Dobrý deň,
na začiatku môjho článku vás najskôr umorím číslami. To len preto, aby ste mali predstavu ako si táto krajina stojí v oblasti svojich vlastných ľudských zdrojov. A tým teraz nemyslím žiadne personálne oddelenie, myslím tým skrátka to, koľko nás bolo, koľko nás je, ale úplne najdôležitejšie – koľko nás bude. Pomohla som si správou, ktorú vydal minulý rok Štatistický úrad SR pod názvom Vývoj obyvateľstva v SR a krajoch za rok 2013.
Čo som sa dozvedela?
Dozvedela som sa, že tak nízke percentuálne tempo prírastku obyvateľstva aké bolo v roku 2011 sme ešte nemali.
Pre porovnanie to bolo takto:
1950 - 3,4 % – no jasné, krátko po vojne nebolo veľa chuti rodiť deti
1960 – 21,3% – tak toto bolo naozaj rekordné číslo, skutočne silné ročníky
1980 – 10,0% – a už nám to klesá, nepomohla ani ideológia rodiny socialistickej spoločnosti
1991 – 5,7% – po revolúcii, ľudia chceli zažiť aj iné veci, nechceli hneď rodinu
2001 – 2,0%
2011 – 0,3% – a toto je už naozaj katastrofa
Alarmujúce, však?
Ako to vyzeralo na Slovensku v roku 2013? K 31.12.2013 malo Slovensko spolu 5 415 949 obyvateľov. Priemerný vek žien pri pôrode bol 29,2 roka, čo je pozitívne, pretože v roku 2003 to bolo 31,5 roka.
Najviac detí sa narodilo v Prešovskom kraji, Košickom kraji a v Bratislave.
Najvyššia pôrodnosť bola v mestách ako Kežmarok, Gelnica, Sabinov, Spišská Nová Ves, Košice, Námestovo. Aby som bola objektívna je treba dodať, že v týchto mestách je zároveň najvyšší podiel rómskej menšiny na Slovensku.
Najmenšia pôrodnosť bola v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde je zároveň najvyššia nezamestnanosť.
Aké sú podľa Štatistického úradu SR hlavné trendy v EU28?
- Prirodzený prírastok sa zvyšuje pomaly
- Znižuje sa sobášnosť, zvyšuje rozvodovosť
- Miera plodnosti klesá
- Rastie priemerný vek žien pri pôrode
- Rastie počet pôrodov mimo manželstva
- Demografické starnutie je evidentné
A aký je záver?
Slovenská populácia starne zrýchľujúcim sa tempom. Regióny západného Slovenska majú nízku pôrodnosť, naopak vyššia pôrodnosť je najmä v mestách východného Slovenska. Bratislava má osobitné postavenie – pôrodnosť sa zvyšuje pozvoľne.
Ale dosť bolo štatistiky.
Poďme sa spolu zamyslieť, prečo sa rodí málo detí a prečo je situácia tak vážna, že možno generácia dnešných tridsiatnikov už nebude mať nikoho, kto im bude platiť dôchodky.
Predstavujem si dnešnú mládež. Tým mám na mysli mladých ľudí, ktorí už sú fyzicky aj psychicky pripravení stať sa rodičmi. Prečo nimi nie sú?
Dôvodov je niekoľko, pravdepodobne sa mi ich nepodarí vymenovať všetky:
Prvý a základný fakt je, že mladí ľudia odkladajú založenie rodiny
To je realita. Toto tvrdenie tiež podporujú údaje o veku rodičiek. Priemerný vek je okolo 30 rokov. S tým tiež súvisí niekoľko ďalších súvislostí: jednak majú ženy po 30 veku života väčšie problémy otehotnieť, vyskytuje sa veľké množstvo spontánnych potratov, niektoré ženy už nemôžu otehotnieť vôbec. A taktiež sa mnoho detí rodí mimo manželstva. Napríklad v roku 2003 to bolo 12 073, o 10 rokov neskôr už 20 276 detí.
