- Pénteken egy saját kiállitásod lesz a köbölkuti könyvtárban.  Hogyan ismerkedtél meg a fotózással és mióta fotózol?
A fotózáshoz,magához úgy jutottam hogy előtte modelkedtem. Igy ki próbálhattam, hogy milyen is gép előtt állni,és csak késöbb kerültem hozzá ahhoz, hogy jó magam készitsek képeket. Ha a tükör reflexet veszem akkor valamivel többet két évnél,viszont ismerkedtem magával,a fotózással már régebbtől ismerkedem.

- Minden fotósnak van,amit szeret fotózni.Van valami,ami nem a te erősséged? Melyik része a fotózásnak?Természet,táj, esemény,kultúra sport vagy tárgy ?
Egyértelműen a sport. Imádom a motorsportot,nagy rajongója vagyok már vagy 16 éve. Jó magam is szeretek motorozni, bár jelenleg nincs motorom igy autómnak szentelem figyelmem. Tehát egyertelmű,hogy a sport,amit imadok fotózni. A sport fotóimból ráadásul februárban,Pozsonyban lesz kiálliás egy ott lévő kávézóban. Amit kevésbe szeretek,azok a természet fotok. Gyönyörűek, szó se róla, csak nem áll hozzám közel a téma. Igy részemről le a kalappal az előtt az ember előtt,akinek van hozzá türelme. Nekem az kell hogy pörögjek, mint ahogy az ugye a motorsportban szokás.

- Egy fotós célja valamiért megörökiteni, egy adot időben egy adot pillanatot.Volt eddigi fotós időszakodban olyan pillanat amire 10-15-vagy 20 év múlva úgy fogunk emlékezni, hogy az történelmi esemény volt ?
Hát egyelőre még nem hinném hogy lett volna. De nagyon remélem hogy majd lesz olyan melyre jópár év múlva sokan fognak emlekezni. Legalább is azon vagyok minden erőmmel.

- Láttam nagyon sok fotódon dominál az autó, mint közlekedési eszköz vagy mint tárgy....
Igen, nekem benzin folyik az ereimben ,mindigis avval hülyéskedtem hogy én félig férfi vagyok mert jobban érdekelnek az autok, motorok. Ez mindig is igy volt.

- Néhány képeden láttam egy dobozt, amelyre az is fel volt irva, hogy: "Egy doboz élete". Lehet egy tárgyba életet lehelni?
Én úgy vélem, hogy mindent becsülnünk kell. Lényegtelen hogy élletelen tárgy vagy növény, állat vagy ember. Mindennek lelke van. Igyhát mindenbe lehet élettet lehelni. Néha igencsak nehéz. De a kihivások teszik tapasztaltabbá, tanultabbá, ügyesebbé az embert.

- Egy szép elragadő nő vagy, aki sugárzik a fotókról.. Az emberi test iránt nem érzel vonzalmat mert minden nőt egy csinos ruha egy jó frizura egy smink királynővé tesz, ha pedig a királynő ruhanélkül sugárzik izléses férfimagazinből mint a Playboy a képei láttán nem csak titokzatosá tesz hanem megközelithetetlené is...
Általaban a modellek gyakran keltik azt a érzést hogy megközelithetetlenek. De valójában ugye ugyan olyan emberek mint mindenki más és azt tapasztaltam, hogy valójában szerények és nemelyik nagyon félénk is. Nem oly rég felfedeztem magamban, hogy szeretek müvészi aktokat késziteni. Kimondottan élvezem a részleteket kiemelni, sejtelmes képeket késziteni. De persze minden maradjon izléses szinten. A Playboyban igazán szép képek vannak csak hát nekem az már kicsit sok, én inkább jobban elrejteném vagy máshogy mutatnám a dolgokat, és mindig csak részletet. Mint egy kirakóst a többit pedig a szemlélő szemére és fantáziájára bizzuk.

- Mikor kezdődött el a benzin gőzös szerelem és a motorozási vágy?
Körülbelül kb 16 éve már barbiezás helyett versenyeket néztem a tévében.

- Tehát a motorsport érdekel nem gondoltad hogy induljál a Miss Felvidék Szépén?
Nem gondoltam mert volt olyan kis lázadó korszakom hogy tele voltam piercingekkel. Az autók, motorok... - én ebben vagyok otthon, nem a körmök- meg a smink világában...

- Meséljél egy kicsit a fotoidról mit láthatunk majd akiállitáson milyen téma kerül teritékre?
Hát a könyvtárban több minden lesz mert úgy gondoltuk a fönökasszonyal, hogy hiába a sport a szenvedélyem több jó képem van külömböző témakörökben, igy hát vegyes lesz. Ami úgy magát az igyekezetemet és munkámat mutassa be .

- Soha nem fordult meg a fejedben hogy a fényképező gép túloldalán akt fotón szerepeljél egy kétkereküs vasparipán ?
Sokat szerepeltem ugye modellként gép előtt jópár alkalommal főként gothic témában mert állitólag érdekes a profilom és bármely témába beleillek, de az már igazán az én szememben nem lenne túl izléses .

- A kiállitáson milyen témakörökből láthatunk majd fotókat ?
Portrék, müvészi, akt, sport, ...

- Akt képeidhez hol sikerült modell találnod?
Öszinten nem nehez akt modellt találni ha be biztositod nekik hogy nem lehet majd őket felismerni a képeken akkor nincs gond.

- Portrékon van valaki ismert személyiség?
Nincs ismert szemelyiség a portréimon.

- A Sport gondolom a szemvedélyedet a motor és auto sportot nem hagyhadtad ki vagy más sportágat is láthatunk?
Semmi mást csak kizárólag autók és motorok az az érdekes számomra ami úgy mond engem is veszélybe sodorhat .

- A motorsport és autósport világából milyen ismert személyiségeket sikerült már lencsevégre csipned?  Vannak e versenyzők akivel jó a kapcsolatod ?
Híres versenyzőket nem, igazan max a környékről a motocrossosaink, de remélem ez hamar változni fog.

- Mi a véleményed a száguldó villámról Valentino Rossiról?
Rossit istenitem már 16 éve .

- Köbölkuton lesz az idén Crossmotor verseny ?
Tuti hogy lesz idén verseny, áprilisban.

Köszönöm a beszélgetést Telek Lajos Fotók Anikó Szuszi Szudorová amatőr fotós albumából valók

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

A  zoboralji iskolák helyzetét és az ottani magyarság megmaradásának esélyeit vitatták meg szombaton január 9-én a koloni kultúrházban rendezett találkozó résztvevöi. A Nyitra és Vidéke Célalap és a Zoboralji Községek Regionális Társulása által szervezett rendezvényen többek között elhangzott: "Számolni kell azzal a lehetőséggel, hogy előbb-utóbb az önkormányzataink nemzetiségi összetétele esetleg nem a javunkra fog változni. Így várhatóan nem lesz meg a szükséges anyagi támogatás, sem pedig az akarat a gazdaságilag veszteséges kisiskolák – magyar iskolák – további megtartására. Ebben a helyzetben éppen az alapítványi iskola jelenthetné a biztonságot".

---

A rendezvényröl készült beszámolókat

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Roky 2006-2010 boli obdobím prvej vlády Roberta Fica, keď na Slovensku vládla koalícia Smer-SNS. Konfrontácia s Maďarmi bola jej dôležitou agendou, pod širokú zásteru ktorej  sa zmestilo mnoho podnikateľských aktivít. Jedným z médií, ktoré tému živili, bola verejnoprávna STV. V sérii článkov si chronologicky prejdeme diskusné relácie STV "Večer na tému", ktoré mali pevnú dramaturgiu a môžu byť poučné dnes, keď po marcových voľbách môže znenazdajky opäť vyvstať naliehavá potreba riešiť "maďarskú otázku".

Z hľadiska obsahového nešlo o diskusie v pravom slova zmysle. Oficiózna historiografia artikulovala doktrínu, po ktorej nasledovala nesúvislá "výmena názorov" bez toho, aby sa sformulovali samotné sporné otázky a konfrontovali argumenty oboch strán. K meritórnej diskusii vlastne nikdy nedošlo, lebo účastníci voľnými asociáciami náhodne prechádzali od témy k téme, a keď aj náhodou nejaká polemika vznikla, tému posunul moderátor.  Relácie končili tam, kde začínali, a ich jediná "pridaná hodnota" bola v generovaní emócií a utvrdzovaní bludov, okolo ktorých slovenskí účastníci svoju argumentáciu stavali. Diskutéri boli vyberaný značne nevyvážene, voči slovenským štátnym historikom boli z maďarskej strany pozývaný konsenzualisti, ktorí mali dobré dôvody nepúśťať sa do konfrontácie ani neformulovať generálne súdy. Naopak nikdy neboli pozývaný menšinoví historici stojaci mimo štátnej historiografie ani maďarskí historici. Určitú úlohu hrala aj predstieraná štylistická ťarbavosť a rétorické hry - napr. László Miklós celkom cielene rozohrával šašovské koncovky odpozorované od vtedajšieho predsedu SMK. Z účastníkov prvej besedy nás medzičasom opustili Jóska Kiss, Ladislav Deák i Marián Hronský.

