Na príklade hlasovania o Zúgove sme si minule ukázali podivnú hru, ktorú hral primátor a prednosta s poslancami mestského zastupiteľstva za ostatných 12 rokov. Opakovane na nich skúšali hlúpučké fígle, na ktoré sa členovia zastupiteľstva tak radi nechali nachytať... Túto motivovanú prostoduchosť sme si vysvetľovali zákulisnými obchodmi, ktoré poslanci s primátorom uzatvárali... Poslankyňa M. Malperová veľmi správne uviedla, že kauza Zúgov nezačala oným hlasovaním v r. 2010... Kedy ale teda začala?! Podľa nášho názoru v jej prípade začala v januári 2005, keď jej Ing. Pischinger, ako pravý uhorský gavalier, naservíroval skutočne kráľovský darček. Dostala novopostavenú a zariadenú budovu CK Nábrežná v hodnote 18 miliónov korún. A to celkom lacno. Za korunu...
Boli to skutočne euforické časy, keď v hlavách trojice maďarských chlapcov na radnici krsla jedna geniálna myšlienka za druhou... A čo tak kúpiť si obe kultúrne inštitúcie, presnejšie ich funkcionársky aktív, okázalými darmi za cudzie peniaze?!
V prípade Csemadoku bol stále prítomný silný sentiment - mnohí členovia si dobre pamätali časy, keď ich rodičia upisovali "dlhopisy na kúpu tehál" a zúčastňovali sa nedeľných brigád na stavbe svojho Domu - prvého podobného kultúrneho stánku Zväzu maďarských pracujúcich v Československu - organizácie založenej v marci r. 1949 v rámci Gottwaldovskej tézy "raz sa nám Maďarov nepodarilo vyhnať z krajiny, musíme im niečo pustiť...". Gesto Ing. Pishingera odovzdať budovu Csemadoku za korunu mnohí členovia vnímali ako veľkú satisfakciu... Vo veľkej radosti nedomysleli dôsledky takejto transakcie... Mesto sa elegantne vyviazalo z povinnosti financovať prevádzku budovy, a Csemadok sa dostal do polohy rukojemníka závisiaceho od každoročne prisudzovaných ale nenárokovateľsných dotácií. Členovia Csemadoku takisto podcenili vlastnícke reflexy svojho funkcionárskeho zboru - vlastníctvo domu a rozhodovanie o ňom sa stali okamžite mocenským faktorom a vnútri novozámockej organizácie porodili veľa intríg a zlej krvi. Veci došli tak ďaleko že "majitelia" domu začali účtovať učiteľke-dôchodkyni, ktorá nacvičovala s ochotníkmi divadelnú hru, 5 Eur za každú hodinu strávenú v budove... Na dnešný deň je budova prakticky nepoužívaná a minimálne 6 dní v týždni zatvorená...
S Matičiarmi bola situácia iná len v tom, že tí si nikdy žiadny kultúrny stánok v Nových Zámkoch nepostavili, keďže boli buď predĺženou rukou štátnej kultúrnej politiky, alebo ňou boli naopak umelo uspatí. Na nejaké autonómne inštitúty nikdy nepomýšľali. Veľká príležitosť však silno inšpirovala aj matičný funkcionársky aktív. Chvíľu uvažovali o Sokolovni, ktorá by svojimi tradíciami a azda aj určitou kontinuitou Matici svedčila najviac, nakoniec však voľba padla na novú budovu CK na Nábreží, ktorá bola na matičné (aj akékoľvek iné) podnikanie vskutku ideálna. Hoci MS je neporovnateľne aktívnejšia, než Csemadok a aj jej dom je oveľa viac využívaný - od plesov až po čínske trhy - predsa len jedno majú tieto kultúrne spolky spoločné: fungujú absolútne netransparentne a to nielen čo sa týka ich hospodárenia, ale aj programov. Keby sa niekto snažil napr. zistiť aké akcie zorganizovali oba spolky v minulom roku, neuspel by. Rovnako, ako keby sa snažil zísakať napr. nejaké výročné správy týchto spolkov...
Práve preto by v rámci čistenia vzťahov a sanácie ťaživého 12-ročného dedičtva bolo vhodné a žiadúce, aby mesto prestalo tieto spolky dotovať, vzalo obe nehnuteľnosti späť (keďže zmluvy boli uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi) a riadne ich prevádzkovalo v súlade s ich pôvodným určením. Kultúrne spolky by sa potom - ku všeobecnému prospechu - mohli vrátiť od manažovania realít späť k organizácii kultúry...
Téme sme sa venovali aj v článkoch:
27.11.2014 Kinél legyen a KULCS?
04.10.2013 Nevážia si novozámockí Matičiari štátny jazyk?
31.08.2013 V piatok večer v jednom z novozámockých supermarketov...
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}