V predchádzajúcom článku sme sa venovali relácii STV vysielanej 16.10. 2008. Už o necelý mesiac 13.11.2008 nasledovalo pokračovanie ktoré malo chronologicky nadväzovať a venovať sa obdobiu 1938-1945. V čase vysielania kulminovala snaha 1. Ficovej vlády rozdúchavať protimaďarskú psychózu strašením extrémistami z Jobbiku. O tom, že relácie mali aktuálno-politický presah svedčilo rozhodnutie SMK nevyslať do relácie svojho zástupcu pred nadchádzajúcim stretnutím premiérov. Novými účastníkmi boli historik Peter Zelenák z Fil. fakulty UK a Jozef Beňa z právnickej fakulty UK. Ansámbel na čele s vicepremiérom Čaplovičom opäť predviedol svoj obvyklý cirkusový repertoár. Kým v prvej relácii riešili terminologický problém "Uhorsko-Maďarsko" - ktorý si sami vyrobili, teraz to bol podobný rébus "národ-národnosť". Až ku koncu relácie si všimli, že hoci je hlavnou témou Viedenská arbitráž, po celý čas sa venovali výlučne Horthymu a na charakteristiku druhého účastníka nezvýšila ani jedna veta. "Možno niekedy nabudúce" komentoval vedúci relácie Milan Blaha.
Blaha: 1. novembra bol futbalový zápas v Dunajskej Strede, kde bolo veľa fanúšikov z celého Maďarska a kde polícia zasiahla veľmi tvrdo. Boli tam ľudia, ktorí nosili iredentistické, fašistické znaky, hajlovali atď. a bolo to deň pred 70-tym výročím Vied. arbitráže.
Deák: Samozrejme Mníchovský diktát má svoju genézu. V Maďarsku sa s revíziou počítalo, len sa čakalo na veľmoc, ktorá ju presadí. Od r. 1933 sa ukázalo, že to bude hitlerovské Nemecko, preto sa naň maďarská politika hneď naviazala a v celých 30-tych rokoch reprezentovala mocenské záumy Nemecka. Pracovala proti malej dohode, na zmierení Talianska, Rakúka, proti vytvoreniu protinemeckého bloku v strednej Európe a od začiatku dávala najavo, že pôjde do agresie proti Československu. tento čas nastal počas mníchovskej krízy v sept. 1938. Takisto ako česká politika nepočítala s náhlou zmenou postoja záp. spojencov, tak dôsledky Mníchova ešte viac dopadli na Slovensko, s čím slovenská politika nepočítala.
Blaha: Bola to háklivá doba, ale klauzula Mníchovskej dohody hovorila o potrebe dohody Slovenska a Maďarska do troch mesiacov - to boli tie rokovania v Komárne. Až keď sa dve vlády nedohodli nasledovala Viedenská arbitráž. Prečo sa vlastne nebolo možné dohodnúť?
Deák: Rokovanie viedla slovenská autonómna vláda z pokynu Prahy a rozhodovalo sa na celoštátnej úrovni. Kým sa maďarská politika dávno pripravovala, ČSR bolo prekvapené. Maďarské postoje boli veľmi radikálne a vedeli, že ČSR môže iba ustúpiť, alebo odmietnuť. ČSR vedelo, že musí isté územie odstúpiť. Bolo ochotné odstúpiť územia podľa etnickej hranice podĺa štatistiky z r. 1930, nie podľa štatistiky 1910. Maďarsko tiež žiadalo uplatniť princíp sebaurčovacieho práva pre nemaďarské národy - Slovákov a Rusínov, čo používala ako nástroj na rozbitie východnej časti republiky. Teda maďarská politika chcela jednu časť revízie dosiahnuť etnickou hranicou a druhú časť plebiscitom, teda šlo o obnovenie Uhorska spred 1. sv. vojny.
Kiss: Otázku nemožno posudzovať čierno-bielo. P. dr. Deák zdôrazňuje úlohu Maďarov v rozbití republiky a unikajú mu isté súvislosti. Prenášajú sa do toho argumenty košického vládneho programu, keď maďarskú menšinu obviňovali z rozbitia ČSR. Pritom ČSR sa rozpadla kvôli trom veciam: tlak Nemecka, Sudeťáci a revizionistické snahy Maďarska. Hitler si uvedomoval, že ak sa mu nepodarí vraziť klin medzi Čechov a Slovákov, tak sa mu nepodarí rozbiť ČSR. Po vyhlásení autonómie bola už len otázka času, že kedy sa rozpadne ČSR a záviselo od vôle Hitlera, či bude slovenský štát. Je známe, že Hitler vydieral Slovensko, že ho rozdelí medzi Poľsko a Maďarsko. Nevidieť spolupôsobenie rôznych faktorov zjednodušuje situáciu. Komárňanské rokovania a otázka autonómie - to čo sa dnes diabolizuje. V Komárne Tiso prisľúbil autonómiu pre maďarskú menšinu, ak Maďarsko nebude požadovať pričlenenie južného Slovenska. Odznelo to tam a je potrebné to vidieť.
Zelenák: Po skončení 1. sv. vojny sa štáty, ktoré obišli zle, prihlásili k myšlienke revízie. Okrem Maďarska a Poľska aj Sovietsky Zväz. Výnimkou bolo Rakúsko. Maďarsku išlo o integrálnu revíziu, Mníchov mu však umožnil len etnickú. Mníchovská dohoda hovorila o uspokojení územných požiadaviek a nie o riešení národnostnej otázky.
Blaha: Samozrejme že to bola iredenta, na tom sa zhodneme... Treba povedať že maďarská politika sa dištancovala od ozbrojeného konfliktu, ale naplnenie revízie bolo jej hlavným cieľom. Súhlasí s tým p. Kiss?
Kiss: Čo chápeme pod iredentou. Pre maďarské povedomie bolo odčlenenie kompaktných maďarských území veľká trauma. Nie každý prejav nesúhlasu je iredentou. To sa vyjavilo potom po 1945-m roku, keď každý prejav, ktorý neakceptoval čs. požiadavku vysídliť Maďarov a zlikvidovať maďarskú menšinu je iredenta a prejav horthyovského fašizmu. A je to aj sociálna psychológia a historici by to nemali obchádzať.