{youtube}X1joR2MpEX4{/youtube}

16.10. 2008 Večer na tému - Slovensko-maďarské (vnútorné a vonkajšie) vzťahy

László Miklós, vysokoškolský pedagóg, v minulosti ministr životného prostredia "Reflexia občana maďarskej národnosti": SMK nemá v programe autonómiu a už vôbec nie územnú autonómiu. Vieme že je to na Slovensku "červené súkno", preto to nepoužívame. V žiadnom programe nemáme územnú autonómiu. Dovoľte mi priateli akolegovia jednu takú reflexiu... lebo budem hovoriť skôr o reflexiách ako o histórii. No keď budú do Maďarov najmä do tých extrémistických kruhov vtĺkať že ale vy chcete vy chcetet autonómiu samosprávu vy checete, naraz povedia "kurnik šopa ke´d už do nás tak tlčiete tak nakoniec budeme chcieť. Ale prepáčte toto bolo len vyslovene také reflektovanie, ale my, my nemáme v programe, však nakoniec prieskumy ukázali, že 70 percent ani o tom neromýšľa"
Čaplovič, archeológ, akademik, podpredseda prvej Ficovej vlády: Skutočne sme v Európskej únii a akékoľvek úvahy o autonómii vedú k deštrukcii samotnej EÚ... My vieme že autonómia je istým predstupňom odtrhnutia
Hronský, historik, autor monografie o Trianone: Dokonca prof. TGM nechcel aby Žitný ostrov pripadol k ČS zo začiatku, ale chcel koridor do Juhoslávie. No ale pokiaľ iślo o vojakov ktorý hľadeli na strategické dôvody... Dunaj bola jediná strategická dominanta - možná hranica. Bola to hospodárska ale aj vojenská
Blaha: Bolo to od toho Beneša veľmi šikovné
Hronský: Dôvody boli také a aj veľmoci to museli uznať. Čo sa preukázalo, práve keď sa rozhodovalo o hraniciach a keď maďarská Červená armáda napadla Slovensko, tú ofenzívu, že, koncom mája, začiatkom júna 1919 sa ukázalo čo Dunaj presne znamená a ona si na tom ohybe našla priestor a prepadla...
Blaha: Slovensko.
Hronský: áno.
Blaha: hovoríme o Slovenskej republike rád, 133 dní.
Hronský: A vtedy aj prezident Masaryk upustil od tohoto názoru, že by (ne)bolo dobré to nechať Maďarsku ten Žitný ostrov, pretože iślo o strategické záležitosti.
Deák, historik-asimilant známy charakteristickou protimaďarskou zaujatosťou. Ja by som trošku povedal k tej stratégii. Tieto koncepcie strategické - a predovšetkým kde prevládalo Francúzsko - vždy sa mali vytvárať nástupnícke štáty také ktoré boli životaschopné. To zn. aj tie hranice sa museli podriadiť a tam platila zásada, že tam kde je známe, že v Uhorsku bola veľká m pred Turkami a po Turkoch, pred Turkami na sever, po Turkoch na juh, vznikli enklávy etnické a bolo známe, že etnická hranica sa vyznačiť presne nedá. To veľmoci vedeli a preto priśli k záveru, že v každej nástupníckej krajine zostane istý počet etník. tie e by mali byť vyvážené To bola z koncepcia. Došlo k ďaľśej modifikácii že vlastne tá krajina kde je gro etnika tam bude ten štát ale ak je na periférii dôležité hospodárske alebo iné dôvody strategické, alebo z iného dôvodu, tak časť menśiny môže byť pripojený k inému štátu. To bol všeobecný princíp. Tak sme sa my vlastne dostali k Dunaju a Žitnemu ostrovu. ale Československo zase pustilo slovenské územie ktoré bolo prevažne slovenské v Mátre v Bukových horách a ďalej na východ až po Nyíregyházu. To bolo akési vyrovnanie. A ešte jedna vec. Slovensko muselo byť sebestačné - byť s obilnicou a to mohol zabezpečiť iba Žitný ostrov a nie je možné keď sa podívate na mapu vlastne Slovensko - karpatský oblúk, prirodzenou hranicou je Dunaj a severné rieky Váh a Hron nemôžu vyúsťovať len do polovičkya tá nížina nepatrila tej krajine. Toto boli argumenty no a treba povedať že tam bol aj argument politický, že v máji sa stalo, že maďarskí predstavitelia, alebo bývalí politici požiadali mierovú konferenciu, pod vplyvom nebezpečenstva boľševického, aby Žitný ostrov bol pripojený k Československu.
Blaha: Toto je zaujímavé
Deák: A toto bol argument aj Benešov pri tejto argumentácii.
Hronský: Ešte konkrétne aj obyvatelia Žitného ostrova žiadali československých predstaviteľov ab y bol Ž ostrov pripojený k Č, preto že oni mali hosp záujem v Bratislave a nie v Maďarsku. Pri určovaní hraníc sa hľadelo na to, aby každý štát bol geografickým i geograficko-politickým celkom, sebestačným a životaschopným. A preto pri určovaní hraníc na rozloženie obyvateľstva, na komunikačné a strategické hľadiská, a to nielen pokiaľ išlo o Maďarsko, ale aj u iných.
Kiss, archivár, pred r. 1989 ved. pracovník ÚML, neskôr  tajomník ÚV KSS a šéfredaktor Új Szó. Po r. 1989 ved. pracovník SAV: Chcel by som dodať. Prirodzene pri určovaní hraníc hrali úlohu rôzne faktory, teda aj strategické aj etnické. Ale treba vidieť, źe určovanie hraníc sa upieralo o tri zložky. Keby hoci len jedna zložka bola chýbala, v Trianone by sa rozhodovalo ináč. A to boli: rozhodovanie veľmocí, národno-oslobodzovací boj a mocichtivosť vedúcich predstaviteĺov nových śtátov. ve´d beneš najprv predložil požiadavky, podľa ktorých mali i Šalgótarján aj Miskolc mali patriť do nového štátneho útvaru a to mu neschválili v Trianone. Čiže argumentácia so životaschopnosťou bola rétorikou. na rokovaniach a z Benešovej strany tam odzneli aj také veci na adresu maďarského národa, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani niektorí dnešní politici.
A čo sa týka Žitného ostrova, tak tam je eśte jeden mment, že koncom 1918-ho roku hrozilo, že dôjde k súhlasu veľmocí s plebiscitom. Masaryk mal strach z plebiscitu, a preto nechcel Žitný ostrov, aby tu bolo čím menej Maďarov. Potom, ako sa veci vyvíjali, potom od toho upustil aj Beneš. Osobne by som bol za citlivejśie posudzovanie týchto vecí. Pred niekoľkými rokmi maďarskí historici objavili dokument, že expertné komisie k určovaniu hraníc, pracovali izolovane, iná komisia pre Československo, iná pre Rumunsko, a až ke´d to kompletizovali vysvitlo, aký úder to má znamenať pre zostatkové Maďarsko. Angličania chceli otvoriť túto otázku, ale už bolo neskoro., ostatní s tým nesúhlasili.
Blaha: Loyd George v tom bol veľmi zainteresovaný
Kiss: Je treba vidieť rôzne trendy, úlohou historikov je osvetliť trend, ktorý sa presadil, ale trendy boli rôzne a vśetky mali predpoklady sa presadiť.
Čaplovič: Ja by som to videl trochu jednoduchśie a aj pre občanov by to bolo treba vysvetliť, lebo ideme príliš do nejakých detailov a ľudia ke´dže nečítajú a nepoznajú tie dejiny, tak si nemôžu ujasniť - tuto je nejaký dokument, tam dáky dokument, treba jasne povedať kto prehral vojnu prvú svetovú. Ja toto hovorím z hľadiska politického, a samozrejme veĺmoci víťazné rozhodovali. Stredná Európa rakúsko-uhorskú monarchiu nepotrebovala, to si povedzme rovno. Bolo ju treba rozbiť, pretože to bol veľmi strategický veľmi dôležitý priestor. Po druhé, ktoré národy sa postavili na stranu víťazných veľmocí? Boli tu čs légie, bol tu odboj - a toto sa vśetko zohľadňovalo a to bol princíp, pretože naozaj, maďarskí honvédi veľmi dokonca vojny stali v podstate v opozícii. To sa stalo aj v 2. svetovej vojne. A mňa sa teraz na marke pýtali politici, že prečo sú také by som povedal napäté vzťahy politické, nuž treba povedať, źe niektorí predstavitelia maď. politickej scény a niektoré politické kruhy si nechcú uvedomiť, že prehrali dve svetové vojny, a chcú byť víťazi naďalej. Chcú vrátiť celé tie dejiny pred rok 1918. Napokon, spolupráca s Hitlerom po roku 1930, 1933 maďarských predstaviteľov viedla k tomu vrátiť späť, neuznať trianon a vrátiť to veľké Uhorsko. A to to je večne tá trauma, ktoré sa tam stále objavovala. Znova prehrali tú vojnu - nuž tak sa píśu dejiny. dejiny píśu víťazi. A tak sa to stalo aj v iných regiónoch a treba toto zásadne povedať, že naozaj slovenský, československý odboj, bol proti tomuto žaláru národov, teda rakúsko-uhorskej monarchii, aj voči vo vzťahu k Uhosrku a Uhopsrko vojne, jej predtsavitelia a parlament zlyhali. Pretože mohol, aj sa snažil ponúknuť isté autonómie, isté zmeny, ale tá cesta by už viedla len do záhuby. Cesta viedla jednoznačne ku vzniku samostatných śtátov a konkrérne rebupliky Česko-pomlčka-Slovensko do roku 1920. O tomto treba jasne povedať a ja sa nebojím povedať tak v USA, tak v EÚ - toto je zásadný problém, toto je tá trauma, toto je to, že keď idú do Versailles maďarskí občania, tak sú vychovávaní žiaľ to ma mrzí a videl som to, že keď idú do Trianonu, že pľujú. A toto je tá výchova, ktorá v nich cez dejiny, cez výchovu zostáva. Čiže nie, áno boli isté detaily, niekto povie - Orbán - že tu bol nejaký nůž, ktorý ich rozrezal, ale treba povedať aj čo povedal p. dr. deák aj p. dr. Hronský, že sa to rozdelilo tak, źe sa to rozp, že toto bolo jazykovo zmiešané územie, aj tá matranská oblasť, aj tá zemplínska oblasť, aj tá novohradská oblasť, bola slovensko-maďarská - aj my sme stratili tam veľkú časť Slovákov, ktorí sa dostali do tohoto prostredia a napokon maďarská menšina prežila v Československu a slovenská menšina v Maďarsku je skanzenom. Tak ako to povedal býv. ombudsman Kaltenbach, tak ako to tvrdí dnešný, tam sú menśiny už sa stávajú skanzemom. Čiže tuto je ten základný problém, a myslím si, že v tomto zlyhala československá politika, aj za 1. republiky vo vzťahu k menšinám, aj po roku 1945 aj po roku 1948, že absolútne zlikv absolútne nevnímala slovenskú menšinu, že absolútne nepomáhala slovenskej menśine a nepresadzovala záujmy revitalizácie slovenskej menśiny a rezignovala na slovnskú menśinu. A maďarská politika bola jednoznačne asimilačná, nekompromisná. Dnes ke´d v Srbsku máme veľmi silnú slovenskú menšinu napriek tomu, že akékoľvek tam boli režimy, maďarská politika asimilovala. A ešte jeden konkrétny príklad: Bol som v Naďlaku a istý slovenský dejateľ Bór, ktorý sa zúčastňoval aj tých rokovaní - to mi jasne povedali Slováci v Nadlaku - keby nezabojoval o ten výklenok, že ten Nadlak sa nedostal do maďarska ale zostal v Rumunsku, tak by tí Slováci už ani v Nadlaku poriadne neboli. Toto je podstatné. A treba povedať že oficiálna maďarská politika v minulosti aj za Kádára bola nekompromisne namierená proti menšinám. Navonok internacionálna, dovnútra tvrdo asimilačná a promaďarská.
Blaha: Všetci ste tu intelektuáli, spýtam sa maďarského intelektuála, ako sa Vy pozeráte na to, že tie maďarské śpičky po 1. sv. vojne, alebo v priebehu 1. sv. vojny, ke´d sa vytvárali různe doktríny, tak oni aj v priebehu vojny, ke´d už bolo úplne jasné, že tá vojna je prehratá, stále eśte trvali na tých svojich doktrínach, Veľké maďarsko že musí zostať źe tá hranica aspoň podĺa toho, źe kde źijú Maďari tam je maďarsko, hoci už vznikali mnohé národné výbory na Dolnej zemi, v Splite, v Rijeke, v Záhrebe už boli národné výbory, už vůbec neboli reči o tom, źe je možné udrźať tie večné sporné úzeia ako je Baráň, Báčka, Banát, časť Banátu, tak oni stále eśte trvali na tom a stále si dávali požiadavky jednak okolo toho Banátu a polovicu Báčky po ten Františkov kanál, ale to isté bolo v Rumunsku, kde oni stále trvali na tom, že Sedmohradsko, a teraz dávali tie tri varianty, źe buď bude pridelené k Maďarsku, alebo že to bude autonómia, alebo źe to bude samostatný štát. A Sikulská zem musí byť pripojená k Maďarsku prinajmenśom ako autonómia. Otázka východného Slovenska, alebo časti východného Slovenska, ktorej sa otázka týkala - to boli vtedy tie tri župy - zemlín, Spiś, Šariš, tak vtedy eśte oni v 1918-om roku žiadali tieto politické śpičky okolo Apponyiho, boli to tie komisie, kt. prichádzali do Paríźa a Londýna, tieto územné nároky. To je to, čo hovoril p. Čaplovič, že tam niekde zlyhali politické špičky.V čom to Vy vidíte, prečo sa to mohlo stať?
Miklós: No úplne pragmaticky uź počas tej vojny, keď sa - boli aj také kruhy - sa snažili niećo ponúknuť aj ke´d situácia už bola myslím stratená z ich hľadiska, ale boli - Jászai a ďalśí - ktorí sa snažili.
Blaha: Bibó
Miklós: ... ponúknuť niečo tým ostatným národom. Ale to už bolo naozaj pozde, takže keby som mal pragmaticky odpovedať že prečo to neurobili inak, tak snáď zle ocenili situáciu a neślo to. Viete vtedy umrel král počas vojny... No ale prečo vlastne nezačali skůr s touto politikou? To zase reflexiu by som povedal. ja ako človek maďarskej národnosti. No v Maďaroch žil štát nie ako štát Maďarov, ale ako śtát svätośtef. koruny. To to žilo a toto bola predstava. A ja som presvedćený, že 95 perc. maďarských občanov ani netušilo, že tu sa dejú nejaké krivdy na Slovákoch, Chorvátoch, Rumunoch. Možno na Chorvátoch nie, nakoĺko mali osobitný śtát, to bolo viac ako autonómia samozrejme. Toto źilo a toto je veĺmi tažko prekonať, aj tie traumy veľmi ťažko prekonať. Dlho si žili akoby nič, kde sa dlho nič zlé nedialo - ja viem p. kolegovia, že vy vravíte, že už od 18. storočia..., ale neboli to také hnutia, ktoré by otriasali maď. verejnosťou. Ešte jedna dôležitá vec. Prehrali revolúciu 1848, ktorú považoval maď. národ za úžasnú vec po vzore franc. revolúcie za nuie za slobodu a za vymanenie sa z poddanstva a vymaneniu sa z područia dynastie. 20 rokov trvalo, kým došlo k vyrovnaniu, ale tá trauma ostala. Trauma však žila...
Pragmaticky by som mohol povedať, źe neboli dostatočne šikovní a nie dostatočne ocenili situáciu... Niektoré štáty vyhrali a niektoré prehrali.V tom momente sa s tým Maďari mohli iba veľmi ťažko zmieriť... My sme sa ako ťažko zmierili s tým, že nás Rusi obsadili, a to nebola žiadna vojna... Veľmoci porazené śtáty preusporiadali tak, aby sa tie už nezmohli na odpor. Viete tiež, že porazené štáty neboli prizvané na rokovania a veľmoci sa v sporných otázkach rozhodli v prospech nových štátov. To sú historické fakty či to niekoho bolí, alebo nebolí. A čo sa týka tej traumy - predstavte si, źe by Slovensko v nejakej imaginárnej vojne stratilo Liptov, Spiš, Oravu - ako dlho by sa slovenský národ s tým zmieroval, alebo zmieril by sa s tým niekedy?
Blaha: Toto je špekulácia pán profesor! ... Spomínali ste rok 1848, kedy vlastne maďari získali sympatie celej západnej Európy. Potom priślo rak-uh. vyrovnanie a za 50 rokov stratili maďari vśetky sympatie a to malo svoje príčiny.
Kiss: Dve vety k tej prehratej vojne. Akosi sa vůbec o tom nehovorí, aký tam bol spojenec do októbrovej revolúcie 1917. To bola nejaká demokratická krajina, cárske Rusko, žalár národov? Videli ste vy mapu, že ako si Rusi prestavovali koniec vojny a mierové rokovania? vytvoriť guberniu od krakowa až po Debrecín? ... a rozdeliť Slovensko. Len tak ľahko sa vyrovnať s tým, źe 1/3 obyvateľstva pripoja k druhému štátu a očakávať ešte aby sa tomu aj tešili, je sociálno-psychologický nonsens.
Čaplovič: Jednu tretinu, áno? Ale 1/3 Slovákov sa dostala zase za hranice... Minimálne 1/3 Slovákov ostala v Maďarsku, šak to takto vnímajme.
Kiss: Beneš hovoril o 200 tisíc Slovákoch v 21-m roku. 200 tisíc!
Miklós: Nie je možné očakávať, že by sa tomu mohjli tešiť... A ak v obyvateľstve žila nádej, že sa to vráti späť, to nemožno odsudzovať... Po 18 rokoch nastala taká situácia v r. 1938 a to považujeme teraz za obrovský hriech maďarského národa...
Blaha: Samozrejme keď sa na to pozeráte z maďarského pohľadu, tak je to úplne jasné... Stále sa hovorí o mierovej revízii Trianonu, ale čo bola tá príčina? Po 1848 priślo rak.-uh. vyrovanie, vzápätí 3 školské zákony, potom Lex Apóny, hej, a začala tvrdá maďarizácia. ... a toto tie národy si vśetky zase pamätajú. A tam aj vzniklo to povýśenectvo - jeden politický národ maďarský - špičky sa prestali kontrolovať, a nebudeme hovriť o Grínvaldovi, ktorý čosi hovoril o mäsovom mlynku, kde na jednej strane hodí národnosti a na druhej strane vyjdú hrdí Maďari...
Čaplovič: Na jednej strane boli víťazi a bolo cárske, alebo sovietske Rusko. Ale proti sovietskemu Rusku bojovali českí a slovenskí legionári. Na rozdiel, źe k sovietskemu Rusku sa pridal Béla Kun a okupoval južnú starnu Československa. Komunistický tvrdý režim. Potom bol biely teror zasa, toto tam vśetko bolo, tá tragédia, trauma tam stále existovala... treba si uvedomiť źe veľmoci vnímali Čechov a Slovákov a ich légie ako významný faktor, ktorý viedol k čs. śtátnosti.
Deák: Každý má svoj názor, ale sú isté fakty, ktoré musíme akceptovať. Pokiaľ ide o revolúciu 1848 - bolo tam umienené a radikálne - kossuthovské krídlo, ktoré jasne deklarovalo: koncepcia jednotného maďarského politického národa bola hotová už v 1840-tych rokoch. Kossuth svojim radikalizmom bojoval na dve strany: nechcel sa dohodnúť s národmi, postavil ich pred hotovú vec a postavil sa proti Viedni. Tým sa dostal medzi dva fronty - proti národom a Habsburgovcom. Revolúciu prehral, lebo stratil spojenectvo národov. Národy preto iśli s cisárom, lebo cisár vydel,. že neboli doriešené, tak sa pridali k cisárovi. Samozrejme cisár sa neovďačil. Tým získali maďari renomé v európe - ako liberáli a bojovníci za slobodu. To vyprcalo do konca 19. storočia. Priślo rak-uh. vyrovanie, lebo cisár videl, že najsilnejśí partneri sú Maďari. To zn. vy si robte v Uhosrku čo chcete. Toto využila maďarská politika k naplneniu svojej koncepcie maďarského národného śtátu. I ke´d uhorsko zostávalo mnohonárodnostným štátom. v polovici 1840-tzychrokov bola premenovaná Hungári ana Moďororság. Hunária je to Uhosrko, ale Moďororság nie je Hungária., lebo Hungária je stredoveká mnohonárodná a Moďororság je śtát Maďarov. Ale to bola fikcia, ktorá sa celú 2. polovicu XIX. storočia nenaplnila. Národy a národnosti ju neprijali. Možnože pre obyčajného diváka treba povedať, źe vlastne čo rozumieme pod národmi a národnosťami. V Uhorsku žili tri celé kompletné národy: Maďari, Slováci a Chorváti. Ostatné boli národnosti - boli časťou národa, Srbi, Rumuni, Rusíni a Nemci rozptýlení po Uhorsku. Dualizmus bol najhorśie obdobie uhosrkých dejín pre národy. Dodnes sa vedú medzi historikmi polemiky, či iślo o dobrovoĺnú, alebo násilnú asimiláciu. my tvrdíme, źe ak to bola politika oficiálna, ktorá vytvorila jednonárodný štát, a likvidovala administratívnymi a mocenskými prostriedkami, nebola svojvoľná. lebo v každom śtáte dochádzak individ. asimilácii, ale to nebola asimilácia dobrovoľná, ale vynútená. Likvidovaním škůl, organizácií, zákl. śkôl, o stredných ani nehovorím. Vytvorila sa koncom XIX. storočia situácia, že Kossuthov liberalizmus vyprchal a veĺmoci uź kritizovali Uhorsko, že je zaostalé, neplní občianske a národnostné a sociálne práva, a od Uhorska sa odvracali. Otázka národnostná sa stala medzinárodnou otázkou. To mi ,ôźeme doložiť sporom B. Bjňornsona s Apponyim, potom Černov, atakďalej atakďalej. Čakalo sa, ten Balkán sa stal sudom s prachom a keď vznikol tento konflikt, národy vedeli, kde sa majú postaviť. Vedeli to aj Slováci. Lebo Slováci boli v zvláśtnej situácii, to treba povedať. Kým ostatné národy mali svoju materskú krajinu, Slováci ju nemali. To zn. ak sa likvidovali národné práva, hubila sa podstata národa. Národ sa zachránil aj tak, že vyśe 600 tisíc emigrovalo do Ameriky a z Ameriky saa vracali a donáśali demokraciu do Uhorska. A hoci nemenili svoj programa za svoju vlas´t považovali Uhorsko, čím ďalej tým viac sa odcudzovali a počas 1. sv. vojny skončili - dokončím to známou Hlinkovou vetou z dôv. zasadnutia SNS 24. mája 1918, že manžesltvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť, musíme ísť s Čechmi.
Blaha: Otázky od TV divákov. Ing. Grác z podhorian sa pýta: "Nikto do nikoho nebije slovami o autonómii. Slová o autonómii počuť neustále z úst SMK. Otvorte si ústavu SR a zacitujte čl. 64: základom územnej samosprávy je obec. O čom sa prekárate neustále."
Mikós: My naozaj nemáme v programe autonómiu. Máme v programe samosprávu v oblasti śkolstva a kultúry. Ostatné formy samosprávy - obce, VUC, univerzity, tie existujú. My hovoríme o autonómii iba vtedy, keď nám to niekto vkladá do úst. my hovoríme: my nie!
Blaha: Sú ale politici v SMK
Miklós: Divák sa ale pýta na SMK: SMK nemá v programe autonómiu. Ani maďarskí občania to nemajú "v programe". netreba nám to vkladať do úst. To že dvaja-traja, no bože, stalo sa...
Čaplovič: Ústava hovorí jasne, základom samosprávy sú obce. A to aj obce na zmiešaných územiach. Tam si musia uvedomiť, źe sú tam aj menśiny, Slováci, iné národnosti. Ak vyźadujú od republikových - národných orgánov práva, musia si rovnako zabezpećiť práva tých menśín. To sa žiaľ nestáva a preto ja nerád počujem o tom, či samospráva, alebo autonómia. To čo Pál Csáky eśte s Jožkom Kvardom pripravil a ja som dostal, to bola samospráva v samospráve. miniparlamenty. Dostalo sa to k ľu´dom, predch. vláda to odmietla prijať a odmietli by sme to aj teraz, pretoźe aj ke´d saa zavádza verejnosť, źe to existuje, takýto materiál o vytváraní miniparlamentov a śtátu v štáte musíme odmietnuť. myslím si, že sa tu dá krásne žiť na občianskom princípe rozvíjajúc národné, národnostné identity a je zbytočné vyvolávať rôzne śumy, že toto si budem riadiť ja, toto ty... šumy... obce riadia.
Miklós: Na obciach veĺké problémy nie sú, nevyťahujme excesy... Čo sa týka miniparlamentov, tie v Maďarsku existujú. V rámci národnostných samospráv.
Kiss: neviem, kedy sa začal pojem "Autonómia" diabolizovať. Veď v európskych śtruktúrach je to vec legitímna, pokiaľ je zaloźená na dohode dvoch dotknutých štátov. Ak k tomu chýba politická vôĺa ako na Slovensku, tak je to zbytočné nastoľovať, lebo tým sa len vyvolávajú vášne. Čo je samospráva... Ako historik si uvedomujem, že nemožno cudzie modely len tak prenáśať do strednej Európy, ale i tak sa tu na Slovensku udomácnila predstava, že [čo žiadajú Maďari] že nikde inde na sveet to nie je. Vo Fínsku na ostrove Örland je klasická teritoriálna autonómia s vlastným miniparlamentom.
Hronský: Mne sa zdá, že Maďarmi persadzovaná samospráva je autonómia vo vianočnom balení, možno sa im zdá, že sa to takto lepšie príjme, ale je to presne to isté.
Blaha: Teraz hľadajme tie príčiny Trianonu, ktoré vznikli po rak.-uh. vyrovnaní. Čo urobilo z uhorského śtátu śtát maďarský.
Hronský: Rozpad uhorského śtátu bol naprogramovaný pred vyše storočím. V r. 1790-91 sa premena Uhorska začala uberať cestou samovlády maďarského štátneho a vyučovacieho jazyka. Toto malo obrovské důsledky v tom, že provokovala a postihovala práve tú väčśiu časť obyvateľstva v Uhorsku - nemaďarov. Nútila ich na vystúpenia za občianske a národnoemancipačné práve. veď pozrime na Štúrovcov, revolúciu 1848, a práve toto vystúpenie dalo Slovákom určitý oddych v nastúpenej maďarizácii. porážka maďarskej revolúcie v r. 1849 oslabila maďarizačný tlak až do maď.-rak. vyrovania. Bolo to záchranou slov. národa, lebo keby maď. tlak bol pokračoval, t.j. maďarská revolúcia zvíťazila, ťažko by sme mohli hovoriť o Slovákoch, ako sme ich naśli na na konci XIX., začiatku XX. storočia.
Kiss: Bola eśte aj iná alternatíva, zo začiatku, hneď po r. 1848 - myslím na predstavy niekt. maď. liberálov okolo Ötvösa. To síce na konečnom výsledku asimilácie nić nemení, ale Ötvösova koncepcia pol. národa inkorporovala do seba aj vtdajśie národnosti, teda aj slov. národ. Od teoho aj niektorí slov. intelektuáli očakávali, že poskytne priestor pre dotváranie slovenského národa. Napr. Kubányi napísal báseň Ötvösovi. Až potom v tej druhej fáze priśla tá fáza krutej asimilácie, ktorá mala aj prvky zamerané na znevažovanie človeka - poznáme tieto výroky, čo slusný človek ani ako ilustráciu dnes nevysloví na rozdiel od istých politikov, ktorí potom maď. pospolitý ľud prirovnávajú k aziatom.

Blaha: Maďarským intelektuálnym špičkám sa trvdá národnostná politika začala páčiť. Sústavne hovorili o poslaní maď. národa cez svoju mytológiu v karpatskej kotline, a boli to vzdelaní ľudia, ktorí napájali ľudí týmito mytologickými predstavami o vyšších cieľoch. Veď Apponyi hovoril 7-mi jazykmi, takisto Horthy, to boli vzdelaní ľudia. Ďalší vzdelaní ľudia, ako napr. Bibo chcel vyliečiť národ z tejto optiky, ale keď sa hovorilo o hranici, tiež hovoril, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari. Takže aj v tých intelektuálnych śpičkách bolo niećo, čo vytváralo z maďarov pre Západ neprijateľný národ, čo sa odrazilo aj v rozhodnutiach mierovej konferencie.
Deák: Slovenskí historici sú do seba uzavretí a hovoria iba o Slovákoch. Treba hovoriť o vśetkých národoch Uhorska. Národnostný zákon z r. 1868 odmietli vśetky národnosti. Je známe, že v maďarčine dodnes nerozlišujú medzi uhorský a maďarský. Bol návrh v r. 1870, aby sa používal ternín vo význame Uhorska "moďororsági" teda maďar ako etnický a maďarorsági ako prísluśnosť k štátu. To zdůrazňoval aj Figedi, ktorý nedávno zomrel. Ale to nepreślo. Preto dodnes tieto pojmy splývajúi a dávajú inú interpretáciu. Keď národy v Uhosrku videli s čím majú do činenia, oni sa tomu bránili, ale materské krajiny im pomáhali. Slovákov podporovali slovakofili z Moravy. Národnostný útlak posilňoval národné povedomie a ozvali sa aj vo svete. ke´d priślo k vojne a národy si položili otázku "čo nám Uhorsko dá a dalo" každý kto mal ruky a nohy, zutekal. Tam bola totálna nedôvera voči uhorskému śtátu. I keď Károlyi sľúbil, Jászi sĺúbil, neverili im už. A maďarská spoločnosť nebola pripravená. Jászi raz povedal - keby som mal 5000 úradníkov moderne mysliacich, ale ich nemám... spoločnosť nebola pripravená na demokratizáciu, na uplatnenie občianskeho princípu. Vieme že Slováci nezískali hne´d národné práva v Československu, ale to bol štát demokratický, iorientovaný západne, zabezpečoval občianske slobody, zabezpečoval parlamentný systém a vytváral podmienky na rozvoj národa, jazykovo zjednocoval Slovensko, to boli výhody. A preto došlo k tej kataklizme po 1. sv. vojne. Kto ré sú teda príčiny, ktoré viedli k Trianonu?
Kiss: Je pravda, že v maďarčine splývajú pojmy magyarország a Uhorsko, ale pokusy sú, historici používajú termín Történeti Magyarország a to je Uhorsko.
Miklós: aj to je jedna z vecí, ktoré ma zarážajú prečo sa to berie tak tragicky: maďarčina jednoducho nemá výraz pre Uhosrko, tak jednoducho nemá. Nemůžeme ani Angličanov prinútiť aby svoj śtát nazývali inak, ako nazývajú. Xhápem že o čo ide, ale "magyarországi" sa i dnes používa. Nechcite obviňovať maďarov, že svoj štát nazývajú Maďarsko. Veĺmi dobre ste to povedali o tej maďarizácii, maďarizácia iśla kontraproduktívne voči cieĺom, ktoré si stanovila. Ale to oni nevedeli. V tom bola tá neśikovnosť, neviem, či v tom bola aj zlomyseľnosť, skôr zlý odhad situácie. Navyśe to demokracia, ale monarchia, takže to neporovnávajme. Jazykové zákony boli určite tvrdé a prispievali k asimilácii, ale nikdy sa nepopierali, že sú národy v Uhosrku. Ich počty sa uvádzali pri každom sčítaní ľudu. V r. 1910 sa dokonca urobila národnostná mapa a tá sa nazývala - predstavte si - mapa väčśín. Zhrnuté: Nikto sa tomu v r. 2008 neteśí, źe bola tá maďarizácia kontraproduktívna. Cieľ bol ako vo Francúzsku, ale národnosti sa nepopierali.
Deák: V Uhorsku sa uznával jeden śtátotvorný národ a to boli Maďari. Ostatné boli národnosti súčasťu tohoto maďarského národa, to je oficiálne. Pokiaľ ide o Francúzsko: Je nemecká koncepcia, ktoré uznáva jazykové a kultúrne práva a tak sa rakúsko ináč vyvíjalo a preto Rakuśáci nemali problém s rozpadom, nevznikla iredenta v Rakúsku, pokladali to za nezvratný fakt a iśli na mierovú konferenciu s obranou reálneho územia rakúskych Nemcov. Kým maďarsko iślo s teritoriálnym obnovením Uhorska, ktoré už rok a pol neexistovalo.
Miklós: Aj na Slovensku je jeden štátotvorný národ.
Deák: Samozrejme. Ešte k Francúzsku: každý kto je občanom Francúzska je Francúz. To znamená prísluśník štátu. To Maďari prevzali od Francúzska. len zmenili jedno: že Maďari žiadajú nielen prísluśnosť k štátu, ale príslušnosť k etniku.
Miklós: Toto neviem kde je napísané
Deák: Kossuth jasne povedal: My vám dáme občianske práva a vy budete maďari a budete priznávať aj etnické maďarstvo.
Kiss: Toto chcel Grünwald a ke´d nepochodil... hluk, vrava
Hronský: Stále sa tu točíme dookola a nepovioeem čo to ten trianon bol. Tak najskůr poviem čo to bolo.Treba povedať občanom, že Trianonská mierová zmlua bola zmluvou, medzi Dohodou a Maďarskom. Potvrdia zánik historického Uhosrka a vznik nové maďarského národného štátu. Čiže tu mali Maďari tiež uplatnenie sebeurčovacieho práva. Potvrdila výsledky národooslobodzovacieho hnutia nemaď. národov v Uhorsku ktoré na základe samourč. práva opustili tento štát. Určila hranice medzi Československom a Maďarskom vymedzila pojem Slovensko v geografickom, správnom a historickom slova zmysle a to vśetko v medzin-právnom dokumente prvorad. významu. V tom je jej význam. nemožno ju povežovať za niečo čo spadlo z neba, za pomstu dohodových veľmocí za prehratú vojnu, niečo čo malo zlikvidovať maďarský národ a podobne. Je to výsledok historického vývoja, toho, že Uhosrko nebolo udržateľné.
Čaplovič:Stále opakujem, že historik by nemal súdiť dejiny, ale ich vysvetľovať. V tej konkrétnej situácii sa mnohí ľudia rozhodovali a nevedeli, kam ten vývoj pôjde. Francúzska škola historikov je pre mńa najlepśia v tom, źe hovorí, ze sa treba vrátiť do tej doby a hľadieť tými očami. Niektorí mladí historici tieto veci povrchne vnímajú. Kauzálny prístup áno - príčina-dôsledok. nepoznám v Európe politika, ako bol nemecký kancelár Weizcekker, ktorý prišiel 8. mája 1985 do záp. berlína a povedal: My nemci nesmieme plakať nad 8. májom 1945 a musíme nájsť, čo bolo príčinou. A príčinou bol 30. január 1933. Túto reflexiu maďarská politika doteraz neurobila. Ak to dokáže nejaký prezident MR povedať, to bude veľký krok v sterdnej európe aj v tých slovensko-maďarských vzťahoch, ale aj maďarsko-rumunských, -chorvátskych, -srbských, ... Ak sa nájde maďarský štátnik, ktorý nájde v sebe silu povedať: neplačme čo bolo a čo je, ale povedzme si, čo bolo jeho príčinou. O tých príčinách sme tu hovorili, naozaj od toho roku meru§smeho, ale eśte roky predtým na konci 18. storočia, sa formovala cesta, ktorá viedla k absolútnej moci, a absolútna moc Camus povedal absolútne likviduje osobnosti, a dostáva ich do pozície totalitárnych reźimov, a Uhorsko na prelome XIX. a XX. storočia bolo totalitárnym režimom vo vzťahu k národnostiam. To bol taký tvrdý nátlak Nielen v školstve, ale aj FEMKA čo zohrávala, o tej sa málo hovorí ako tvrdo maďarizovala. To bol taký tlak. A z toho by sa mala Európa podučiť, a my sa musíme tiež podučiť, že toto nie je cesta, aby jeden vyvolený národ mohol potláčať národy a národnosti v tom-ktorom štáte
Miklós: Absolútne súhlasím s tým, čo ste teraz povedali a naozaj by sme sa mali poučiť, že čím väčší nátlak, tým väčśí odpor a to platí dodnes. Maďarská inteligencia na prelome storočí vedela, akou cestou sa uberali Francúzi a ako vznikol francúzsky národný štát a predsa urobili tieto chyby. Podĺa mňa oni verili tomu, źe to bola dobrá cesta.... Bola to zlá cesta, uzavrime to. Ale neviem o tom, že by niektorý prezident maďarska povedal, že sa nezmieri s Trianonom. Určite nikto nehovorí o revízii hranjíc. To aby sa zmiernili dôsledky a dopady na národnosti. Už len samotný fakt, že z jedného mnohonárodnostnégho štátu sa stalo 6 mnohonárodnostných śtátov by nás malo viesť k tomu, aby sme sa zamysleli nad zmiernením dôsledkov toho, čo sa stalo. Čo sa stalo, sa neodstane. Nikto si nemyslí, že motiváciou bola pomsta, tou sa riadili maximálne Rumuni v Budapešti po porážke B. Kuna. A nemyslite si, že červená moc sa Maďarom páčila. Ale nemyslím si, že bolo veľa Maďarov na Žitnom ostrove, ktorí by chceli kvôli tomu optovať pre Českoslovenmsko. Práve v oblasti Nových Zámkov a Tešedíkova bol istý odpor voči Československej armáde. Inde nebol, lebo nechceli veriť že v Dunajskej Strede môže byť Československo.
Deák: Ako sa v súčasnosti v Maďarsku hodnotí Trianon. Samozrejme tú literatúru sledujem. Tu bolo veľa legiend, ktorým sa verilo. neboli realistické. Mnohé sa odbúrali a mnohé existujú hlavne u mladých maďarských historikov. Jedna z legiend je, že Maďarsko stratilo 2/3 územia a toľko a toľko obyvateĺstva. Prosím Vás, ke´d Uhosrko bolo mnohonárodnostný štát, a sa rozpadlo a vznikli nástupnícke śtáty, Maďarsko nemohlôo zostať celé. Len toľké, koľko mu adekvátne patrilo. Preto maďarsko nemôže hovoriť za národy, ktoré dobrovoľne na princípe sebaurčovacieho práva odiśli z Uhorska. Túto tézu už opustil Péter Hanák (už nežije) a on voľakedy tvrdil, že nemôžeme brániť celé, len to, prečo sa ocitli Maďari v susedných śtátoch. Že či to bolo oprávnené alebo menej oprávnené. A stotožňovať Uhorsko s dneśným Maďarskom - veď to nemá logiku! Veď to nie je argument! Problém maďarských historikov je, že kam sa majú vrátiť. Literatúra o Trianone vznikla po 1. sv. vojne a potom priśla totalita. Sú historici, ktorí sa chcú vrátiť k pramenňom. Žiaľ sú ojedinelí. nehovorí sa o tom, źe tá garnitúra sa dostala na mierovú konferenciu, ktorá vojnu prehrala a pripravila rozpad monarchie. Tá bránila predovśetkým seba. Vnútropoliticky. A tak sa stalo, źe hlavnú vinu na Trianone majú veľmoci. Preto vraj musia urobiť zásah, lebo oni to spôsobili. Mohli veľmoci prinútiť národy, aby zostali v Uhosrku? Keď bolo sebaurčovacie právo?
Blaha: Nemohli! Tí maďarskí intelektuáli žili v ilúzii, že tie národy tam chceli zostať. To bola tá povera.

