Pred niekoľkymi dňami sme na týchto stránkach uviedli memoáre literárneho kritika Ruda Brtáňa. Jeho oszdy môžeme vnímať i ako modelový príbeh evanjelického intelektuála z XX. storočia, ktorý sa vinou metamorfóz Československa v r. 1938 a 1948 nedočkal profesorskej stoličky a celý svoj život strávil ako osvetár v Matici a neskôr v SAV. Dnes predstavíme jeho generačného druha a protipól, absolventa teológie a katolíckeho literáta Jána Elena Bora - Ernesta Žatka, ktorý sa síce univerzitným profesorom na rozdiel od Brtáňa stal, ale iba na chvíľu. Po rozpustení Slovenského štátu v r. 1945 emigroval s ostatnými matičnými činiteľmi a prebíjal životom ako strážca autoparku a domovník v Buenos Aires.
Podľa údajov Slovenského biografického slovníka sa Ernest Žatko sa narodil v Žabokrekoch pri Nitre. Gymnázium navštevoval v Nitre, teológiu v Prahe, Berlíne a v Lille. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave študoval romanistiku. Už počas štúdií sa angažoval ako publicista, neskôr hlavne v literárnych časopisoch. Od polovice 30-tych rokov patril medzi najlepších literárnych pracovníkov. V roku 1944 univerzitný profesor. Pôsobil ako redaktor, publicista, referent Úradu propagandy. Začiatkom roka 1945 emigroval do Talianska a o tri roky do Argentíny, kde sa zapájal do života slovenskej emigrácie.
Životopis V. Tuku
Publikácia, ktorá sa Borovi-Žatkovi stala zrejme osudnou, bol životopis V. Tuku z. r. 1940. Na okolnosti jej napísania spomínal tajomník V. Tuku Alfonz Čavoja [1]:
"Bratislava bola prvý raz bombardovaná (8. júna 1941), bomby zasiahli Zimný prístav. Boli tam [v Rajeckých Tepliciach] pred sezónou. Mach mu telefonoval, čo sa stalo. Tuka v ten istý deň išiel do Žiliny k rehoľníkom vyspovedať sa. Podľa Čavoja cítil akúsi vnútornú zodpovednosť za obete, ktoré si vyžiadalo bombardovanie. Nemal podlé vlastnosti, jeho nešťastie
bolo, ako konštatuje autor, to. že mal okolo seba ľudí, ktorých nemal mať... To bolo v čase, keď Dr. Žatku poveril, aby o ňom zostavil brožúru. (Z brožúry vznikla pomerne rozsiahla publikácia - PM)"
Dr. Žatko bol u neho viackrát, viedol s ním rozhovory, zapisoval si informácie ktoré od Tuku získal. Dr. Žatko musel byť informovaný o jeho procese. Vyžiadal si všetky spisy súdneho pojednávania s Dr. Tukom, ktorý sa konal na jeseň 1929. O mravnom profile Dr. Tuku svedčí aj jeho proces. "Opýtal som sa Tuku, či náhodou nehodlá sa revanšovať ľudom, ktorí zinscenovali jeho proces, ktorým môže ďakovat za jeho odsúdenie. On na to záporne pokrútil hlavou a povedal mi, že by to bolo pod jeho úroveň. Povedal mi, že Nemci ponúkli mu možnosť vysporiadať sa s tými, ktorý proces pripravili, ale ja som to odmietol".
Seminár o o Žatkovi-Borovi v Žabokrekoch pri Nitre 9. februára 1997
Biografický ústav Matice slovenskej usporiadal 9. februára 1997 seminár Žatkovi-Borovi v jeho rodisku, ktorého príspevky vydala MS v 25. zväzku Biografických štúdií:
Augustín Maťovčík: Kontúry života a tvorivej aktivity Ernesta Žatka-Bora
Pavol Parenička: Príspevok k dielu Jána Elena Bora (Ernesta Žatka) do roku 1945
Peter Cabadaj: Ernest Žatko-Bor - kronikár slovenskej emigrácie
(A. Maťovčík): Listy E. Žatka-Bora Ľudovi Bešeňovskému
Medailónik a živote a diele starého otca uverejnila na svojom blogu aj vnučka lietráta Veronica C. Zatko: Jan E. Bor
Poznámky:
[1] Peter Maruniak, "Alfonz Čavoja - osobný tajomník V. Tuku", Slováci v zahraničí č. 29, MS 2012
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}