Našinec, odchovaný slovenskými a českými historikmi, stále verí, že príčinou 1. svetovej vojny boli rozpory medzi kapitalistickými štátmi a nie sarajevský atentát - ten mohol byť iba zámienkou na jej vyvolanie. Stále nevieme, či mala v atentáte prsty srbská vláda, ale ani nás to nezaujíma, lebo nás zaujímajú iné veci. Rakúsko-Uhorsko sa pripravovalo na vojnu a jej vypuknutie oslavovalo... (pravda aj tu máme isté ťažkosti, lebo nevieme sformulovať jeho vojnové ciele)... Ultimátum Srbsku bolo naschvál zostavené tak, aby ho žiadna suverénna krajina na svete nemohla prijať... Prvá vojna priniesla "národné oslobodenie" a v hodine dvanástej zachránila slovenský národ pred záhubou. Javí sa teda ako pozitívna udalosť, priam ako riadenie osudu... Problém je však v tom, že s podobným videním sveta zostávame čím ďalej viac osamotení. Aktuálne prinášame niekoľko názorov z ruských médií.
01.08.2014 17:08 Nikolaj Svanidze v relácii Vlastný názor vo vysielaní Rádia Echo Moskvy
Moderátorka Oľga Žuravleva: ... dnes na odhalení pamätníka 1. svetovej vojny, na 100. výročie vstupu Ruska do vojny, Vladimír Putin vystúpil s referátom, v ktorom bolo mnoho zaujímavého o 1. sv. vojne. Povedal napríklad, že štát splnil svoju povinnosť voči spojencom, ustál prvotný nápor a následne mohol prejsť v do protiútoku, keď celý svet sledoval legendárnu Brusilovskú ofenzívu. Víťazstvo však bolo ukradnuté tými, ktorí pracovali na porážke vlasti, usilovali o moc a zradili národné záujmy... Čo mohol mať prezident Putin na mysli?
Nikolaj Svanidze: Otvárajú sa tu niektoré otázky, ale vcelku je ponúknutá analýza presná. A otázky sú nasledovné: Brusilovská ofenzíva nebola protiútokom celej ruskej armády. Bola skutočne výrazná, ale ostala lokálnou záležitosťou. Armáda nedokázala prejsť do útoku na širokom fronte a vcelku sa nachádzala v ťažkom stave. Čo sa ostatného týka, má prezident pravdu. Skutočne sme mohli zvíťaziť, veď Spojenci zvíťazili aj bez nás a žali plody tohoto víťazstva.
Pritom ale nehovorím o dlhodobých dôsledkoch tohoto víťazstva, ktoré boli - ako je všeobecne známe - hrozné. Celkovo bola Prvá sv. vojna Pandorinou skrinkou 20. storočia - pretože bez 1. sv. vojny by nenastali všetky kataklizmy ani v našej krajine, ani celosvetovo. Nedošlo by k roku 1917 aj s tým, čo po ňom nasledovalo, nezvíťazil by fašizmus taliansky a nemecký, nevypukla by 2. svetová vojna. Všetko toto by sa nestalo... Všetko uvedené pramení v Prvej svetovej vojne. V tomto zmysle to bola veľká vojna a na celom svtete sa za takú aj považuje,... len nie u nás.
Putin má pravdu - mohli sme zvíťaziť, a má pravdu aj vtedy, keď nazýva hanebnými činy ľudí, ktorí tomu zabránili. Nenazýva ich však adresne a presne, zrejme sa nechce dostať do sporu s tými, ktorí hlasujú za Komunistuickú stranu Ruska, pretože to boli práve boľševici, komunisti, leninovci, kto vyzýval k premene imperialistickej vojny vo vojnu občiansku, t.j. za porážku Ruska vo vojne. Zastávali porazeneckú pozíciu, viedli agitáciu v bojujúcich jednotkách na fronte. Samozrejme v sovietskych učebniciach histórie sa nachádzajú pekné formulácie, ale sovietska historická veda nevenovala 1. sv. vojne pozornosť práve preto, lebo sa nebolo čím pochváliť. Boli to boľševici, ktorí vyzývali k premene tejto vojny v občiansku, oni spôsobili vyradenie Ruska z vojny, jeho faktickú porážku. Zastávali nepriateľskú, zradcovskú, protinárodnú pozíciu a podľa zákonov tej doby si všetci zaslúžili najvyšší trest. Nebolo sa čím chváliť, preto sa tomuto obdobiu nevenovali. V tomto má Putin pravdu. Iná otázka je, aké paralely s dnešnou dobou a ktorých ľudí má na mysli...
Moderátorka Oľga Žuravleva: To sa jeho treba spýtať...