Prečo? Ťažko jednoznačne určiť príčinu tohoto trendu. Muži sa nechcú ženiť? Ženy sa nechcú vydávať? Všetci si chcú ešte užívať? Zo strany spoločnosti je vysoký tlak na výkon, kto si buduje kariéru, ťažko uprednostní vymieňanie plienok. Aby neprišlo k nedorozumeniu, nikoho tým neodsudzujem, dokážem pochopiť zmýšľanie ženy, ktorá po rokoch tvrdej práce konečne získala lepšie platenú pozíciu. Nie je ľahké zmeniť svoj život, najmä ak ešte nie je navyše ani vydatá.
Takže tento dôvod je v podstate čisto „súkromný“. Každý má právo rozhodnúť sa či a kedy sa stane rodičom. Za ženy síce často rozhodujú biologické hodiny, ale inak určite viete ako to myslím...
Druhý faktor je finančný. Akí sú mladí ľudia súčasnosti? Majú prácu? Majú kde bývať? Dokázali by finančne zvládnuť výpadok príjmu jedného z nich? Veď dieťa je finančne náročná záležitosť.
Priemerný vek žiadateľa o hypotéku je 36 rokov. Ja si myslím, že skutočný vek je trochu nižší. Tento údaj totiž zahŕňa aj druho-žiadateľov, to sú starší manželia, ktorí kupujú svoju druhú nehnuteľnosť a prvú prípadne nechávajú deťom. Povedzme teda, že priemerný vek bude okolo 32 rokov. A hneď sa ocitneme na priemernom veku rodičiek.
Ako to teda vyzerá v praxi? Mladí ľudia po skončení školy si chcú niekoľko rokov užiť život. Niektorí ešte dlhšie študujú, iní pracujú, striedajú partnerov, spoznávajú sa. A potom príde čas, kedy sa rozhodnú založiť rodinu. A to prináša so sebou zabezpečenie bývania.
Tieto 2 dôležité kroky v ich živote zrejme riadne zamávajú ich finančnými možnosťami. Na jednej strane hypotéka, na druhej príjem iba jedného z nich a naopak vysoké výdavky na dieťa.
Ak by sa matka chcela vrátiť do práce, musela by dať dieťa do jaslí. Štátne prakticky neexistujú. Zostávajú súkromné. Jasle a škôlky. Ich cena pre neznalých tejto problematiky býva zvyčajne okolo 500€ (samozrejme v menších mestách je táto suma nižšia, ale aj príjmy tu bývajú zvyčajne nižšie, takže percentuálne sme na rovnakej úrovni). Takže mnoho žien zostáva s dieťaťom doma. Ale ako to potom vyzerá? Finančné problémy v rodine ničia aj vzťah dvoch mladých ľudí. Nie je ľahké zachovať si chladnú hlavu a úsmev na tvári keď vás trápia vážne finančné problémy. A to ani nehovorím o situácii, ak hrozí riziko, že muž príde o prácu. Alebo mu zamestnávateľ neplatí.
Nie je zámerom tohto článku poukazovať na problémy vysokej rozvodovosti na Slovensku, ale pravdepodobne nie som ďaleko od pravdy, že takéto rizikové obdobie v živote manželov nie všetci prežijú bez ujmy.
Ako to rieši náš štát? Život počas materskej dovolenky je pohoda. Ak ste pracovala, váš príspevok sa vyšplhá takmer na výšku vášho platu. Škoda však, že na pomerne krátky čas. Ani sa nenazdáte a prechádzate do rodičovskej dovolenky. A to už žiadna sranda nie je. Od 1.1.2015 je výška rodičovského príspevku na 1 dieťa vo výške 203,20€. Nie je to ani výška životného minima a to z tejto sumy máte žiť dvaja. Vy a dieťa. Takto sa náš štát stará o matky s deťmi. Takto podporuje rodiny. A takto sa u nás žije.
A teraz sa konečne dostávame k pointe veci.
