Image may be NSFW.
Clik here to view.
V tomto mesiaci sa uskutočnili prezentácie nového slovensko-maďarského historického časopisu KORIDOR v Slovenskom kultúrnom inštitúte v Budapeśti (6. mája 2014) i v Maďarskom kultúrnom inštitúte v Bratislave (26. mája 2014). Prítomní reprezentanti redakčnej rady, vydavateľa (ktorým je Výskumný ústav Slovákov v Békéšskej Čabe) i predstavitelia odbornej verejnosti vysoko ocenili prínos spoločného slovensko-maďarského projektu, ktorý môže rozprúdiť dialóg medzi odborníkmi, priniesť zblíženie stanovísk a prehĺbiť vzájomnú empatiu. Účastnili zdôraznili, že časopis poskytne stále fórum pre vzájomné spoznávanie sa, pre vzajomné čítanie sa. Štvrťročník bude vychádzať 3x v maďarčine a 1x v slovenčine, ale boli spomenuté i námety vydávať ho vo svetových jazykoch.
Na margo súčasných slovensko-maďarských vzťahov odznelo, že v oblasti histórie sú zaťažené stereotypmi, mýtmi a problémami, ktoré ešte len čakajú na svoje riešenie. Mnohé témy sú zbytočne problematicé kvôli slabej informačnej výmene a kvôli tomu, že stredoezrópsky diskurz je spolitizovaný. Historici i sami nesú zodpovednosť za tento stav, za nacionalistické naratívy, ktoré sa v národných historiografiách udomácnili, ale cítia aj to, že je potrebné prekročiť rámec národných historiografií a na históriu stredoeurópskeho regiónu nazerať z transnacionálnych pozícií.
Cítia tiež, že zatiaľ nie sú pripravení na diskusiu. Ešte stále je v nich veľa predsudkov, podvedomých predstáv. Ako príklad chronicky pretrvávajúceho problému bola spomenutá nemožnosť dôjsť k spoločnej historickej terminológii, ale rozpory sa prejavujú aj v najstaršej histórii - či napr. etnogenéza Slovákov siaha do 14. storočia, alebo začala založením uhorského štátu... Účastníci tiež zopakovali známu tézu, že rozpory medzi našimi dvoma historiografiami nie sú ničím výnimnočným, naše dejiny sú absolútne štandarnými európskymi dejinami a riešenie existujúcich rozporov je možné napr. podľa vzoru francúzsko-nemeckého...
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Adam Hudek (HÚ SAV), Slavomír Michálek (HÚ SAV), Kovács Anna (Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku), Iván Halász (MTA Jogtudományi Intézete)
Projekt spoločného časopisu vo veľkej miere stavia na dlhoročnej spolupráci nad spoločnou učebnicou dejepisu, ktorá rezultovala do poznania, že učebnica zatiaľ objektívne uskutočniteľná nie je, historická čítanka však áno.
Do záverečnej diksusie prispel aj autor týchto riadkov svojimi pochybnosťami, ako sa podobný spoločný podnik vysporiada s faktom, že slovenská historiografia nedokáže pomenovať proces, ktorý sa naštartoval založením československého štátu v r. 1918 a smeroval k eliminácii maďarskej menšiny žijúcej na území štátu. Tento proces gradoval po druhej svetovej vojne, keď české a slovenské elity došli ku konsenzuálnemu záveru, že ďalšie spolužitie s maďarskou menšinou nie je možné a začali s realizáciou opatrení na jej vyhnanie z územia štátu. Alarmujúcim je fakt, že štvavá protimaďarská rétorika, ktorá tento proces pripravovala a sprevádzala, je dodnes prítomná v slovesnkom spoločenskom diskurze bez toho, aby štátni historici na ňu reagovali, resp. reflektovali na akty odnárodnenia, vyhnania, vyvlastnenia a deportácií, ktoré kryje.
Uvedená otázka spôsobila ukončenie podujatia, keď prítomný riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek gestom "Takto si to nepredstavujem" vstal spoza predsedníckeho stola, obliekol si sako a opustil miestnosť.
Na tomto mieste si dovolíme odcitovať myšlienku z jeho monografie venovanej Jurajovi Slávikovi, jedného zo strojcov protimaďarskej politiky ČSR: "K plnohodnotnému vyriešeniu československo-maďarskému menšinovému problému však v ďalšom vývoji nedošlo... Pri spätnom hodnotení Dohody o výmene obyvateľstva možno konštatovať, že bola kompromisom. Kompromisom, ktorý v podstate vytváral predpoklady budúcich problémov a rozporov"[1].
Aj vo svetle vyššie povedaného chápeme delikátnosť misie, ktorú si redaktori Koridoru vzali na plecia a želáme im veľa zdaru.
[1] Slavomír Michálek a kol., Juraj Slávik Neresnický. Od politiky cez diplomaciu po exil, Bratislava 2006 s. 263-264
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}