Nedávno sme recenzovali knihu holandského autora vydaného vydavateľstvom Oxford Presss v r. 2005, v ktorej mladý historik pojednáva o povojnových osudoch maďarskej menšiny v Československu opierajúc sa o korektné pramene - diela K. Janicsa a K. Vadkerty. Dnes sa budeme venovať ruskojazyčnej recenzii trilógie K. Vadkerty, ktorá recenzia vyšla v r. 2007 v odbornom historickom časopise “Российские и славянские исследования” (Ruské a slovanské túdie) vydávaného pod záštitou Bieloruskej štátnej univerzity v Minsku.
Autor A. P. Saľkov začína článok:
"Monografia "Maďarská otázka v Československu v r. 1945-48" vyšla z pod pera patriarchu slovenskej historickej vedy Katalin Vadkerty (1928). Košícký vládny program ... predpokladal okamžité vysídlenie z ČSR Maďarov (ako aj Nemcov), ktorí sa usadili v krajine po Viedenskej arbitráži 2. 11. 1938 a tiež odňatie občianstva tým, ktorí asistovali pri rozpade ČSR a nevynakladali úsilie na jej obnovenie. V podmienkach chýbajúcej zákonodárnej bázy to naštartovalo proces "divokého vysídľovania" a uplatňovania princípu kolektívnej viny Maďarov, ktorých na území ČSR žilo na konci vojny 700-800 tisíc. V máji-auguste 1945 boli prijaté dekréty E. Beneša, stereotyp Maďara ako odvekého nepriateĺa Slovákov bol však rozśirovaný ďalej. Masové zatváranie do internačných táborov a deportácie boli prerušené až po Postupimskej konferencii."
A. P. Saľkov v ďalšom texte uvádza okolnosti podpisu medzištátnej dohody o výmene obyvateľstva 27. februára 1946 a pozastavuje sa nad jej nevykonateľnosťou z dôvodu nedostatočného počtu Slovákov v Maďarsku: "Moskva sa vyhla úlohe sprostredkovateľa a proces prebiehal bolestivo na dvojstrannej báze. Onedlho sa pre Prahu stalo očividným, že uskutočniť úmysel vysídlenia maďarského obyvateľstva južného Slovenska sa nepodarí. To vyvolalo akciu nazvanú "reslovakizácia" (ktorú maďarskí historici nazývajú "slovakizáciou"). Situáciu ďalej komplikovalo, že išlo o obyvateľstvo, ktoré v závislosti od vládnuceho režimu niekoľkokrát menilo svoju národnosť, deklarujúc sa to za Slovákov, to za Maďarov. V r. 1946—1948 sa časť Maďarov dobrovoľne-nútene prihlásila za Slovákov (po ukončení kampane sa začiatkom 50-tych rokov sa väčšina z nich vrátila k maďarskej národnosti). S cieľom likvidácie kompaktných území obývaných Maďarmi úrady organizovali ich deportácie do sudetských oblastí odkiaľ vysídlili Nemcov. Niektorí Slováci presídlení z Maďarska boli tiež presunutí do Sudet, a stále boli nútení koexistovať s Maďarmi."
Autor sa v záverečnej časti venuje genéze vzniku trilógie, ktorá postupne vychádzala v samostatných publikáciách "Deportácie", "Vnútorná kolonizácia a výmena obyvateľstva" a "Reslovakizácia" v r. 1993-1999. Vyzdvihuje jej bohatý śtatistický aparát, ktoré čísla sa podstatne rozchádzajú s dátami publikovanými ruskou historiografiou ("Чехия и Словакия в ХХ веке. Очерки истории. М.: Наука, 2005, с. 32—35" / Česko a Slovensko v 20. storočí. Historické eseje, Moskva Nauka 2005).
"Pramenná a historiografická báza používaná autorkou si zaslúžia plnú úctu. V špeciálnom, vyše 100-stánkovom dodatku publikuje 32 nových dokumentov zo Štátneho ústredného archívu (Praha), Slovenského národného archívu (Bratislava), Archívu Ministerstva zahr. vecí (Praha), Archívu rukopisov Maďarskej akadémie vied. V prílohe sú publikované aj 4 protestné memorandá maďarských intelektuálov zo Slovenska, čo zaručuje knihe všestranný pohľad na skúmané obdobie."
A. P. Saľkov sumarizuje význam knihy nasledovne: " K. Vadkerty napísala fundamentálnu monografiu, ktorá sa stala zjavením nielen v slovenskej historickej vede, ale aj v európskej historiografii zaoberajúcej sa etnickými procesmi vo východnej Európe."
O knihe a vzťahu slovenkej historickej obce k nej sme písali tu...
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}