Pred rokmi som na vysokej škole v rámci predmetu Sociálna politika vymyslela spôsob, ako by ženy na rodičovskej dovolenke mohli dostávať v tom čase 15 000 Sk mesačne, t.j. cca 500€. Zainteresované by boli okrem ženy 2 subjekty: jednak by to bola akákoľvek poisťovňa, v mojom projekte sa počítalo s investično-životným poistením v komerčnej poisťovni a tiež štát, ktorý by plnil úlohu určitého garanta a dohliadal by na to, aby túto možnosť nezneužívali občania ktorý si radi z takýchto vecí urobia zárobkovú činnosť. O tento projekt prejavila pred rokmi záujem jedna z politických strán, ktorá ho chcela ponúknuť ako svoje riešenie rodinnej politiky v rámci volieb. Vzhľadom k tomu, že by si uvedenie môjho projektu do praxe vyžiadalo určité legislatívne úpravy, bolo treba ho zmeniť. Napríklad by sa už nepočítalo so ženou ako takou, ale s rodinou, teda by tam musel figurovať aj muž atď. Ale moja myšlienka bola okrem iného aj o tom, že by takúto podporu dostala normálna žena, ktorá je napríklad slobodná, ale chcela by porodiť dieťa a byť s nim doma, starať sa o neho a nemusieť sa strachovať, že ho počas tých 3 rokov neuživí. Žena ktorá už roky pracuje, povedzme že má svoju hypotéku na bývanie, riadne platí, ale z rodičovskej dovolenky by už nevyžila. Záver bol taký, že sme sa nedohodli. A tak som celý projekt prepracovala a ponúkla komerčným poisťovniam. Ozvala sa mi jediná, Allianz – Slovenská poisťovňa. Po našom jednaní som sa dozvedela, že poisťovne nemôžu zo zákona poisťovať udalosti, ktoré sú plánované. Zbytočne som vysvetľovala, že materstvo sa až tak veľmi naplánovať nedá a že v podstate smrť, ktorú poisťujú, je niečo, čo v živote každého človeka príde určite, materstvo teda rozhodne nie. Žiaľ, napriek najväčšej snahe sa mi nepodarilo uspieť ani na tomto poli.
A tak som projekt znovu prepracovala. Dnešná verzia je ponuka pre banky. Prostredníctvom špeciálneho úveru ktorý by nebol vyplatený jednorázovo, ale postupne každý mesiac, by bolo ženám dorovnávané do príspevku počas rodičovskej dovolenky cca 300€. Takže by spolu mali cca 500€. Po skončení by tento „úver“ splácali. Keby sa do celej transakcie zainteresoval štát, mohli by mať povedzme zvýhodnený úrok, prípadne štátny príspevok ako je to pri stavebnom sporení.
Žiadna z mnou oslovených bánk nemala záujem o spoluprácu s externistami (tak to nazvali oni). Myslím si, že je to obrovská škoda. Škoda že nikto z nich nemá potenciál zamyslieť sa nad tým, aký produkt by im priniesol húfne mladých zákazníkov, akým produktom by sa konečne výrazne odlíšili od konkurencie (to hlavne) , aký produkt má naozaj pre ľudí význam.
A čo by tým ženy alebo vlastne celá spoločnosť získala?
No samozrejme peniaze. A keď máte peniaze, máte mnoho iných vecí. Napríklad pokoj na výchovu dieťaťa, menej hádok s partnerom kvôli financiám, viac pohody a radosti zo života.
Netvrdím, že by týmto spôsobom rapídne stúpla pôrodnosť na Slovensku. Tvrdím, že by možno mladí ľudia konečne pocítili, že majú svoju „istotu“ a nemusia sa báť priviesť na svet dieťa, tieto 3 roky doma ich nezruinujú tak, že sa z toho budú spamätávať niekoľko ďalších rokov a že naše deti budú vyrastať v pokojnejšom prostredí.
Neviem ako v zahraničí, ale na Slovensku je obrovský problém zaregistrovať si nápad takéhoto typu. Možno by to dobrý právnik vybavil, ale dobrý právnik stojí peniaze a ja som len obyčajná žena s naivnými predstavami že sa život dá zmeniť k lepšiemu.
A preto ponúkam tento nápad touto cestou. Je to môj nápad a je na predaj. Spolu s ním získate win-win riešenie. Ak ho dokáže niekto uviezť do praxe, zarobí. A zarobia aj konkrétne rodiny, ktoré prežijú jedno z finančne náročných období svojho života vo väčšej finančnej nezávislosti a istote.
Máte záujem? Ozvite sa!
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}