Autor spomienok Alex Gonda, vlastným menom Alexander Goldstein sa narodil v Nitre 24. 10. 1921. Jeho memoáre sa viažu k núdznym rokom strávených v Nitre a Bratislave a k obdobiu medzi 24. novembrom 1944 a 23. aprílom 1945 ktoré strávil v koncentrákoch, kde sa mu s veľkou dávkou śťastia podarilo dožiť do konca vojny. Po návrate na Slovensko sa A. Gonda usadil v Bratislave a živil sa ako projektant elektroinštalácie. V r. 1967 emigroval so ženou, dcérou Danou a synom Ivanom do Izraela, kde zomrel v r. 2006.
Mladý Sanyi (ktorý sa v škole nenašiel v menoslove čítanom učiteľom - volal sa predsa Sanyi a nie nejaký Alexander) prežil pomerne hladové detstvo na rôznych adresách u rôznych príbuzných, čo vyplývalo jednak z odlúčenia od mamy opatrujúceho otca chorého na tuberkulózu, jednak veľkou núdzou, ktorou trpela rodina neschopná uživiť svojich 8 detí. Po smrti otca sa rodina postupne presťahovala do Bratislavy, kde žili pod neustálou hrozbou deložovania kvôli nezaplatenému nájomnému. Medzitým jeden zo súrodencov skončil medicínu a už-už mali nastať lepšie časy, keď priśiel rok 1938. Sanyi bol poslucháčom elektrotechnickej priemyslovky v Bratislave a po vylúčení zo školy kvôli neárijskému pôvodu sa mu darilo živiť príležitostnými prácami. V kritickom období - v čase deportácií slovenských Židov na jar r. 1942 bol narukovaný vo vojenskom robotníckom prápore, kde spolu so 600 druhmi budoval Šúrsky kanál na Záhorí. Spolu s kolegom sa podilal na budovaní elektromechanického modelu vodného diela. Pri rozpustení práporu a odvlečení mužstva do seredského tábora sa s pomocou veliteľa práporu podarilo dvojici zostať v 30-člennej skupine, ktorú si ako civilných zamestnancov ponechala vojenská správa. Úlohou ktorou boli poverení, bolo vytvorenie bronzového reliéfu Liptova - rodiska vtedajśieho ministra obrany Čatloša. "Plastická mapa Liptov" im poskytovala krytie až do septembra 1944. Následne náś hrdina s veľkou mierou šťastia skryl pred raziou v Nitre a s falośnými papiermi pracoval v obchode so zámočníckym tovarom v Bratislave. V novembri 1944 ho na základe udania na pracovisku zatklo Gestapo a odstransportovalo do Serede, kde bol zaradený do najbližšieho 1000-hlavového transportu do koncentráku. Keďže v tom čase boli už poľské vyhladzovacie tábory odstavené, transport smeroval do Nemecka do KZL Sachsenhausen. V šťastnej chvíli pri registrácii A. Gondu napadlo nahlásiť slovenskú národnosť a k svojmu pôvodu sa nepriznával ani spoluväzňom, čo mu v záverečnej fáze vojny zachránilo život. Oslobodenie ho zastihlo v koncentráku blízko švajčiarskych hraníc v skupine zdecimovanej a následne ponechanej osudu ukrajinskými príslušníkmi strážneho oddielu SS.
Osudy anachronickej "Plastickej mapy Liptova" po vojne opäť ožili, a dnes je bronzový odliatok osadený na stene býv. turistickej kancelárie v Liptovskom Mikuláśi, kde ju autor objavil v r. 1959.
|
|
|
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}