V bratislavskom kníhkupectve Artfórum sa 30. októbra konal debatný večer s názvom "Minulosť v nás" na ktorej sa redaktor pražského kultúrneho mesačníka Babylon Petr Placák pýtal hostí - literárnych vedcov Petra Zajaca a Radoslava Passiu - na reflexiu minulosti v slovenskej literatúre. Časopis sa v seriáli rozhovorov "Minulosť v nás" pýta na tému intelektuálov z krajín V4. Bratislavské stretnutie bolo vlastne venované odpovediam, ktoré na anketu poskytol Peter Zajac. Zajacova odpoveď bola v tom zmysle, že na Slovensku žije v hlavách ľudí mnoho minulostí, vzájomne sa vylučujúcich.
Znenazdajky sa reč zvrtla aj na Sándora Máraiho, ktorý sa vďaka úsiliu vydavateľstva Kalligram stáva na slovensku čítaným autorom, čo účastníkov v určitej miere prekvapuje. P. Zajac sa pozastavil nad Máraiho dehonestujúcimu výrokmi na adresu Slovákov a porozprával ako v Nemecku šíril osvetu o tom, že ide o viac-menej provinčného autora a ako boli nemecké čitateľky zneistené, že teda komu majú veriť - či Zajacovi, alebo Reich-Ranickému. K poznaniu, že v posudzovaní diela hrá azda úlohu aj mravná integrita autora, diskutéri nedospeli.
P. Zajac vyjadril aj svoje obavy a znepokojenie, že ak súčasná literatúra nebude správne reflektovať minulosť päťdesiatych rokov a normalizácie, pamäť o nich sa môže načisto deformovať až stratiť. Môže sa stať, že o minulosti budú písať ľudia nekonečne oportúnni ako Hykish, alebo sluhovia totality ako Šabík, a čo potom?
Tu na rozdiel od p. profesora nemáme obavy, že história nepočká alebo sa po ceste stratí... prípadne že ju môžu nejakí literáti vykoľajiť. Myslíme si , že nie je dôvod sa znepokojovať, história si po nich a špeciálne pre literárnych vedcov (ktorí sa tak radi pletú do politiky) príde...
|
|
|
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}