Keby sa Tomášovi Masarykovi podarilo založiť novú cirkev ako pôvodne zamýšľal, úlohu evanjelií by zohrávali spomienky, ako sú tieto. Ako medveďa skolil, ako s maďarizáciou zápasil, ako si nohy v rieke Bystričke omočil... Keďze však založil štát, do ústrednej roly sa miesto spirituálnej osobnosti dostáva štátnik - prezident-osloboditeľ...
Klub priateľov TGM a MRŠ v Martine vydal v r. 2004 knihu spomienok, v ktorej v prerozprávaní miestnych pamätníkov zozbierali príbehy niekoľkých liet, ktoré rodina Masaryková strávila v Bystričke pri Martine.
Spoznáme členov rodiny Masarykovej, trochu v úzadí zostáva postava syna Herberta, na ktorého sa v masarykovskej legende často zabúda (vynechali ho aj z chronologického prehľadu života Masarykových detí v závere knihy). Pritom Herbertovi pravnuci sú jediní žijúci potomkovia T.G.M... V knihe je zachytený i príbeh Masarykovho domu, postaveného v Bystričke v r. 1932, po reštitúciách v r. 1990 vráteného rodine. Nestal sa však múzeom T.G.M. ani pútnym miestom, lebo bol Herbertovými vnučkami predaný pražskému podnikateľovi.
Uvádzame niekoľko ukážok z publikácie:
Ako sa prof. Masaryk prýkrát ocitol na Slovensku
Podľa legendy T. G. Masaryk prišiel do styku so slovenskou realitou v auguste roku 1887, keď v Turč. Sv. Martine navštívil výstavu výšiviek, usporiadanú ženským spolkom Živena a výstavu obrazov českého maliara Jaroslava Věšína. V Bystričke trávil leto prvýkrát v r. 1888, keď si prenajal dve izby v zemianskej kúrii Lehotských.
Ako sa stal prof. Masaryk poľovníkom
Prof. Masaryk mal veľmi rád dlhé prechádzky po dolinách a po horách, ako to už poľovníci robia, i začal chodievať so mnou. Doprevádzal ma najprv bez flinty, potom pomaly sám dostal chuť na poľovačku, kúpil si flintu a za krátky čas sa stal poľovníkom. Aby medzi nami nepovstaly obvyklé poľovnícke hádky o prioritu výstrelu, dohodli sme sa tak, že jeden deň mal prednosť výstrelu prof. Masaryk, druhý deň zas ja. Tento šport prof. Masaryka mal istú zvláštnu, povedal by som sociálnu príchuť, lebo počas celý dlhý rad rokov, keď letoval na Bystričke, nikdy nepoľoval na nič iné, ako na škodlivú zver. Zveriny bolo vtedy mnoho u nás, tak diviakov ako i medveďov, a tí plienili úrodu našich gazdov. Náš ľud tým trpieval veľmi citeľné škody, no maďarské úrady nepohly ani prstom, aby náš ľud oslobodily od tejto pliagy.
Takto sa stal teda profesor Masaryk poľovníkom.
Ako sa p. profesor o výuku maďarčiny zaujímal
Pán profesor Masaryk sa zaujímal aj o školu na Bystričke. Raz ma požiadal, aby som mu ukázal užívané učebnice. Náboženské učebnice neprezeral.
Bežove čítanky sa mu najviac páčily. Pozorne si poprezeral Zigmundíkovu12 Školu reči maďarskej. Po prezretí slovníčka s úsmevom poznamenal: „Maďari si prisvojili tretinu našich slov." Na druhý deň kúpil v Martine spomenutú knižku a Herbert, keď nemali vychádzku do hory, po dva mesiace každé ráno prichádzal s ňou cvičiť sa v maďarskom čítaní. Raz ma pán profesor požiadal, aby som mu preložil a zaspieval maďarské školské piesne. Na pieseň „Október hó elsején be kell..." (1. októbra má rukoväť...) a „Megy a gô zôs Kanizsára..." (Ide vlak do Kaniže) pokrútil hlavou a povedal: „Piesne takéhoto obsahu zle vychovávajú slovenské deti."
