"Riskoval som, že keď ako Slovák opakovane vyjadrím ľútosť nad Trianonom a Benešovými dekrétmi a z druhej strany nič podobné nezaznie, riskujem úlohu užitočného idiota" vysvetľuje svoju neľahkú dilemu Štefan Hríb v editoriali bizarného vydania svojho týždenníka a pookračuje : "Milý László, to čo ste napísali, je taká ruka podaná Slovensku, aká sa ešte z Maďarska nevystrela... "
Kampani Štefana Hríba v oblasti slovensko-maďarských vzťahov sme sa venovali nedávno.
Pri všetkej úcte k autorovi musíme zopakovať, že kráča po veľmi vratkej ceste. Jednak váha Lászlóa Surjána je v Maďarsku niekde na úrovni Borisa Zalu na Slovensku (predstaviteľ bezvýznamnej koaličnej strany odsunutý do Bruselu), ale hlavný problém vidíme v morálnej neúnosnosti tejto transakcie, keď sa Hríb snaží zobchodovať ospravedlnenie za perzekúciu Maďarov (vrcholiacu pokusom o ich vyhnanie z krajiny v r. 1945-48) za "ospravedlnenie sa" za niečo, čo sa nikdy nestalo. Maďarizácia bola práve jednou z účelových lží, ktorými český a slovenský establishment ospravedlňoval svoju diskriminačnú a miestami zločinnú politiku voči vlastným obyvateľom maď. národnosti...
Musí pretiecť zrejme ešte veľa vody v Dunaji, aby najsvetlejśí slovenskí intelektuáli pochopili, že vyjadriť ľútosť nad Trianonom a Benešovými dekrétmi nie je dôležité kvôli Maďarom, ale kvôli samým sebe a podobné "ospravedlňovanie sa za protiplnenie" mravný étos ich kroku značne devalvuje...
Štefan Hríb nemusí ovládať históriu do prílišných podrobností aby mohol vedieť, že podobná "vystretá ruka" vôbec nie je prvá - po celý čas Kádárovho režimu bola oficiálnou doktrínou maďarskej zahraničnej politiky, ktorú v historických vedách reprezentoval napr. Lóránt Tilkovszky. Tradíciu "sebaosočovania výmenou za spoluprácu" možno v maďarsko-slovenských vzťahoch odsledovať aj pred Tilkovským (Jászi, Károlyi, pooktóbroví emigranti, po vojne napr. Oszkár Betlen) a rovnako aj po ňom...
|
|
|
Za čo sa vlastne ospravedlňuje maďarský politik, keď sa ospravedlňuje za "maďarizáciu"?
Perzekučný blud tzv. maďarizácie je fenomén, ktorý ešte len čaká na svojho dejepisca. Bez toho, aby sme analyzovali podstatu tohoto účelového falza iba podotkneme, že česko-slovenská menšinová politika ani v jej najliberálnejšich obdobiach nedosiahla štandard uhorskej v časoch ktorú slovenský dejepisci nazývajú "vrchliacou maďarizáciou". Pretenzia žiadať ospravedlnenie za maďarizáciu v kontexte československej a slovenskej jazykovej a politickej praxe posledného storočia sa vymyká možnostiam bežného interpretačného rámca...
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}