Beňa: Arbitráž bola pokojnou formou riešenia sporov. Agesívne štáty sa snažili o územné zisky bez vyvolania vojny a na to využívali požiadavku pričlenenia nár. menšín k svojmu štátu. Prichádzali s právom národnostnej menšiny na samourčenie. P. dr. Kiss nerozlišuje medzi maďarský štátom a uhorským štátom a potom prichádzajú k záveru, že maďarský štát stratil 3/5 územia a 2/3 obyvateľstva. Maďarsko rovnako ako ČSR vzniklo rovnako ako národný štát po r. 1918 a Trianonská mierová zmluva len zakotvila územie, ktoré mu bolo medzinárodno-právne uznané. Nebol od neho odčlenený žiaden útvar. Takisto by sme mohli poukazovať na to, že 400 tisíc Slovákov bolo odčlenených od ČSR, toľko isto Srbov, alebo Rumunov bolo odčlenených z tohoto územia. Mala by platiť jedna základná pravda, že maďarsko nie je Uhosrko, Uhosrko ako subjekt medzinárodného práva zaniklo a vzniklo Maďarsko. Tým že po nástupe Horthyho vyhlásilo zákon o neplatnosti obdobia od 30. októbra 1918, čím ústavno-právne došlo k reštaurovaniu ústavy z r. 1867, k reštaurácii status quo ante reštitúciou in integro, mali kráľovstvo bez kráľa a súčasne chceli dosiahnuť tú reštitúciu a reštauráciu aj medzinárodno-politicky a medzinárodneprávne. O to sa usilovali po celý čas a to považovali za svoj právny titul. Zatiaľ realizovali prvú etapu, princíp Népeš, tak ako mali Nemci Volkish, Maďari chceli pričlenniť menšiny, kt. boli mimo územia maď. štátu a ktomu vydávali sebaklam, že sú totožní s Uhorskom a teda majú právo na obnovení Uhorska. Arbitráž ako pokojná forma riešenia sporu znamená, že si účastníci majú právo zvoliť arbitra. Lenže tu bol arbiter nadiktovaný a stanovene ultimátim, že do troch mesiacov musí odstúpiť územie.
Čaplovič: Sporiť sa treba a vo vede zvlášť aj keď netreba problémy vedy prenášať do politiky. Vždy budú rôzne pohľady na tieto traumatické a významné obdobia, rovnako ako nie sú totožne nemecko-francúzske interpretácie dejín z obdobia 1812-1945. Bol som zhrozený z návrhov Dušana Kováča, že treba urobiť spoločné dejiny česko-slovensko-rakúsko-maďarské, kde by sa ťažko našli akékoľvek spoločné pohľady. Udalosti spred 70-tich rokov sme si pripomenuli vedeckou konferenciou, ktorej zborník vyjde aj v anglickej mutácii. Netreba sa nazývať mníchovskú dohodu diktátom. A podobný diktát bola aj viedenská arbitráž. Rozhodnutie fašistickej a nacistickej veľmoci - Talianska a Nemecka bez toho, žeby ... Taliansko sympatizovalo s maďarskom, lebo to boli oba fašistické štáty, to sa netreba báť povedať a p r. 1920 sa tam objavovali podobné prvky. Kým medzivojnové Maďarsko patrilo k tvrdým autoritatívnym režimom, až polofašistickým, tam Numerus Clausus platil ďaleko skôor ako vo Viedni. Vieme že pokroková inteligencia utekala z maďarska do Československa, bola tam prenasledovaná, a nachádzala v ČSR oázu demokracie obkolesenú autoritatívnymi štátmi - či pilsudkého Poľkso, či Horthyho Maďarsko, či Sovietsky Zväz z Východu, alebo nacistické Nemecko...
Komárno bolo vždy významné srbské mesto, Srbi tam majú cintorín aj svoju históriu, načo maďarská historiografia zabúda a absolútne to vynegovala aj z múzea v Komárne. Stretol sa tam aj Dubček s Kádárom v r. 1968 a aj teraz sa tam chystá významné rokovanie... Maďarsko sa po r. 1918 nikdy nevzdalo idey veľkého Uhorska. Nikdy nemienili akceptovať Trianonskú dohodu, ktorú prežívajú ako traumu a tak sa to učia aj v učebniciach žiaľ a často aj príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku. A čo treba povedať, ž e2. november výrazne poznačil osudy ľudí na južnom Slovensku, býv. ČSR alebo už v autonómnom Slovensku ako to poznáme z prác kolegu Deáka aké tragédie sa po 2. novembri udiali na tomto území. Zasiahli do osudov Slovákov a Čechov, Rómov a Židov, ktorí boli odtiaľ doslovne vyháňaní a toto netreba zabudnúť - samozrejme nejde o žiadnu vendettu, ale treba to v strednej Európe pripomínať, aby sa takéto činy neopakovali.
Kiss: Politológia dnes trochu citlivejšie charakterizuje horthyovské Maďarsko. Je pravda, že ako získali Horthyovci moc, pripomínalo isté črty fašizmu. Ale dnešná charakteristika horthyovského Maďarska je, źe to bol autoritársky štát, kde bol napokon aj systém viacerých strán. Sociálna demokracia bola v parlamente, kde mohol vystúpiť aj Bajcsy-Zsilinszky, ktorého popravili Nemci a ktorí nepresadzoval myšlienku obnovenia Uhorska, ale spojenia stredoerópskych štátov. Došlo k paradoxnému javu, že nespokojnosť pospolitého ľudu s odčlenením kompaktného Maďarmi obývaného územia nahrávala najagresívnejším kruhom - skupiny v Pešti sžiadali spoločnú maďarsko-poľskú hranicu.
Čaplovič: Nastolenie Horthyho režimu bolo to isté ako nastolenie Pinochetovho režimu v Chile. Genrál ako admirál, teror ako teror a to neospravedlňuje neskoršie hľadanie "chlieb a hry" aby zostali u moci. Horthy je zodpovední za to, čo sa tam udialo, však zoberme si spmienky Máraia, aj Fábryho a ďalšich...
Kiss: Označiť Horthyho štát za fašistický an-blok...
Čaplovič: Polofašistický som povedal... fašizoidnými metódami.
Deák: Horthyovský režim je predobrazom fašizmu prvý v Európe. Režim hlboko konzervatívny, pravicový, reakčný, antidemokratický, šovinistický. Mal za sebou aristokraciu, ktorá nemala rada fašizmus, ale spájalo ich mnoho vecí v Európe, predovšetkým otázka revízie. Tendenciu, ktorú mi kolega kiss podsúva, tú ja poznám. Že išlo o etnickú revíziu - prosím Vás?! Heslo Mindent viso?! V školách sa modlilo o kriesení Veľkého Maďarska. To bola ideológia. Boli tam nejaké skupiny, ktoré sa hrali na demokratov, ale tie neboli rozhodujúce. Boli periférne a o ich názor nikto nestál. Dokonca Teleky - jeden z tvorcov Vied. arbitráže začal teoreticky uvažovať, že predsa len tým menšinám by niečo dali - ale revizionistické vášne všetko zahlušili. Veď Maďarsko tým stratilo na južnom Slovensku, že vlastne odradilo aj tých pro-maďarských, pro-uhorských, ktorých ešte malo na Slovensku. Starých ľudí, notárov, farárov - všetkých odradilo svojim postupom. To nebolo reálne...
