V týchto dňoch oslavuje svoje sedemdesiatiny jeden z najvýznamnejších felvidéckych maďarských historikov Gyula Popély, autor 10 monografií. Gy. Popély pôsobil v krúžku maďarských intelektuálov, ktorý v prvej polovici 1980-tych rokov poskytovali odborné zázemie pre aktivity Miklósa Duraya zamerané na obranu maďarského školstva na Slovensku. V súvislosti s Durayovým procesom, resp. v jeho dôsledku bol nútený odísť zo svojho pracoviska na Historickom ústave SAV na pomocné pracovisko odborového ústredia do Sládkovičova skúmať dejiny robotníckeho hnutia. Kariéra Gy. Popélya sa nevyvíjala príliš oslnivo ani po r. 1989. Zúčastnil sa stretnutia maďarských intelektuálov v Šali 18. novembra 1989, nebol však medzi signatármi Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá tam vznikla. Ponuku Mariána Čalfu (spolužiaka z michalovského gymnázia) na kreslo ministra federálnej vlády pre národnosti prekazili kroky M. Duraya, ktorý sa o túto pozíciu takisto uchádzal - neúspešne.
Post podpredsedu slovenskej vlády odmietol Popély sám (túto funkciu následne zastával S. Varga) . V januári 1990 bol kooptovaný do pražského parlamentu. V júli 1991 zakladá Maďarskú ľudovú stranu, ktorá do parlamentných volieb v r. 1992 kandiduje na jednej kandidátke so Spolužitím. Popély tesne nezíska mandát do parlamentu a ocitá sa bez práce. Vyhrá konkurz na riaditeľa Gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave, ale kvôli obštrukciám MNI sa mu až po dlhej dobe podarí získať menovací dekrét. Jeho kariéra akončí v čase úradovania ministerky Slavkovskej, keď odmieta vydať jednojazyčné vysvedčenia a je vyhodený zo zamestnania. Tento stav nezmení ani vstup MKP do prvej Dzurindovej vlády, keď P. Csáky odmieta riešiť jeho protiprávne prepustenie lakonickým "Nie sme ako oni". Gy. Popély je naďalej bez zamestnania, nie však bez práce - pokračuje v historickom bádaní a publikuje. Krátko pôsobí na katedre histórie Selye Univerzity v Komárne. Jeho vedecká práca prináša výsledky - na Maďarskej akadémii vied obháji veľký doktorát. V súčasnosti pôsobí ako profesor histórie na Univerzite Gáspára Károliho v Budapešti.
Prvá Popélyova monografia vyšla v r. 1973 a spracovávala históriu medzivojnového maďarského aktivizmu, reprezentovaného tzv. Masarykovou akadémiou., čo bolo súčasne i témou Popélyovej kandidátskej dizertačnej práce. Do dnešného dňa vydal ďaľších 9 monografií, ako poslednú "Felvidék 1918-1928" v minulom roku. V súčasnosti spracováva i svoje spomienky, ktoré môžu byť cenným príspevkom pre pochopenie podivného kolísania a dezorientácie súčasnej maďarskej menšinovej politiky na Slovensku.
V júni 1996 uverejnila Historická revue články dvoch autorov na rovnakú tému - Popély i český historik Jaroslav Valenta (1930-2004) sa zamýšľali nad osudmi a odkazom Jánosa Esterházyho.
 |
 |
 |
|
|
|
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}