Súc často konfrontovaní s tápaním mladých historikov v labyrinte vlastných dejín si nezaškodí pripomenúť svetlé postavy slovenskej historiografie a ich činy, ktoré azda môžu pomôcť súčasníkom zorientovať sa v zložitých reáliách dneška. I dnes - rovnako ako vždy v minulosti - platí, že nemusí byť výhodné to, čo je správne.
Slovenský historik Ján Mlynárik (1933-2012) uverejnil v r. 1978 v 57. čísle parížskeho exilového časopisu Svědectví svoju štúdiu "Tézy o vysídlení československých Nemcov". Nabúral sa tým do tabuizovanej témy, ktorú mnohí pred ním aj po ňom už raz a navždy uzavreli a "zabudli"... Ani pre Mlynárika - býv. profesora histórie z VŠMU a pracovníka HÚ SAV, v r. 1978 kulisára pražského Národního divadla - nebola táto akcia bez rizika a aj si za ňu vyslúžil 13 mesiacov väzenia a následne vypovedanie z krajiny.
Dávne zločiny vrhajú dlhé tiene, a hoci od obdobia r. 1945-48 uplynulo už veľa rokov, svoju daň si stále vyberajú - stačí si spomenúť na tému Benešových dekrétov v českej prezidentskej kampani a na excentrického kandidáta, ktorému pomohli do prezidentského kresla.
O to je však príklad Jána Mlynárika dôležitejší. Veď mladí slovenskí historici vysielajú signály o tom, že historickú pravdu už našli (podľa článku p. Lacka uvádzaného vyššie napr. autor dobre vie, že vydanie Sidorových denníkov v tejto forme bola nehoráznosť, aj to, ako to bolo s kráľom starých Slovákov či s udavačom Vojtaššákom). Akurát stále chýba motivácia sa k tej pravde hlásiť...
Všetky čísla časopisu Svědectví nájdete tu.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}