Mníchov sa zvolal v priebehu niekoľkých dbí, bolo veľkým prekvapením. Hneď ako sa o tom Maďarsko dozvedelo, tam vyslalo svojho emisára - Csákyho, ktorý predložil Hitlerovi a Taliansku požiadavky: 1. Aby bolo na podobnom princípe pripojené aj južné Slovensko podľa štatistiky 1910 - nie plebiscitom, ale odpojené priamo! 2. Plebiscit na zbytku nemaďarského územia - na zbytku Slovenska a podkarpatskej Rusi v štyroch oddelených častiach. Na východnom Slovensku a podk. Rusi, tam najviac predpokladalo sa, že iredenta pracuje, po druhé južná časť Slovenska, ktorá zostala ešte na Slovensku, tretia časť župy Zemlín Šariš a Spiš, a potom ostatné Slovensko. Bolo to podelené, mali to vypočítané. Mníchovská dohoda neotvárala teda len etnický problém a etnické hranice, ale otvárala problém veľkej revízie Uhosrka z r. 1918. Jožko mám to preštudované, takže to môžem oficiálne a z maďarských dokumentov jasne povedať... To je druhá vec, že si postavili maximalistické požiadavky. ČSR vedelo, že musí ustúpiť, bolo ochotné. Porovnanie autonómie v Komárne so súčasnou sa mi zdá pritiahnuté. Tiso sa pokúšal..., lebo v r. 1938 boli rokovania medzi Tisom a Zjednotenou maďarskou stranou a bolo aj to, źe Maďari žiadali autonómiu v rámci Slovenska. To on chcel vlastne akceptovať. Kánya, minister zahr. vecí na to povedal, či je to zlý žart. Ale potom išiel druhý plán - Žitný ostrov sme ochotní boli... Slobodné mesto Komárno ako prístav a zbytok, čo tam slováci ostali, výmenou. Tretí plán bol väčší plán, ktorý sme ponúkli. Maďarsko chcelo Komárno zabiť, aby znova zasahovali štyri veľmoci, to bolo strateg. cieľom maďarskej politiky.
Blaha: Preto sa nemohli dohodnúť a preto vznikla viedenská arbitráž. Možno by ste mohli povedať z Vašej konferencie vedeckej, kde ste poukázal, že miesto štyroch veľmocí tam boli iba dve...
Deák: Po rozbití Komárna bolo zrejmé, že sa o všetkom rozhoduje v Berlíne. Keď Maďarsko, na ktoré Hitler zanevrel potom, ako Maďari odmnietli zaútočiť na ČSR, videlo že v Berlíne nepochodí, zameralo sa na Taliansko...
Kiss: Pán Deák to študoval v archívoch, čo sa týka fakticitym nemám námietok.
Zelenák: Spomínali ste Bibóa, ale ak si preštudujete jeho dielo, o Slovákoch tam nie je ani zmienka. Len tri národy regiónu považuje za štátotvorných - Čechov, Maďarov a Poliakov. Tieto otázky o ktorých sa bavíme, boli okrajové. Aj z predstaviteľov, ktorí po arbitráži prešli do Maďarska a stali sa poslancami parlamentu, mnohí neuspeli a museli odísť. Politický systém maďarska bol v protiklade k tomu, čo oni zažívali v ČSR. Gejza Szüllö, ktorý nakoniec muesel emigrovať a ďalší... Okrem samozrejme Jarossa, ktorý ako predseda Zjedn. maď. strany stál na čele ministerstva a zohral aktívnu úlohu v pacifikácii a de-demokratizácii južného Slovenska. Revizionistický ošiaľ umocňoval fašistické prvky.
Čaplovič: Veľká časť pokrokovej maďarskej intelegencie z krajiny odišla. Prvýkrát po roku 1919, a druhá časť na západ v tomto období. Ak sa snažia maďarskí historici presvedčiť, že to bola deravá totalita, ale niečo podobné, tak to nebolo. Dôležitá je vždy reakcia inteligencie... Väčšina inteligencie z Maďarska odišla, mnohí do USA. A nielen inteligencia židovského pôvodu, to by som tiež chcel podčiarknuť.
Blaha: István Bibó za dôležitejšie než územné rozdelenie považoval stabilitu hraníc. Ibaže si sám kládol otázku ako možno instabilné hranice stabilizovať. B ol to dumavý človek. Povedal, že zákl. myšlienka tvorcov mieru v r. 1918, že Rak.-Uhosrko treba rozdeliť a na základe jazykových hraníc utvoriť národné štáty bola úplne správna. Predstavte si toto povedať vo vojnovom maď. štáte, to bola velikánska odvaha. Bol to nesmierne kritický duch. Jeho východisková téza bola, že Maďarsko je tam, kde žijú Maďari. K revízii slov-maď. hraníc povedal, že zodpovedala etnickému princípu. Ešte by som sa vrátil k E. Bajcsy Zsilinszkému. On vytvoril predstavu PaxHungarica - vyrovnania sa s južnými Slovanmi, autonómiu Sedmohradska, maď.-slov. vyrovnanie a autonómiu Podk. Rusi. Slovensko vnímal podľa arbitr. hraníc. Takž eoni mali úplne jasné predstavy o tom, ako urobiť to veľké Maďarsko... Takže preto som hovoril o iredente, p. prof. Kiss. Pretože československé hranice boli určené a ak akýkoľvek štát chce tendovať k navráteniu území, ktoré už nie sú jeho, tak to je jasná iredenta. Taliani tento pojem vycizelovali celkom presne.