Hronský: Dostávame sa vlastne k príčinám tej trianonskej traumy. Skutočne na začiatku tej traumy boli fikcie a ilúzie, programové, forsírované, vychovávané obecenstbo maďarské v tomto duchu. Sčasti za to mohla aj veľmi sebavedomá maďarská politika, ktorá sa zle orientovala v medzin.-pol. vývoji 1918-20, bola to zlá koncepcia pri obhajobe maď. záujmov na mierovej konferencii, ktoré vyvolali veĺk´sklamanie, ke´d sám Apóny, abdikoval a nechcel podpísať Trianonskú meirovú zmluvu. a potom to podpísali za Maďarsko dvaja bezvýznamní úradníci. Toto boli začiatky traumy, ktorá bola potom živená...
Blaha: nem nem soha, to platí stále..,
Kiss: Bolo by treba trośičku opatrnejśie formulovať, źe ako to je v maďarskom povedomí. Sú vrstvy v Maďarsku, v ktorej rezonuje - v tom má pravdu dr. Deák- téma oplakávania starého Uhorska. Ale ja som Györi prezrel vśetky stredośkolské učebnice - asi pred dvomi rokmi - s osobitným zreteľom na Trianon. Musím Vám povedať, źe až v jednej učebnici ktorá by hovorila s reśpektom o Uhosrku, ale aj tam vysvetľovali že ide o "történeti Magyarország", inak je to veˇmi vecný a korektný výklad o to, čo sa stalo. Nikde som nenaśiel formuláciu, kde by spochybňovali oprávnenosť vzniku nových štátov, že by spochybňovali právo na sebaurčenie. To je 20, alebo 25 učebníc, čo ja hodnotím ako pozitívum výchovy.

Čaplovič: Tu nejde o učebnice, ale o televízne vysielanie.
Kiss: No ale kde sa vychováva mládež?! Však hovoríme o povedomí a konfriontujeme ju s polikou. Táto téza nemá v súčasnosti až takú absolútnu platnosť. Trianon nemoźno vymazať z histórie, má sa vyučovať v učebniciach, ale ja sa osobne diśtancujem od toho - pozerať sa treba do budúcnosti - keď vo viacerých obciach robia smútočné pochody na 4. júna avyvesujú zástavu s čiernym flórom a podobne.
Deák: Ale trianonské pamätníky stoja v Maďarsku a aj nové postavili.
Čaplovič: Ja som sa s tým čo je v ućebniciach nezaoberal, ale o chcvíľu bude publikovaný prieskum verejnej mienky na južnom Slovensku a vychádza, že problém trianonu je problémom len u najstarśej a mladej generácie. To je zaujímavé, źe sa začína objavovať tento fenomén znovu. Stredná generácia je s tým úplne vysporiadaná. Tu si musím položiť otázku, čo sa tie deti učia. Možno źe to je z televízie, obni chytajú maďarské televízie, možno je to i tými pamätníkmi, keď prídu Ňilaš-Sálašiovci do Kośíc 12. decembraa robia si tam a klaňajú sa tam Horthymu.

Blaha: Dajme priestor aj divákom. Divák sa pýta: Po tisíc rokov sme žili s maďarmi družne a do roku 1790 nebol problém. Náś prvý král Sv. Štefan povedal, že mnohorečová krajina je silná. Nie je problém práve v tejto vete?
Čaplovič: Do r. 1790 ten problém naozaj nebol, pretože tu bola latinčina. Ale ke´d dochádza k formovaniu národných hnutí, vtedy prichádza akcia-reakcia.
Blaha: Ďalšia otázka je, že maďarskí občania by mali lepśie ovládať slovenčinu. Čo si o tom myslíte?
Miklós: Dovoľte formulovať kacírsku myšlienku: každý má právo ostať hlúpy. Ale potom musí nies´t za to aj zodpovednosť. na Slovensku nie je občan, ktorý by nechcel vedieť po slovensky. Kaźdý chce vedieť, ale čo keď nevie. koľko Slovákov nepozn´iný jazyk, než materinský? No spústa. Musí zato niesť zodpovednosť: Nepůjde robiť do zahraničia, lebo neovláda jazykl. A tak aj Maďar: Už nepôjde robiť na úrad, lebo nevie jazyk, môže robiť pomocného robotníka na stavbe atď., musí za to niesť zodpovednosť. Ešte k Trianonu. Za kádárovskej éry to bolo tabu. Na oboch stranách hranice. Po uvoľnení historici mohli začať písať, čo vedeli a naśli sa aj pseudohistorici. Trianonské pamätníky neoplakávajú Oravu, ale oplakávajú rozdelené rodiny ako je i moja. Polovica žije v Sajópüspöki v Maďarsku a dtuhá polovica v Levároch na Slovensku.
Čaplovič: Pokiaľ sa nebude učiť slovenský jazyk u maďarskej národnostnej menšiny prioritne na komunikácii a budú ich ničiť diktátmi, tak ten jazyk nebudú ovládať. Som zato, aby sa pripravila metodika, ktorá ich bude učiť komunikovať.
Blaha: Divák sa pýta: nakoľko je Maďarsko - Hungaria totožná s húnskym národom a Attilom.
Čaplovič: Poznal som archeológa Gyula László, ktorý razil triádu: Huni-Avari-Maďari. Moderná história aj archeológia už túto tézu zanechali a už to neplatí.
Deák: Tak je, Huni nemajú nič spoločné s Maďarmi, prišli odinakiaľ. To sa nazýva trojakým zaujatím vlasti...Miklós: Určitý spoločný motív mohol byť, že všetci to boli pasienkari, kočovníci....

Čaplovič: Porážka starých Maďarov vr. 955 pri Augsburgu pri rieke Lech vlastne zachránila Maďarov v strednej Európe. Pretože akonáhle by elita - lebo elita určovala etnicitu v tom včasnostredovekom období, ona prenikala aj do tých historických prameňov - prešla do západnej Európy, rozplynula by sa podobne ako Vandali a iné národy. Napokon väčšina Arpádovských kráľov mala za manželky Slovanky. Preto hovorím Štefan I. je rovnakým kr´ˇlom aj pre Maďarov aj pre Slovákov a Nemcov na tomto území.
Miklós: Takisto aj Nemky. Akej národnosti sú dynastie? No všetkých! Aj to vysvetľuje ako chápali Maďari Maďarsko po slovensky Uhorsko - ako svätoštefánsku korunu. Tá trauma je, źe sa stratil štát Štefana I.
Deák: Koncepciu svätoštefánskej koruny opustili predovśetkým vládnúci Maďari koncom 18. storočia.

Hronský: Dalo by sa povedať že uhorské vlastenectvo stroskotalo na maďarizácii....
Blaha: Divák sa pýta aj na mocenské ambície iných národov, ako napr. veĺké Srbsko. V tom období ťažkej maďarizácie to boli predsa len ostrovy - napr. chorvátske kráľovstvo - a tiež veľmi silná autonómia v Haliči, kde bol poľský jazyk úradný jazyk.  To boli svetlejśie body...
Deák: V tom čase nebolo veľké Srbsko, a pokiaľ iślo o halič, tá patrila k Rakúsku. V istom čase bol odtiaľ aj minister zahraničných vecí. Čo sa týka Rumunska, bol to malý štát, ale chcelo reprezentovať Slovanov na Balkáne. Čierna hora mala od 18. storočia samostatnosť, Turci ju nedobyli. Na balkáne bola myšlienka ilýrska, alebo ďalšia - trojjediného národa - Srbi, Chorváti, Slovinci -  hoci Chorváti mali istú samostatnosť v Uhosrku, počas 1. sv. vojny doślo k spolupráci so Srbmi, mali aj zahraničné zastúpenie. Veľkosrbský śovinizmus v medzinárodnom období bol silný a snažil sa región zjednotiť , ale to už nešlo, lebo národy boli vyspelé. Asimilovať sa dalo vtedy, ke´d ešte nebolo vyvinuté národné povedomie, ako napr. vo Francúzsku. Ale v Uhosrku nastal proces asimilácie vtedy, keď už doślo k národnému obrodeniu.
Miklós: Čo sa týka Sedmohradska, Sedmohradsko malo autonómiu počas dejín a sedmohradské kniežatá sú v očiach Maďarov vysoko cenení. Rumuni mali v poslednom období pred vojnou už väčśinu.
Deák: Keď bolo etnické Maďarsko okupované Turkami, práve v Sedmohradsku sa rozvíjala maďarská literatúra a kultúra.
Kiss: V Sedmohradsku pripravili Rumuni fait accompli - postavili mierovú konferenciu pred hotovú vec tým že vyhlásili pričlenenie Sedmohradska k Rumunsku. Žije tam polovica Rumunov a polovica Maďarov a bol to ťažký problém, ktorý sa po 2. sv. vojne snažil rieśiť aj Stalin. Nedávno sa naśiel dokument, ktorý preňho vypracoval Tarle, autor známej knihy o Napoleonovi, ktorý navrhol vytvoriť zo Sedmohradska samostatný malý śtát odkázaný na Sov. zväz s veľkým vplyvom maďarských komunistov.
Deák: bessarábiu mali...
Blaha: A potom sú tam Sikulovia...
Miklós: Rozdiel medzi Sikulmi a Maďarmi sa v súčasnosti už prakticky vytratil. Historicky boli Sikulovia samostatní roľníci, kým Maďari boli zemepáni a ich poddaní. Sikuli plnili aj strážne funkcie na hraniciach.
Čaplovič: Arpádovci aj pozývali Sikulov, Plavcov a ďalśích (Deák: aj Rusov) strážiť hranice - viď obec Sekule. Je to problém aj teraz v Rumunsku, kde si Sikulovia zakladajú vlastnú stranu... Keď som sa snimi rozprával v Oradei (Miklós: Oradei, nie, Oradei je Partium)
Blaha: Ešte keby sme sa k problému veľkého Srbska mohli dostať. To nebol iba problém Chorvátska a Srbska.
Čaplovič: Vojvodina je zaujímavá mnohonárodnostná oblasť, je to príklad toho, že tam nie sú žiadne problémy. Aj v Subbotici maďari volili Tadičovu stranu. To je ten občiansky princíp! pevne verím, že aj na Slovensku tam dospejeme tak, ako to bolo za prvej republiky.
Blaha: Ešte otázka od čitateľky - kedy vznikol názov Maďarorság...
Deák: Tých 7 kmeňov, ktoré sem prišli... Prvý krát sa Maďar-Megyer používa v Anonymovi, z konca 12. storočia. ten malý Gejzov štát musel niekto pomenovať. Pomenovali ho v Európe na základe toho, že on niekde bol v južnom Rusku - Onoguri, z čoho vzniklo Hungari na západe, a původne malý štát sa rozśiroval a jeho názov zostával. neskůr to bol už mnohonárodnostný štát.
Blaha: takže nie je odvodený od Húnov?
Deák: Rozhodne nie. Existuje aj ďalśi názor, lebo Anonymus spomína, že meno je to odvodené od rieky Ung. Úradným jazykom bola latinčina a meno Hungária sa používala celý stredovek. každý kto pochádzal z Hungárie bol Hungarus. To vidíme na študentoch, ktorí śtudovali - boli Hungari. Ale vo vnútri štátu sa rozlišovali.  T. zn. Hungarus sa používal na prísluśnosť, ale aj vo vnútri na etnikum - Sclavi na severe Uhosrka, na juhu Hungari, etnickí Maďari a Ruténi na východe. Zo 17. stor. máme zoznami z Trnavskej univerzity, kde je členenie detailnejśie: Poloni, Ruteni, Sclavi. Ba dokonca za Sclava sa zapísal Apponyi! - Varsik to vie. Celośtátne vždy boli Hungari - príslušnosť k štátu. V stredoveku bola jedna národnosť - takzv. nati hungarica, čo bola vládnúca trieda - šlachtici, magnáti, ktorí boli politickým národom z různych etník. Oficiálne hovorili po latinsky, ale v rodinnom prostredí skade pochádzali. Podmanickovci, alebo Thurzo hovoril na svojom dvore po slovensky.  Vládnúci jazyk bol natio hungarica až do konca 18. storočia.
Miklós: Čo sa týka názvu maďar - už Anonymus hovoril o "hét mogur" - sedem maďarských kmeňov a jeden kabarský kmeń, ktorí priśli.... Čo sa týka Vojvodiny, po plienení Turkov ostala neobývaná zem, kam zemepáni usádzali poddaných z iných ćastí krajiny. Tak vznikla aj Dolná zem. Je dobré, źe sa Vojvodina zachovala taká pestrá a to sčasti aj vďaka autonómii, ktorú mala.
Čaplovič: Anonymovu kroniku by som nepovažoval za historický prameň - to sú gestá, ktoré pre Arpádovcov vyrobili na zakázku, je to ideologický traktát stredoveký - peter ratkoś to teda skutočne sćervenil, keď to hodnotil. Autentické je obdobie, keď to písal plus mínus hore-dole, to ostatné...
Blaha: Mohli by sme uzavrieť pôvodnú otázku, źe slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi komplikované a źe trauma Trianon môže v tom zohrávať istú úlohu. Povedzte teraz na záver, čo by mohlo veľmi prospieť tomu, slovensko-maď. vzťahom...
Miklós: Keď sa chceme vyrovnať s príčinami, nesmieme zavdať príčinu na napätie. Lebo čím väčśí tlak, tým ostrejśia protireakcia. neslobodno vyvíjať tlak. Aký je cieľ? Zvyšovať napätie, alebo znižovať napätie? Ak to myslíme úprimne, źe treba napätie znižovať, tak treba byť veľkorysí - tak v Maďarsku, na Slovensku, vo vśetkých ostatných śtátoch.
Deák: História nás rozdeľuje, kde vieme že sú spory, a nie je jednotný názor, zatiaľ nie je čas, aby sme to riešili. treba budovať dôveru a rozptyľovať nedôveru.
Hronský: S tou dôverou by som súhlasil. Zo slovenskej strany  zaznieva, źe v 18. roku, keď sa Slovensko lúčilo s Uhorskom, tak predseda maďarskej národnej rady Károyli poslal pozdravný telegram  SNR do Turč. Sv. Martina, kde ju uznal za legitímnu predstaviteľku slov. národa a vyjadril presvedčenie, že sa vysloví za zväzok s Maďarmi. Nato SNR odpovedala, že sa už rozhodla pre iný śtát a Slováci chcú ostať dobrým susedom a bratom maďarského nártoda. Toto myslím si, slovenská politika nikdy neporušila a trvám na tom aj dodnes.  Toto je trvalka zo slovenskej strany. Z maďarskej strany je známa nevôľa vidieť a nevôľa chápať problémy. Bol by som rád optimista aby sa niećo zmenilo.
Kiss: myslím si, že sú dobré medziľudksé vzťahy v porovnaní s ostatnými štátmi. Žiaľ tento kapitál sa už podarilo poriadne premárniť na medzinárodnom poli. Treba však vidieť jednu vec: nemožno stavať medzi pospolitý ľud a medzi politickú śpičku nejaký čínsky múr. Úlohou politiky je vytvárať a vyjadrovať záujmy danej menśiny. Ti epožiadavky môžu byť adekvátne alebo neadekvátne a treba o nich diskutovať a nie nálepkovať.
Čaplovič: Slovensko-maďarské vzťahy budú také, aké ich budú pred verejnos´tou prezentovať politici a politici musia rokovať. netreba búchať dverami. na pozvania treba odpovedať, źe host do domu, boh do domu, to zn. že ak sa má napĺňať slov.maď. zmluva z r. 1995, tam sa predpokladá 1x ročne stretnutie premiérov a žiaľ od r. 2002 premiéri oficiálne nerokujú. A ak aj budú rôzne výkriky na jednej, alebo dtuhej strane, tak to nemôźe byť dôvodom, že ja neprídem. Treba rokovať a neodkazovať si cez médiá. narade je - hovorím otvorene - maďarská strana, aby pozvanie bolo prijaté - hovorím o predsedovi vlády - a prezident MR pozve náśho prezidenta. To sú tie gestá... a takto musíme tlaćiť a marginalizovať tev extzrém na jednej i druhej strane. Neotvárať cez médiá témy dopredu a vytvárať bariéry pred rokovaním. To občania ťažko znáśajú, napätie sa hromadí. V´kryiky vźdy budú, ten extrém tam je, ten si netreba všímať a nerobiť týmto ľuďom reklamu, aby o nich ľudia ani nevedeli.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Len v decembri 2015 sme boli svedkami nevydareného pokusu o zvýšenie platu primátora na zákonné (možné) maximum - tabuľkový plat podľa počtu obyvateľov navýšený o 70%. Niekto silno tlačil na pílu a nedopatrením sa stalo, že plat bol namiesto zvýšenia znížený.  Samotný primátor Klein sa nechal počuť, že do funkcie nešiel pre peniaze a je mu v podstate jedno aký plat mu poslanci schvália... Avšak niektorým poslancom,  ktorí sú de-facto zamestnancami primátora v mestských firmách a na MsÚ neostáva, než sanovať vlastné odmeny a tak sa snažia zo všetkých síl... Ubehol len mesiac od decembrovej schôdze a poslanec Török na mimoriadnom zastupiteľstve navrhuje zvýšiť primátorovi plat o  60% s odôvodnením, že predsa sú tu len výsledky a bývalo dobrým zvykom priznať primátorovi maximálny možný plat (v rámci tých istých dobrých zvykov ten priznával následne maximálne odmeny svojim zástupcom*  a v súčasnosti je viceprimátorom Törökov synovec L. Štefánik).

