2. augusta 1945 prezident ČSR Edvard Beneš podpísal Dekrét č. 33 o pozbavení občianstva všetkých obyvateľov ČSR nemeckej a maďarskej národnosti. Nariadenie sa vzťahovalo na 691 621 obyvateľov maďarskej menšiny. Následne sa začalo niečo také, čo... Povedzme si len, že keby v ZSSR vládol v tom čase miesto Stalina Beneš, dnes by žiadne Lotyško neexistovalo...
"Menšiny tu nebudú mať žiadne práva..."
Od začiatku 2. svetovej vojny sa Beneš zapodieval ideou povojnového totálneho vyčistenia ČSR od národností. V r. 1943 odovzdal v Moskve ministretsvu zahraničných vecí memorandum "O vysídlení časti obyvateľstva Československa". V ňom sa predpokladalo, že "v krajine neostane žiadna obec, v ktorej by Češi a Slováci netvorili 67% obyvateľov".
V roku 1944, vzápätí potom ako vstúpil na oslobodené územie Slovenska, vyhlásil: "Náš štát bude národným štátom Čechov a Slovákov - a nikoho iného!".
Nakoniec, v prejave 9. mája 1945 povedal: "Po vojne menšiny nebudú mať žiadne práva. Hneď po potrestaní všetkých vinníkov z našej krajiny musí odísť prevažná väčšina Nemcov a Maďarov".
Je treba povedať, že pre zahraničie Češi spočiatku používali miernejšie formulácie. Minister zahraničných vecí Jan Masaryk na konferencii v San Francisku sľuboval "potrestať len tých Maďarov, ktorí sa zúčastnili na sprisahaní proti Československej republike... Všetci ostatní môžu ostať v krajine a užívať občianske práva". Po víťazstve však boli tieto sľuby zabudnuté. A 3. júna Praha rozposlala spojencom nótu o svojom zámere vysídliť 2,5 mln. Nemcov a "okolo 400 tisíc" Maďarov.
"Esterházyho zoznam"
So sudetskými Nemcami bolo všetko jasné: ich sympatie k Hitlerovskému Nemecku sa stali faktorom, ktorý umožnil nacistom v r. 1938 rozdeliť Československo. Ale slovenskí Maďari boli prevažne lojálni k republike. A komunistická strana Československa, napríklad, mala pred vojnou oveľa väčší vplyv medzi Maďarmi (medzi ktorými bolo veľa proletárov), ako medzi Slovákmi.
Samotný Beneš vo svojich memoároch priznával: "Proti mne stál vnútorný front, takzvané hnutie sudetských Nemcov, a potom front Slovákov". Áno-áno, práve Slováci, ktorí vyhlásili v marci 1939 nezávislosť, roztrhli krajinu. Na ďalśí deň hitlerovci obsadili Čechy.
No Beneš z politických dôvodov nemohol za krach 1. ČSR obviniť Slovákov, veď štát sa volal Československo a to by znamenalo priznať neúspech celého experimentu majúceho za cieľ vytvorenie nového národa (ten nastane až v r. 1992, keď sa Česko a Slovensko opäť rozídu).
Preto sa na Slovensku z idologických dôvodov do role vinníkov postavili Maďari. "Tradiční" vinníci - Židia sa tu nehodili zo známych dôvodov - všetci československí Židia boli cez vojnu pobití.
Tu stojí za zmienku, že jediný poslanec Slovenského snemu, ktorý v r. 1942 hlasoval proti deportáciám Židov do nacistických koncentrákov bol ... predseda Maďarskej strany na Slovensku János Esterházy. "Hanbím sa za vládu krajiny, ktorej členovia sa považujú za zbožných katolíkov", — vyhlásil Esterházy. V r. 1944 Esterházy zachránil stovky Židov, Čechov, Slovákov a Poliakov. Gestapo po ňom vyhlásilo pátranie.
To všetko nezabránilo Čechom zatknúť grófa zdržiavajúceho sa na Slovensku. Esterházy bol odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v r. 1957.
Biele nášivky na rukávoch pre ne-občanov
Vojna ešte trvala, keď československé vedenie začalo s "čistením územia". 3. mája začali v Bratislave chytať Maďarov, ktorých zatvárali do koncentrákov s odôvodnením "s ohľadom na národnú bezpečnosť". Rovnako postupovali s nemnohými Židmi, ktorí sa vrátili z koncentrákov, ale úrady ich registrovali ako "hovoriacich po maďarsky". Hovoriť po maďarsky na verejných miestach bolo zakázané pod sankciou straty zamestnania a to i zatknutia.