Kiss: Prepáčte, ale o osude hraníc a o povojnovom osude hraníc rozhodovali úplne iné faktory. Nie to, že aké boli názory v maďarsku a tých ktorých maď. pol. kruhov. Až do poslednej chvíle, a to pochopil aj taký historik, ako Kosáry, to čo pripomínali západné veľmoci od 1941-42 roku keď sa vytvorila antifašistická koalícia - že aký bude prínos Maďarska k porážke fašizmu. Ešte aj v 1944-m roku na posl. zasadnutí Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici sa diskutovala otázka - už vedeli že sa plánuje likvidácia maďarskej menšiny - Lettrich povedal, že nechajme túto otázku, lebo nevieme, aké budú povojnové pomery. Predbieham, ale ani Sovieti nesúhlasili pri podpise prímeria s Maďarskom v jan. 1945, aby tam inkorporovali požiadavku vysídlenia maďarskej menšiny z ČSR. Hlavným problémom aj pre Západ bola otázka, či sa Maďarsko - ako Rumunsko, síce v poslednej chvíli, ale či sa zapojí... Ais pred 4-mi rokmi maď. historik Tilkovszky objavil dokument, že v lete 1939-m roku bola maloroľnícka delegácia v Londýne a prijal ich Churchill. Podľa slov syna, Churchill povedal, že "nie som žobrák, ale prosím Vás nepridajte sa k Nemcom, tak môžete získať viac území, než vy dnes požadujete." Celá táto otázka bola veľmi hektická a nemožno premietať povojnovú situáciu aj do predchádzajúcich období...
Beňa: Čo sa týka Horthyho rtežimu, tak po príchode Gömbösa prichádza k fašizácii a hovoríme o fašizoidnom režime najmä potom, ako sa pojil s Nemeckom. Rokovania s Nemcami v 1938 boli o tom, že sa budú spoločne pripravovať agresiu voči ČSR. Norimberský tribunál prišiel k záveru, že toto bol o sprisahanie a akt prípravy agresie. Juhoslávia žiadala postaviť Horthyho pred medzinárodný tribunál za to, čo sa stalo v Novom Sade, keď v rámci 2. vied. arbitráže obsadilo horthyovské Maďarsko obsadilo Maďarsko územie Báčky, a došlo k masakru v Novom Sade. To bola podstatná požiadavka, ktorá sa potom nesplnila. takže taký to to bol asi režim a tá viedenská arbitráž nielenže bola neplatná, pretože bola diktátom a v rozpore s medzinárodným právom vtedy platným - s aktom Spoločnosti národov, ktorý hovoril, že hranice možno meniť len na základe rozhodnutia Rady Spoločnosti národov, resp. valného zhromaždenia Spoločnosti národov. Toto bolo presadenie fašistického-nacistického princípu v medzin. práve. Nielenže to bolo nulitné, ale aj neplatné od samého začiatku. Maďari sa v r. 1941-42 usilovali sedieť na dvoch stoličkách. USA a Británia mu však vyhlásili vojnu. Rokovania Horthyho o pripojení sa k záp. mocnostiam a prevrat Szálasiho v novembri 1944 a vyhlásil, že toto je odveká ríša maďarských území. V poslednej agónii režimu dochádza k extáze, v ktorej sa prejavila imperiálna podstate režimu.
Blaha: Vždy keď som čítal o horthiovskom režime, tak sa hovorilo o polofašistickom štáte... Ak sa na tom, môžeem zhodnúť, tak ho pomenujme tak, ako hovorí literatúra.
Zelenák: Treba si uvedomiť že v Maďarsku nebolo všeobecné volebné právo v tomto období.
Beňa: Tam bolo verejné hlasovanie
Blaha: Keď prišlo na lámanie chleba 27. marca 1941 keď Hitler napadol Juhosláviu ... a ťažkú dilemu P. Telekyho, že nepripojením sa k nemeckej akcii riskuje anšlus Maďarska, v opačnom prípade stratí priazeň západných spojencov. Nakoniec sa v apríli 1941 zastrelil - samozrejme to nie sú predstavy ako o fašistoch. Demagógiu šírili aj historici a nemožno ten štát nazvať inak, ako som ho ja nazval z literatúry. Polofašistický štát.
Čaplovič: Pokojne, pokojne to berme. Prirodzeme že Maďarsko bolo do poslednej chvíle verné nacistickemu Nemecku. Ani sa tam žiadne povstanie nezorganizovalo, práve naopak, Sálašiho prevrat a ešte väčší teror. Prirodzene preto, lebo to Nemecko im dalo predtrianonské hranice a vedeli, že prehra bude znamenať návrat k trianonským hraniciam.
Predovšetkým treba pochopiť základný trend maďarskej zahraničnej politiky. Chcela revíziu, ale ako malý štát nemalo na to prostriedky. Robilo to za pomoci Nemecka. Nemecko a Taliansko však ani v r. 1938 neboli ochotní podporiť návrat Veľkého Uhorska. Bola to dilema, z jednej strany sa tvárila ako neutrálna a z druhej strany vždy išla viac k Nemecku a pokiaľ išlo o ČSR na etnickom princípe už viac nemohla získať. Len mocensky za pomoci Nemecka a Talianska. Maďarská delegácia nechcela ukončiť arbitrážne rokovania, vždy to viedla do závozu. Čakala, že ďalším rozpadom ČSR ešte niečo získa.
Blaha: Otázky divákov. Milan Stano sa nás pýta, źe súboj o južné Slovensko pokračuje v reálnej politike? On si myslí že nie, čo si myslia hostia?
Deák: V Maďarsku chýbajú zákony proti radikálom. Zo svojich skúseností si myslím, že chyba sa stala pri Antallovej vláde, keď sa vytvárali demokratické zákony tak, aby otázka iredenty, revízie nebola trestným činom. Každý bol rád že sme v Schöngene. Ale naraz máme problém so Schöngenom, pretože iredentisti majú voľné pole prechádzať do druhej krajiny a hlásať svoje tézy.
Kiss: V súvislosti s Antallovou vládou bolo viacero problémov. V súvislosti s iredentou bol problém v tom, že maďarská politika podcenila citlivosť slovenského národa. Je fakt, že sú veľmi silné duchovné väzby medzi Maďarskom a menšinami. maďarská politika z toho vyvodila závery, ktoré nebrali do úvahy reálnu situáciu. Na Slovensku sa citlivosť stupňuje do tej miery, že akýkoľvek pokus o prehlbovanie duchovných kontaktov s maďarským národom sa považuje za prejav iredenty. Toto Antal podcenil. Orbánova teória je tiež konfúzna a dôsledky dnes vidíme - dvaja ministerskí predsedovia idú rokovať ako v Kórei v 50-tych rokoch - na demarkačnej línii.