Nikolaj Svanidze: Je tu však eśte jedna vec, o ktorej on nehovorí. A mal by. Ale možno len nebolo času. Lebo jedno z veľmi dôležitých ponaučení 1. sv. vojny je o zodpovednosti štátnika. Áno, zapojili sme sa do vvojny, áno, bránili sme sme slovanských bratov - ktorých sme ale celkom oprávnene mohli aj nebrániť, pretože bratia-Slovania nás nehorázne provokovali k zapojeniu sa do vojny na ich strane. Pretože Gavrilo Princip, ktorý zavraždil Franza Ferdinanda - čo bolo príčinou k vypuknutiu vojny - bol srbský nacionalista, prívrženec Veľkého Srbska. On a jeho druhovia zastávali pozície krajne provokačné. Vôbec nebolo nevyhnutné sa im ponáhľať na pomoc, a my sme tak urobili len preto, lebo okrem bratských citov nás motivovala silná túžba získať úžiny, to jest hnali nás naše dávne pretenzie k Turecku.
Chceli sme so svojimi pravoslávnymi koruhvami vtiahnuť do mesta Konštantinopol - bývalého Carihradu a pribiť svôj štít - ako kedysi knieža Oleg, na vráta Carihradu - hľa toto bolo našim úmyslom. Snívali sme, že budeme prvou mocnosťou sveta, prvou nie v zmysle času, ale významu - prvou kresťanskou mocnosťou sveta, osedláme konečne Bospor a Dardanely - o toto sme sa snažili. Nepodarilo sa. A vteperili sme sa do vojny, zle odhadnúc svoje sily. Aj v poslednej chvíli pisal cárovi Nikolajovi jeho bratranec kajzer - veď všetci boli prepletní príbuzenskými zväzkami, bratranci z druhého kolena...
Moderátorka Oľga Žuravleva: Všetci boli príbuzní...
Nikolaj Svanidze: Áno, v určitom zmysle boli "bratia a sestry", ako vravel iný ruský dejateľ neskoršej epochy... Veď napísal mu on list, že "Drahý brat, nemal by si sa do toho miešať, veď ja na teba nezaútočím, nemal by si sa zúčastňovať na tej krvavej masakre, nerob to, neradím ti to, drahý brat..." Ale Nikolaj sa do vojny zaplietol, zapojil sa do nej, a zahubil seba, svoju rodinu i svoju ríšu. Práve tento nepremyslený hazardný krok, keď sa politik rozhodol na základe nejakých ideologických princípov a emócií a uvrhol svoju krajinu do vojny nemysliac na dôsledky - práve toto bola strašná chyba a to ponaučenie, ktoré mohol spomenúť prezident. Ale dnes toto nespomenul...
02.08.2014 19:11 Júlia Latynina v relácii Vstupný kód vo vysielaní Rádia Echo Moskvy
Vlastne som chcela začať niečim iným, udalosťou o niečo dávnejšou, keď v r. 1903 v Srbsku došlo k vojenskému prevratu a skupina dôstojníkov, v čele ktorej stál Dragutin Dmitrijevič, sa dostala k moci. Kráľa Alexandra zavraždili 30 výstrelmi a na kráľovnú Dragu vystrelili 18 krát. Telá obetí znetvorili a vyhodili na dvor.
Postoje človeka, ktorý stál v čele štátneho prevratu, Dragutina Dmitrijeviča, boli čisto fašistické - sníval o vytvorení Veľkého Srbska. Pod menom Juhoslávia sa mala obnoviť Srbská ríša zo 14. storočia. Pojem "fašizmus", pravda, v tom čase ešte nebol vynájdený, preto nikto nerozumel o čo vlastne ide.
Tiež ešte nebola móda na diktátorov - predsa bol len začiatok XX. storočia. Preto Dmitrijevič posadil na trón kráľa z dynastie Karadžordževič, ktorá bola, žiaľ, spriaznená s ruským trónom. Parlament vyhlásil Dmitrijeviča za záchrancu vlasti a kriesenie Veľkého Srbska mohlo začať...
V podstate bolo možné začať budovať aj hospodárstvo, ale Dmitrijevič sa rozhodol pre Veľké Srbsko. "Srbský svet", akoby ho nazvali teraz, mal zahŕňať všetkých južných Slovanov. "Veľké Srbsko" sa rodilo z vojen. Boli to balkánske vojny, v rámci ktorých Srbsko získalo Macedónsko a Kosovo. Okrem toho sa Dragutin, ako hlava tajnej polície, zaoberal aj štátnym terorom a podporoval teroristické hnutia v štátoch, ktoré podľa jeho názoru patrili do sféry Veľkého Srbska.
Je veľmi komfortné, ak si súčasne šéfom vojenskej rozviedky i hlavou teroristickej organizácie. Teroristická organizácia sa volala "Čierna ruka" . Najprv sa Dragutin snažil v r. 1911 zabiť cisára Rakúska-Uhorska Franza-Jozefa. V r. 1914 sa mu podarilo siahnuť na život následníka trónu Franza Ferdinanda rukami Gavrila Principa.
Pripomeňme si, prečo Franza Ferdinanda. Dragutin mal nevyrovnané účty s následníkom trónu. Ten sa totiž oženil s českou barónkou, ktorá počas atentátu takisto zahynula. A prechovával sympatie k Slovanom, a medzi jeho cieľmi bola reforma mocnárstva tak, aby v ňom Slovania - predovšetkým Česi získali rovnoprávne postavenie. V tomto zmysle bol južnoslovanským fašistom veľmi nebezpečný.