Dom Masarykovcov v Bystričke pri Martine
Ako sa dalo čeliť Maďarom účinnejšie, len keby slovenskí národovci neboli alkoholici...
V osemdesiatom siedmom šiel som do Martina s určitým plánom poznať Slovensko... a Martin... Vyhľadal som si Bystričku na letný pobyt pre celú rodinu. Chodievali sme ta asi 10 - 12 rokov. S redaktormi som sa priatelil, s Vajanským, Škultétym, s Pietrom, s Čajdom. Tykali sme si, rodiny sa navštevovali. Poznal som sa aj s inými a priateľsky sme sa schádzali... Roztržka nastala až pre hlasistov. Začali ma upodozrievať, že som proti slovenčine. Nebola to pravda... Mne išlo o metódu práce, o aktivitu, o prehĺbenie kultúrneho a mravného vedomia. I Vajanský kritiky nezniesol, začali spory a tie nás zo Slovenska vyhnali...
Jak jsem začal chodit (na Bystričku), prokoukl jsem ten národní nepoŕádek. Plno pekných fráz a hesel, ale žádný systém v práci. Pri vším tlaku maďarském bylo by se dalo Maďarúm čelit účinnéji - byl jsem o tom pfesvédčen. Oni také neměli systém a mohlo se využíval jejich vlastních zákonů. Ale pfirozené, na to nemohli stačit lidé, povětšiné alkoholici. Titul k pití dávali ti častí národní hosté. Prosím vás, už dopoledne se začalo pít víno. Už tam byl začátek zla.
Škultéty byl trochu jiný, ale s nimi táhnul. Hodný človek byl Andrej Halaša. Pilný,
pracovitý - ten na pití neměl čas. Už jsem vám, myslím, povídal, jak jednou Vajanský,
už když se se mnou rozešel, hrozil přes cestu Halašovi, ktorý se mnou pŕátelsky mluvil na ulici nékde u Tatra banky. Vajanského také lidsky měl jsem rád přes všechny jeho chyby i to popíjení. Byl to človek nadaný a nemohl svého nadaní využít...
Já bych byl chodil na Bystričku porád, i když jsem se s Vajanským rozešel, ale doved dělat scény na ulici. Nechtél jsem, aby se o tom mluvilo, také ne kvůli Mad'arům.
Ako Vajanský Masaryka v Národnom dome hore schodami palicou naháňal...
Nevidel som ho už ani v Martine (kde si z neho robili gaudium, že ho Vajanský
v Národnom dome hore schodami palicou naháňal), ani na Bystričke, kde si po poli
na koníku ešte ako junák cválal... Len mi zišlo na um, čo napísal v Ideáloch humanit-
ných a čo o ňom napísal Štefan Krčméry ešte pred pár rokmi v Pohľadoch. A nikdy
som nezabudol na to, ako sa za mladosti v biede živil slivkami...
Ako Anna Gašparíková v novembri 1929 duševnú krízu prežívala a Alice ju utešovala, že ju do Maďarov nič...
V novembri 1929 Anna Gašparíková prežívala duševnú krízu. Atmosféra na Hrade
bola ozaj priťažká. Na jej citlivú dušu ťažko doliehali rôzne vtedajšie politické aféry,
novinárska špina, ťahačky pri zostavovaní vlády a Anna váhala, či sa nemá zrieknuť
práce u prezidenta. Práve vtedy zasiahla svojím listom Alica. Vycítiac jej duševný stav,
napísala jej večer pred spaním, aby ju materinsky povzbudila a dala jej niekoľko rád
do života. List je nedatovaný.
Idem spať, Anička.
V čom je pravá pokora? -
1)Vedieť že si zdravá ani repa
2) Že si milo diovča z Turčianskej záhradky, že pre Teba je dosť spraviť presidentovi k radosti archív
3) Že Ťa do Maďarov nič
5) Že Turčianky nezdupkajú keď tráva šuchne...