Kto sledoval priebeh zastupiteľstva (ktorého sa primátor mimochodom nezúčastnil) musel mať  riadne zmiešané pocity... Ono vlastne to bolo najmä o tom zvýšení platu a ešte o dotácii pre hokejistov na zriadenie kamerového systému na štadióne. O tom, že mesto vyrúbilo likvidačnú daň pre prevádzkovateľov letných terás, či iných problémoch čo nás kvária, bola reč len tak okrajovo. Ani štúdia Žilinskej univerzity k parkovacej politike ani rôzne zmluvy, ktoré mesto pouzatváralo, akosi neboli na programe dňa. Zato sme sa dozvedeli o existencii záhadných paragrafov, ktoré znemožňujú radnici poskytovať tieto dokumenty poslancom. Pretože čuduj sa svete, objavili sa i poslanci ktorí si dajú námahu a idú priamo na mestský úrad stopovať podozrivé transakcie... No a na také sme naozaj neboli zvyknutí, tak si vymýśľame rôzne paragrafy...

Ešte späť k tomu platu. Tí, čo dúfali, že poslanci prišli k rozumu a napravia chybu z minulého zastupiteľstva sa silno mýlili. Rozvinula sa diskusia a nakoniec bolo zrejmé, že navrhovateľ nemá podporu ani vo vlastnom klube, ktorý minule podporil zvýšenie platu o 30%. Tak komu sa vlastne plat primátora máli? Nechcem konšpirovať, ale nevylučujem istú zainteresovanosť pána viceprimátora, ktorý sa len toť nedávno stal konateľom v mestskej spoločnosti, kde je jeho strýko - posl. Török - zamestnaný.  Ale to by bolo rodinkárstvo jak vyšité ... a na dôvažok všetci (teda všetci čo chceli) prekukli, že návrh na zvýšenie bol vytlačený na hlavičkovom papieri mesta... no ale pááááni?!

Nakoniec by sa zdalo, že to skončilo happyendom, lebo pán poslanec-navrhovateľ bol počas pauzy pred hlasovaním svojim klubom upozornený, že takto sa to predsa nerobí a vlastný návrh stiahol. Zároveň však dodal, že otázku platu primátora opäť navrhne aj na najbližšom zasadnutí, aby sme nezabudli, čo mu leží na srdci.... A možno to bude už „len“ 50%? Ako na bazári v Istanbule?

Ono sa zdá, že neprajníci sem-neprajníci tam, mesto je skutočne v zlej situácii a rôznymi fórmi-fajtingmi  pokračuje v zadlžovaní sa. A teraz plat primátora za takmer 4000 Eur mesačne?!  Pre porovnanie uvádzam platy primátorov oveľa väčších a úspešnejśích miest, nech si to občania zhodnotia sami...

No a opäť sa to nepodarilo... možno nabudúce.  Tlačiť na pílu sa občas aj nevyplatí a rozhodovať by predsa len mal záujem občana a nie súkromný - Takto to vidím ja!

Zásady odmeňovania poslancov a funkcionárov mesta určujú odmeny viceprimátora nasledovne:
Článok II. ods. 2. písmeno a)  "zástupcovi primátora mesta mesačne 1,50 násobok poslednej Štatistickým úradom SR zverejnenej priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR vyrátanej za celý kalendárny rok (ďalej len priemernej mzdy), zaokrúhlenej nahor na celých 10,- Sk,  k čomu sa pripočítajú odmeny, ktoré môže určiť primátor mesta až do výšky 100% súčtu odmien za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje."

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Elérkezett a várva-várt pillanat, a nagyközönség végre megismerheti a Felvidék Szépe 2016 döntőseit.  Íme itt vannak ők akik az idei versenyen megmérkőznek a királynői titulusért a szervezők döntései alapján ők Felvidék legszebb lányai! Most már teljes a létszám – az idén is Felvidék a Felvidék összes szegletéből jutottak be szépségek a döntőbe.  A Felvidék Szépe a magyar ajkú lányoknak nyújt lehetőséget, hogy felléphessenek a világot jelentő deszkákra. A verseny célja ugyanis az, hogy idén is kiküldjenek egy világversenyre egy felvidéki lányt.

“Ez egy hatalmas lehetőség, nem csupán a lánynak, hanem Felvidéknek is, hogy a világ más szegletében is megismerjenek bennünket” – nyilatkozta a válogatón tavalyi első udvarhölgy, Barthalos Andrea, aki a versenynek köszönhetően kijutott a világ negyedik  legrangosabb versenyére, Thaiföldre, aki idén zsűrizni is fog.  A válogatás kritériumai egyébként itt is pont olyan szigorúak voltak, mint más versenyeken. A nemzetközi normáknak megfelelően válogatták a lányokat, akiknél egyre fontosabb, hogy ne csak szépek, hanem okosak is legyenek, és lehetőleg beszéljenek nyelveket.
Hogy döntőben a zsűri melyik lányt hozza ki győztesként azt most még nem lehet tudni de mi mindenki számára kínálunk egy lehetőséget bemutatjuk a döntős lányokat és aki úgy érzi megtalálta favoritját szavazhat is kedvenceire igy lehetővé teheti azt ha nem is az ő fejére kerülne a korona , de még lehet Miss Internet amelybe önök döntik el melyik az a lány aki megnyerte első benyomásra tetszésüket . Somorján rendezik meg a Felvidék Szépe 2016-os döntőjét ahol a csillogás, nemzetközi modell karrier előtt álló felvidéki lányok, hazai divattervezők új kollekciói, neves előadóművészek és sztárok várnak a résztvevőkre. Ez lesz az idén már 3. Felvidék Szépe szépségverseny . Bízom benne hogy a jelentkező lányok elég belevalók ahhoz, hogy megmutassák magukat ország – világ előtt. Nemzetközi modell ügynökségek szerződés ajánlatai, a hazai tervezők legújabb ruhakölteményei, sok utazás, világversenyek, és kiemelt médiafigyelem várja a legszebbeket.

A döntőn kiválasztott TOP 5 lány egyike a májusban, Budapesten megrendezésre kerülő Világtalálkozó Szépe versenyre egyenes ágon kerül a döntőbe, Pál Kornél a CourVus Building Entity Limited tulajdonosa,a világtalálkozó szépe verseny főszervezője, Joó Géza a VI. Magyar Világtalálkozó szépe szóvivője, a világtalálkozó szépe verseny főszervezője, és programigazgatója, valamint Kristóf-Maximilian Maxline Modellügynökség - ModellBook.hu és Manos Damianou szállodatulajdonos jóvoltából.
Lányok van miért küzdeni, a lehetőségek egyre csak bővülnek!

Akik pedig nem tudnak részt venni de leadhassák szavazatukat arra a lányra akit a legszebbnek ítélnek tájékoztatott bennünket Kiss Kósa Annamária a rendezvény egyik főszervezője. Hölgyeim és uraim tisztelt olvasóink íme 2016 Miss Felvidék döntős lányai, szavazzanak kedvencükre .
A Felvidék Szépe Facebook-oldalán indított közönségszavazáson kiválaszthatjátok a nektek leginkább szimpatikus versenyzőt – a legtöbb szavazatot begyűjtő lány elnyeri a Miss Internet címet, emellett pedig értékes nyereményekkel is gazdagodik.
A versenyről bővebben a www.felvidekszepe.com oldalon olvashatnak.

Telek Lajos
Fotók felvidekszepe.com

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Podľa dostupných informácií vstupujú od pondelka do ostrého štrajku učitelia všetkých novozámockých základných škôl. Minulý týždeň sa v priestoroch MsÚ uskutočnila porada riaditeľov ZŠ, kde riaditelia jednotlivých škôl informovali  zriaďovateľa o rozhodnutí pedagógov vstúpiť do štrajku.  Ďalší deň sa konalo aj stretnutie zástupcov štrajkujúcich učiteľov, kde boli dohodnuté spoločné postupy a vyslanie skupín na pondelkový bratislavský míting. S výnimkou ZŠ G. Bethlena, kde je pedagogický zbor stále paralyzovaný dôsledkami nedávnej rozkrádačskej aféry (za dva roky za nečinného prihliadania riaditeľky i zriaďovateľa agilná účtovníčka ukradla z účtov školy 160 tisíc Eur) ostanú brány všetkých śkôl od pondelka zatvorené. ZŠ G. Bethlena bude fungovať v režime "baby-sitting", keď učitelia budú s deťmi avšak nebude prebiehať vyučovací proces. Štrajk organizuje Inciatíva učiteľov Slovenska a prebieha bez účasti učiteľských odborov. Hlavné požiadavky štrajkujúcich smerujú na zvýšenie platov a zlepšenie financovania škôl.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Vo štvrtok 28. januára pokračovali protesty štrajkujúcich učiteľov mítingom na Hl. námestí v Nových Zámkoch. Novozámockých učiteľov prišli podporiť i kolegovia zo susedných okresov - Levíc a Komárna. Na zhromaždení vystúpili i predstavitelia maďarských škôl. Ukončenie štrajku a obnovenie vyučovacieho procesu školy signalizujú na 2. februára 2016.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Dnes, 31. januára 2016, budú Levice v objatí tónov svetových hitov, v objatí farieb, dobrého rytmu. V rámci 6. Ročníka benefičného koncertu "Objatie tónov" vystúpi legendárna skupina BoneyM s líderkou Maizie Williams. Kapela prijala pozvanie zabaviť ťažko zdravotne postihnutých a je im veľkou cťou podporiť dobrú vec. Tešíme sa na hity ako Rasputin, Daddy Cool a Rivers of Babylon.

Program:
Boney M - Maizie Williams
Korben Dallas
P U Ľ S - Poddukelský umelecký ľudový súbor

Moderuje: Sajfa

Vstup od 14.00h - ZUMBA s Gabikou

Sprievodný program:

Náučné workshopy: Enkaustika – maľovanie horúcim voskom, pletenie z pedigu, modelovanie z hliny, Zumba, pletenie náramkov, výroba šperkov z drôtu, pletenie z papiera.

Detský svet: nafukovací hrad, maľovanie na tvár, lukostreľba.

Vstup je v tomto roku na pozvánky! Vstup pre deti a osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím zo zariadení DSS, pre ich sprievod, pre Detský domov Levice, pre Zväz postihnutých Levice a tých, ktorí sponzorsky podporujú organizátora podujatia občianske združenie Ostrov. Pomôcť deťom s mentálnym postihnutím môžete aj Vy! Dodal organizátor Milan Štefánik.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

A lakszakállasi lány Felvidék egyik legszebb lánya, 2015-ben felvidéki magyarként képviselte Szlovákiát a Miss Grand International versenyen, nemcsak erről, de magár=ol a Felvidék Szépe 2016 versenyröl is kérdeztük őt.

- Hogyan születtet meg a Szépségtábor, mit tanulhatnak itt a lányok, kik támogatják ezt a tábort?
Egy sikeres falunapi gyermek-divatbemutató megmutatta számomra, hogy már az egészen kis gyermekeket is érdekli a divat világa, így megszületett a szépségtábor gondolata. A megvalósításban segítségemre volt Lakszakállas önkormányzata, a helyi Csemadok, egy helyi magánvállalkozó, szüleim és barátaim. A 2015ös tábor nagyon gyorsan megtelt, a legkisebb 4 éves volt, a legidősebb 12 éves. A lányok megtanultak helyesen járni, színpadon mozogni, részt vettek egy profi fotózáson, ahol sminkes, fodrász és manikűrös csinosította őket. A tábor divatshow- val ért véget. Idén 32 gyermeket-nem csak lányokat- van módunkban felvenni a táborba, alsó korhatár 8év, felső korhatár 16év. Korcsoportokra osztva fogunk dolgozni velük 5 napon keresztül júl.25.-től 29.-ig. Minden, ami a szépséggel kapcsolatos, benne lesz a programban. Célunk, hogy mindenki kihozza magából a legtöbbet, saját magához képest fejlődjön. Néhány kislánynak már sikerült részt venni fotózáson és divatbemutatón, de a táborban való részvétel egyébként erre nem garancia. Akire felfigyelnek, őt mindenben támogatjuk. Legfőbb támogatónk a felvidéki származású divattervező Kiss Kósa Annamária, aki biztosította a ruhákat a fotózáshoz. Ő továbbra is segíti majd munkánkat, de nagyon örülnénk, ha jelentkeznének akár amatőr, kezdő divattervezők, akik szívesen bemutatkoznának általunk. Már most vannak jelentkezők a táborba, akit érdekel a facebookon megtalálja hivatalos oldalunkat: Szépségtábor Felvidék Szépeivel néven.

- Homonyik Sándor így énekeli Álmodj Királylány úgy ahogy a mesékben szokták te álmodtál gyermekként arról hogy egyszer hófehér ruhában tündökölsz mint egy királylány ?
Kiskoromban nem álmodoztam ilyesmiről, inkább a sport világa vonzott. Egyszer egy ismerősöm készített rólam néhány fotót, melyek jól sikerültek, azt hiszem, ekkor fordult meg először a felemben, hogy esetleg megpróbálhatnám a versenyzést, és épp akkortájt hirdették meg a Miss LOOK Magazin versenyt Komáromban, ahol bekerültem a döntősök közé. Ekkortól kezdtem foglalkozni a külsőmmel.

- Ha valakinek meg vannak az adottságai szép, formás bájos a mosolya jó a kisugárzása és mellette megfelelő intelligenciával is rendelkezik és beszél nyelveket is és a modellingben szeretne érvényesülni, induljon el egy szépségversenyen vagy kopogtasson be egy modell ügynökséghez?
Én személy szerint előnyben részesítem a szépségversenyeket, úgy vélem, aki bekerül egy-egy verseny döntőjébe, annak jobban kitárul a világ, több reklámcég, divatcég is figyeli a versenyzőket. Egyszer én is próbálkoztam ügynökségnél, első lépésként portfólió fotózásra kellett volna mennem, X összeget kifizettem volna és bekerültem volna az adatbázisukba, és majd, ha épp megtetszettem volna az ügyfélnek, akkor kaptam volna munkát. Ahogy a szövegemben is kitűnik, túl sok volt a "ha" és a "volna", ezért ezt a lehetőséget kihagytam. Természetesen nem állítom, hogy minden ügynökség így működik, lehet, hogy én épp egy ilyenbe futottam bele, így utólag: szerencsémre.

- Te miért indultál a Miss Felvidék Szépe 2015 versenyen? Milyen lehetőségeket adott még neked ez a verseny?
- A Felvidék Szépe egy olyan verseny, ahol magyar anyanyelvű lányok kapnak lehetőséget, ez fontos szempont volt számomra, hisz magyar vagyok. A 2014-es döntőbe is sikerült bekerülnöm, de az érettségi miatt is nem sikerült úgy a felkészülés a döntőre, ahogy kellett volna. Mivel úgy, hogy akkor nem értem el helyezést, a Felvidék Szépe csapata nem engedte el a kezem, gondolok itt a lehetőségekre, hogy divatbemutatókon vegyek részt, láttam, hogy ez egy komoly program a felvidéki lányoknak, ezért még egyszer belevágtam, beleadva apait-anyait. Nagyon örültem a talent alversenynek, hiszen évek óta énekelek, és ezt remekül fel tudtam használni. A verseny által olyan embereket ismerhettem meg, akik a szépségipar résztvevői. A Miss Grand International 2015 versenyre való kijutás tette fel az "i"-re a pontot, életem meghatározó élménye volt az a 3 hét Thaiföldön, rengeteg tapasztalatot szereztem, melyet továbbadhatok a Felvidék szépében valamint a Szépségtáborban résztvevőknek is.

- Mesélj a thaiföldi versenyről, élményeidről a kulisszatitkokról és aszépségverseny lányairól - tartod velük a kapcsolatot ?
- A thaiföldi verseny igazi élménybomba volt számomra. Az első két héten meglátogattunk Thaiföld nevezetességeit, meglátogattunk az ott élő embereket, több szigetet is bejártunk. Utaztunk elefánton, fontunk kalapot, sarat gyúrva fát ültettünk. Miközben az országot jártuk, mindig szépnek, elegánsnak kellett lennünk, mert mindenhol fotóztak, videóztak. Az ott élő emberek szeretettel fogadtak bennünket. Közben két alversenyen is helyt kellett állnunk, ezek voltak a Miss Bikini és a Best National Costume, már ezeken is pontokat gyűjthettünk. Az utolsó héten visszaköltöztünk Bangkokba, és nekiláttunk a döntőnek illetve az azt megelőző előválogatóra való felkészülésnek. Első lépésként felmérték tánctudásunkat, mozgáskultúránkat, és 3 csoportra osztottak be. Én az A csoportba kerültem, ami számomra azt jelentette, hogy a döntőn az első percétől a színpadon állhattam és táncolhattam a tavalyi győztessel, valamint az estélyiruhás fordulóban a színpad közepén tehettem egy kört a 2013as győztes vezetésével. A magyarországi lánnyal, Szabó Csillag-gal barátságot kötöttünk, már volt is itt nálunk egy divatbemutató keretén belül. Rajta kívül az egyiptomi lánnyal tartom a kapcsolatot az interneten. Többször kapok Thaiföldről is üdvözlő leveleket.

- Az idén részt vettél a Miss Felvidék Szépe válogatásokon, megszületett a döntős csapat - mit tanácsolsz 2016-os versenyzőknek?
- Mivel versenyzőként is belekóstoltam már ebbe a versenybe, úgy érzem, kritikusabb vagyok a lányokkal szemben, hisz tudom, hogy mekkora a tét. Egy királynőt, vagy akár bármelyik döntőst mindig figyelem kísérnek, többször kell megjelenni a nyilvánosság előtt, nyilatkozni a különböző médiákban, ezért nem szabad csupán a külső alapján dönteni. A szépség egy adottság, amit természetesen karban kell tartani, egy jó felkészítő csapat segítségével fejleszthető. Azt tanácsolnám a lányoknak, hogy fogadják meg a tanácsainkat, hiszen mi a legjobbat akarjuk kihozni belőlük. Nálunk minden lehetőséget megkap aki akar és küzd.

- A versenyzők között van e már olyan lány aki kicsit más mint a többi, valamivel kirí a versenyzők közül, ami a döntőbben még előnyére várhat?
- Eddig csak a castingok alatt találkoztam a lányokkal, az igazi munka csak most kezdődik, hétfőn leszünk együtt először hosszabb ideig a fotózás keretén belül, így nem tudnék senkit sem kiemelni. Mindannyian szépek, és ott a helyük a döntőben, meglátjuk, ki, hogyan veszi az akadályokat. Lesz 4 alverseny is, és aki a ezekben a leggyengébben fog teljesíteni, attól el kell búcsúznunk, a döntőbe 12 lány fog bekerülni.

- A Miss Felvidék Szépe 2016 zsűrijében is ott leszel, de itt lesz Vajna Timea is a Miss Universe Hungary tulajdonosa, aki tavaly is részese volt a szépségversenynek...
- Igy van, nagyon sok hírességgel találkoztam a Felvidék Szépe jóvoltából, hiszen minden lehetőséget kihasználtam, amit Varga Péter licensztulajdonos felajánlott nekünk. Schwarzeneggerrel személyesen nem találkoztunk, az előadását viszont meghallgattuk, és ahogy az övé, úgy a többieké is nagyon sok pozitívumot tartalmazott.

- Milyen kapcsolatot sikerült kiépítened Vajna Tímeával és a magyar Miss Universe szépségverseny szereplőivel?
- Vajna Tímeával már többször találkoztam, egy nagyon kedves ember ismertem meg benne. Bízom benne, hogy az idei verseny alatt ez a kapcsolat megmarad és Tímeával együtt egy méltó királynőt tudunk választani a zsúrivel. Kelemen Henriettával sikerült megtalálnom a közös hangot, örülök, hogy közelebbről is megismerhettem őt.