Vlastne aj na manévry do Bosny jazdil z lásky ku svojej Češke. Keďže šlo o nerovný sňatok s málourodzenou nevestou, cisár zakázal deťom následníka-trónu dediť korunu a aj oficiálnych príležitostí, kde sa mohli spolu objaviť, bolo málo. Polooficiálna návšteva v Bosne, kam následník trónu cestoval ako generálny inšpektor armády, bola takou príležitosťou.
Pripomeniem, žeBosna bola v tom čase rakúsko-uhorským protektorátom. Gavrilo Princip chcel, aby sa stala srbským územím rovnako, ako dnes páni Borodaj a Girkin chcú, aby bol Doneck ruským územím. A ako sa vlastne stalo, že Srbsko bolo nezávislým kráľovstvom a Bosna súčasťou Rakúska? Podľa Berlínskej dohody z r. 1878 (pritom Berlínska dohoda je výborný príklad toho, čo sa deje s nestabilnými dohodami) ... Keby sa bývalé slovanské dŕžavy Turecka boli reálne rozdelili medzi víťaznými mocnosťami, vzniklo by oveľa menej problémov.
Na Franza Ferdinanda bol spáchaný atentát, vrah bol na mieste zatknutý. Rakúsko postalo Srbsku ultimátum, ktoré bolo prijaté okrem jediného bodu. Pripomeňme si, čo bolo obsahom toho jediného bodu ultimáta, ktorý viedol k 1. svetovej vojne, ktorej 100 výročie si práve pripomíname.
Inkriminovaný 6. bod ultimáta žiadal, aby Srbsko umožnilo rakúskej delegácii prístup ku kriminálnemu vyšetrovaniu vraždy rakúskeho arci-vojvodu. To jest šlo o podobne drzú požiadavku, ako keby Holandsko žiadalo od Ruska, aby holandských, alebo malajzijských vyšetrovateľov dopustili k vyšetrovaniu toho, ako bol zostrelený Boeing.
Je pochopiteľné, že Srbsko nemohlo povoliť Rakúsku vyšetrovať vraždu, reálnym zosnovateľom ktorej bola hlava srbskej rozviedky. Srbsko preto odmietlo prijať 6. bod ultimáta. Rakúsko-Uhorsko nechelo bojovať, no nemalo na výber. Jeho následníka trónu zavraždili dobrodruhovia z fašistickej rozviedky, ktorá pretendovala na vytvorenie Veľkého Srbska
a táto rozviedka sa monarchii smiala do očí.
Veľmi často argumentujú, že víťazi prvej svetovej vojny Francúzsko a Anglicko sa zastali nešťastného Srbska, ktoré bolo utláčané prekliatymi Germánmi. Akosi sa nevraví o tom, že a.) požiadavky Rakúska boli rovnako oprávnené, ako je to v prípade Holandska a zostreleného Boeingu na vyšetrovanie na mieste katastrofy b.) Anglicko, Francúzsko a Rusko podporili - vo svojej podstate - teroristický štát. Srbsko bolo tým, čo sa dnes nazýva štátom-vyvrheľom, niečo ako Asadova Sýria, alebo Hamas v Gaze, to jest absolútni vražední idioti, zberba fašistov a vrahov.
Srbsko v tomto konkrétnom prípade draho zaplatilo za pokus uskutočniť svoj sen zo 14. storočia. Juhoslávia bola vytvorená, a potom v období Miloševiča všetko začalo znova. A aj reakcia Európy na Miloševiča bola pochopiteľná. Spomenuli si na 1. svetovú vojnu a povedali si: dosť bolo z týchto milých bračekov.
Teraz sa vráťme k Putimovmu snu... Ako je to s ním? Srbi snívali o Veľkom Srbsku a my sa snažíme o Novo-Rossiu? Ideme po tej istej ceste, hoci... Často sa obhajujú slovami, vraj viete, Prvá svetová vojna bola nevyhnutná, lebo tam boli gigantické protirečenia medzi imperialistickými mocnosťami. To sú hlúposti... Pretože nielen že Prvá svetová vojna nebola nevyhnutná, ale často sa o tom písalo, že zbrane sa stali takými ničivými, že každá vojna bude nevýhodná pre všetky strany, preto už žiadne vojny nebudú. A to všetko sa písalo v čase pred Prvou svetovou vojnou....
Tak ešte raz . Šlo o jediného vykoľajeného fašistu, ktorého ambíciou bolo miesto budovania normálneho hospodárstva, uskutočnenie sna o veľkom Srbsku, ktoré aj tak nevytvoril.
A ako sa zdá, svet sa zasa pohybuje k veľmi podobnej katastrofe, z jednej strany absolútne náhodnej a z druhej strany nezadržateľnej, kde spolu pôsobí zlá vôľa a chymérické predstavy.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}