Predstavte si párik. Obaja okolo tridsiatky, žiadne neskúsené decká. Často dobré zamestnanie, spoločná domácnosť. Žijú spolu už dosť dlho, poznajú jeden druhého. On vie, že ona má rada dlhé čľapkanie vo vani a ona mu zasa nikdy neuvarí rybu, nezjedol by ju. Ich vzťah je plný lásky, ktorá je spečatená tým najkrajším – splodia dieťa.
A vlastne až teraz sa ich príbeh začína.
Dievča čaká a dúfa, že takáto vážna udalosť ako narodenie dieťaťa bude motivujúcim faktorom pre požiadanie o ruku. Bolo by dobre sa poponáhľať, veď bruško rastie a ona sníva o krásnych svadobných šatách. Lenže on sa nemá k činu. Na dieťa sa teší, to áno. Ale svadba? Načo? Veď je to iba formalita a oni sú moderní, nepotrebujú na svoju lásku papier. Dôležité je predsa že sú spolu a milujú sa.
A tak dievča už takmer ani nedúfa. Tlak rodiny, ktorá sa pýta či plánujú svadbu sa už dávno naučila zvládať. Nemôže uveriť vlastným ušiam keď po prvýkrát opakuje to, čo od neho počula tak často: my sa nechceme zobrať, nechcem sa vydávať, veď sa pozrite koľko je okolo rozvedených manželstiev, my sa milujeme a to stačí.
A na znak pevného spojenia dostane to novonarodené dieťatko priezvisko svojho otca. A keď začne chodiť do škôlky, alebo do školy, učiteľky aj ju volajú jeho menom. A jej je trápne vysvetľovať, že ten, ktorý ju tak veľmi miluje si ju neni ochotný zobrať za svoju manželku. A čas plynie. A nie všetky veľké lásky vydržia. Najmä keď ich vlastne nič nedrží, ani ten papier. Ale nie o tom som chcela.
Často rozmýšľam, aký problém majú v skutočnosti muži, že sa nedokážu správať v takejto rozhodujúcej chvíli ako ozajstní chlapi. Boja sa zodpovednosti? Alebo si nie sú istí či vlastne chcú zostať s touto ženou? Chcú si takto za každú cenu udržať svoju slobodu? Nechávajú si otvorené zadné dvierka? Čo sa naozaj odohráva v ich hlavách vedia len oni. Navonok však tvrdia všetci to isté: my nepotrebujeme papier, je to len zdrap.
Milí páni, mám pre vás správu, ktorá vás možno prekvapí. Možno je sobášny list len zdrap papiera, ale je to veľmi, veľmi dôležitý zdrap.
Žiadna žena, ktorá žije vo fungujúcom vzťahu a v láske, ktorá sa o vás stará, miluje vás, utešuje keď je vám smutno, stojí pri vás v problémoch a raduje sa z vašich úspechov si nezaslúži rodiť ako slobodná matka. (O tom, aký má naša spoločnosť postoj k slobodným ľuďom, najmä ženám budem písať v niektorom z iných článkov).
Keď ju naozaj milujete, prečo si ju nezoberiete? A ak na to nemáte odvahu, chuť, alebo čokoľvek čo vám chýba, mám dobrú radu pre budúce mamičky: keď si vás nezoberie, dajte dieťaťu svoje priezvisko. Pretože to dieťa bude vaša skutočná rodina. Nie ako ten muž, ktorý sa napriek slovám o veľkej láske nikdy nerozhodol dať svoje meno vám.
Držím vám palce, Silvia
Mgr. Silvia Bartelt je motivačný mentor, zaoberá sa poskytovaním priamych rád pri riešení osobných problémov, špecializuje sa na zvládanie strachu a na plánovanie a plnenie životných cieľov. www.povedz.to
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}