4. júna sa uskutočnilo vyhodnotenie 23. ročníka súťaže žiackych slohových prác "Prečo mám rád slovenčinu, prečo mam rád Slovensko". Tento rok sa akcia zaobišla bez účasti prezidenta a bez náčelníčky jazykovej polície MK SR. Svojou omrvinkou i my každoročne prispievame k tejto akcii, o ktorej si nemenne myslíme, že by mala byť usporiadaná niekedy inokedy a niekde inde - napr. v Martine. Účastníci, ktorí precestovali toľký kus sveta by nepochybne došli i do metropoly Turca, ktorá slovenčine predsa len svedčí nepomerne viac, než Nové Zámky plné jazykových nedorozumení.
Napr. náš čitateľ Karol nás nedávno bol upozornil na nezdravú tendenciu, že na našom dvojjazyčnom portáli sú aj maďarské články, čo veru nie je dvakrát úctivé voči tým, ktorí hovoria len po slovensky.
"Nič v zlom, ale sme na Slovensku a je tu viacej maďarských príspevkov ako slovenských. Už sa spamätajte kde žijete. Trošku úcty ku krajine, ktorá Vám dáva priestor pre Vašu realizáciu. Trošku úcty k ľuďom, ktorý hovoria len po slovensky. Ďakujem."
Úcta sa skloňovala i v ďalšom jeho príspevku, z ktorého vysvitlo že on sám je po otcovi Maďar, ale jeho manželka nechce byť handicapovaná tým, že by sa mala učiť jazyk menšiny žijúcej v jej krajine (t.j. v tomto prípade jazyk svojho manžela a svokra)
"... Ja si vážim každého slušného človeka. Nemám predsudky a ani antipatie voči iným. Môj otec sa narodil v Maďarsku a oženil sa do Zámkov. Ja len som chcel povedať, že každý človek, ktorý ovláda viacej jazykov má velkú výhodu oproti iným, no nemúžete handycapovať slováka na slovensku tým, že by sa mal naučiť jazyk menšiny žijúcej v jeho krajine aby jej porozumel. To nie je fér. A zákonné právo si myslím je práve právo toho domáceho, nie iných. Moja manželka nevie po maďarsky, je preto menejcenná? "
Každý musí uznať, že kým tety matičiarky nevyriešia fundamentálne problémy, ako je napr. dilema Karolovej manželky, dovtedy by sa určite nemali púšťať do komplikovanejśích projektov...
Hoci možno sa situácia vyrieši i sama...
Práve v týchto dňoch sme spoznali príbeh mladej predavačky stojacej za pultom 13 hodín denne bez obednej prestávky za 2.30 Eur/hod, ako bola "na koberčeku" u veľkého šéfa. Za veľkým šéfom ju poslal malý šéf, ktorému sa sťažovala jej kolegyňa, že sa naša milá predavačka bavila s maďarsky hovoriacou zákazníčkou po maďarsky... Pritom jej kolegyňa je inak milá holka, len zrejme nechce byť diskriminovaná vo svojej vlastnej krajine rovnako ako Karolova manželka. Aj v tomto prípade cítime naliehavú potrebu zásahu matičných aktivistiek - načim by pomôcť radou a povzbudením.
Príbeh mladej predavačky stojacej za pultom 13 hodín denne bez obednej prestávky za 2.30 Eur/hod. zatiaľ skončil šťastne. Najvyšší šéf je našťastie človek kultúrny a tolerantný a situáciu vyriešil otcovským: "Naposledy, áno?!"
Ako však my poznáme maďarské dievčatá, zďaleka to nebolo naposledy... Preto by matičné dámy nemali otáľať už ani chvíľočku...
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Fotogaléria: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}