A beszélgetést készítette Telek Lajos
A Fotók Barthalos Andrea albumából valók valamint Telek Lajos és Lemezbörze
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

"Aha Novozámčania, na 'slávnom' Watsone zdochol už mesiac pes!" začína svoj post prispievateľ v jednej z diskusných skupín na Facebooku.  Práve tí senzitívnejší a labilnejší jedinci často prví zachytia predzvesti budúciceho diania, hoci v tomto prípade asi nejde o viac, než že v poslednom čase v našom meste polepenom plagátmi politických strán sa vskutku akosi spomalil život. Radnica sa prakticky vzdala ambície vnášať témy do spoločenského diskurzu a stiahla sa z Facebooku, aby nemusela čeliť stupňujúcej sa kritike. Z druhej strany pre mesto, z ktorého prakticky celá stredná trieda migruje preč za prácou, je určitá ospalosť prirodzeným  stavom...

K nehybnosti vo veľkej miere prispievajú chýbajúce peniaze na rozvoj mesta, ktorým sa miesto občanov teší  Brantner a dve stavebné firmy. Dôležitou okolnosťou spoločenskej letargie je aj chýbajúci nezávislý mestský týždenník - len celkom nedávno došlo k personálnemu prepojeniu primátorskej hlásnej trúby Castrum Novum a okresnej štvorstránky (!) krajských novín, ktoré i doteraz žili v symbióze. Očakávaný lokálny videoportál zatiaľ neuzrel svetlo sveta, zato sme zaregistrovali pokusy o vytvorenie nových mestských internetových stránok na adresách novozamcania.sk (to isté aj na obedovemenunz.sk) a novezamkyonline.sk, kým staršie projekty iba vegetujú (inovezamky.sk, infozamky.sk). Väčšina informačnej aktivity sa uskutočňuje na sociálnych sietiach, kde v poslednej dobe rezonovali tri témy - tragická nehoda na Vajanského ulici pri ktorej zomrel taxikár, dojmy návštevníkov plesov vo vynovenej eklektickej "koniarni" a poslanecký návrh na obmedzenie pyrotechnického šialenstva devastujúceho počas sviatkov život mnohých ľudí i domácich zvierat v našom meste.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Za 14.250 EUR nám teda spočítali autá a parkoviská na dvoch sídliskách a dozvedeli sme sa, že parkovísk nie je dosť a je treba ich budovať, budovať a budovať (ideálne parkovacie domy, možno až 3ks)

Aby sme však neboli povrchní a nerobili si srandu z vážne odprezentovaného materiálu, ktorý má až 200  strán, tak skúsme trochu pouvažovať. Priznám sa, nemám to z vlastnej hlavy, ale skôr ako na drahé štúdie sa spolieham na ľudí, ktorí tu žijú, rozumejú tomu a možno by aj radi pomohli... A tak zhrniem názor niekoho, koho si vážim aj preto, že robí nezištne pre toto mesto viac, ako tí, ktorí sú za to platení.

Citujem:
Tu a tam si pozriem dopravné štúdie, hlavne ma bavia tie z Dánska a Holandska. V porovnaní s tým bola prezentácia - štúdia/projekt - postoj mesta - ciele... veľmi slabé.
1.účasť: verejnosť- slabá, zopár poslancov a pracovníkov  MsÚ.
2. štúdia/projekt sa zaoberala len dvoma sídliskami: Nábrežie & Juh.3. Situácia v ostatných častiach mesta je podľa pracovníkov Žilinskej univerzity  pomerne dobrá (??????), vtipné:-).
4. štúdia rieši málo, teda takmer  nič, má okolo 200 strán, rôzne porovnania kapacity, pohybu áut na parkoviskách, pomeru prenajatých a voľných plôch. Nič zásadné, čo by sme nevedeli a nevideli na vlastné oči.
5. jedno z riešení - príde na rad ako prvé - bude záber troch detských ihrísk vo vnútroblokoch ! Nuž čo, deti sa tam nehrajú... niežeby sa pristúpilo k vybudovaniu čohosi čo tam pritiahne deti napr. športovať ? Plocha je  spevnená, stačí natiahnuť cestu a už máme to o čo ide v prvom rade: parkovisko.  Potom zabratie nejakých nových zelených plôch, prečo???? Pretože plochy vhodné ako parkovisko, napríklad časť kasárni pri CVČ sú už predané do súkromných rúk, časť je zastavaná (LIDL & tá čínska kocka na G.Bethlena)... a v tomto duchu ďalej. Žiadny komplexný prístup k mestu, ako celku. Bieda .V riešenej lokalite je asi 3.950 parkovacích plôch cca. 6.000 bytov. Teda je možné, že aj 6.000 áut. Niekto auta nemá, no niekto zasa 2 (možno 3 na byt). Návrh riešenia od Žilinskej Univerzity: zmeniť pomer verejných: prenajatých plôch... viac bez prenájmu. Ale: mesto stále prenajíma plochy a uzatvára nové zmluvy, bude v tom pokračovať? Asi, lebo peňazí tiež nikdy nie je dosť! Tu treba podľa mňa víziu a veľkú odvahu. Nebudú všetci spokojní nikdy! Odkladaním sa problém bude len zväčšovať...
Koniec citátu.

Tak sa teda vec prediskutovala a zrejme sú na rade činy, lebo i keď sme sa nedávno dozvedeli, že kancelársky papier mesto nakupuje lacno, papierov by už hádam bolo aj dosť a bolo by treba prejsť na skutky. Možno sa zamyslieť nad tým, že niektoré obce a mestá intenzívne budujú vlastné podniky komunálnych služieb a bez toho aby si objednávali drahé stavebné firmy, zveľaďujú svoje sídla, opravujú chodníky, verejné priestranstvá a trebárs budujú aj parkoviská a div sa svete celkom lacno! Len na margo, renovovať jazdiareň za takmer 3 milióny EUR teda naozaj nie je žiadny kumšt a v tomto duchu sa prosím už do ničoho nepúšťajme radšej... A to sme ešte aj vo výhode, lebo mestských podnikov máme založených až, až. Akurát je problém len v tom, že Novovital (príspevková organizácia mesta) sa medzičasom preorientovala na organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí a sem tam „možno“ pokosí a Novocentrum sa hrá na miestneho mediálneho mogula... ale časom to možno bude - časom to určite musí byť - celkom inak! Takto to vidím ja.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

V predchádzajúcom článku sme sa venovali relácii STV vysielanej 16.10. 2008. Už o necelý mesiac 13.11.2008 nasledovalo pokračovanie ktoré malo chronologicky nadväzovať a venovať sa obdobiu 1938-1945. V čase vysielania kulminovala snaha 1. Ficovej vlády rozdúchavať protimaďarskú psychózu strašením extrémistami z Jobbiku. O tom, že relácie mali aktuálno-politický presah svedčilo rozhodnutie SMK nevyslať do relácie svojho zástupcu pred nadchádzajúcim stretnutím premiérov. Novými účastníkmi boli historik Peter Zelenák z Fil. fakulty UK a Jozef Beňa z právnickej fakulty UK. Ansámbel na čele s vicepremiérom Čaplovičom opäť predviedol svoj obvyklý cirkusový repertoár. Kým v prvej relácii riešili terminologický problém "Uhorsko-Maďarsko" - ktorý si sami vyrobili, teraz to bol podobný rébus "národ-národnosť". Až ku koncu relácie si všimli, že hoci je hlavnou témou Viedenská arbitráž, po celý čas sa venovali výlučne Horthymu a na charakteristiku druhého účastníka nezvýšila ani jedna veta. "Možno niekedy nabudúce" komentoval vedúci relácie Milan Blaha.

Blaha: 1. novembra bol futbalový zápas v Dunajskej Strede, kde bolo veľa fanúšikov z celého Maďarska a kde polícia zasiahla veľmi tvrdo. Boli tam ľudia, ktorí nosili iredentistické, fašistické znaky, hajlovali atď. a bolo to deň pred 70-tym výročím Vied. arbitráže.
Deák: Samozrejme Mníchovský diktát má svoju genézu. V Maďarsku sa s revíziou počítalo, len sa čakalo na veľmoc, ktorá ju presadí. Od r. 1933 sa ukázalo, že to bude hitlerovské Nemecko, preto sa naň maďarská politika hneď naviazala a v celých 30-tych rokoch reprezentovala mocenské záumy Nemecka. Pracovala proti malej dohode, na zmierení Talianska, Rakúka, proti vytvoreniu protinemeckého bloku v strednej Európe a od začiatku dávala najavo, že pôjde do agresie proti Československu. tento čas nastal počas mníchovskej krízy v sept. 1938. Takisto ako česká politika nepočítala s náhlou zmenou postoja záp. spojencov, tak dôsledky Mníchova ešte viac dopadli na Slovensko, s čím slovenská politika nepočítala.

Blaha: Bola to háklivá doba, ale klauzula Mníchovskej dohody hovorila o potrebe dohody Slovenska a Maďarska do troch mesiacov - to boli tie rokovania v Komárne. Až keď sa dve vlády nedohodli nasledovala Viedenská arbitráž. Prečo sa vlastne nebolo možné dohodnúť?
Deák: Rokovanie viedla slovenská autonómna vláda z pokynu Prahy a rozhodovalo sa na celoštátnej úrovni. Kým sa maďarská politika dávno pripravovala, ČSR bolo prekvapené. Maďarské postoje boli veľmi radikálne a vedeli, že ČSR môže iba ustúpiť, alebo odmietnuť. ČSR vedelo, že musí isté územie odstúpiť. Bolo ochotné odstúpiť územia podľa etnickej hranice podĺa štatistiky z r. 1930, nie podľa štatistiky 1910. Maďarsko tiež žiadalo uplatniť princíp sebaurčovacieho práva pre nemaďarské národy - Slovákov a Rusínov, čo používala ako nástroj na rozbitie východnej časti republiky. Teda maďarská politika chcela jednu časť revízie dosiahnuť etnickou hranicou a druhú časť plebiscitom, teda šlo o obnovenie Uhorska spred 1. sv. vojny.
Kiss: Otázku nemožno posudzovať čierno-bielo. P. dr. Deák zdôrazňuje úlohu Maďarov v rozbití republiky a unikajú mu isté súvislosti. Prenášajú sa do toho argumenty košického vládneho programu, keď maďarskú menšinu obviňovali z rozbitia ČSR. Pritom ČSR sa rozpadla kvôli trom veciam: tlak Nemecka, Sudeťáci a revizionistické snahy Maďarska. Hitler si uvedomoval, že ak sa mu nepodarí vraziť klin medzi Čechov a Slovákov, tak sa mu nepodarí rozbiť ČSR. Po vyhlásení autonómie bola už len otázka času, že kedy sa rozpadne ČSR a záviselo od vôle Hitlera, či bude slovenský štát. Je známe, že Hitler vydieral Slovensko, že ho rozdelí medzi Poľsko a Maďarsko. Nevidieť spolupôsobenie rôznych faktorov zjednodušuje situáciu. Komárňanské rokovania a otázka autonómie - to čo sa dnes diabolizuje. V Komárne Tiso prisľúbil autonómiu pre maďarskú menšinu, ak Maďarsko nebude požadovať pričlenenie južného Slovenska. Odznelo to tam a je potrebné to vidieť.
Zelenák: Po skončení 1. sv. vojny sa štáty, ktoré obišli zle, prihlásili k myšlienke revízie. Okrem Maďarska a Poľska aj Sovietsky Zväz. Výnimkou bolo Rakúsko. Maďarsku išlo o integrálnu revíziu, Mníchov mu však umožnil len etnickú. Mníchovská dohoda hovorila o uspokojení územných požiadaviek a nie o riešení národnostnej otázky.
Blaha: Samozrejme že to bola iredenta, na tom sa zhodneme... Treba povedať že maďarská politika sa dištancovala od ozbrojeného konfliktu, ale naplnenie revízie bolo jej hlavným cieľom. Súhlasí s tým p. Kiss?
Kiss: Čo chápeme pod iredentou. Pre maďarské povedomie bolo odčlenenie kompaktných maďarských území veľká trauma. Nie každý prejav nesúhlasu je iredentou. To sa vyjavilo potom po 1945-m roku, keď každý prejav, ktorý neakceptoval čs. požiadavku vysídliť Maďarov a zlikvidovať maďarskú menšinu je iredenta a prejav horthyovského fašizmu. A je to aj sociálna psychológia a historici by to nemali obchádzať.
Beňa: Arbitráž bola pokojnou formou riešenia sporov. Agesívne štáty sa snažili o územné zisky bez vyvolania vojny a na to využívali požiadavku pričlenenia nár. menšín k svojmu štátu. Prichádzali s právom národnostnej menšiny na samourčenie. P. dr. Kiss nerozlišuje medzi maďarský štátom a uhorským štátom a potom prichádzajú k záveru, že maďarský štát stratil 3/5 územia a 2/3 obyvateľstva. Maďarsko rovnako ako ČSR vzniklo rovnako ako národný štát po r. 1918 a Trianonská mierová zmluva len zakotvila územie, ktoré mu bolo medzinárodno-právne uznané. Nebol od neho odčlenený žiaden útvar. Takisto by sme mohli poukazovať na to, že 400 tisíc Slovákov bolo odčlenených od ČSR, toľko isto Srbov, alebo Rumunov bolo odčlenených z tohoto územia. Mala by platiť jedna základná pravda, že maďarsko nie je Uhosrko, Uhosrko ako subjekt medzinárodného práva zaniklo a vzniklo Maďarsko. Tým že po nástupe Horthyho vyhlásilo zákon o neplatnosti obdobia od 30. októbra 1918, čím ústavno-právne došlo k reštaurovaniu ústavy z r. 1867, k reštaurácii status quo ante reštitúciou in integro, mali kráľovstvo bez kráľa a súčasne chceli dosiahnuť tú reštitúciu a reštauráciu aj medzinárodno-politicky a medzinárodneprávne. O to sa usilovali po celý čas a to považovali za svoj právny titul. Zatiaľ realizovali prvú etapu, princíp Népeš, tak ako mali Nemci Volkish, Maďari chceli pričlenniť menšiny, kt. boli mimo územia maď. štátu a ktomu vydávali sebaklam, že sú totožní s Uhorskom a teda majú právo na obnovení Uhorska. Arbitráž ako pokojná forma riešenia sporu znamená, že si účastníci majú právo zvoliť arbitra. Lenže tu bol arbiter nadiktovaný a stanovene ultimátim, že do troch mesiacov musí odstúpiť územie.
Čaplovič: Sporiť sa treba a vo vede zvlášť aj keď netreba problémy vedy prenášať do politiky. Vždy budú rôzne pohľady na tieto traumatické a významné obdobia, rovnako ako nie sú totožne nemecko-francúzske interpretácie dejín z obdobia 1812-1945. Bol som zhrozený z návrhov Dušana Kováča, že treba urobiť spoločné dejiny česko-slovensko-rakúsko-maďarské, kde by sa ťažko našli akékoľvek spoločné pohľady. Udalosti spred 70-tich rokov sme si pripomenuli vedeckou konferenciou, ktorej zborník vyjde aj v anglickej mutácii. Netreba sa nazývať mníchovskú dohodu diktátom. A podobný diktát bola aj viedenská arbitráž. Rozhodnutie fašistickej a nacistickej veľmoci - Talianska a Nemecka bez toho, žeby ... Taliansko sympatizovalo s maďarskom, lebo to boli oba fašistické štáty, to sa netreba báť povedať a p r. 1920 sa tam objavovali podobné prvky. Kým medzivojnové Maďarsko patrilo k tvrdým autoritatívnym režimom, až polofašistickým, tam Numerus Clausus platil ďaleko skôor ako vo Viedni. Vieme že pokroková inteligencia utekala z maďarska do Československa, bola tam prenasledovaná, a nachádzala v ČSR oázu demokracie obkolesenú autoritatívnymi štátmi - či pilsudkého Poľkso, či Horthyho Maďarsko, či Sovietsky Zväz z Východu, alebo nacistické Nemecko...
Komárno bolo vždy významné srbské mesto, Srbi tam majú cintorín aj svoju históriu, načo maďarská historiografia zabúda a absolútne to vynegovala aj z múzea v Komárne. Stretol sa tam aj Dubček s Kádárom v r. 1968 a aj teraz sa tam chystá významné rokovanie... Maďarsko sa po r. 1918 nikdy nevzdalo idey veľkého Uhorska. Nikdy nemienili akceptovať Trianonskú dohodu, ktorú prežívajú ako traumu a tak sa to učia aj v učebniciach žiaľ a často aj príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku. A čo treba povedať, ž e2. november výrazne poznačil osudy ľudí na južnom Slovensku, býv. ČSR alebo už v autonómnom Slovensku ako to poznáme z prác kolegu Deáka aké tragédie sa po 2. novembri udiali na tomto území. Zasiahli do osudov Slovákov a Čechov, Rómov a Židov, ktorí boli odtiaľ doslovne vyháňaní a toto netreba zabudnúť - samozrejme nejde o žiadnu vendettu, ale treba to v strednej Európe pripomínať, aby sa takéto činy neopakovali.
Kiss: Politológia dnes trochu citlivejšie charakterizuje horthyovské Maďarsko. Je pravda, že ako získali Horthyovci moc, pripomínalo isté črty fašizmu. Ale dnešná charakteristika horthyovského Maďarska je, źe to bol autoritársky štát, kde bol napokon aj systém viacerých strán. Sociálna demokracia bola v parlamente, kde mohol vystúpiť aj Bajcsy-Zsilinszky, ktorého popravili Nemci a ktorí nepresadzoval myšlienku obnovenia Uhorska, ale spojenia stredoerópskych štátov. Došlo k paradoxnému javu, že nespokojnosť pospolitého ľudu s odčlenením kompaktného Maďarmi obývaného územia nahrávala najagresívnejším kruhom - skupiny v Pešti sžiadali spoločnú maďarsko-poľskú hranicu.
Čaplovič: Nastolenie Horthyho režimu bolo to isté ako nastolenie Pinochetovho režimu v Chile. Genrál ako admirál, teror ako teror a to neospravedlňuje neskoršie hľadanie "chlieb a hry" aby zostali u moci. Horthy je zodpovední za to, čo sa tam udialo, však zoberme si spmienky Máraia, aj Fábryho a ďalšich...
Kiss: Označiť Horthyho štát za fašistický an-blok...
Čaplovič: Polofašistický som povedal... fašizoidnými metódami.
Deák: Horthyovský režim je predobrazom fašizmu prvý v Európe. Režim hlboko konzervatívny, pravicový, reakčný, antidemokratický, šovinistický. Mal za sebou aristokraciu, ktorá nemala rada fašizmus, ale spájalo ich mnoho vecí v Európe, predovšetkým otázka revízie. Tendenciu, ktorú mi kolega kiss podsúva, tú ja poznám. Že išlo o etnickú revíziu - prosím Vás?! Heslo Mindent viso?! V školách sa modlilo o kriesení Veľkého Maďarska. To bola ideológia. Boli tam nejaké skupiny, ktoré sa hrali na demokratov, ale tie neboli rozhodujúce. Boli periférne a o ich názor nikto nestál. Dokonca Teleky - jeden z tvorcov Vied. arbitráže začal teoreticky uvažovať, že predsa len tým menšinám by niečo dali - ale revizionistické vášne všetko zahlušili. Veď Maďarsko tým stratilo na južnom Slovensku, že vlastne odradilo aj tých pro-maďarských, pro-uhorských, ktorých ešte malo na Slovensku. Starých ľudí, notárov, farárov - všetkých odradilo svojim postupom. To nebolo reálne...
Mníchov sa zvolal v priebehu niekoľkých dbí, bolo veľkým prekvapením. Hneď ako sa o tom Maďarsko dozvedelo, tam vyslalo svojho emisára - Csákyho, ktorý predložil Hitlerovi a Taliansku požiadavky: 1. Aby bolo na podobnom princípe pripojené aj južné Slovensko podľa štatistiky 1910 - nie plebiscitom, ale odpojené priamo! 2. Plebiscit na zbytku nemaďarského územia - na zbytku Slovenska a podkarpatskej Rusi v štyroch oddelených častiach. Na východnom Slovensku a podk. Rusi, tam najviac predpokladalo sa, že iredenta pracuje, po druhé južná časť Slovenska, ktorá zostala ešte na Slovensku, tretia časť župy Zemlín Šariš a Spiš, a potom ostatné Slovensko. Bolo to podelené, mali to vypočítané. Mníchovská dohoda neotvárala teda len etnický problém a etnické hranice, ale otvárala problém veľkej revízie Uhosrka z r. 1918. Jožko mám to preštudované, takže to môžem oficiálne a z maďarských dokumentov jasne povedať... To je druhá vec, že si postavili maximalistické požiadavky. ČSR vedelo, že musí ustúpiť, bolo ochotné. Porovnanie autonómie v Komárne so súčasnou sa mi zdá pritiahnuté. Tiso sa pokúšal..., lebo v r. 1938 boli rokovania medzi Tisom a Zjednotenou maďarskou stranou a bolo aj to, źe Maďari žiadali autonómiu v rámci Slovenska. To on chcel vlastne akceptovať. Kánya, minister zahr. vecí na to povedal, či je to zlý žart. Ale potom išiel druhý plán - Žitný ostrov sme ochotní boli... Slobodné mesto Komárno ako prístav a zbytok, čo tam slováci ostali, výmenou. Tretí plán bol väčší plán, ktorý sme ponúkli. Maďarsko chcelo Komárno zabiť, aby znova zasahovali štyri veľmoci, to bolo strateg. cieľom maďarskej politiky.
Blaha: Preto sa nemohli dohodnúť a preto vznikla viedenská arbitráž. Možno by ste mohli povedať z Vašej konferencie vedeckej, kde ste poukázal, že miesto štyroch veľmocí tam boli iba dve...
Deák: Po rozbití Komárna bolo zrejmé, že sa o všetkom rozhoduje v Berlíne. Keď Maďarsko, na ktoré Hitler zanevrel potom, ako Maďari odmnietli zaútočiť na ČSR, videlo že v Berlíne nepochodí, zameralo sa na Taliansko...
Kiss: Pán Deák to študoval v archívoch, čo sa týka fakticitym nemám námietok.
Zelenák: Spomínali ste Bibóa, ale ak si preštudujete jeho dielo, o Slovákoch tam nie je ani zmienka. Len tri národy regiónu považuje za štátotvorných - Čechov, Maďarov a Poliakov. Tieto otázky o ktorých sa bavíme, boli okrajové. Aj z predstaviteľov, ktorí po arbitráži prešli do Maďarska a stali sa poslancami parlamentu, mnohí neuspeli a museli odísť. Politický systém maďarska bol v protiklade k tomu, čo oni zažívali v ČSR. Gejza Szüllö, ktorý nakoniec muesel emigrovať a ďalší... Okrem samozrejme Jarossa, ktorý ako predseda Zjedn. maď. strany stál na čele ministerstva a zohral aktívnu úlohu v pacifikácii a de-demokratizácii južného Slovenska. Revizionistický ošiaľ umocňoval fašistické prvky.
Čaplovič: Veľká časť pokrokovej maďarskej intelegencie z krajiny odišla. Prvýkrát po roku 1919, a druhá časť na západ v tomto období. Ak sa snažia maďarskí historici presvedčiť, že to bola deravá totalita, ale niečo podobné, tak to nebolo. Dôležitá je vždy reakcia inteligencie... Väčšina inteligencie z Maďarska odišla, mnohí do USA. A nielen inteligencia židovského pôvodu, to by som tiež chcel podčiarknuť.
Blaha: István Bibó za dôležitejšie než územné rozdelenie považoval stabilitu hraníc. Ibaže si sám kládol otázku ako možno instabilné hranice stabilizovať. B ol to dumavý človek. Povedal, že zákl. myšlienka tvorcov mieru v r. 1918, že Rak.-Uhosrko treba rozdeliť a na základe jazykových hraníc utvoriť národné štáty bola úplne správna. Predstavte si toto povedať vo vojnovom maď. štáte, to bola velikánska odvaha. Bol to nesmierne kritický duch. Jeho východisková téza bola, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari. K revízii slov-maď. hraníc povedal, že zodpovedala etnickému princípu. Ešte by som sa vrátil k E. Bajcsy Zsilinszkému. On vytvoril predstavu PaxHungarica - vyrovnania sa s južnými Slovanmi, autonómiu Sedmohradska, maď.-slov. vyrovnanie a autonómiu Podk. Rusi. Slovensko vnímal podľa arbitr. hraníc. Takž eoni mali úplne jasné predstavy o tom, ako urobiť to veľké Maďarsko... Takže preto som hovoril o iredente, p. prof. Kiss. Pretože československé hranice boli určené a ak akýkoľvek štát chce tendovať k navráteniu území, ktoré už nie sú jeho, tak to je jasná iredenta. Taliani tento pojem vycizelovali celkom presne.
Kiss: Prepáčte, ale o osude hraníc a o povojnovom osude hraníc rozhodovali úplne iné faktory. Nie to, že aké boli názory v maďarsku a tých ktorých maď. pol. kruhov. Až do poslednej chvíle, a to pochopil aj taký historik, ako Kosáry, to čo pripomínali západné veľmoci od 1941-42 roku keď sa vytvorila antifašistická koalícia - že aký bude prínos Maďarska k porážke fašizmu. Ešte aj v 1944-m roku na posl. zasadnutí Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici sa diskutovala otázka - už vedeli že sa plánuje likvidácia maďarskej menšiny - Lettrich povedal, že nechajme túto otázku, lebo nevieme, aké budú povojnové pomery. Predbieham, ale ani Sovieti nesúhlasili pri podpise prímeria s Maďarskom v jan. 1945, aby tam inkorporovali požiadavku vysídlenia maďarskej menšiny z ČSR. Hlavným problémom aj pre Západ bola otázka, či sa Maďarsko - ako Rumunsko, síce v poslednej chvíli, ale či sa zapojí... Ais pred 4-mi rokmi maď. historik Tilkovszky objavil dokument, že v lete 1939-m roku bola maloroľnícka delegácia v Londýne a prijal ich Churchill. Podľa slov syna, Churchill povedal, že "nie som žobrák, ale prosím Vás nepridajte sa k Nemcom, tak môžete získať viac území, než vy dnes požadujete." Celá táto otázka bola veľmi hektická a nemožno premietať povojnovú situáciu aj do predchádzajúcich období...
Beňa: Čo sa týka Horthyho rtežimu, tak po príchode Gömbösa prichádza k fašizácii a hovoríme o fašizoidnom režime najmä potom, ako sa pojil s Nemeckom. Rokovania s Nemcami v 1938 boli o tom, že sa budú spoločne pripravovať agresiu voči ČSR. Norimberský tribunál prišiel k záveru, že toto bol o sprisahanie a akt prípravy agresie. Juhoslávia žiadala postaviť Horthyho pred medzinárodný tribunál za to, čo sa stalo v Novom Sade, keď v rámci 2. vied. arbitráže obsadilo horthyovské Maďarsko obsadilo Maďarsko územie Báčky, a došlo k masakru v Novom Sade. To bola podstatná požiadavka, ktorá sa potom nesplnila. takže taký to to bol asi režim a tá viedenská arbitráž nielenže bola neplatná, pretože bola diktátom a v rozpore s medzinárodným právom vtedy platným - s aktom Spoločnosti národov, ktorý hovoril, že hranice možno meniť len na základe rozhodnutia Rady Spoločnosti národov, resp. valného zhromaždenia Spoločnosti národov. Toto bolo presadenie fašistického-nacistického princípu v medzin. práve. Nielenže to bolo nulitné, ale aj neplatné od samého začiatku. Maďari sa v r. 1941-42 usilovali sedieť na dvoch stoličkách. USA a Británia mu však vyhlásili vojnu. Rokovania Horthyho o pripojení sa k záp. mocnostiam a prevrat Szálasiho v novembri 1944 a vyhlásil, že toto je odveká ríša maďarských území. V poslednej agónii režimu dochádza k extáze, v ktorej sa prejavila imperiálna podstate režimu.
Blaha: Vždy keď som čítal o horthiovskom režime, tak sa hovorilo o polofašistickom štáte... Ak sa na tom, môžeem zhodnúť, tak ho pomenujme tak, ako hovorí literatúra.
Zelenák: Treba si uvedomiť že v Maďarsku nebolo všeobecné volebné právo v tomto období.
Beňa: Tam bolo verejné hlasovanie
Blaha: Keď prišlo na lámanie chleba 27. marca 1941 keď Hitler napadol Juhosláviu ... a ťažkú dilemu P. Telekyho, že nepripojením sa k nemeckej akcii riskuje anšlus Maďarska, v opačnom prípade stratí priazeň západných spojencov. Nakoniec sa v apríli 1941 zastrelil - samozrejme to nie sú predstavy ako o fašistoch. Demagógiu šírili aj historici a nemožno ten štát nazvať inak, ako som ho ja nazval z literatúry. Polofašistický štát.
Čaplovič: Pokojne, pokojne to berme. Prirodzeme že Maďarsko bolo do poslednej chvíle verné nacistickemu Nemecku. Ani sa tam žiadne povstanie nezorganizovalo, práve naopak, Sálašiho prevrat a ešte väčší teror. Prirodzene preto, lebo to Nemecko im dalo predtrianonské hranice a vedeli, že prehra bude znamenať návrat k trianonským hraniciam.
Predovšetkým treba pochopiť základný trend maďarskej zahraničnej politiky. Chcela revíziu, ale ako malý štát nemalo na to prostriedky. Robilo to za pomoci Nemecka. Nemecko a Taliansko však ani v r. 1938 neboli ochotní podporiť návrat Veľkého Uhorska. Bola to dilema, z jednej strany sa tvárila ako neutrálna a z druhej strany vždy išla viac k Nemecku a pokiaľ išlo o ČSR na etnickom princípe už viac nemohla získať. Len mocensky za pomoci Nemecka a Talianska. Maďarská delegácia nechcela ukončiť arbitrážne rokovania, vždy to viedla do závozu. Čakala, že ďalším rozpadom ČSR ešte niečo získa.
Blaha: Otázky divákov. Milan Stano sa nás pýta, źe súboj o južné Slovensko pokračuje v reálnej politike? On si myslí že nie, čo si myslia hostia?
Deák: V Maďarsku chýbajú zákony proti radikálom. Zo svojich skúseností si myslím, že chyba sa stala pri Antallovej vláde, keď sa vytvárali demokratické zákony tak, aby otázka iredenty, revízie nebola trestným činom. Každý bol rád že sme v Schöngene. Ale naraz máme problém so Schöngenom, pretože iredentisti majú voľné pole prechádzať do druhej krajiny a hlásať svoje tézy.
Kiss: V súvislosti s Antallovou vládou bolo viacero problémov. V súvislosti s iredentou bol problém v tom, že maďarská politika podcenila citlivosť slovenského národa. Je fakt, že sú veľmi silné duchovné väzby medzi Maďarskom a menšinami. maďarská politika z toho vyvodila závery, ktoré nebrali do úvahy reálnu situáciu. Na Slovensku sa citlivosť stupňuje do tej miery, že akýkoľvek pokus o prehlbovanie duchovných kontaktov s maďarským národom sa považuje za prejav iredenty. Toto Antal podcenil. Orbánova teória je tiež konfúzna a dôsledky dnes vidíme - dvaja ministerskí predsedovia idú rokovať ako v Kórei v 50-tych rokoch - na demarkačnej línii.
Blaha: Divák Michal sa pýta, čo si p. Čaplovič myslí o budúcnosti slov-maď. vzťahov a či plánuje posilnenie stráženia hraníc
Čaplovič: Stráženie hraníc už neprichádza do úvahy. Pílili sme závory a videl som, že ľudia z južného Slovenska žili v eufórii, že hranice padli. Hranice zostali! Vytvoril sa slobodný pohyb. Hranice štátotvorných národov ostali a tak fungujú v celej záp. Európe. Čo sa týka budúcnosti slov-maď. vzťahov som optimista. Štyri stretnutia s Péterom Kissom v tomto roku tlačili na to, aby začali rokovania. V júni min. roku sa prijal 14 bodový spoločný program O spoločnej minulosti a spoločnej budúcnosti. Vždycky treba pripomínať, že nielen Slováci, kt. boli pričlenení po Vied. arbitráži k Hort. Maďarsku, ale aj tam žijúci Maďari nedobre spomínali na toto obdobie, pretože boli druhoradí občania. Takto ich vnímali v Aňaorságu. V regionálnej tlači sa spomína, že v roku 1933 sa učili - prečítam to po slovensky: "Krásne Slovensko je moja vlasť, tu ma vychovali otec mať. Maďarská je moja národnosť a pokladom je moja cnosť. Pravý Maďar som len vtedy, keď som mojej vlasti verný. Môj svet je táto zem, nemám žiadny iný sen." Táto občianka, pochádza z Imelu, hovorí o tom, že toto je cesta a väčšina maďarskej národnosti odmieta excesy SMK. Robím všetko preto, aby sa situácia zmiernila a na druhej strane očakávam výrazné kroky... aby Maďarsko prijalo zákony na boj s extrémizmom, aby dodržiavala 4. článok parížskej mierovej zmluvy, ktorý hovorí o zákaze fašistických a polofašistických organizácií na území MR, návratu iredenty, revizionizmu a pod. Na to sa často zabúda. Na južnom Slovensku sa väčšina Slovákov, Maďarov i Rómov, ktorí sa väčšinou hlásia k Maďarom, lebo boli asimilovaní, chcú kľud. Horšie je to v pol. reprezentácii maď. národnosti.
Blaha: Divák p. František Hodonský konštatuje, že problém slov.-maď. vzťahov je daný od 1793, pokiaľ na západe Európy vznikal obćiansky princíp - parížska komúna, sloboda-rovnosť-bratstvo, v Uhorslu museli Maďari započať národno-oslobodzovací boj, z područia Rakúska a tým začali presadzovať národný princíp. To viedlo k pomaďarčovaniu nemaď. národov Uhorska a rozpadu monarchie. Riešenie je v tom, aby Maďari povýšili obč. princíp nad národný. Väčšina Maďarov to chce, len sa toho bojí...

