„Nevídaná, neslýchaná lacnota!“ „Ozajstný turecký med iba za desať halierov!“ „Cukrík za korunu!“ „Ľudia, poďte sem, rozhadzujem svoj tovar!“
Nie, nedajte sa pomýliť! To nie sú pokriky z terajšieho, tradičného šurianskeho jarmoku , ktorý sa konal počas uplynulého víkendu, ale požičané texty hlučných hlasov predavačov, cirkusantov, komediantov a krikľúňov spred niekoľkých desiatok rokov, keď jarmoky boli ešte miestom stretávania sa skutočných obchodníkov s jarmočníkmi a mali ľudový ráz. Odložme však nostalgiu bokom, žijeme predsa už v trhovom prostredí...
Ostatné dva dni v závere uplynulého týždňa žili Šurany a ich blízke okolie jarmokom. V meste kraľovala počas dvoch dní slávnostná, sviatočná atmosféra, ako to už tradične býva na vyhradených miestach. Navyše, okrem veľkého záujmu návštevníkov bolo počasie relatívne prajné, hoci z mrakov spŕchlo zopár kvapiek.
-Ako vidíte, je tu ľudí ako maku, - hovorí s hrdosťou v hase prednosta mestského úradu, tohto mestečka na južnom Slovensku, v Šuranoch František Tamašovič, a dodáva: -Vydali sme vyše 100 povolení na predaj a odhadujeme návštevnosť približne na úrovni predošlých rokov, a takpovediac z celého Slovenska.
Ponuka tovaru, vrátane jedál a občerstvenia, ako sme sa presvedčili na tvári miesta, bola skutočne pestrá a bohatá. Iba tie ceny, v ostatných rokoch už v eurách, nad ktorými by žasol aj Sokolovič Mém, ostrihomský bej, ktorý oživil jarmočné tradície. Na jarmoku nechýbalo ani zastúpenie remeselníckeho tovaru, pričom niekoľkí majstri a pernikári sa snažili prezentovať sa svojimi výrobkami zvlášť, v priestoroch šurianskej Synagógy v rámci Dvora ľudových remesiel, kde sa pri tejto príležitosti konala už tradične výstava pestovateľských výrobkov miestnych záhradkárov - ovocia, zeleniny i výrobkov z medu, spojená s výstavou domácich zvierat. Nechýbali ani sakrálne predmety a iné zaujímavé výrobky vhodné ako dar či suvenír pre najbližších. Ba čo viac, milé bolo stretnutie s remenárom, pri ktorom som krátko pookrial. Ponúkal mi ohlávku a chomút. Keďže som ženatý, poďakoval som! Žiaľ, čoraz viac sa z jarmokov vytrácajú ľudoví umelci v krojoch, ale i mnohé výrobky hrnčiarov, rezbárov, ktoré vytláča zahraničný tovar. Na to je jediné vysvetlenie...Ozajstným umelcom zrejme takéto podujatia nechýbajú, keďže o ich dodavateľské výrobky je permanentný záujem u stálych odberateľov. Budem úprimný, ťažko takýchto ľudí prilákať...
Žiaľ, jarmoky, šuriansky nevynímajúc, majú aj svoje negatívne stránky. Vreckárov. Istej panej zmizla razom z nákupnej tašky takmer celá výplata, dvesto eur! - Takýchto prípadov je počas jarmoku viac,- povedal nám službukonajúci mestský policajt a dodal: - Avšak ľudia nie a nie sa poučiť, akosi rýchlo zabúdajú, sú nepozorní, menej ostražití. Je to na ich vlastnú škodu. Azda tí, ktorí si prišli najviac na svoje, boli deti. Od tých najmenších po tie neskôr narodené. Nechýbali kolotoče, autodráha, hracie automaty a ďalšie jarmočné atrakcie. Avšak ozajstný smiech, hvízdanie z cukrových píšťaliek, zvuky z papierových trúbok, výstrely z hracích pištoliek, spev, hlasité ponúkanie tovaru, jednoducho živý jarmočný hluk mi tu akosi chýbal. Vykompenzoval to však netradične bohatý kultúrny program. Prezentovali sa v ňom, ako už tradične šurianski tamburáši, pre ktorých, ako nás informoval ich vedúci Gustáv Augustín je to posledné vystúpenie pred ich definitívnom zániku. Škoda! Popri nich sa divákom predstavilo mnoho folklórnych a hudobných skupín prakticky z celého Slovenska. Mimo iných, známa skupina Vidiek a Cigánski diabli so speváčkou Katkou Knechtovou.
Milan Kupecký, foto autor
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}