Blaha: Divák Michal sa pýta, čo si p. Čaplovič myslí o budúcnosti slov-maď. vzťahov a či plánuje posilnenie stráženia hraníc
Čaplovič: Stráženie hraníc už neprichádza do úvahy. Pílili sme závory a videl som, že ľudia z južného Slovenska žili v eufórii, že hranice padli. Hranice zostali! Vytvoril sa slobodný pohyb. Hranice štátotvorných národov ostali a tak fungujú v celej záp. Európe. Čo sa týka budúcnosti slov-maď. vzťahov som optimista. Štyri stretnutia s Péterom Kissom v tomto roku tlačili na to, aby začali rokovania. V júni min. roku sa prijal 14 bodový spoločný program O spoločnej minulosti a spoločnej budúcnosti. Vždycky treba pripomínať, že nielen Slováci, kt. boli pričlenení po Vied. arbitráži k Hort. Maďarsku, ale aj tam žijúci Maďari nedobre spomínali na toto obdobie, pretože boli druhoradí občania. Takto ich vnímali v Aňaorságu. V regionálnej tlači sa spomína, že v roku 1933 sa učili - prečítam to po slovensky: "Krásne Slovensko je moja vlasť, tu ma vychovali otec mať. Maďarská je moja národnosť a pokladom je moja cnosť. Pravý Maďar som len vtedy, keď som mojej vlasti verný. Môj svet je táto zem, nemám žiadny iný sen." Táto občianka, pochádza z Imelu, hovorí o tom, že toto je cesta a väčšina maďarskej národnosti odmieta excesy SMK. Robím všetko preto, aby sa situácia zmiernila a na druhej strane očakávam výrazné kroky... aby Maďarsko prijalo zákony na boj s extrémizmom, aby dodržiavala 4. článok parížskej mierovej zmluvy, ktorý hovorí o zákaze fašistických a polofašistických organizácií na území MR, návratu iredenty, revizionizmu a pod. Na to sa často zabúda. Na južnom Slovensku sa väčšina Slovákov, Maďarov i Rómov, ktorí sa väčšinou hlásia k Maďarom, lebo boli asimilovaní, chcú kľud. Horšie je to v pol. reprezentácii maď. národnosti.
Blaha: Divák p. František Hodonský konštatuje, že problém slov.-maď. vzťahov je daný od 1793, pokiaľ na západe Európy vznikal obćiansky princíp - parížska komúna, sloboda-rovnosť-bratstvo, v Uhorslu museli Maďari započať národno-oslobodzovací boj, z područia Rakúska a tým začali presadzovať národný princíp. To viedlo k pomaďarčovaniu nemaď. národov Uhorska a rozpadu monarchie. Riešenie je v tom, aby Maďari povýšili obč. princíp nad národný. Väčšina Maďarov to chce, len sa toho bojí...
Déak: Má pravdu, treba však niečo dodať. Národné obrodenie a vytváranie moderných národov v mnohonár. Uhorsku prebiehalo v kaźdom národe. Ale maď. národ presadzoval, źe pod jeho vedením a Kossuth si to tak aj predstavoval, že dostanú obč. práva ostatné národy a národnosti, ale ak sa vzdajú svojej identity. To bolo už neskoro. V 40-rokoch keď moderný národ vznikol, už sa to cítilo ako útlak národný. národy tento princíp neprijali, chceli pretvoriť Uhosrko na federalizáciu, potom sa to skomplikovalo revolúciou, ale revolúcia objektívne pomohla Slovákom, pretože ma´d. revolúcia bola porazená a ak by nebola, maďari by koncepciu o jednotnom štáte Maďarov boli by hneď presadili po revolúcii. A takto sa to oneskorilo o 20 rokov a Slováci vytvorili tie organizácie národné, ktoré pretrvali až do 1, sv. vojny. Ale tento princíp národy neprijali aj koncepciu jednotného maďarského národa, vždy boli v opozícii a keďže sa to nezlepšovalo, a žiadnou formou sa nedarilo presadzovať federalizáciu, jediná cesta žiaľ bola najhoršia, odchod z Uhorska.
Kiss: Nechcel by som zneužívať trpezlivosť, ale ten divák poukázal na veľmi dôležitú vec, treba ísť ešte do skoršieho obdobia, do obdobia uhosrkých jakobínov. Jakobíni vychádzali z princípov franc. revolúcie. Uvedomili si, že tu sa formujú nové národy a ten vývoj je nerovnomerný, väčší národ chce získať nadvládu nad menšími národmi, dospeli k záveru, že treba vytvárať kolektívne práva a na tom založiť federáciu. Zistili, ž ev sl-maď. pohraničí je zmiešané obyvateľstvo, pre ktoré navrhli vytvoriť okrem slov. a maď. federatívneho telesa provinciu s osobitným štatútom. Žiaľ vieme ako dopadli Jakobíni. Myšlienka sa vytratila z povedomia a potom prišlo kossuthovské obdobie, ke´d Kossuth neuznal svojbytnosť slovenského národa.
Bláha: Divák píše: politici Maďarska vyhlasujú, že názvy majú byť v maďarčine na základe historických faktov. Kedy začína história? ve´d tie názvy sa začali používať už v 18. storočí. Čas pred týmto storočím maď. politici za históriu nepovažujú? Ak nie, som ešte šťastnejší že som Slovák. To rodná zem moja...
Deák: Historické názvy vznikli, kde to etnikum žilo. Keďže administratíva v Uhosrku a kráľ. komora a úrady kvôli jednote dávali koncovky maďarské, nebola to asimilácia - v stredoveku takýto pojem nebol, ale z praktického dôvodu. Korene zostali vždy slovanské - ke´d išlo o etnické územie. Obce mali aj viaceré názvy. V čae tvrdej asimilácie a maďarizácia ako jej súčasť bolo aj premenovanie obcí. V r. 1898 bol prijatý zákon, kde sa názvy obcí zmenili a zmenili etnický charakter - napr. v Turci sa obec Slovany začali volať Túrócfolu. Už neboli tam Slovania. Na Spiši a východnom Slovensku, kde boli ruské názvy, všetko bolo nahradené. Ubľa dostala názov Ugar. Boli to umelé názvy, neboli to ani preklady. Slovensá Ľupča, aby tam nebola "slovenská" volala sa Zólyom Lupča, teda zvolenská. My sme sa samozrejme... Tieto názvy sa vrátili, a teraz ak si to SMK žiada, aby sa vrátilo na obdobie maďarizácie, aby my sme legitimizovali maďarizáciu, ináč sa to nedá pochopiť, tak to je absurdné. Samozrejme tieto názvy tak treba chápať - štátny názov nemožno ignorovať - tak je to v celom svete, nech sa tam, kde je tabuľový zákon používajú aj štátne názvy aj maďarské názvy. Ale aby maďarské názvy sa používali po celom Slovensku, to si neviem predstaviť.