Déak: Má pravdu, treba však niečo dodať. Národné obrodenie a vytváranie moderných národov v mnohonár. Uhorsku prebiehalo v kaźdom národe. Ale maď. národ presadzoval, źe pod jeho vedením a Kossuth si to tak aj predstavoval, že dostanú obč. práva ostatné národy a národnosti, ale ak sa vzdajú svojej identity. To bolo už neskoro. V 40-rokoch keď moderný národ vznikol, už sa to cítilo ako útlak národný. národy tento princíp neprijali, chceli pretvoriť Uhosrko na federalizáciu, potom sa to skomplikovalo revolúciou, ale revolúcia objektívne pomohla Slovákom, pretože ma´d. revolúcia bola porazená a ak by nebola, maďari by koncepciu o jednotnom štáte Maďarov boli by hneď presadili po revolúcii. A takto sa to oneskorilo o 20 rokov a Slováci vytvorili tie organizácie národné, ktoré pretrvali až do 1, sv. vojny. Ale tento princíp národy neprijali aj koncepciu jednotného maďarského národa, vždy boli v opozícii a keďže sa to nezlepšovalo, a žiadnou formou sa nedarilo presadzovať federalizáciu, jediná cesta žiaľ bola najhoršia, odchod z Uhorska.
Kiss: Nechcel by som zneužívať trpezlivosť, ale ten divák poukázal na veľmi dôležitú vec, treba ísť ešte do skoršieho obdobia, do obdobia uhosrkých jakobínov. Jakobíni vychádzali z princípov franc. revolúcie. Uvedomili si, že tu sa formujú nové národy a ten vývoj je nerovnomerný, väčší národ chce získať nadvládu nad menšími národmi, dospeli k záveru, že treba vytvárať kolektívne práva a na tom založiť federáciu. Zistili, ž ev sl-maď. pohraničí je zmiešané obyvateľstvo, pre ktoré navrhli vytvoriť okrem slov. a maď. federatívneho telesa provinciu s osobitným štatútom. Žiaľ vieme ako dopadli Jakobíni. Myšlienka sa vytratila z povedomia a potom prišlo kossuthovské obdobie, ke´d Kossuth neuznal svojbytnosť slovenského národa.
Bláha: Divák píše: politici Maďarska vyhlasujú, že názvy majú byť v maďarčine na základe historických faktov. Kedy začína história? ve´d tie názvy sa začali používať už v 18. storočí. Čas pred týmto storočím maď. politici za históriu nepovažujú? Ak nie, som ešte šťastnejší že som Slovák. To rodná zem moja...
Deák: Historické názvy vznikli, kde to etnikum žilo. Keďže administratíva v Uhosrku a kráľ. komora a úrady kvôli jednote dávali koncovky maďarské, nebola to asimilácia - v stredoveku takýto pojem nebol, ale z praktického dôvodu. Korene zostali vždy slovanské - ke´d išlo o etnické územie. Obce mali aj viaceré názvy. V čae tvrdej asimilácie a maďarizácia ako jej súčasť bolo aj premenovanie obcí. V r. 1898 bol prijatý zákon, kde sa názvy obcí zmenili a zmenili etnický charakter - napr. v Turci sa obec Slovany začali volať Túrócfolu. Už neboli tam Slovania. Na Spiši a východnom Slovensku, kde boli ruské názvy, všetko bolo nahradené. Ubľa dostala názov Ugar. Boli to umelé názvy, neboli to ani preklady. Slovensá Ľupča, aby tam nebola "slovenská" volala sa Zólyom Lupča, teda zvolenská. My sme sa samozrejme... Tieto názvy sa vrátili, a teraz ak si to SMK žiada, aby sa vrátilo na obdobie maďarizácie, aby my sme legitimizovali maďarizáciu, ináč sa to nedá pochopiť, tak to je absurdné. Samozrejme tieto názvy tak treba chápať - štátny názov nemožno ignorovať - tak je to v celom svete, nech sa tam, kde je tabuľový zákon používajú aj štátne názvy aj maďarské názvy. Ale aby maďarské názvy sa používali po celom Slovensku, to si neviem predstaviť.
Čaplovič: S týmto chcem úplne súhlasiť, pretože - ja to poznám zo stredoveku - tie obce sa nevolali ... potom neskôr mali maďarské názvy, mali latinské názvy, to by sme mohli ísť ďaleko do minulosti a nechcem povedať že Štúrovo sa volalo predtým Parkáň, ako sa to volalo v stredoveku, lebo by to bolo veľmi citlivé pre slovenskú obec, ako sa to uvádzalo. Pôvodný slovanský názov pre kohúta. Tam kde boli dvojjazyčné názvy, tam ich treba zachovať aj ten štátny jazyk, oficiálny, ale tam kde to skutočne bolo z obdobia tvrdej maďarizácie, to je z konca 19. stor., severné a stredné Slovensko tak tam musia akceptovať tie pôvodné slovenské názvy.
Kiss: Ja s tým naprosto súhlasím, ba bol by som trošičku militantnejší než p. podpredseda, lebo tá veľká vlna na konci 19. stor. pomaďarčovania miestnych názvov to bolo súčasťou odnárodňovacej politiky, vracať sa k týmto názvom v dedinách, kde nežil ani jeden Maďar - ten štát zanikol, tie názvy nemajú funkciu. Iná vec je, sú mestá, ktoré mali viac názvov. Ve´d sa tam vytvárali hodnoty spoločné pre všetky národy. V tomto smere by sa mala prejavovať istá ústretovosť. Bolo by treba byť trošičku veľkorysejším v používaní týchto názvov. Ak by sme sa striktne držali zákona o geografických názvoch, tak by maďarské vydavateĺstvo v Jókaiho románe Levočská biela pani, tak by mali vydať že A Levočai Fehér Asszony. To je predsa len absurdné a tu sa miešajú tieto dve roviny. Bolo by treba diskutovať, lebo verejnosť často nepozná pozadie. Treba soi uvedomiť, ž emiestne názvy sú organickou súčasťou identity ľudí podobne ako je meno človeka.
Zelenák: Ono tie premenovávania pokračovali aj po 18. roku. Slováci, ale Nemci v Maďarsku prešli vlnou silnej nacionalistickej propagandy, a boli z egzistenčných dôvodov nútení si meniť vlastné mená.
Blaha: Presne tak. Ja takého poznám
Zelenák: Aj ja som poznal
Blaha: Pán Jozef Skácel sa pýta: Na popravy, ktoré sa udiali po okupácii južných častí Slovenska Maďarskom. Prečo sa o tom mlčí? Ako to teda vlastne bolo?
Čaplovič: Mňa trápi samozrejme, že to južné územie, ktoré bolo okupované ako keby nebolo predmetom záujmu jednje i druhej strany. Podobne ako slovensko-moravské pomedzie, ktoré patrilo Nemcom... O tom sa veľmi málo píše. Maďarskí historici vravia - nech to robia slovenskí a naopak... Jediná práca, ktorú ja poznám okrem dr. Vietora, (Jurkovský?) a potom o sálašiovcoch a Ďarmatim, ktorého museli v r. 1956 vydať na proces do Košíc kvôli vraždám v jauári 1945, keď Ďarmati dostal medzičasom Rad červenej hviezdy, o čom písal o tom Bipler a Olexa, to je tá známa práca.
Deák: Vyšla o okupácii aj v Maďarsku dokumentárna práca... Aj ja som napísal celý zväzok. Totiž po týždni, keď prišli ľudia z južného Slovenska, slovenská autonómna vláda počula o hororoch, čo sa tam robí so Slovákmi a s Čechmi, tak vydala nariadenie, že so všetkými, ktorí sa vracajú a sú vyháňaní, majú byť spísané zápisnice. Tie zápisnice som mal v ruke a sú zachované. Preto máme v každej dedine detailne ako prišli ronďoš gardo, čo robili, ako týrali, kde hĺadali zbrane, vymýšľali si, no a v Gbelciach troch kolonistov odstrelili. O tom sú dve správy, naša aj maďarská. To bolo na bežiacom páse, že vyhnali v priebehu hodiny. keď sa podívate na tie obrázky, to sú vozy rebrináky, kde sú deti v perinách. Bolo to v zime. Čo by som zvlášť zdôraznil, to bolo proti ľudksým právam, protio demokratickému, proti rodine... Oni urobili jeden krok - okupovali krajinu, domáce obyvateľstvo sa proti nim nepostavilo, zaviedli vojenský režim, výnimočný stav, kde nikto nenašiel ochranu v ničom. Prišli policajti na základe kontaktou so Zjednotenou maďarskou stranou, ktorá už v októbri vypracovávala zoznamy, kto je čechoslovák, kto bol v Hlinkovej garde a či to bol maďarsky úradník lojálny voči ČSR, to boli zo dňa na deň. Väčšina ľudí ktorí tam išli, bola chudobných. Zo severného Slovenska. Slovákov tam bolo okolo 8.000. Oni si tam od pozemkového úradu kúpili pôdu, ktorú nemali vyplatenú, lebo nemali peniaze - mali splátkový kalendár. A nemali to splatené a prišli maďarské vojská a všetko im zobrali. To boli osobné tragédie.
Blaha: Ja by som na to nadviazal. Mne poslali zo Združenia priateľov obce Komjatice p. Ing. Viera Vrabcová materiály, ktoré hodnotia toto obdobie. Ak sú Slováci veľmi citliví na slovo autonómia, ktorí všetci politológovia berú ako normálny výraz, majú na to svoj dôvod. Pretože si ešte pamätajú, ktoré títo priatelia obce Komjatice vydali, a spomeniem iba jednu takú vec, ktorá nesúvisí so streĺbou, ale je to tvrdá vec. V zákl. škole sa začal učiť maďarský jazyk. Žiaci sa museli za dva dni naučiť maďarskú hymnu, Bože žehnaj Maďara, na náboženstve sa učili po maďarsky modlitbu verím v jedného boha, verím v jednu maďarskú vlasť, verím vo vskriesenie veľkého Maďarska. Toto sa museli títo mládenci naučiť za dva dni. Inak boli trestaní tým známym ňilašovským spôsobom.
Deák: Z čoho to vyplýva. maďarsko do roku 1938 nezmenilo svoju národnostnú politiku. Žiadnu koncepciu neprehodnotilo. Chcelo znova integráciu toho obyvateĺstva a pokračovať tam kde prestalo v r. 1918. Preto sa ani slovenčina nemohla vyučovať, neuznávala sa slovenská národnosť, len pod tlakom reciprocity atakďalej. Bolo to logické a z toho to vyplývalo. každý sa pokladal za maďara, ale za inorečového. Aj Slováci.
Blaha: Z toho vyplýva, že keď sa povie autonómia, tak, pamätníci si spomenú práve na tieto veci a týchto vecí sa obávajú. Moja otázka je, či je to obava legitímna, alebo či je to naozaj vyťahovanie duchov. P. Kiss ako to Vy vidíte?
Kiss: Je to citlivá otázka. EÚ považuje autonómiu za úpnú samozrejmosť, pokiaľ je založená na dohode štátov. Je to aj odkaz Parížskej mierovej konferencie, kde západné veľmoci nesúhlasili s vysídlením a likvidáciou maďarskej menšiny a odkázali obe vlády - maďarskú i československú na dohody. Pokial je to ale tak citlivá záleźitosť zo slov. strany, potom nemá význam to nastoľovať. To neznamená, že nebude priaznivejšie prostredie v budúcnosti. Povedomie sa formuje - aj Slovákov aj Maďarov, takže ja mám výhrady iba proti tomu, keď sa to diabolizuje.
Deák: Myšlienka autonómie a kolektívnych práv po skúsenosti z 2. sv. vojny veľmoci odmietli. A nie je náhoda, že od 70-tych rokov otázky národnostných práv sú v rámci ľudksých práv.
Čaplovič: Aj niektorí naši historici veľmi nešťastne používajú pojmy, lebo sa v angličtine veľmi ťažko prekladajú - národná a národnostná menšina. Maď. historická obec - a narávajú tomu aj niektorí slovenskí predklonení historici - hovoria o národnej menšine. To je veľmi nebezpečný pojem. Lebo to znamená revizionistické zámery. To mi nepoprieš a ja som to už vysvetľoval v Rade Európy, len ťažko to v angličtine jednoznačne zadefinovať, lebo na Západe to takto nevnímajú. Je to osobitný problém strednej Európy a treba ho veľmi citlivo vnímať. Mňa len mrzí, že ak maďarská zahraničná politika uznala Kosovo a teraz sa absolútne nezaujímajú o menšinu srbskú, to považuje za plytké aj z hľadiska medzinárodnej politiky, lebo vždy tvrdili - aj SMK tvrdila - že budú veľmi tvrdo hájiť Srbov v Kosove. Ja viem, že s týmto pojmom narába ústavný právnik Orosz aj historik Šutaj, ja musím tento pojem odmietnuť. Musíme hovoriť o národnostnej menšine, lebo tento termín je mostom k tomu, čo by mohlo op 10-15 rokov v strednej Európe vyvolávať veľké problémy.
Blaha: V ČSR, kde bol štátotvorný národ český a slovenský, ale všetky ostatné boli iných národov menšiny, takže je úplne logické, že išlo o národnostné menšiny. Nemci to často používali za 1. republiky "národná menšina". To je to nebezpečie... lebo to im patrí a aj právo na vlasť, na starú vlas, volanie po starej vlasti.
Beňa: Pokiaľ sa týka slova autonómia, používa sa v ústavnom práve a prekladá sa ako samospráva. Preto používa MKP pojem "samospráva". Tam sa rozlišuje, existuje kultúrna, administratívna a politická autonómia. Až tá politická je teritoriálna, v ktorej tá menšina má aj orgány a podľa ústavy stanovené právomoci orgánov. Pokiaľ sa týka samosprávy - maď. národnostná menšina - pretože to je zlomok národa, ktorý tu žije, a preto je to národnostná menšina - má určite ... kultúrnu autonómiu. A v rámci obcí má aj svoju administratívnu samosprávu.
Zelenák: V rámci 5. bodu Viedenskj arbitráže, venovanej menšinovým otázkam, vypracovala česko-slovenská strana návrh dohody, kde sa hovorí o národnej skupine a o kolektívnom práve. Týkalo by sa to obochmenšín - maďarskej na Slovensku a slovenskej v Maďarsku a maďarská strana tento projekt odmietla.
Deák: Nehovorili sme o jednej zásadnej veci, či viedenská arbitráž vytvorila etnickú hranicu, alebo nie. To je veľmi kľúčové. V maďarskej verejnosti vládne téza, že viedenská arbitráž priniesla etnickú hranicu. To treba zo zásady poprieť. Hranica sa určila podľa štatistiky 1910. Manipulačnej, nepresnej, celé mestá, celé oblasti boli zapísané... skúmalo sa kto ako vedel po maďarsky, v Čadci bolo 306 Maďarov. Aj slovenské obce pripadli k Maďarsku, nehovoriac už o nemeckých. A nemecko samo sa bránilo - na výchdonom Slovensku bol známy ten konflikt, teda v Medzeve, kde Tiso konzultoval a nemecká strana povedala, ž eto nech zostane na Slovensku. Hranica etnickej arbitráž enebola etnická, ale mocenská. Keď maďarsko videlo, že plebiscit neprejde na Slovensku, tak maďarský experti Cianovi radili niekoľko dní pred Vied. arbitrážou - aj Esterházy tam bol, a žiaadli, aby čo najvyššie posunul hranice do slovenského etnika. Experti v Komárne povedali že slovenská ruka túto hranicu nepodpíše. Ňou by sme priznávali správnosť maďarizácie. Žiaľ dnes sa v Maďarsku všeobecne priznáva, že vied. arbitráž určila etnickú hranicu...
Blaha: Ja by som iba pripomenul čo odznelo po 2. arbitráži v Sedmohradsku aj v súvislosti s vytvorením Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. V tom čase odznel takýto program "Karpatmi obkolesenú 1000-ročnú maďarskú zem pokladáme za maďarský životný priestor, a za našu prvoradú povinnosť považujeme, aby sme na tejto zemi pre každého Maďara zabezpečili domov, prácu a chlieb a maďarskú kultúru." Toto je úplne jasný iredentistický program strany, ktorá vznikla rovno po 2. viedenskej arbitráži v Sedmohradsku. Ja vám to nevyčítam p. dr. Kiss, aké boli historické fakty a vyhlásenia. Napr. tomu že nebudeme spomínať pravicové faš. strany - Šípy a Ňilašovcov, čo teda boli fašistické strany jednoznačne... Ale aj politici vystupujúci proti Nemecku mali vlastné predstavy o bdúcnosti. To prvé memorandum Aladára Szegedy-Maszáka hovoril o adekvátnych hraniciach a že extrémny a integrálny nacionalizmus nemôže byť základom nového poriadku. Ale tvrdí tiež, že karpatská kotlina je jeden geografický a hospodársky celok. A čo sa týka slobv. maď. hranice, tú treba posunúť až k hrebeňom spiško-gemerského rudohoria. A pre rusínske obyvateľstvo až po Poprad treba vytvoriť autonómiu pod maďarskou kuratelou, aby sa oni národne prebudili. A to bol človek, ktorý sa hlásil k pokrokovej vrstve...
Čaplovič: Toto všetko má základ v dvoch falošných tónoch. Uhorsko bolo na konci 19. storočia väčšinovo nemaďarské. A druhé skreslenie, že Maďari prišli na neosídlené územie, že tu žiadne slovanské národy vrátane Slovákov neboli. A my samozrejme musíme povedať, že aj pred nami tu boli iné národy - Gemáni, Kelti, to treba priznať. A vytvára sa tu predstava o Karpatskej kotline ako "životného priestoru" - to mi opäť pripomína niektoré ideológie 20. storočia - Lebensraum. Preto ja bojujem proti pojmu Karpatská kotlina. Ja poznám iba pojem stredná Európa.
Deák: Díval som sa na jednu reláciu, kde politológ interpretoval Karpatskú kotlinu ako strategicko-záujmový maďarský priestor. Ako krajinu, ktorá bola násilne rozdelená.Bola hospodársky, kultúrne jednotná a bola násilne rozdelená Trianonom. Pokiaľ ide o 19. storočie, tak marcové zákony prijal posledný stavovský snem, aj národnostnú otázku riešil stavovský snem, t.j. maďarská aristokracia a nie zástupcovia národov a márodností, ktorí žili v krajine. Pokiaľ ide o štatistiku, v čase revolúcie bolo 39-40% maďarského etnika a v čase najväčšej maďarizácie v r. 1910 54%, ktoré v skutočnosti nemali, lebo vždy odpočítavali Chorvátsko, takže asi len 44.5%. Sociológ Jászi povedal, že tie národnosti, ktoré mali svoje elity sa nenechali asimilovať.
Kiss: V meritórnych prácach maďarských historikov sa Karpastká kotlina používa v tom zmysle, že je to priestor spolužitia stredoeurópskych štátov a národov. Bola tu snaha vehementne dokázať, že horthyovské maďarsko malo rýdzo fašistický charakter, pomaly náš rozhovor skončí a slovenskom štáte nepadla ani jedna veta. Nepoznám nikoho, možno okrem niekoľkých ľudí z Maďarskej gardy, ktorí by sa hlásili k odkazu ňilašovskej hrôzovlády. Ale zabúda sa na Tisa, ktorý po potlačení povstania vyznamenával esesákov. My hovoríme o úlohe horthyovského Maďarska, že bol posledný satelitom atď, čo je v poriadku a čo sú fakty, ale o úlohe a charaktere slovenského štátu tu nepadla ani jedna veta.
Blaha: Bolo by padlo, lebo máme tu takú otázku, ale vy ste na ňu už odpovedali, ale my sme mali inak vymedzený tento priestor. Budeme hovoriť v nejakej inej relácii o slovenskom štáte a fašizme na Slovensku, veď na Slovensku toto nie je problém, ktorý by bolo treba riešiť. Nikto nepovažuje Slovenský štát, medzivojnový Slovenský štát, vojnový Slovenský štát za demokratický, to každý odsúhlasí. Dnes sme hovorili o viedenskej arbitráži o príčinách a o niektorých myšlienkových prúdoch ktoré v tom čase v Maďarsku pôsobili. A že sa to prenáša do prejavov dnešných fanúšikov futbalu, do rôznych národných gárd, ktoré nereprezentujú maďarských občanov a nastávajú problémy. V sobotu bude rokovanie dvoch premiérov a možno sa tam bude riešiť otázka ako vystúpila polícia proti fanúšikom Ferencvárošu. Možno sa nebudú riešiť iné dôležité otázky, že je stále mnoho ľudí ktorí počúvajú na tieto odkazy - na štát Sv. Štefana, na revíziu, na Trianon.
Naša diváčka to vníma tak, že 1000-ročná rak.-uhorská monarchia sa rozpadla a dnes žijeme v inej dobe v spoločnej EÚ. Tak ako si môžu Maďari robiť ešte aj dnes nároky na územie Južného Slovenska. Táto otázka nie je náhodná. Ak ste pozerali televíziu p. doktor, nároky na južné územia vyjadrovali práve títo futbaloví fanúšici. Že Slováci neexistujú, atď. Našťastie premiér Gyurcsány to dal na správnu mieru tým, že znáva slovenskú kultúru a vedu a nemenosť hraníc. Rovnako aj vo vete Mátyása Eorsyho, ktorý povedal, že kto uvažuje o veľkom Maďarsku, tak je blázon. Skúsme zodpovedať otázku, ako sa nám darí odstraňovať myšlienku Sv. Štefana a problém,y kt. naznačil dr. Deák o južnej hranici.
Čaplovič: Čo sa týka výstrelkov extrémistických, aj exportu radikalizmu na Slovensko. Antallova vláda prijala zákony, ktoré boli v rozpore s parížskou mierovou zmluvou, a ja očakávam, že sa dostanú do súladu s mierovou zmluvou a potrú tieto skupiny podobne, ako bola rozpustená Slovenská pospolitosť, alebo riešení dvaja diváci v Ban. Bystrici, ke´d vytiahli protimaď. heslá. Na slovensku sa vyskytujú neslušné vyjadrenia, ale nie extrémne vyjadrenia.
Deák: Znepokojujúce je, že tam odznievajú nielen názory horúcich hláv mladých, ale tam odznieva ideológia z 19. storočia a oficiálne maď. kruhy to nepotierajú. Vydáva sa revizionistická literatúra z medzivojnového obdobia. Maď. vlada sa dištancuje až teraz.
Zelenák: Ja očakávam nielen verbálne sa dištancovať, ale robiť aj praktické kroky. Nemôže sa Maďarsko tváriť že nebude rešpektovať zákony a Chartu ľudských práv tak, ako nerešpektoval Trianon.
Kiss: Treba nájsť mechanizmus, aby sa duchovné väzby medzi Maďarskom a menšinou, príslušníkom ktorej som aj ja, ktoré sa budú prehlbovať práve v rámci EÚ - nato treba nájsť mechanizmus, ktorý zatiaľ nie je a veci sa vyostrujú.
Beňa: Odvolávanie sa na maďarskú ústavu, ktorá neumožňuje postihovať extrémizmus sú alibistické. To vyplýva z princípov právneho štátu. Ak je Maďarsko právny štát, nemôže tolerovať hnutia ktoré smerujú k potláčaniu práv, okrozujú štátnu hranicu, územnú celistvosť a práva iných národov. To ukáže že Maďarsko je ústavný právny a európsky štát.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

