Naše stránky sú často miestom stretávania rôznych názorov a komentárov, niekedy podnetných. V súvislosti s článkom ruskojazyčného autora z lotyšského servra, ktorý sme nedávno priblížili našim čitateľom, jeden z anonymných komentátorov (Jaro) odhalil vážnu neznalosť autora, ktorý v súvislosti s povojnovou perzekúciou Maďarov uviedol i prípad Esterházyho.
K. Gajvoronský písal: ...stojí za zmienku, že jediný poslanec Slovenského snemu, ktorý v r. 1942 hlasoval proti deportáciám Židov do nacistických koncentrákov bol ... predseda Maďarskej strany na Slovensku János Esterházy. "Hanbím sa za vládu krajiny, ktorej členovia sa považujú za zbožných katolíkov", — vyhlásil Esterházy. V r. 1944 Esterházy zachránil stovky Židov, Čechov, Slovákov a Poliakov. Gestapo po ňom vyhlásilo pátranie. To všetko nezabránilo Čechom zatknúť grófa zdržiavajúceho sa na Slovensku. Esterházy bol odsúdený na doživotie a zomrel vo väzení v r. 1957.
Anonymný Jaro má však na vec principiálne iný názor, ktorý navyše silno koreluje s listom piatich aktivistov z 19.12.2011, ktorý v mene židovských organizácií na Slovensku protestovali proti udeleniu vyznamenania Esterházymu za záchranu Židov počas 2. svetovej vojny.
Jaro sa pomerne rezolútne domáhal odpovedí na svoje otázky "celkom konkretne" a výmenou veĺkoryso ponúkol možnosť pýtať sa ho na čo len chceme. Azda sa neurazí, ak túto ponuku nevyužijeme...
Téza, ktorú K. Gajvoronský vo svojom článku načrtol, by sa dala zhrnúť takto: János Esterházy bol významný tým, že ako jediný poslanec slovenského snemu nehlasoval za deportáciu Židov a že pomáhal rasovo a inak prenasledovaným pri hľadaní bezpečného útočiska.
Jaro spísal otázky, ktoré - ako verí - uvedú veci na pravú mieru a demaskujú maďarského grófa ako predstaviteľa fašistického režimu spoluzodpovedného za holokaust na Slovensku. Nižšie uvádzame otázky a v miere skromných síl sa pokúsime o odpovede na ne.
Otázka 1. Hlasoval Esterhazy opakovane za zákony, ktorými boli Židia pozbaveni majetku a obcianskych prav?
Odpoveď: Žiaľ z otázky nie je jasné ktoré zákony má autor presne na mysli. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína ústavný zákon zmocňovací (č 210/1940 Sl. z.). Odhlasovali ho všetci poslanci Slovenského snemu včítane Esterházyho. Odpoveď teda znie: Áno Esterházy hlasoval minimálne v tomto a možno aj v ďalších prípadoch za zákony, ktoré zbavovali Židov majetku.
Keďže však československý režim po r. 1918 kontinuálne podnikal kroky a prijímal zákony, ktorými zbavoval určité skupiny obyvateľstva majetku a občianskych práv, táto otázka je zmätočná v kontexte deportácií židovského obyvateľstva do vyhladzovacích táborov v r. 1942 a irelevantná pri skúmaní Esterházyho zásluh o záchranu životov rasovo prenasledovaných.
Námietka anonyma: Porovnavanie 1.CSR s rezimom a podmienkami v ktorych prebiehal holokaust na Slovensku je celkom neprimerane.
Reakcia: Plne súhlasím a preto to ani nerobím. Naopak porovnávanie Šrobárom podnecovanej vlny pogromov v r. 1918-19, alebo pozemkovej reformy s arizáciami je nanajvýš primerané.[7] To že pojmy arizácie a holakaustu programovo zamieňate, alebo spájate, je Váš osobný deficit. Zbytok vašich námietok v tejto veci - keďže ide o voľné fantazírovanie na náhodné témy - ak dovolíte, vynecháme.
Otázka 2. Podporoval ich aktivne svojimi prejavmi?
Odpoveď: Keďže z otázky (a rovnako z "listu piatich") nie je jasné o aké prejavy má ísť, odpoveď nevieme.
Námietka Anonyma/ Reakcia: Neuvádzame kvôli rovnoznačnosti s pôvodnou nedostatočnou otázkou.
Otázka 3. Schvaloval a verejne podporoval nariadenia vlady, za ktore nemal moznost hlasovat?