Životné osudy Masarykových detí po po mníchovskom diktáte
Alica
1938 - december - rezignovala na funkciu predsedníčky ČSČK
15. 3. 1939 - otrasená príchodom nemeckých vojsk do Prahy a na Hrad
30. 3. 1939 - odišla legálne k sestre Olge do Ženevy
máj 1939 - u brata Jana v Londýne
13. 6. 1939 - prebrala čestný doktorát Univerzity v Pittsburgu, USA júl - august 1939 - navštevovala mítingy krajanov v USA, prednášala september - december 1939 - organizovala pomoc Červeného kríža našim utečencom december 1939 - prebrala Janov záväzok na 6-týždňové prednáškové turné po USA až do krajného vyčerpania
1940-1945 - žila v ústraní u priateľov a v sanatóriu v depresii, že sklamala otca i brata
14. 9. 1945 - spolu s bratom návrat do vlasti
1946-1948 - účasť na príprave nových vydaní spisov TGM v Prahe, ako členka výkon¬ného výboru Ústavu TGM v Prahe, letá trávila na Bystričke 10. 3. 1948 - tragická smrť Jana Masaryka 12. 12. 1948 - odchod do 2. exilu, najprv k sestre Olge do Ženevy
1949-1950 - v Londýne, usporiadanie pozostalosti po J. Masarykovi november 1950 - príchod do New Yorku
1950-1956 - spolupráca s rádiom Slobodná Európa, vyšla jej literárna práca o A. Dvoŕákovi Hudba v Spillville
1956-1957 - v Masaryktown - u Slovenky Aničky Ferienčíkovej
1957-1965 - na Floride u priateľky M. Vokálkovej, práca na spomienkovej knihe Détstvía mladí (Pittsburg 1960, česky). Úplne oslepla a mala mozgovú príhodu
1. 4. 1966 - prijali ju do Útulku pre starých v Chicagu 29. 11. 1966 - zomrela ako 88- ročná
14. 9. 1994 - urna s jej popolom uložená na cintoríne v Lánoch
Jan
november 1938 - podal rezignáciu ako vyslanec ČSR vo Veľkej Británii január - apríl 1939 - na prednáškovom turné v USA september 1939 - začal nepravidelné vysielanie z Londýna do vlasti júl 1940 - menovaný ministrom zahraničia dočasnej čs. vlády 1941-1944 - dosiahol uznanie čs. exilovej vlády Veľkou Britániou, ZSSR, USA a Francúzskym národným výborom
apríl - jún 1945 - účasť na zakladajúcej konferencii OSN v San Francisco 26. 6. 1945 - podpísal Chartu OSN za čs. vládu 14. 9. 1945 - s Alicou návrat do vlasti
1946-1947 - účasť na zasedaniach VZ OSN a na rokovaniach o Marshalovom pláne v Moskve
11.9. 1947 - nezdarený pokus o atentát na J. Masaryka v Prahe
január 1948 - udelený titul Dr. h. c. na Masarykovej univerzite v Brne
25. 2. 1948 - v novej vláde K. Gottwalda opäť menovaný ministrom zahraničia
10. 3. 1948 - smrť Jana Masaryka, neobjasnené okolnosti jeho tragického skonu
Olga
1940 - odišla so synmi do Veľkej Británie, kde Leo študoval medzinárodné právo a sociológiu, Herbert hudbu a hru na husliach
1942 - Leo, hoci švajčiarsky občan, dobrovoľne vstúpil do čs. jednotky RAF, Herbert sa venoval hudbe na konzervatóriu 29. 7. 1944 - Leo zahynul v aktívnej službe február 1945 - Herbert zomrel na embóliu pľúc
1945-1978 - Olga žila striedavo v Anglicku a v Ženeve, občas navštevovala sestru Alicu v USA, v 60. rokoch ovdovela
12. 9. 1978 - ako 87 ročná zomrela v opatrovateľskom domove v Anglicku.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}