Že "komunistickými biskupmi" volali za predchádzajúceho režimu krajských tajomníkov pre veci cirkevné, si pamätá už málokto. Rovnako mnohí nepoznáme ani postavu PhDr. Vincenta Máčovského (1942), námestníka ministra kultúry pre veci cirkevné z r. 1985-89. Pritom sa narodil a vyrastal v Nových Zámkoch, jeho rodičovský dom je na Nitrianskej 48. Svoju 350 stranovú knihu pamätí vydal po odchode do dôchodku v rámci určitej psychologickej rehabilitácie, keď sa ako bývalý nomenklatúrny káder desaťročie pretĺkal bez práce, potom ako ľudový liečiteľ, subalterný spolupracovník SIS a posledné roky ako strážca útulku pre policajné psy.
Intelektuál a športovec, proletárske dieťa, začal svoju kariéru ako mnohoročný miništrant vo františkánskom kostole, kde získal afinitu pre latinčinu i veci cirkevné od pátra Róberta. Potom sa prihlásil na FF UK, kde ho omylom zaradili na telovýchovnú fakultu ale po úraze ruky vyštudoval nakoniec knihovedu. Po skončení školy chvíľu pôsobil na odbore kultúry ONV neskôr bol riaditeľom novozámockej knižnice. Od r. 1975 po r. 1985 bol krajským tajomníkom pre veci cierkevné a posledné štyri roky pred prevratom najvyšśím činovníkom pre cirkvy v rangu námestníka ministra.
Jeho prvé manželstvo sa rozpadlo v čase odchodu do Bratislavy (syn Peter Macsovszky, známy literát), druhýkrát sa rozviedol v čase svojej spoločenskej degradácie po nežnej revolúcii (dve deti z druhého manželstva).
Kniha sa dobre číta, je presýtená detailmi zo života kádrov normalizačného režimu. Autor sa vymykal bežným aparátčikom svojou usilovnosťou, okrem slovenčiny a maďarčiny sa hovoril po taliansky, francúzsky a samozrejme rusky. Postupom času sa priučil u kňazov rétorike a stal sa efektným rečníkom. Peňazí nikdy nemal nazvyš, až v r. 1989 splatil pôžičku na svoju Škodu 110 L.
Pre Novozámčanov sú prvé kapitoly knihy mimoriadne zaujímavé. Máčovského otec bol rušňovodičom novozámockého depa (pochádzal z D. Ohaja), rodina niekoľko rokov bývala v železničiarskej kolónii na Výpalisku a hry proletárskej mládeže prebiehali v kráteroch po bombardovaní v "Babka-temetö". Autor podrobne zaznamenáva spomienky rodičov na bombardovanie, prechod frontu, ako aj vlastné zážitky z 50-tych rokov v Nových Zámkoch.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}