Odpoveď: Keďže vláda konala v týchto prípadoch na základe zmocňovacieho zákobna (ak má autor na mysli pod "nariadeniami vlády" toto) a zmocňovací zákon odhlasovali poslanci snemu ako je uvedené v bode 1. , aj Esterházy je plne zodpovedný za všetky dôsledky, ktoré Carte Blanche poskytnutá vláde V. Tuku spôsobila. Keďže sa však zmocnenie netýkalo deportácií, ale majetku, otázka je v kontexte nami skúmanej veci - Esterházyho zásluh o záchranu životov rasovo prenasledovaných nie relevantná.
Námietka anonyma: Autor sa myli, ak sa domnieva, ze perzekucie Zidov, ktore tu prebehli aj na zaklade zakonov schvalenych Esterhazym je mozne nejakym sposobom akceptovat a neprijatelny je len samotny akt vystahovania. Autor opakovane ignoruje zavery vyskumu holokaustu v SR, ktore jednoznacne dokazuju, ze arizacia a deportacie nie su 2 nezavisle udalosti. Je potrebne sa spytat, na zaklade akeho modelu si sam Esterhazy predstavoval dalsiu existenciu niekolko desattisic ludi. Umiestnenie takehoto mnozstva ludi v pracovnych taboroch v SR je nerealistcke a skoncilo by tiez humanitarnou katastrofou.
Reakcia: Určite možno miesto jasného pomenovania vinníkov konštruovať rôzne domnelé kauzality a klásť sugestívne (ak má na ne niekto dostatočne silný žalúdok) otázky o tom, či nie je okradnutého vskutku lepšie rovno zabiť, aby sa zbytočne netrápil... Esterházymu asi nerobilo až taký problém vžiť sa do úlohy olúpených Židov, veď čsl. pozemková reforma neobišla ani galantskú vetvu Esterházyovcov a prihodili sa azda aj nejaké pogromy na bratislavskú redakciu ním vydávaných novín a kancelárie jeho strany. Keďže ČSR si od svojho vzniku programovo a v niekoľkých vlnách kupovala lojalitu väčšiny majetkom odňatým menšine, arizáciám sa nikto príliš nečudoval. Nikto predsa neskrýval, že slovenské hospodárstvo má prejsť do slovenských rúk a Slováci majú vo svojom štáte právo na väčší krajec chleba[6]. Neviete si spomenúť na nikoho, kto by proti arizáciam protestoval (a zjavne si nevedia spomenúť ani autori "listu piatich").
Otázka 4. Dialo sa tak aj v case najtvrdsich perzekucii?
Odpoveď: Ak má autor pod "najtvrdšími perzekúciami" na mysli životy desaťtisícov ľudí, ktorí boli zo Slovenska do vyhladzovacích táborov deportovaní, potom toto obdobie trvalo od marca do októbra 1942 a v tomto období sa hlasovalo i o ústavnom zákone č. 68/1942 (15. mája 1945) kde Esterházy sa ako jediný z poslancov postavil proti deportáciám Židov.
Námietka Anonyma: Ako bolo uz uvedene, dialo sa tak v case odrezania poslednych unikovych ciest (zabavenie pasov) a v case ked museli odovzdat supis svojho majetku. Zo strany Esterhazyho ide o neospravedlnite lny cin.
Reakcia: Obvyklé zástupné úvahy na odťažité témy. Teraz by sme podľa Anonyma mali napríklad zauvažovať o tom, o koľko je odrezanie posledných únikových ciest horšie ako odrezanie prvých a či je horśie odobratie rádia, alebo pasu...
Otázka 5. Boli deportacie systematickym dosledkom toho, ze boli Zidia pozbaveni majetku a nie nahodnym vycinom "radikalov"?
Odpoveď: Pozbavovanie majetku Židov, ale i iných skupín obyvateľstva začalo v ČSR už od r. 1918. Prvýkrát boli Židia systematicky vylúpení vo vlne pogromov a štátom organizovaných rabovačiek v r. 1919 [1], keď bola dôkladne ožobračená veľká časť židovského obyvateľstva. Ďalšou vlnou bolo štátom organizované scudzenie pozemkového vlastníctva (tzv. čsl. pozemková reforma), ktoré sa týkalo neslovanských majiteľov an bloc, teda nielen Židov. Cez vojnu potom priśli arizácie, po vojne scudzenie všetkého nehnuteľného majetku Nemcov a Maďarov, od r. 1945 znárodnenie vybraných odvetví priemyslu a bánk, po r. 1948 znárodnenie všetkých podnikov a odňatie pôdy roľníkom v rámci kolektivizácie. Ako vidíme, deportácie nenasledovali po scudzení majetku automaticky a okrem holokaustu sa udiali len v prípade Nemcov po vojne, kde bolo ale prvoradým cielom samotné vysídlenie odsúhlasené veľmocami v Postupimi.