Čaplovič: S týmto chcem úplne súhlasiť, pretože - ja to poznám zo stredoveku - tie obce sa nevolali ... potom neskôr mali maďarské názvy, mali latinské názvy, to by sme mohli ísť ďaleko do minulosti a nechcem povedať že Štúrovo sa volalo predtým Parkáň, ako sa to volalo v stredoveku, lebo by to bolo veľmi citlivé pre slovenskú obec, ako sa to uvádzalo. Pôvodný slovanský názov pre kohúta. Tam kde boli dvojjazyčné názvy, tam ich treba zachovať aj ten štátny jazyk, oficiálny, ale tam kde to skutočne bolo z obdobia tvrdej maďarizácie, to je z konca 19. stor., severné a stredné Slovensko tak tam musia akceptovať tie pôvodné slovenské názvy.
Kiss: Ja s tým naprosto súhlasím, ba bol by som trošičku militantnejší než p. podpredseda, lebo tá veľká vlna na konci 19. stor. pomaďarčovania miestnych názvov to bolo súčasťou odnárodňovacej politiky, vracať sa k týmto názvom v dedinách, kde nežil ani jeden Maďar - ten štát zanikol, tie názvy nemajú funkciu. Iná vec je, sú mestá, ktoré mali viac názvov. Ve´d sa tam vytvárali hodnoty spoločné pre všetky národy. V tomto smere by sa mala prejavovať istá ústretovosť. Bolo by treba byť trošičku veľkorysejším v používaní týchto názvov. Ak by sme sa striktne držali zákona o geografických názvoch, tak by maďarské vydavateĺstvo v Jókaiho románe Levočská biela pani, tak by mali vydať že A Levočai Fehér Asszony. To je predsa len absurdné a tu sa miešajú tieto dve roviny. Bolo by treba diskutovať, lebo verejnosť často nepozná pozadie. Treba soi uvedomiť, ž emiestne názvy sú organickou súčasťou identity ľudí podobne ako je meno človeka.
Zelenák: Ono tie premenovávania pokračovali aj po 18. roku. Slováci, ale Nemci v Maďarsku prešli vlnou silnej nacionalistickej propagandy, a boli z egzistenčných dôvodov nútení si meniť vlastné mená.
Blaha: Presne tak. Ja takého poznám
Zelenák: Aj ja som poznal
Blaha: Pán Jozef Skácel sa pýta: Na popravy, ktoré sa udiali po okupácii južných častí Slovenska Maďarskom. Prečo sa o tom mlčí? Ako to teda vlastne bolo?
Čaplovič: Mňa trápi samozrejme, že to južné územie, ktoré bolo okupované ako keby nebolo predmetom záujmu jednje i druhej strany. Podobne ako slovensko-moravské pomedzie, ktoré patrilo Nemcom... O tom sa veľmi málo píše. Maďarskí historici vravia - nech to robia slovenskí a naopak... Jediná práca, ktorú ja poznám okrem dr. Vietora, (Jurkovský?) a potom o sálašiovcoch a Ďarmatim, ktorého museli v r. 1956 vydať na proces do Košíc kvôli vraždám v jauári 1945, keď Ďarmati dostal medzičasom Rad červenej hviezdy, o čom písal o tom Bipler a Olexa, to je tá známa práca.
Deák: Vyšla o okupácii aj v Maďarsku dokumentárna práca... Aj ja som napísal celý zväzok. Totiž po týždni, keď prišli ľudia z južného Slovenska, slovenská autonómna vláda počula o hororoch, čo sa tam robí so Slovákmi a s Čechmi, tak vydala nariadenie, že so všetkými, ktorí sa vracajú a sú vyháňaní, majú byť spísané zápisnice. Tie zápisnice som mal v ruke a sú zachované. Preto máme v každej dedine detailne ako prišli ronďoš gardo, čo robili, ako týrali, kde hĺadali zbrane, vymýšľali si, no a v Gbelciach troch kolonistov odstrelili. O tom sú dve správy, naša aj maďarská. To bolo na bežiacom páse, že vyhnali v priebehu hodiny. keď sa podívate na tie obrázky, to sú vozy rebrináky, kde sú deti v perinách. Bolo to v zime. Čo by som zvlášť zdôraznil, to bolo proti ľudksým právam, protio demokratickému, proti rodine... Oni urobili jeden krok - okupovali krajinu, domáce obyvateľstvo sa proti nim nepostavilo, zaviedli vojenský režim, výnimočný stav, kde nikto nenašiel ochranu v ničom. Prišli policajti na základe kontaktou so Zjednotenou maďarskou stranou, ktorá už v októbri vypracovávala zoznamy, kto je čechoslovák, kto bol v Hlinkovej garde a či to bol maďarsky úradník lojálny voči ČSR, to boli zo dňa na deň. Väčšina ľudí ktorí tam išli, bola chudobných. Zo severného Slovenska. Slovákov tam bolo okolo 8.000. Oni si tam od pozemkového úradu kúpili pôdu, ktorú nemali vyplatenú, lebo nemali peniaze - mali splátkový kalendár. A nemali to splatené a prišli maďarské vojská a všetko im zobrali. To boli osobné tragédie.
Blaha: Ja by som na to nadviazal. Mne poslali zo Združenia priateľov obce Komjatice p. Ing. Viera Vrabcová materiály, ktoré hodnotia toto obdobie. Ak sú Slováci veľmi citliví na slovo autonómia, ktorí všetci politológovia berú ako normálny výraz, majú na to svoj dôvod. Pretože si ešte pamätajú, ktoré títo priatelia obce Komjatice vydali, a spomeniem iba jednu takú vec, ktorá nesúvisí so streĺbou, ale je to tvrdá vec. V zákl. škole sa začal učiť maďarský jazyk. Žiaci sa museli za dva dni naučiť maďarskú hymnu, Bože žehnaj Maďara, na náboženstve sa učili po maďarsky modlitbu verím v jedného boha, verím v jednu maďarskú vlasť, verím vo vskriesenie veľkého Maďarska. Toto sa museli títo mládenci naučiť za dva dni. Inak boli trestaní tým známym ňilašovským spôsobom.
Deák: Z čoho to vyplýva. maďarsko do roku 1938 nezmenilo svoju národnostnú politiku. Žiadnu koncepciu neprehodnotilo. Chcelo znova integráciu toho obyvateĺstva a pokračovať tam kde prestalo v r. 1918. Preto sa ani slovenčina nemohla vyučovať, neuznávala sa slovenská národnosť, len pod tlakom reciprocity atakďalej. Bolo to logické a z toho to vyplývalo. každý sa pokladal za maďara, ale za inorečového. Aj Slováci.