Jedna z typických správ veliteľstva 2. ukrajnského frontu: "V Nových Zámkoch riaditeľstvo závodu Baťa, v ktorom pracuje 90% Maďarov, vyhlásilo zákaz používania maďarčiny a prikázalo odstrániť maďarskojazyčné transparenty "Nech žije Maršal Stalin!" a "Nech žije Červená armáda!" A pokračuje: "Krasnoarmejci sa z vlastnej iniciatívy pokúšajú zabrániť v používaní hrubých foriem násilia (грубых методов) proti maďarskému obyvateľstvu". Reč je o tých istých krasnoarmejcoch, ktorých vo východnej Európe dnes radi obviňujú zo všetkých smrteľných hriechov...
A nakoniec, 2. augusta 1945 nasledoval Dekrét č. 33. Beneš predpokladal, že majúc podporu ZSSR môže podnikať čo si zmyslí - známa situácia, však?
Dokonca bolo ruśené členstvo Maďarov v komunistickej strane. Maďarská tlač prestala vychádzať, boli zatvorené maďarské školy, duchovných prepúšťali a všetky služby božie sa mohli viesť "výlučne v štátnom jazyku".
Veci došli tak ďaleko, že ne-občania, rovnako ako Židia v rokoch nacistickej okupácie, museli nosiť označenie — biele nášivky na rukávoch.
Toto Vy nazývate demokraciou?
V susednom Maďarsku boli komunisti z vývoja v ČSR šokovaní. "A táto krajina sa nazýva demokratickou?" — pýtal sa vodca maďarských komunistov Rákosi. A skutočne, veď do roku 1948 žiadny komunistický režim v ČSR nebol. Pri moci bola koalícia buržoáznych strán, sociálnych demokratov a komunistov. Prezidentom bol Edvard Beneš, jeden zo zakladateľov prvej republiky (1918–1938) — žiadny komunista. Podľa všetkých európskych štandartov tu teda vládla pravá demokracia, žiadna totalita. Ale ako sa potvrdilo, to vôbec nebolo prekážkou politiky "rasovej nenávisti", ako ju nazvali v Budapešti.
"Beneš organizuje kampaň útokov na Maďarov v nádeji, že Slováci budú mať v takom prípade menšie pretenzie voči Čechom", — vysvetľoval Rákosi Dimitrovovi. "Rozpaľovanie nenávisti voči Maďarom môže slúžiť ako všeobecná platforma pre spoluprácu od komunistov až po slovenských nacionalistov, ktorí len neochotne súhlasili s opätovným začlenením do Československa", — opakoval minister zajraničných vecí Gyöngyössi v rozhovore so Stalinom.
Praha sa medzitým pokúsila primäť Budapešť vykonať "výmenu" obyvateľstva , ale rovnocenná výmena sa neuskutočnila - v Maďarsku žilo menej ako 100 tisíc Slovákov.
"Ak sa Slovensko v záujme svojej budúcej bezpečnosti želá zbaviť všetkých Maďarov, potom stačí opraviť hraničnú čiaru a nebudú potrebné žiadne neľudské presuny státisícov obyvateľov z ich domovov", - vyhlásil Gyöngyössi.
Na tomto mieste nezaškodí spomenúť, ako sa Maďari vôbec ocitli v Československu. Keď v r. 1918 vo Versailles víťazné mocnosti prvej svetovej vojny rysovali nové hranice, zakladateľ nového Československa Tomáš Masaryk vyhlásil: hranice nemožno stanoviť na etnickom princípe, lebo na juhu Slovenska nežijú Maďari. A kto tam žije? - veď tu sú výsledky sčítania obyvateľstva! Tie sú sfaľšované Budapeštou, - odpovedal on. Tam žijú "pomaďarčení Slováci", ktorých mi spätne poslovenčíme. Tak nakoniec Československo získalo dokonca Pressburg - dneśnú Bratislavu, v ktorej v r. 1918 žilo 15% Slovákov, a zbytok tvorili Nemci, Maďari, Židia.
Deportácie a reslovakizácia
V časoch prvej republiky sa nepodarilo pretvoriť Maďarov na Slovákov. Zato v r. 1946 sa do "reslovakizácie" pustili úrady s plným nasadením. Ľudí jednoducho postavili pred voľbu: alebo sa prihlásite za Slovákov, alebo vás vysídlime do 24 hodín. Výsledok: 326 979 obyvateľov zmenilo národnosť.