Autor sa explicitne nepýta, ale práve sem patrí aj zodpovedanie otázky, akú úlohu hral antisemitizmus pri okrádaní a deportáciách Židov na Slovensku v r. 1942. Predovšetkým je potrebné povedať, že antisemitizmus je fenomén prílomný v Európe 2000 rokov - rovnako dlho ako katolícka cirkev sama. Vieroučný základ prenasledovania Židov poskytujú evanjeliá: A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!" (Mt-27-25). Antisemitizmus bol trvalou súčasťou európskej kultúry, ktorá vyrastala z kresťanských koreňov. Z toho ale vyplýva, že vysvetliť deportácie nejakým náhlym vzrastom antisemitizmu nemožno, ten tu bol (a je [2]) stále.
Námietka Anonyma: Pokusy porovnavat 1.CSR s obdobim budovania narodneho socializmu na Slovensku treba odmietnut en block. Je prekvapujuce, ako jednym dychom odsudzuje cesko-slovensku pozemkovu reformu ale obhajuje cloveka, ktory hlasoval za arizacie.
Reakcia: Naopak, porovnávať treba a žiaľ aj je čo. Veď ak sú tie režimy diametrálne odlišné, hravo to ich porovnaním dokážete. Iba že by až také odlišné neboli... Ja vôbec neobhajujem nikoho, kto HLASOVAL ZA arizácie. Len mi je divné, že ani Vy, ani autori "listu piatich" sa nepozastavujú nad tým, že NIKTO NEHLASOVAL PROTI. Až si vyriešite tento rébus, pochopíte, prečo bol Esterházy hrdina...
Otázka 6. Bola 15.5.1942 bola uz polovica Zidov deportovanych pred povstanim v koncentrakoch?
Odpoveď: Vláda na čele s V. Tukom začala deportácie už v marci 1942. Ústavný zákon z 15. mája tieto kroky spätne legalizoval. "Hlavné je, že Židia budú vysťahovaní a že sa to deje zákonitou cestou." uzatváral svoj úvodník denník Gardista v reportáži o zasadaní snemu[3]. Otázka má azda relativizovať význam hlasovania o ústavnom zákone, vraj o deportácie vtedy už nešlo, tie už boli beztak v plnom prúde (tento argument je aj v "liste piatich"). Je naozaj možné že 15. mája už o deportácie nešlo: išlo o ich zastavenie. A hlavne: iślo o prevzatie zodpovednosti za ne. A hoci "už o nič nešlo", jedine Esterházy sa postavil proti.
Námietka Anonyma: Tvrdenie, ze jedine Esterhazy za zakon nehlasoval je opakovanou a vedomou lzou. Aj s vami "recenzovanej" knihy "Nacizmus, holokaust a slovensky stat" naviac vyplyva, ze motivaciu pre hlasovanie "za" nemusela byt snaha Zidov deportovat ale naopak volba mensieho zla, t.j. miesto nelegalych deportacii mat zakon, ktory stanovuje jasne pravidla a umoznuje chranit aspon vybrane skupiny. Pripominam, ze autora ste ospievali ako experta na holokaust. Jeho nazor na samotneho Esterhazyho vsak kupodivu ignorujete.
Reakcia: Ak dovolíte, budem viac dôverovať spravodajstvu dobovej tlače z dňa nasledujúceho po hlasovaní, než práci dnešných - nepochybne celkom slobodných vo svojich záveroch a ani najmenej existenčne nevydierateľných - trúženikov historickej obce. Už citovaný článok v denníku Gardista písal:
Redaktori, ktorí si všímali hlasujúcich, lebo veď celý záujem sa sústredil nato, presvedčili sa o tom, že okrem jedného hlasovali všetci poslanci. Kto nehlasoval, bol to jedine poslanec Esterházy. Táto skutočnosť a výsledok hlasovania je najlepšou odpoveďou na poplašné nepravdy. Čo sa týka Esterházyho, tu, prirodzene nemožno vidieť nijaké zásady. Poslanec Esterházy si nechal ruky v lone a nehlasoval z príčin, ktoré nemajú a nemôžu mať nič spoločného ani s domácou, ani so zahraničnou politikou.
Zdá sa že Esterházy bol v sále, nezodvihol ruku a bol jediný čo tak (ne)učinil. Schválne som si pozrel aj nasledujúce čísla onoho denníka, ale žiadny z poslancov snemu nepožiadal o tlačovú opravu, žeby sa chcel k Esterházymu pridať. Po vojne sa ich potom prihlásilo viac a hneď si svoje verzie aj miestoprísažne navzájom dosvedčili...
Otázka 7. Nesie poslanec zodpovednost za svoje verejne prejavy a hlasovanie?
Odpoveď: Áno. Zodpovednosť za deportácie Židov prevzali na seba poslanci slovenského snemu, ktorí ústavný zákon odhlasovali a ústavní činitelia, čo zákon následne parafovali: Tiso, Sokol, Tuka, Mach, Pružinský, Sivák, Medrický, Fritz, Čatloš.
