Image may be NSFW.
Clik here to view.
Na sklonku minulého roku vyšla v renomovanom bratislavskom vydavateľstve útla knižka F. Vrábela "Sarajevský atentát. Následnícky pár a Slovensko". Autor, známy svojimi málo vyváženými popularizačnými článkami v týždenníkoch, je čitateľovi týchto stránok pomerne známy, niektorým jeho aktivitám sme sa v minulosti venovali podrobnejšie.
Svoju knižku o rakúskom následníkovi trónu vydal k stému výročiu sarajevského atentátu a vypuknutia 1. svetovej vojny, kauzalitu medzi uvedenými udalosťami však autor popiera v súlade s československými tradíciami (pričom o rakúskom ultimáte Srbsku sa nezmieňuje vôbec). Ambíciou F. Vrábla bolo priblížiť i vzťahy Františka Ferdinanda ku Slovensku, to však bola nesplniteľná úloha jednak preto, lebo "vzťahy k Slovensku" pred r. 1918 logicky nemohli existovať a jednak preto, lebo následník tónu vskutku žiadne väzby k príslušníkom slovenského etnika nemal.
Autor si (ako mnohí pred ním) pomôže prezentáciou následníka trónu ako veľkej nenaplnenej nádeje Slovákov a absentujúce vzťahy k Slovákom substituuje opisom nevraživosti F.F. k Maďarom (ako keby boli Habsburgovci kedykoľvek uvažovali v etnických kategóriách...). Výroky M. Hodžu a časté citáty z martinských Národných novín nedokážu dodať textu potrebný punc autenticity - nato z nich príliš presvitá charakteristická devótna faloš a politické chameleónstvo aktérov onej doby...
F. Vrábel je študovaný archivár, veľká škoda, že sa miesto starých novín nesústredil radšej na dosiaľ nevydanú korešpondenciu aktérov, prípadne na porovnanie celkom protikladného dobového hodnotenia následníka trónu slovenskými dejateľmi a českými realistami. Určite zaujímavé by bolo preskúmať i angažovanie sa Masaryka na strane Srbska v preddverí 1. sv. vojny (Friedjungova aféra) práve vo svetle sarajevského atentátu.
Skrátka neosvetlených otázok v súvislosti s témou je mnoho, žiaľ autor venoval iba málo zo svojej erudície na ich objasnenie. Vo väčśine kapitol ostáva na úrovni klišé a banalít, zato sa čitateľ môže mnoho dozvedieť o okolnostiach uzavretia nerovného manželského zväzku následníka trónu s málo urodzenou česko-nemeckou aristokratkou, niektoré detaily zo života konopišťského zámku, či podrobný popis osudného sarajesvkého dňa...
Možno by stálo zato v druhom vydaní knihu prepracovať z publicisticko-esejistickej na populárno-náučnú, doplniť poznámkovým aparátom, registrami, chronológiou a v neposlednom rade priblížiť popisované deje i cez pamätné habsburgovské miesta, v ktorých sa popisované udalosti odohrávali - od Miramare, cez viedenské paláce až po Konopište.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}