Blaha: Z toho vyplýva, že keď sa povie autonómia, tak, pamätníci si spomenú práve na tieto veci a týchto vecí sa obávajú. Moja otázka je, či je to obava legitímna, alebo či je to naozaj vyťahovanie duchov. P. Kiss ako to Vy vidíte?
Kiss: Je to citlivá otázka. EÚ považuje autonómiu za úpnú samozrejmosť, pokiaľ je založená na dohode štátov. Je to aj odkaz Parížskej mierovej konferencie, kde západné veľmoci nesúhlasili s vysídlením a likvidáciou maďarskej menšiny a odkázali obe vlády - maďarskú i československú na dohody. Pokial je to ale tak citlivá záleźitosť zo slov. strany, potom nemá význam to nastoľovať. To neznamená, že nebude priaznivejšie prostredie v budúcnosti. Povedomie sa formuje - aj Slovákov aj Maďarov, takže ja mám výhrady iba proti tomu, keď sa to diabolizuje.
Deák: Myšlienka autonómie a kolektívnych práv po skúsenosti z 2. sv. vojny veľmoci odmietli. A nie je náhoda, že od 70-tych rokov otázky národnostných práv sú v rámci ľudksých práv.
Čaplovič: Aj niektorí naši historici veľmi nešťastne používajú pojmy, lebo sa v angličtine veľmi ťažko prekladajú - národná a národnostná menšina. Maď. historická obec - a narávajú tomu aj niektorí slovenskí predklonení historici - hovoria o národnej menšine. To je veľmi nebezpečný pojem. Lebo to znamená revizionistické zámery. To mi nepoprieš a ja som to už vysvetľoval v Rade Európy, len ťažko to v angličtine jednoznačne zadefinovať, lebo na Západe to takto nevnímajú. Je to osobitný problém strednej Európy a treba ho veľmi citlivo vnímať. Mňa len mrzí, že ak maďarská zahraničná politika uznala Kosovo a teraz sa absolútne nezaujímajú o menšinu srbskú, to považuje za plytké aj z hľadiska medzinárodnej politiky, lebo vždy tvrdili - aj SMK tvrdila - že budú veľmi tvrdo hájiť Srbov v Kosove. Ja viem, že s týmto pojmom narába ústavný právnik Orosz aj historik Šutaj, ja musím tento pojem odmietnuť. Musíme hovoriť o národnostnej menšine, lebo tento termín je mostom k tomu, čo by mohlo op 10-15 rokov v strednej Európe vyvolávať veľké problémy.
Blaha: V ČSR, kde bol štátotvorný národ český a slovenský, ale všetky ostatné boli iných národov menšiny, takže je úplne logické, že išlo o národnostné menšiny. Nemci to často používali za 1. republiky "národná menšina". To je to nebezpečie... lebo to im patrí a aj právo na vlasť, na starú vlas, volanie po starej vlasti.
Beňa: Pokiaľ sa týka slova autonómia, používa sa v ústavnom práve a prekladá sa ako samospráva. Preto používa MKP pojem "samospráva". Tam sa rozlišuje, existuje kultúrna, administratívna a politická autonómia. Až tá politická je teritoriálna, v ktorej tá menšina má aj orgány a podľa ústavy stanovené právomoci orgánov. Pokiaľ sa týka samosprávy - maď. národnostná menšina - pretože to je zlomok národa, ktorý tu žije, a preto je to národnostná menšina - má určite ... kultúrnu autonómiu. A v rámci obcí má aj svoju administratívnu samosprávu.
Zelenák: V rámci 5. bodu Viedenskj arbitráže, venovanej menšinovým otázkam, vypracovala česko-slovenská strana návrh dohody, kde sa hovorí o národnej skupine a o kolektívnom práve. Týkalo by sa to obochmenšín - maďarskej na Slovensku a slovenskej v Maďarsku a maďarská strana tento projekt odmietla.
Deák: Nehovorili sme o jednej zásadnej veci, či viedenská arbitráž vytvorila etnickú hranicu, alebo nie. To je veľmi kľúčové. V maďarskej verejnosti vládne téza, že viedenská arbitráž priniesla etnickú hranicu. To treba zo zásady poprieť. Hranica sa určila podľa štatistiky 1910. Manipulačnej, nepresnej, celé mestá, celé oblasti boli zapísané... skúmalo sa kto ako vedel po maďarsky, v Čadci bolo 306 Maďarov. Aj slovenské obce pripadli k Maďarsku, nehovoriac už o nemeckých. A nemecko samo sa bránilo - na výchdonom Slovensku bol známy ten konflikt, teda v Medzeve, kde Tiso konzultoval a nemecká strana povedala, ž eto nech zostane na Slovensku. Hranica etnickej arbitráž enebola etnická, ale mocenská. Keď maďarsko videlo, že plebiscit neprejde na Slovensku, tak maďarský experti Cianovi radili niekoľko dní pred Vied. arbitrážou - aj Esterházy tam bol, a žiaadli, aby čo najvyššie posunul hranice do slovenského etnika. Experti v Komárne povedali že slovenská ruka túto hranicu nepodpíše. Ňou by sme priznávali správnosť maďarizácie. Žiaľ dnes sa v Maďarsku všeobecne priznáva, že vied. arbitráž určila etnickú hranicu...
Blaha: Ja by som iba pripomenul čo odznelo po 2. arbitráži v Sedmohradsku aj v súvislosti s vytvorením Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. V tom čase odznel takýto program "Karpatmi obkolesenú 1000-ročnú maďarskú zem pokladáme za maďarský životný priestor, a za našu prvoradú povinnosť považujeme, aby sme na tejto zemi pre každého Maďara zabezpečili domov, prácu a chlieb a maďarskú kultúru." Toto je úplne jasný iredentistický program strany, ktorá vznikla rovno po 2. viedenskej arbitráži v Sedmohradsku. Ja vám to nevyčítam p. dr. Kiss, aké boli historické fakty a vyhlásenia. Napr. tomu že nebudeme spomínať pravicové faš. strany - Šípy a Ňilašovcov, čo teda boli fašistické strany jednoznačne... Ale aj politici vystupujúci proti Nemecku mali vlastné predstavy o bdúcnosti. To prvé memorandum Aladára Szegedy-Maszáka hovoril o adekvátnych hraniciach a že extrémny a integrálny nacionalizmus nemôže byť základom nového poriadku. Ale tvrdí tiež, že karpatská kotlina je jeden geografický a hospodársky celok. A čo sa týka slobv. maď. hranice, tú treba posunúť až k hrebeňom spiško-gemerského rudohoria. A pre rusínske obyvateľstvo až po Poprad treba vytvoriť autonómiu pod maďarskou kuratelou, aby sa oni národne prebudili. A to bol človek, ktorý sa hlásil k pokrokovej vrstve...
