Pred desiatimi rokmi po úspešnom referende vstúpilo Slovensko do Európskej únie a o päť rokov neskôr sa pripojilo i do eurozóny. Odvtedy prestíž európskej integrácie medzi pospolitým ľudom postupne klesá. Na voľbách do Europarlamentu v máji r. 2014 Slovensko získalo negatívny primát, a vykázalo vôbec najnižśiu volebnú účasť zo všetkých krajín únie - 13%.
Pritom z brusselskej kasy pritekajú na Slovensko nemalé prostriedky.
V 7-ročnom programovacom období r. 2007-2013 bolo pre Slovensko vyčlenených 11,52 mlrd. Eur, kým platby do spoločnej kasy predstavovali 4,71 mlrd Eur, čistý zisk teda mohol činiť zhruba miliardu Eur (200 €/obyvateľa) ročne a príspevok k hrubému národnému dôchodku 1,6%.
Nestalo sa tak hlavne kvôli nízkemu čerpaniu Eurofondov (na úrovni asi 58%) a hlavne ich "strácaniu sa" po ceste z Bruselu do obcí a miest SR. Spôsob ich odsúhlasovania a distribúcie je komicky zložitý a dramaticky sťažuje ich zmysluplné čerpanie, o to viac však uľahčuje ich rozkrádanie. Gigantické množstvo informačného balastu, ktoré by uchádzač pmusel prelúskať a množstvo náhod, ktoré sú do procedúry vložené, vytvárajú príliš veľkú vstupnú bariéru. Na druhej strane uvádzajú na scénu rôznych divných poradcov a sprostredkovateľov...
Ak si zoberieme Nové Zámky, 40.000 obyvateľov by malo získať v rôznych formách prostriedky z Eurofondov na úrovni cca 8 mil. € ročne. Hodnota verejných obstarávaní v r. 2011-2014 bola priemerne 2,25 mil. € ročne (článok tu). Najoptimistickejší predpoklad je, že cez iné kanály (VÚC, ministerstvá, štátne akciovky - napr. ŽSR, neziskovky) pritiekli k obyvateľom ďalšie prostriedky z eurofondov vo výške 1.75 mil. € ročne.
To znamená, že z 8 mil € ročne sa polovica stratila po ceste. Ďalšia polovica z ostávajúcej polovice sa stratila priamo na mieste - strovila ju korupcia, neschopnosť či náklady na procedúry: od nezmyselných projektov (Logportál), cez drahých poradcov, až po rekonštrukcie śkôl spočívajúce v oblepení rozpadajúcich sa panelov polystyrénom a omietnutím žiarivými omietkami...
Využitie eurofondov teda nebude vyššie ako 25%... Efekt z členstva v EÚ sa po ceste kamsi stratil a do regiónov sa jednoducho nedostal. Tu niekde treba hľadať dôvody nízkej volebnej účasti...
"Strácajúce sa" prostriedky úzko súvisia s ich deravou evidenciou. Európska komisia je čudný sponzor, ktorého nezaujíma nakladanie s jeho peniazmi a vystačí si s ich sledovaním na úrovni operačných programov a prioritných osí (nech uz tieto termíny špecifického EU-newspeaku znamenajú čokoľvek). Stámiliónové balíky peňazí sú odovzdávané vládam (prečo nie samosprávam? prečo nie priamo občanom?) akoby odkazujúc: "robte si s nimi, čo chcete". Komisia vykonáva pravda náhodné kontroly v rozsahu 5% projektov, ale tým len zvyšuje počet náhod zahrnutých do procedúr...
Netvrdíme samozrejme, že Komisia priamo núti krajiny, aby štrukturálne fondy rozkradli, len sa nám zdá, že nepochopiteľne váha uplatniť efektívne mechanizmy distribúcie a monitoringu použitia svojich peňazí, aby korupcii zabránila.
Nižśie uvádzame ropočet EÚ pre Slovensko v r. 2007-2013 a chronológiu najdôležitejších medzníkov európskej integrácie.
Zdroj: http://ec.europa.eu/budget/figures/interactive/index_en.cfm
{jumi [NZONLINE/chronologia.php][eu][1950.01.01][2020.01.01]}
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}