"Nové Zámky majú zo všetkých slovenských miest najviac verejných terminálov s bezplatným prístupom na internet" stálo v titulke novín v októbri 2006. Internetové infokiosky mali byť výkladnou skriňou vedenia mesta - dať moderné infotechnológie do služieb obyvateľov, navyše bezplatne a hneď na desiatich miestach v meste - to veru mohli závidieť i obyvatelia oveľa bohatších a väčších miest, ktoré ale nemali šťastie na tak inovatívne a perspektívne uvažujúcich otcov mesta ako my...
Nedávno, po 8-mych rokoch od začiatku projektu, bola podpísaná zmluva, ktorou Nitriansky samosprávny kraj financujúci prvých 5 infokioskov, tieto odovzdal mestu za symbolické 1 Euro. Spolu s ďalšími 4-5 terminálmi, ktoré si mesto dodatočne nainštalovalo, tak hovoríme o technologickom parku v hodnote cca 2.5 milióna korún, ktorý však v skutočnosti obyvateľom mesta život nijako neskvalitnil a miesto prestíže priniesol vedeniu mesta iba ďalšiu blamage. A musíme dodať, že celkom zaslúžene a plnou mierou vlastnou vinou... Ak sa mestský úrad nedovtípil sám, ako je potrebné tieto zariadenia používať v prospech verejnosti, najneskôr od februára 2011 to presne vedel z interpelácie-návrhu poslanca Bónu, ktorý žiadal 3 zmeny v spôsobe používania info-terminálov:
1. Centralizovať ich správu a začať sledovať ich využitosť. Na stránkach mesta zobrazovať štatistiky využitosti každého infokiosku (napríklad formou 48-hodinového grafu). Tento jednoduchý krok zabezpečí, že verejnosť bude môcť priebežne kontrolovať využitosť týchto zariadení, a upozorniť na prípadné výpadky (v súčasnosti často prejdú týždne, kým kompetentní zasiahnu). Bude tiež hneď vidno, či sú optimálne umiestnené. Pre najmenej využitý infokiosk možno hľadať lepšie miesto.
2. Odstrániť blokovanie internetového obsahu obsahu a uvoľniť na infokioskoch plnohodnotný internet. Filtrovanie nevhodného obsahu je dostatočné nastaviť na úrovni webového prehliadača. Dnes, možno browsovať len asi po 30 internetových adresách, čím sa úžitková hodnota terminálov z hľadiska občana úplne minimalizuje.
3. Do jednotlivých infokioskov nainštalovať wifi-routre, čím mesto za symbolické náklady cca 300 Eur získa 8 wifi-spotov. Bezplatný internet sa tak objaví napr. na železničnej stanici, autobusovej stanici, atď.
Žiadna z týchto zmien sa však nerealizovala a preto samoobslužné terminály ostali futuristickými atrapami v našom meste, každá v hodnote cca štvrť milióna korún plus prevádzkové náklady.
|
|
|
|
| 01 funkčný, i keď na prvý pohľad tak nevyzerá |
02 dlhodobo nefunkčný |
03 nefunkčný niekoľko rokov |
|
|
|
|
| 04 dlhodobo nefunkčný |
06 z TESCA zmizol cca pred mesiacom |
07 funkčný, asi sa bude sťahovať, lebo mesto práve predalo priestory, kde je osadený |
|
|
|
|
| 08 funkčný |
09 funkčný. Turisti sa na stanici najprv potešia, źe našli Internet. Vzápätí zistia, že ide o atrapu. |
10 zmizol asi pred dvomi rokmi |
Ak sa raz bude niekto pýtať, kde pramenili chronické potiaže novozámockej samosprávy na začiatku 21. storočia, príbeh infokioskov mu dá odpoveď na to, ako môže i najlepšia idea stroskotať na ľahostajnosti, predstieranej neschopnosti a celkom úprimnom pohŕdaní občanmi a ich potrebami.
Tento príbeh skúmaný osve sa javí ako holý nezmysel, veď nápad obmedziť Internet na 30 vopred určených adries je zjavný idiotizmus. Ak ho však umiestnime do kontextu iných podobných info-projektov mesta - ako sú NZTV, Castrum Novum, fiktívny špedičný Logportál, alebo prázdne optické trasy pod predraženými chodníkmi, potom sa začína rysovať určitý systém, obeťou ktorého sa projekt info-kioskov mohol stať. Jednoducho nemohol fungovať dobre, lacno a racionálne, aby nespochybnil systém ako celok...
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}