A Pázmány Péter Gimnáziumban igyekszünk motiválni diákjainkat egy-egy híres maturáns sikeres életútjával is. A pázmányosok nemcsak Dicsőség galériánk fotóiról ismerhetik meg a nagy elődöket, de különböző alkalmakkor személyesen is találkozhatnak velük. A legutóbb egy élsportolónkkal.
2016. február 8-án az intézményben Málnási Tamás, szlovákiai kickbox bajnok tartott rendhagyó tornaórát. Tomi 1986-ban érettségizett iskolánkban. Az ő nevéhez fűződik az érsekújvári Kick box karate klub (későbbi Kick box šport klub Nové Zámky) megalapítása 1990-ben. 1993-ban light contactban lett az ország legjobbja.

Edzőként a mostani kickbox aerobic órán nemcsak a diákokat, de a tanári kart is alaposan megizzasztotta. „Ötvözöm az aerobic és a harcművészet elemeit, így még hatékonyabban eddzük a testet.  Motiváló zenére, szórakozva növeltük a teherbírást, fizikai állóképességet. Hangsúlyoztam, hogy mindenki annyit tornázzon, amennyit bír. Inspirálhatom, motiválhatom az embereket, de nem kényszeríthetek senkit. A változatos koreográfiát én állítottam össze, a zeneszámokat is magam válogatom. A 60 perc több fázisra oszlik: bemelegítés, ütések, rúgások kombinációja, izomerősítés, levezetés, lazítás” – mondta az óra után az egykori diák.

A híres maturáns a Dicsőség galériában

Az igazgató büszke tanáraira

Majd az iskola régi tablóit nézegetve felidézte gimnazista emlékeit: mennyi érmet szerzett az iskolának futásban, sportlövészetben; publikálta verseit iskolaújságunk; nem kerülték el a diákszerelmek sem…

„Nagyon pozitív visszajelzéseket kaptunk a gyerekektől, kiderült, hogy igénylik az ilyen rendezvényeket. Büszke voltam híres maturánsunkra, jelenlegi gimiseinkre és a tanáraimra, akik népszerűsítik a testmozgást. Biztosan meg fogjuk ismételni” – nyilatkozta Peternai Zsuzsanna, igazgatónő.

Addig is keddenként és szombatonként 18,00 órától látogatni lehet a bajnok edzéseit a Zámčanban.

A diákok igénylik a rendszeres mozgást


A harcművészet és az aerobic ötvözése


Málnási Tamás, szlovákiai kickbox bajnok

Mosolyogva is lehet növelni a fizikai állóképességet

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Február 5.-én tartotta a Csemadok Érsekújvári Területi Választmány azt a találkozót, melyre meghívták a járás Csemadok alapszervezeteit, polgármestereit. Berényi Margit a testület nevében köszöntötte a jelenlevőket, akik közöt volt a Csemadok OT titkára Görföl Jenő, a Szlovákiai Magyar Művelődési Intézet igazgatója Huszár László, a MKP OT  elnöke-alelnöke Szigeti László és Farkas Iván, és több MKP képviselő. A találkozón beszámolók hangoztak el a Csemadok tevékenységéről, az önkormányzatokkal való együttműködésről,valamint a Csemadok és az MKP együttműködéséről. Örvendetes hír, hogy az MKP és a Csemadok szorosabb, egységesebb nemzetiségi összefogást, összetartozást kíván megvalósítani a jövőben: "Az egységben az erő“. Ez nemutolsó sorban a nemzetiségi kultúránk, művelődésünk fenttarthatóságának alapja.

A sikeres rendezvény igazi szép gondolatát Szigeti László a MKP OT elnöke fogalmazta meg, az együttműködés fontosságát hangsúlyozva (egy ünnepi beszédből idézve).
„Mi magyarok együtt erősek vagyunk.
Mi magyarok együtt vagyunk erősek!“

Szőgyéni Csemadok tükör

Nem kell különösen sokat beszélni arról, hogy mi a helyzet a helyi Csemadok alapszervezet tevékenysége körül. Úgy fogalmazhatnánk, hogy szebb-jobb, sikeresebb kort is megért már a szőgyéni Csemadok. Nem utolsósorban aktív, öntudatos a nemzetiségi kultúrát-, a helyi hagyományokat támogató tagságának köszönhetően.

Napjainkra sajnos, alig „két tucatra“ összezsugorodott alapszervezet, csak szomorú „híre“ elődjének. Kár, hogy nem vagyunk kellöen büszkék, azokra, akik sokat tettek a vidéki, falusi kultúráért és kevésbé folytatjuk a szép hagyományokat - felnőtt színjátszás, népitanc, énnekkar stb...  Nem a hamut kell megőrizni, hanem a fáklyát tovább vinni, hogy a jövő nemzedéke is lássa nemzetiségi kultúránk, falunk hagyományait!

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

A múlt évi Cimlaplányok c. sorozat meg hozta gyümölcsét és elnyerte olvasóink tetszését. 2016-ban folytatjuk a rovatot. Most egy igazi gyöngyszemet mutathatok be olvasóinknak aki Szofiában –Bulgária fővárosában születtet 1996-ban, jelenleg Budapesten él és 5 nyelven beszél.
- Hogyan is van ez? Bulgáriában születtél jelenleg viszont Budapesten élsz. Hány évesen kerültél Magyarországra?
- Már 10 éve élek Magyarországon, a szüleim azt szerették volna, ha jobb oktatásban részesülhetnénk a tesómmal, így eldöntötték, hogy ideköltözünk.

- Édesanyád nem beszéli a magyart édesapád pedig Vietnamban él és van egy kis öcséd. Otthon milyen nyelven beszélsz anyuddal és édesapáddal tartod-e a kapcsolatot ?
- Anyukámmal bolgárul beszélek, ami azért jó, mert évente csak egy-kétszer van lehetőségem hazamenni, szóval másképp nem szoktam fenntartani a szókincsem. Apámmal már nem tartom a kapcsolatot, amióta elhagyott minket sokszor próbáltam megérteni a tetteit, viszont egy ideje feladtam.

- Mit tudsz Vietnamról, voltál már ott vagy eddig még nem sikerült oda eljutnod?
- Voltam Vietnamban. Utoljára 2008-ban talán. Gyönyörű ország. Nagyon más emberekkel, más kultúrával. Viszont nagyon sokan éheznek és szenvednek betegségekben aminek a kezelésére nincs pénzük. Nagyon szomorú azt látni ahogyan iskola helyett kisgyerekek dolgoznak az utcán, mert nincs más választásuk..

- Furcsa hogy egy magadfajta fiatal annyi nyelven beszél - magyar, angol, vietnami, lengyel és bolgár - ennyi nyelv közül most melyik az anyanyelved?
- Az anyanyelvem a bolgár, viszont az angolt és a magyart ugyanolyan szinten beszélem. Most oroszul akarok megtanulni.

- Hogyan lettél te modell mi vonzott - a divat az utazás vagy a reflektorfény?
- Kiskorom óta imádtam ha fényképeznek. Valahogy mindig tudtam mit kell csinálnom. Apu nem szerette volna, hogy ezzel foglalkozzak, aztmondván, hogy a tanulás a legfontosabb
Sosem szerettem volna kifutóra menni, mindig csak a fotózások érdekeltek, ezen kívül a filmforgatások.