Čaplovič: Toto všetko má základ v dvoch falošných tónoch. Uhorsko bolo na konci 19. storočia väčšinovo nemaďarské. A druhé skreslenie, že Maďari prišli na neosídlené územie, že tu žiadne slovanské národy vrátane Slovákov neboli. A my samozrejme musíme povedať, že aj pred nami tu boli iné národy - Gemáni, Kelti, to treba priznať. A vytvára sa tu predstava o Karpatskej kotline ako "životného priestoru" - to mi opäť pripomína niektoré ideológie 20. storočia - Lebensraum. Preto ja bojujem proti pojmu Karpatská kotlina. Ja poznám iba pojem stredná Európa.
Deák: Díval som sa na jednu reláciu, kde politológ interpretoval Karpatskú kotlinu ako strategicko-záujmový maďarský priestor. Ako krajinu, ktorá bola násilne rozdelená.Bola hospodársky, kultúrne jednotná a bola násilne rozdelená Trianonom. Pokiaľ ide o 19. storočie, tak marcové zákony prijal posledný stavovský snem, aj národnostnú otázku riešil stavovský snem, t.j. maďarská aristokracia a nie zástupcovia národov a márodností, ktorí žili v krajine. Pokiaľ ide o štatistiku, v čase revolúcie bolo 39-40% maďarského etnika a v čase najväčšej maďarizácie v r. 1910 54%, ktoré v skutočnosti nemali, lebo vždy odpočítavali Chorvátsko, takže asi len 44.5%. Sociológ Jászi povedal, že tie národnosti, ktoré mali svoje elity sa nenechali asimilovať.
Kiss: V meritórnych prácach maďarských historikov sa Karpastká kotlina používa v tom zmysle, že je to priestor spolužitia stredoeurópskych štátov a národov. Bola tu snaha vehementne dokázať, že horthyovské maďarsko malo rýdzo fašistický charakter, pomaly náš rozhovor skončí a slovenskom štáte nepadla ani jedna veta. Nepoznám nikoho, možno okrem niekoľkých ľudí z Maďarskej gardy, ktorí by sa hlásili k odkazu ňilašovskej hrôzovlády. Ale zabúda sa na Tisa, ktorý po potlačení povstania vyznamenával esesákov. My hovoríme o úlohe horthyovského Maďarska, že bol posledný satelitom atď, čo je v poriadku a čo sú fakty, ale o úlohe a charaktere slovenského štátu tu nepadla ani jedna veta.
Blaha: Bolo by padlo, lebo máme tu takú otázku, ale vy ste na ňu už odpovedali, ale my sme mali inak vymedzený tento priestor. Budeme hovoriť v nejakej inej relácii o slovenskom štáte a fašizme na Slovensku, veď na Slovensku toto nie je problém, ktorý by bolo treba riešiť. Nikto nepovažuje Slovenský štát, medzivojnový Slovenský štát, vojnový Slovenský štát za demokratický, to každý odsúhlasí. Dnes sme hovorili o viedenskej arbitráži o príčinách a o niektorých myšlienkových prúdoch ktoré v tom čase v Maďarsku pôsobili. A že sa to prenáša do prejavov dnešných fanúšikov futbalu, do rôznych národných gárd, ktoré nereprezentujú maďarských občanov a nastávajú problémy. V sobotu bude rokovanie dvoch premiérov a možno sa tam bude riešiť otázka ako vystúpila polícia proti fanúšikom Ferencvárošu. Možno sa nebudú riešiť iné dôležité otázky, že je stále mnoho ľudí ktorí počúvajú na tieto odkazy - na štát Sv. Štefana, na revíziu, na Trianon.
Naša diváčka to vníma tak, že 1000-ročná rak.-uhorská monarchia sa rozpadla a dnes žijeme v inej dobe v spoločnej EÚ. Tak ako si môžu Maďari robiť ešte aj dnes nároky na územie Južného Slovenska. Táto otázka nie je náhodná. Ak ste pozerali televíziu p. doktor, nároky na južné územia vyjadrovali práve títo futbaloví fanúšici. Že Slováci neexistujú, atď. Našťastie premiér Gyurcsány to dal na správnu mieru tým, že znáva slovenskú kultúru a vedu a nemenosť hraníc. Rovnako aj vo vete Mátyása Eorsyho, ktorý povedal, že kto uvažuje o veľkom Maďarsku, tak je blázon. Skúsme zodpovedať otázku, ako sa nám darí odstraňovať myšlienku Sv. Štefana a problém,y kt. naznačil dr. Deák o južnej hranici.
Čaplovič: Čo sa týka výstrelkov extrémistických, aj exportu radikalizmu na Slovensko. Antallova vláda prijala zákony, ktoré boli v rozpore s parížskou mierovou zmluvou, a ja očakávam, že sa dostanú do súladu s mierovou zmluvou a potrú tieto skupiny podobne, ako bola rozpustená Slovenská pospolitosť, alebo riešení dvaja diváci v Ban. Bystrici, ke´d vytiahli protimaď. heslá. Na slovensku sa vyskytujú neslušné vyjadrenia, ale nie extrémne vyjadrenia.
Deák: Znepokojujúce je, že tam odznievajú nielen názory horúcich hláv mladých, ale tam odznieva ideológia z 19. storočia a oficiálne maď. kruhy to nepotierajú. Vydáva sa revizionistická literatúra z medzivojnového obdobia. Maď. vlada sa dištancuje až teraz.
Zelenák: Ja očakávam nielen verbálne sa dištancovať, ale robiť aj praktické kroky. Nemôže sa Maďarsko tváriť že nebude rešpektovať zákony a Chartu ľudských práv tak, ako nerešpektoval Trianon.
Kiss: Treba nájsť mechanizmus, aby sa duchovné väzby medzi Maďarskom a menšinou, príslušníkom ktorej som aj ja, ktoré sa budú prehlbovať práve v rámci EÚ - nato treba nájsť mechanizmus, ktorý zatiaľ nie je a veci sa vyostrujú.
Beňa: Odvolávanie sa na maďarskú ústavu, ktorá neumožňuje postihovať extrémizmus sú alibistické. To vyplýva z princípov právneho štátu. Ak je Maďarsko právny štát, nemôže tolerovať hnutia ktoré smerujú k potláčaniu práv, okrozujú štátnu hranicu, územnú celistvosť a práva iných národov. To ukáže že Maďarsko je ústavný právny a európsky štát.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}