V októbri 1946 začala operácia, oficiálne nazvaná "rozptyľovanie nespoľahlivého obyvateľstva". Maďarov začali deportovať do Sudet, vyprázdnené po vyhnaní Nemcov, na vykonanie "pracovnej povinnosti".
Prebiehalo to nasledovne: dedinu obkľúčilo vojsko, všetkym "nereslovakizovaným" rodinám prikázali zobrať si veci. "Nakladalo sa násilím, na mnohých miestach za pomoci slovenských kolonistov, ktorí vzápätí obsadzovali vyprázdnené domy a hospodárstva" — hovoria dokumenty. — V mnohých prípadoch dochádzalo k fyzickému násiliu a bitiu obyvateľov… "Deportovaných prevážajú v 20-stupňových mrazoch v nevykúrených vagónoch určených na prevoz dobytka".
Do opustených domov sa hneď nasťahovávali Slováci. A v cieľových staniiciach maďarské rodiny rozsídľovali, kontakty medzi nimi sa značne sťažili. Predpokladalo sa, že sa takto rýchlejšie "čechizujú".
Celkovo sa plánovalo vysídliť 150 tisíc ľudí. Za rok ich stihli vyviesť 44 tisíc, potom bolo nutné operáciu prerušiť kvôli zahraničným protestom iniciovaných Budapešťou.
USA a Veľká Británia, ktoré v r. 1945 súhlasili s deportáciou Nemcov, nechceli použitiť rovnaký postup aj proti Maďarom, považujúc za "nesprávne nakladať s predstaviteľmi národnostnej menšiny ako k zločincami, ktorých chcú výlučne na základe etnického pôvodu vyhnať z ich domovov".
Zmierlivú pozíciu zaujala aj Moskva, ktorá radila "presídliť v rámci výmeny s Maďarskom 200 tisíc Maďarov a tým, ktorí zostanú na teritóriu Československa, priznať menšinvé práva".
Písmeno "S" navyše, zachraňuje Maďarov
Napriek tomu, na obdobie 1948-49 Češi naplánovali "Akciu Juh" na ďalšie rozptýlenie Maďarov, snažiac sa stoj čo stoj dosiahnuť pôvodne naplánovanú kvótu 150 tisíc.
Akokoľvek, k stalinskej národnostnej politike môže byť mnoho pretenzií. Ale ak by sa v Lotyšsku po vojne uskutočňovala benešovská - z Lotyškska by sotva ostalo viac, než názov…
A Maďarov na Slovensku zachránil… komunistický prevrat vo februári 1948, po ktorom sa z ČSR stala ČSSR [v tomto detaile sa autor mýli, názov ČSSR je z roku 1960 - pozn. Watson.sk] a krajina vzala kurz na výstavbu socializmu. Na 19. júla 1948 bolo zvolané úžšie vedenie ÚV KSČ pod predsedníctvom Gottwalda na riešenie maďarskej otázky, ktoré dospelo k záveru, že predchádzajúca vláda to s Maďarmi prehnala. Nemalú úlohu pritom hral aj Sovietsky zväz, ktorému studená vojna medzi Československom a Maďarskom už poriadne liezla na nervy.
Potom, ako sa k moci dostali komunisti, bolo Maďarom najprv vrátené občianstvo. Potom od mája 1949 začali vychádzať maďarskojazyčné noviny a boli otvorené prvé maďarske triedy v školách. Maďarom dovolili návrat zo Sudet (i keď majetok im vrátený nebol). "Reslovakizovaným" dovolili zapísať si do občianskych preukazov skutočnú národnosť. Z toho vyplýva, že nie pre všetkých obyvateľov ČSR bolo víťazstvo komunistov v Československu prehrou.
"Podlosť nemôže priviesť ku skutočnej demokracii, aj keby sa s ňou stotožnila prevládajúca väčšina", — napísal kedysi český filizof Emanuel Rádl. Toto by mohlo slúžiť skutočným epitafom Československa Edvarda Beneša. Politika, ktorý si umienil vybudoval demokraciu na nenávisti.
Foto: 
V roku 1938 Češi sľubovali vytrvať. Ale nevytrvali. A po vojne sa začali mstiť tým, ktorých vymenovali "zradcami"
Beneš sa rozhodol vybudovať novú demokraciu na nenávisti k národnostným menšinám
Hranice Slovenska mali viesť oveľa severnejšie, ale v r. 1918 bol Masaryk príliš chamtivý. A
dostala sa mu 700 tisícová maďarská menšina.
Doslovný preklad článku Константин Гайворонский: Неграждане одной демократии publikovaného 02.08.2012.
«Вести Сегодня», № 108.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}