štefana Majora aby sa vysťahoval do Maďarska a tam pomáhal v očiste verejného života, do čoho by sa doma - ako Neslovák - nemal miešať.
Podobné odporúčania boli v tom čase pomerne časté a prichádzali aj od slovenských funkcionárov komunistickej strany. Zdá sa však, že Major mal medzi funkcionármi býv. moskovského vedenia KSČ príliš silné psotavenie na to, aby ho bratislavskí súdruhovia mohli "poveriť úlohami v Maďarsku" podobne, ako napríklad novozámockých predvojnových komunistov Fr. Páleníka a spol.
Major mal v KSS veľkú autoritu, ktorá súvisela i s tým, že deklasovaný maďarský proletariát tvoril v medzivojnovom období masovú základňu KSČ na Slovensku. Po nástupe Gottwaldovho vedenia po V. zjazde KSČ v r. 1929 bol dokonca zvolený do čela novovytvoreného celoslovenského kraja KSČ. Začiatkom 30-tych rokov sa angažoval v organizovaní štrajkového hnutia, podpísal sa aj pod košútskymi udalosti. V novembri 1933 namiesto nastúpenia na trest 6-týždenného väzenia ilegálne vycestoval do ZSSR, kde bol poslucháčom Medzinárodnej leninskej školy. Na Slovensko sa vrátil v máji 1936, následne bol nakrátko uväznený. Predsedal celoslovenskej konferencii KSČ konanej 16. mája 1937 v Banskej Bystrici. Potom, ako slovenská autonómna vláda činnosť KSČ na Slovensku 9. okt. 1938 zakázala, odišiel do Prahy a v januári 1939 cez Rumunsko do Moskvy, odkiaľ sa počas vojny prihováral poslucháčom vo vysielaní moskovského rozhlasu. Do Bratislavy sa vrátili spolu so ženou a synom 8. júna 1945. Na celoslovenskej konferencii KSS 11. 08. 1945 v atmosfére prebiehajúcej protimaďarskej hystérie nebol zvolený do ústredného výboru strany, na IX. zjazde KSČ konanom 25.05.1949 už áno. V novembri 1949 vystúpil na plénume ÚV KSS v Bratislave, kde odsúdil "akciu Juh", žiadal viac práv pre maďarskú menšinu, dokonca sa postavil v prospech Esterházyho, ktorého medzičasom Sovieti vrátili do ČSR a ktorému na základe pôvodného rozsudku hrozila poprava. Ako predseda tzv. maďarskej komisie pri ÚV KSS (Július Lörincz, Štefan Fábry, Ján Kugler, František Rabay) sa angažoval pri zakladaní Csemadoku a denníka ÚjSzó. 1. júna 1951 sa nakoniec splnila aj nádej redaktora T. K. z Denníka Čas a Major bol vyslaný do Budapešti, kde působil v r. 1951-57 ako československý veľvyslanec.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}