- A Free Faces Model Management modellje vagy. Eddig merre felé jártál a világban ?
- Nem igazán utaztam ezen az ügynökségen keresztül,szeretek utazni, de akkor nem a munkáról szól a dolog. voszont fotózásom volt Bulgáriaban, filmet is forgattunk Szerbiában, aminek a címe Forest és idén fog kijönni.

- Gondolom sok fotó készült rólad. Mit gondolsz a mi vonza a mai lányok többségét,mi az ami motiválja őket - a siker a pénz a csillogás...?
- A mai lányokat sok esetben a hírnév érdekli, a könnyu pénzhez jutás..nem ez a szenvedélyük és csupán olyanok akarnak lenni mint kedvenc modelljük akit a TV képernyőjén láttak, vagy a kedvenc magazinjukban. De persze vannak azok is akik véletlenül keverednek bele, rájönnek, hogy ez milyen nagy lehetőség, és úgy gondolják egy új enjüket ismerhetik meg. Emellett körbeutazhatják a világot és megismerkedhetnek mindenféle emberrel.

- Nem csak reklámokban hanem video klipekben is szerepeltél. A Children of distance klipjében való szereplésed után, a Nyári lányok kisfilmjében is szerepet kaptál valamint Rácz Gergő klipjében is látható vagy... Mindegyik előadó más és más, mindegyik klippben más karaktert kellet megformálnod...
- Ezek szép emlékek, a Childen of Distance klipjében egy kíváncsi lányt alakítottam, aki bekerül egy szétrombolt szobában. Minden tárgy össze van törve, mintha egy hurrikán ment volna át az egészen. Körbenéz, és megtalálja a naplót! (A szám címe Kedves Naplóm) majd ahogy kinyitja, elindul a sztori. A Nyári lányok klipjében egy tini vagyok, aki szórakozni akar, de lemondtak a barátai. Aztán valahogy bekerül egy szép szórakozóhelyen.. Rácz Gergő klipjében én vagyok a lány akit mindenhol keres, úgy érzi, hogy mindenhol ott vagyok, de nem tudni hogy ez hallucináció, vagy igazság, aztán a végére egymásra találunk. Ennek a klipforgatásnak nagyon szép helyszínei voltak Ezek mellett nemrég szerepeltem egy újabb videoklipben Fatima mellett, ha érdekelne titeket, azt is belinkelem.
És íme a klippek:

- A 2011-es Miss CoD szépségverseny győztese lettél. Ki beszélt rá hogy induljál ezen a versenyen ?
- 2011-ben nem igazán volt bátorságom feltenni a képeimet akárhova is. A legjobb barátnőim segítettek meghozni a döntést. Aztán persze elmondtam anyukámnak is az ötletet és nagyon megörült neki, szóval megvolt a lelki támogatás ami kellett hozzá.

-A Face of Asia 2013 szépségverseny következett. A kambodzsai, vietnámi, japán, mongol, kínai, és thaiföldi származású lányok közül az utóbbi bizonyult a legszebbnek. A tizenhét éves Miu fejére került a korona, te lettél a második helyezett... Az versenyen induló lányokkal tartod-e a kapcsolatot?
-A versenyen nagyon sok lánnyal ismerkedtem meg, több lánnyal is barátkoztam össze, ami nem volt nehéz, hiszen igazából már előtte is szinte mindenki ismerte a másikat. Miuval sosem sikerült beszélnünk,mert nem beszélt magyarul, illetve angolul sem, így csak találgattam a tettei alapján, hogy milyen lány lehet. Anikóval joban lettünk a versenyen, de azóta nem tartom a kapcsolatot egyik versenyzővel sem. Hiszen 2013 óta, vannak akik gyereket szültek, akik Amerikában illetve Angliában élnek nagyon örülök, hogy azt teszik amit szeretnek!

- Régebben az Ultrapop tánc suliban tanultál táncolni és van egy cicád akit - lány létére - Jack-nek hívnak...
- Óh igen, szeretem a pörgést, de ugyanúgy szükségem van a nyugalomra, nagyon sokat festek, így szoktam kikapcsolódni. Az állatok pedig a legjobb teremtmények a földön. A kiscicám már 15 éves és anyukámmal él Bulgáriában, mindketten hiányoznak.

- Milyen terveid vannak a jövőre tekintve ?
- A jövő.. Idén fogok jelentkezni a Krea belsőépítészet szakára, mert a modellkedésen kívül mindig is szerettem volna felnőttként belsőépítész lenni. Szeretnék megtanulni oroszul, mindenféleképpen sokat akarok majd utazni a párommal, el akarom végezni a sulit, sok tapasztalatot szeretnék szerezni.Szimplán ki akarom élvezni az életet úgy, hogy mellette hasznos tagja legyek a társadalomnak.

- Kik azok a magyar modellek akik nevet és elismerést vívtak ki a világban és te közülük kit ismersz?
- Nagyon sok lány van akinek sikerül feljebb és feljebb kerülnie. Palvin Barbara és Kecskés Enikő azok akiket talán mindenki ismer. Magam sok olyan magyar modellt ismerek, akik sikeresek a szakmában, viszont egy olyan van akit kiemelnék, és az Menyhért Aliz, főleg azért, mert ennek a lánynak nem csak gyönyörű arca van, de a lelke is tiszta. Kedves, empatikus és nagyon humoros. Számomra az a modell értékes, aki belülről is szép.

- Mit tanácsolnál azoknak a fiataloknak, akik külföldre szeretnének menni tanulni vagy dolgozni? Milyen tudásra és beállítottságra van szükségük?
- Nem ártana ha beszélik az adott ország nyelvét, illetve ha angolul beszélnek legalább. Legyenek bátrak, de használják a józan eszüket. Azon múlik milyen tudásra van szükségük, hogy mit akarnak.De ha akarnak valamit, tegyenek meg érte mindent, ne hagyják, hogy elvegyék az önbizalmukat, mindig nézzenek előre és minden rendben lesz.

- Köszönöm a beszélgetést és nagyon sok sikert kívánok a továbbiakban!
- Én köszönöm a lehetőséget!

Telek Lajos
Fotók Dzhuliya Hung Lam fotóalbumából valók

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Občianske združenie IPROVIN Slovakia si Vás v rámci projektu ISTERVIN dovoľuje pozvať na odborný Seminár s názvom: Prečo je dôležité zavádzať ekologické pestovanie viniča? Seminár sa bude konať dňa 26. februára 2016 v Strekove (Kultúrny dom)

Program:
8:00 - 8:45 - Registrácia účastníkov seminára
8:45 - 9:00 - Ing. Ľubomíra Kakalíková, PhD; IPROVIN Slovakia: Zahájenie seminára-úvod;
9:00 - 9:30 - Prof. Ing. Ľubomír JAHNÁTEK, CSc; Príhovor MPRV SR;
9:30 - 10:00 - xx MPRV SR; Nové poznatky z integrovanej produkcie viniča;
10:00 -10:30 - Dr. Wilfried Hart, Bioforschung Austria; Begruenung im Weinbau: Effekten der Artenreiche Vegetation. (Zazelenanie viníc–efekty druhovo bohatej vegetácie);
10:30 -11:15 - Ing. Milan Hluchý, PhD; Biocont laboratory, Modřice, Cz; Pôda – fyziologie révy a ochrana;
11:15 -11:30 - Prestávka
11:30 -12:15 - Ing. Jaroslav Záhora, Mendelova univerzita v Brne Cz; Interakce živé a neživé složky v půdě - čas na revizi našich představ o půdním humusu;
12:15 - 12:50 - Ing. Tóth , SPU v Nitre; Rozšírenie a škodlivosť nových druhov škodcov vo vinohradoch;
12:50 - 13:10 - Ing. Zoltán Tamašek; bioTomal, Rúbaň, SR
13:10 - 14:10 - Obed, tombola
14:10 - 15:00 - Záverečná diskusia a ukončenie seminára.

Prosíme do 20.februára 2016 nahlásiť počet osôb (meno, priezvisko, kontakt, firma).
Email: hinzeller@gmail.com, mobil:0907 183 849.

Ďakujeme!
Členovia OZ IPROVIN Slovakia, (kto má zaplatené členské) bezplatne, nečlenovia 10.-eur (účastnícky poplatok).
Tešíme sa na stretnutie!

Miért fontos a szőlő ekológiai védelme, termesztése? Ezzel a címmel rendez szakmai találkozót(szemináriumot)

A IPROVIN Szlovákia polgári társulás. Az ISTERVIN- európai regionális fejlesztési alapjából támogatott projekt- a határon átnyúló Szlovákia-Magyarország közös projektje 2007-2013-ban
valósult meg. E jeles szakmai találkozónak igérkező esemény: 2016. Február 26.-péntek, színhelye a Kürti(Strekov) Faluház (kultúrház).Nem véletlenül kerül Kürt község e nívós rendezvény
színhelyéül. A község e kistérség, -„Kürti borút „egyik legjelentősebb „Szőlész-Borász“ központ. Jó hírneve nem csak a Kürti Borfesztivál, de hazai borászszakmában ismert, „híres“ tájjelegű, autentikus karakter borai, jó borászai híre az országhatáron túl is ismert, boraik keresettek. Csak a hitelesség kedvéért egy két név, borász(szakember) neve ide kívánkozik: Korpás András mérnök, szőlőnemesítő, Sütő Zsolt, Melecsky Tibor, Kasnyík pincészet és m.s.m.
Itt a „természetes és hagyományos“ szőlőművelés,  környezetbarát (ekológia) szőlőtermesztés, szép harmóniáját találhatjuk meg, melyben a természet és környezetvédelem kéz a kézben halad. Úgy látják a gazdák, hogy e ágazat fenttarthatóságának egyik fontos tényezője a természet megóvása a szennyezéstől (túlsok vegyszer használat), szervisszamaradás(reziduák) csökkentése a járhatóbb „egészségesebb“ út, nemcsak a természet, de az ember számára is...
A szakmai találkozó egyben a ISTERVIN projekt értékes, ismereteit, tapasztalatait kívánja bemutatni, melyet a projektben résztvevőn magyarországi- Mosonmogyoróvári Főisklola, a Nyitrai Mezőgazdasági Főiskola és a IPROVIN Slovakia PT szakemberei és a projektben résztvevő mintegy 10 szőlészet sok értékes információ mellett, szakemberek irányításával egyes folyamatok rendszeres elemzésével(kontrol),
az ekológia termelés hatékonyságáról szereztek tapasztalatokat.
A február 26.-ai szakmai találkozón ezekről az ismeretekről és aktuális szőlészeti, borászati témával (ekológia, IP) kapcsolatos kérdésekre kapnak majd választ az érdeklődők. (lásd.program-meghívó).

Hinzellér László - IPROVIN Slovákia
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

"Na tomto mieste nebolo možné zaznamenať všetky Hlinkové aktivity, jeho prejavy, príhovory, rozsiahlu publicistiku, účasť na rôznych cirkevných, politických a spolkových podujatiach" píše Róbert Letz v závere svojho zborníka. A ani na žiadnom inom mieste, dodávame my. Pre tú časť historiografie, ktorá buduje Hlinkov kult, sú jeho články a prejavy rušivé, kým pre historikov-marginálov ktorí by azda aj chceli spracovať korešpondenciu a publicistiku "otca národa" sa nedostáva kyslíka. Pozornosti čitateľov predkladáme dva torzovité zborníky dokumentov, ktoré sú svojráznym pokusom vyhnúť sa poctivej inventúre života a diela klerikálneho politika - uhorského vlastenca, čechoslovakistu, maďaróna, autonomimistu a separatistu - ktorý "napriek všetkému ostával stále tým istým Hlinkom, samým sebou, verný svojim princípom" (R. Letz).

Prvá z publikácií - Letzov zborník obsahuje 50 dokumentov, 10 literárnych čŕt  a 300-riadkovú chronológiu. Autor je žiak ľudáckeho historika Františka Vnuka, na ktorého nadväzuje ideovo i štylisticky. Druhá publikácia obsahuje 63 článkov z dobovej tlače. Vznikla v matičnej dielni a hlavným prínosom zostavovateľov P. Olexáka a A. Safanovičovej je záverečná 40-stranová kapitola, ktorá prináša bibliografický zoznam všetkých hlinkových článkov. Z pomerne chaotickej sadzby to síce nemáte ako zistiť, ale obsahuje 1243 položiek, s celkom 948 článkami. Že táto práca stále nie je úplná o tom svedčí porovnanie s nami už publikovanou bibliografiou Slov. ľud. novín - v matičnej bibliografii sme napr. nenašli články Zabi ho, zabi! (Hlinku) SĽN 1911.09.22, alebo Osvedčenie ružomberských katolíkov v prospech Hlinku proti Týždenníku SĽN 1911.09.22, alebo Andrej Hlinka, Moja odpoveď SĽN 1911.10.06...

Nesporným prínosom publikácií je priblíženie  života politickej kariéry A. Hlinku. Čitateľ sa žiaľ nedozvie, čo presne predestinovalo Hlinku dostať sa na národný piedestál, kým jeho generačných druhov  z radov slovenského katolíckeho duchovenstva dnes nikto "významnými postavami slovenských dejín" nenazýva, pritom tí boli často vzdelanejší, rozhľadenejší a azda neboli ani o nič menšími avanturistami než páter Ondrej. Možno je vysvetlenie v spôsobe, akým A. Hlinka pracoval s médiami, ale možno ešte v nečom inom a aby sme sa to dozvedeli, si budeme musieť počkať na podobne torzovité zborníky Jurigu, Tománka, Medveckého, Jehličku...

Informácie z oboch publikácií sme systematizovali v naśej historickej chronológii.

Andrej Hlinka v historickej chronológii na WATSON.SK:

{jumi [NZONLINE/chronologia.php][][1880.01.01][2015.01.01][Hlink]}

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

"Csak azt ajánlhatom, hogy képviseljék tisztességesen és következetesen a választóik érdekeit, úgy mintha gyermekeik javát akarnák. Jellemezze őket a helyzetismeret, megfontoltság, határozott kiállás komoly szakmai ismeretek alapján. Hogy mire vigyázzanak? Kiemelten a politikai életben leselkedő kísértésekre, a választókkal való állandó kapcsolattartásra..."
A Vadkerty Katalinnal készült beszélgetést itt olvashatják...

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

„ Gondűző borocska mellett / vígan illan életem / Gondűző borocska mellett / sors hatalmad nevetem“  (Petőfi Sándor:Borozó)
A jó bor, a jó kedv, a kellemes közérzet,az isteni hangulat, az amit,(de sok más egyebet is) mondhatunk, a másképp „istenek italának“ nevezett csodálatos nedűről, a borról. Emberemlékezet óta, ott kiséri az embert, és  történelmét. Egyfajta „bájitala“ (koroknak), a testnek, a gondolatnak, a léleknek(mértékkel fogyasztva).

Még az emberi testi„fáratságot“ is képes feledtettni(kapabor),egyfajta ösztökélője sok „jónak“. A dal a nóta,-a jó és szép magyarnóta hangolója. Otthona búnak, és bánat is sokasága..., de végsoron a jó borocska az „életvirtuóza“is lehet. Az „élet, a belső vízhangja“;- a költők tollának tintája,festők ecsetének színvarázsa,a szobrászok vésőjének éle, a zenészek „dallam-hangja“ringatója, siratója...
A szőlőtőke,mély gyökereket ereszt. Ahonnan a múlt, a jelen és jövő ered. A szőlő művelője, a jó bor készítője; „nemes ember“,mert kultúrát ápol, kultúrát „árászt“ az életbe(kultúra a kultúrában), és terjeszti.  Ha munkája tisztelet, és borában ott a szeretete;- nefélj, mert „forrásvize „ez minden jónak, „borivónak“ és jó barátnak,és nem ivóknak...

Ki ne ismerné a kémendi „Iszom falva“ szőlős dombjai „bájos“ lankáit. A jó,“régi-öreg Otello“kémendi múltját...!? Régmúltjában élő,...-ból éledő, napjainkban felújjuló fiatal és idősebb szőlész-borosgazdák nemzedékének szőlőparcellái,sejteteik:- megdobbant a „kémendi dombok“ szíve. A kanyargós Garam-partja öleli a kémendi szőlősdombokat.És mint jó „anya“, ringatja a kémendi szőlészek, borászok lelkét is,hogy „lehet még“ szép és jó szőlőtermő, bort adó Garamvidék , és vissza jöhet még, régi, szép kora... Mikor Tóth Lászlóval a kémendi Szőlészek és Borászok Polgári Társulás elnökével beszélgettünk,szavaiból
érezni lehetett, a „gyökerekhez“ való ragaszkodást, és kötődést,mely a hagyományokon túl, a mába próbál átmenteni azokból az értékekből,melyek ezt vidéket, embereket évszázadokon jellemezték, élték.
Hitték,hogy majd az utókor gondol majd rájuk. Nemcsak emlékekben,de élő hagyományban is.
„Nem a hamut kell megőrizni, de a mécsest kell meggyújtani, és tovább adni..“ Itt érdemes azokról említést tenni, aki sokat tettek és tesznek e értékek továbbadásáért: Tóth László, Góra Fernc, Becse Ottó, Németh Zsigmond, Norbert, Tamás, Kelecsényi Pál,Mičica József,Hegedűs Dezső, Varga család...

Ebben a hangulatban éreztem az idei XIV.Kémendi „Ördöngős borverseny“ légkörét. A kémendi kultúrházban megtartott borkóstolóra több mint száz bormintát neveztek be a borosgazdák. Nemcsak helyi, de környező településekről is (Garamkövesd, Kőhídgyarmat, Nána, Szőgyén, Bátorkeszi), és Magyarországról-Verőce, Kósdról is érkeztek borminták kis és közép-termelőktől. Két értékelő bizottság „ízlelgethette“ a fehér,rose, vörös borok széles skáláját. Hisz gazdag íz, illat és más borjelemzők mutatták,hogy a bortájegységek is kínálnak értékes borjellemzőket. Kiváltképp a rendezők dicséretére válik, hogy ezúttal sem maradt ki a“híres kémendi Otello“ értékelés sem. Itt Dávid Miklós, Horváth Péter borászok jeleskedtek.
A zsűri Ing.Krutek Ottó, Ing.Révész Gábor, Ing.Bálint László, illetve Ing.Benefi László, Szabó Tibor és Ing.Lancz József összetételben értékelte a mintákat,melyeket a szép számban megjelent borosgazdák(közel ötven) is követhették saját értékelő-lapjaikon.
A zsűri 10 arany,23 ezüst és 40/35 bronzérmet osztott ki.

1./Szegi János-Bátorkeszi /Olaszrizling/ arany,2 bronz

2./Sándor József-Kémend/Muller Thurgau/arany,ezust,2 bronz.

3./Németh Zsigmond-kémend /Chardonnay/ arany,ezust,bronz.

4./Ing.Révész Gábor értékeloje

A kiértékelés az érmek tükrében is jelezte, hogy a XIV.-szer megrendezett „Ördögős kémendi bormustra“ sarkalja, ösztönzi a vidéki, kis borosgazdákat, hogy nemcsak a borkóstolókra érdemes „jó“ borokat készíteni. Hisz a „hírnév“, (érmes bor) kötelez is az odafigyelésre, a borról való „gondoskodásra“, és nem utolsó sorban, a jó bort a gondozott szőlőtő adja...

Hinzellér László

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Zdá sa, že s „výhodnými“ nákupmi sa roztrhlo vrece! Ak človek z času na čas nahliadne do zmlúv a faktúr mesta a mestských organizácií, iba neveriacky gúľa očami. Aktuálne mestská príspevková organizácia Novovital, krátko po tom ako zorganizovala  reprezentačný bál pre mestskú smotánku, nakupuje haraburdy za takmer 20.000 EUR od nájomníka, ktorý priestory reštaurácie Panorama na námestí opustil ešte začiatkom roka 2014. A nakupuje skutočne veľkoryso za plné ceny i závesy, roletky a dokonca tapety nalepené na stene...

Medzičasom tento inventár zrejme používal aj nový nájomník, ktorý však - ako sa dozvieme z podivnej trojstrannej zmluvy, zanechal len dlhy... Je oprávnené pýtať sa, čo primälo mestský podnik uzavrieť tento kuriózny obchod? Miesto toho aby vymáhal dlh na nájomnom a energiách, samo platí za rôzne haraburdy -  staré stoly, skrinky, "falosnú japonskú stenu" a podobné nezmysly. Je zodpovedné takto míňať finančné prostriedky a potom ísť pýtať peniaze od poslancov na prasknuté potrubie na plavárni? Vari toto plytvanie je iné plytvanie, ako to, čo sme kritizovali za bývalého vedenia?

Žiaľ všetky podobné obchody p. Leba zaplatí občan mesta z krvopotne zarobených daňových eur. Máme tu, pravda, ešte hlavného kontrolóra, ktorého by mohlo napadnúť skontrolovať účelnosť prostriedkov vynaložených na "falošnú japonskú stenu"... Rovnako i poslanci budú mať na najbližšom zastupiteľstve príležitosť pýtať sa... Apropo, nechcem uveriť svojej intenzívnej intuícii, že v spomínanom nevýhodnom nákupe použitého zariadenia je zakamuflovaný catering na 1.reprezentačný ples mesta - nakoľko takáto faktúra sa ešte neobjavila.... Ostáva dúfať, že sa objaví - bolo by vskutku mrzuté, keby účet za ples smotánky platili aj živoriaci obyvatelia mesta... Aspoň takto to vidím ja...

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}