Pri spomienke na týždenník Zmena (1989-2004) menšinoví Maďari, ktorí sledovali slovenskú tlač tých čias, nemajú dobrý pocit. Noviny pôvodne založené študentmi 3. ročníka žurnalistiky UK v novembri 89 sa po marci 1990 postupne preprofilovali na fórum nacionálnych populistov a ľudákov. Spočiatku čitateľ registroval iba to, že popri iných horúcich či tabuizovaných témach - od bezdomovcov, drog, politických deliktov až po incest a prostitúciu - začínajú redaktori vyjadrovať nespokojnosť s Maďarmi na Slovensku - napríklad kvôli nedostatočnej znalosti slovenčiny, alebo kvôli snahe samospráv vrátiť historické maďarské názvy ulíc.
Postupne táto "neláska" prerástla do programovo tendenčnej publicistiky, s ktorou "domácim" redaktorom vypomáhali "hosťujúci experti", ale ktorú poháňal hlavne prúd zaujatých čitateľských listov. Demoralizovaní a frustrovaní Slováci, ktorí sa náhle ocitli sa zoči-voči strašiaku biedy a neistoty, prekvapivo živo a súhlasne reagovali na protimaďarské výpady. Redaktorov to posmeľovalo a roztáčali kolotoč omylov, predpojatosti a zlovoľného prekrucovania faktov. Boli mladí, neskúsení a naivní - R. Fodorová mala napr. v súvislosti s Maďarmi "nažité" dojmy z jedinej študentskej brigády v dunajsko-stredskej konzervárni.
Čo sa týka externistov a hlavne pisateľov čitateľských listov, tam bola situácia zrejme iná, hoci o motívoch pisateľov bolo možno iba hádať. Ich protimaďarská agresivita však musela byť naakumulovaná dávno pred r. 1989 a prirovnať by sa dala azda iba k zlosti arizátorov, ktorí po vojne stretávali majiteľov svojich kabátov...
Príslušníci menšiny boli zmenou spoločenskej klímy zaskočení a avystrašení - o čom svedčia aj niektoré čitateľské listy. Prúd nenávistných bludov a insinuácií založených väčšinou na prostučkej schéme upierania rovných práv, Maďarov šokoval... navyše uplynula iba krátka doba odvtedy, čo "sľúbili sme si lásku"... O niečo rozhľadenejśí boli pravda pamätníci roku 1968, keď sa od apríla mlynček roztáčal obdobným spôsobom (Kultúrny život, Predvoj), alebo tí, čo si pamätali na protimaďarskú psychózu z obdoia etnických čistiek v rokoch 1945-48.
Hoci sa vášne po ukotvení Slovenska v západoeurópskom civilizačnom priestore a s príchodom krehkého blahobytu na Slovensko postupne utíšili, spoločenská reflexia tohoto obdobia stále chýba. V ďalšom texte sa o ňu aspoň útržkovito pokúsime.
Ešte krátko k ďalším osudom novín. Popri investigatívnej a hodnotnej žurnalistike sa noviny stále častejśie stávali tribúnou ľudákov (Ďurica), populistov zo SNS, MS, HZDS a antisemitov (vydavateľ "Kniežat zloby" Šavel a ďalśí). Noviny postupne opúšťali perspektívnejšie kádre, niektoré z ktorých sa umiestnili v mainstreeme (Linczényiová v Markíze, Pankovčín v SME, Boldišová v STV). Zmena sa zaplietla do súdnych sporov s členmi vlády, prezidentom, predsedom Žid. náboženskej obce... Popularizovala, neskôr zatracovala politikov, ktorých považovali za perspektívnych (Moric, Slobodník) kým iným zachovalq nemennú priazeň (Mečiar, Prokeš). Pokúšala sa presadiť nové politické projekty (Strana Národní liberáli, Slovesnký národný front) a využiť svojich čitateľov na organizovanie petičných akcií. Noviny po celý čas ostávali nemenne protimaďarské, hoci v posledných obdobiach bola maďarská karta zatlačená do úzadia zápasom proti sionizmu, gayom, USA a celosvetovému sprisahaniu Židov. Redakcia sa presťahovala do Prešova a neúspeśne sa pokúsila opustiť distribúciu PNS a prejsť na výlučnú distribúiu cez predplatné. Posledný ročník mal načisto zmenený vizuál, preberal články a kopíroval obskúrne ruské tlačoviny propagujúce pravoslávny mysticizus, všeslaviansku ideu, podporu Srbov proti sprisahaniu Západu. Zanikli v r. 2004.
 Zmena č. 11/11.03.1990 |
 Zmena č. 12/18.03.1990 |
Zmena č. 15/08.04.1990
Zmena č. 19 /06.05.1990
Zmena č. 20 /13.05.1990
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}