Námietka anonyma: Podpis ineho poslanca nezbavuje Esterhazyho jeho vlastnej viny.
Reakcia:: Iba ak by bola jeho vina vo Vašich očiach práve v tom, že nebol ani medzi tými čo deportácie odhlasovali, ani medzi tými, čo ich za vládu a prezidenta parafovali...
Poznámky na záver:
Samotná diskusia pod článkom bola zaujímavá, keďže postupne odkrývala detaily a vnútornú logiku scenára, ktorý sa v spoločenskom diskurze využíva na zahmlievanie zodovednosti za deportácie Židov v r. 1942 a relativizáciu zásluh J. Esterházyho pri záchrane rasovo prenasledovaných.
Naratíva
Na konkrétnom hlasovaní Esterházyho 15. mája 1942 nezáleží. Záleží na predchádzajúcom hlasovaní o zmocňovacom ústavnom zákone zo sept. 1940 (č 210/1940 Sl. z.), alebo na hlasovaní pred-predošlom o samostatnosti SR z marca 1939 (č. 1/1939 Sl. z.), alebo záleží na iných bližšie nešpecifikovaných vyhláseniach "ktoré sú v archívoch", prípadne záleží na absencii protestov - lebo "vtedy a tam sa rozkrúcal mlyn, ktorý obete zomlel".
Toto je aj hlavná argumentačná niť aj "listu piatich". Táto metóda sa snaží vykoľajiť diskusiu tak, že miesto skúmania exaktných výsledkov konkrétneho hlasovania buduje subjektívne kauzálne väzby. Zodpovednými za deportácie odrazu nie sú tí, ktorí ich odhlasovali plus tí čo zákon následne podpísali ale (a možno hlavne) iní. Adresná vina sa odrazu distribuuje svojvoľne na hocikoho, napríklad práve na jediného poslanca, ktorý nehlasoval za.
Ak chce niekto skúmať, "kto mlyn roztáčal" nikdy neskončí, a zodpovednosť postupne rozdistribuuje na celé ľudstvo včítane obetí: ak boli deportácie dôsledkom zmocňovacieho zákona, potom ten bol len dôsledkom 14. marca 1939, ktorý bol len dôsledkom 6. októbra 1938 (v tomto bode sa medzi vinníkmi ocitne už aj pražská vláda a parlament). Aut. snem ale volili všetci občania na Slovensku, takže vinní sú už úplne všetci včítane bud. obetí. Asociovať môžeme aj ďalej do histórie - na pogromistické prejavy Šrobárove v r. 1919, na Hlinkov antisemitizmus, na protižidovské pogromy v stredoveku až po evanjelistu Matúša, ... skrátka donekonečna. Kto hľadá "tých, čo roztáčali mlyn", v skutočnosti žiadnych reálnych vinníkov pomenovať nechce.
Falošné kauzality, ktoré podsúvajú autori "listu piatich"
1. Atisemitizmus priviedol k deportáciám. Miesto dokazovania zodpovednosti za deportácie skúmajú, či bol Esterházy antisemitom
2. Ulúpenie majetku zmocňovacím zákonom automaticky priviedlo k deportáciám. Miesto dokazovania zodpovednosti za deportácie skúmajú, či Esterházy hlasoval za zákony o vyvlastňovaní majetku Židov
Ďalšie neadekvátne predstavy, ktoré podsúvajú autori "listu piatich"
1. Poslaci slovenského snemu boli odsúdení podobne ako Esterházy (trest smrt v r. 1949 zmenený na doživotie):Pravdepodobne ste nebol informovaný, ze pred Národný súd v roku 1946 a 1947 (komunizmus bol nastolený až v roku 1948) boli postavení všetci predstavitelia vojnového Slovenského štátu za spoluvytvárame antidemokratického a fašistického režimu. Pre porovnanie pozri [4]
Námietka anonyma: Na tom, ze bol Zatko ako clen ilegalnej SNR a spoluorganizato r SNP oslobodeny nie je vobec nic cudne.
Reakcia: Príkladov je nespočet. Spomína dcéra poslanca Miloša Vanča Ružena:
Po vojne mnohí, čo sa za vojny angažovali, zutekali, nuž ušlo sa tomu, kto ostal. Martin oslobodzovala rumunská armáda a ako otec stál pred domovou bránou v kožúšku a baranici a díval sa, čo sa robí, tak ho rovno stade zobrali obezeťáci, to znamenalo Reicinovo OBZ, a odlifrovali do Popradu (peši po Východnú, odtiaľ na rebriniaku), kde Reicin sídlil. V Poprade ho celý mesiac bez vyšetrovania držali v akejsi opustenej továrni. Neskôr ho deportovali do Prahy, kde oňho, ani o ostatných, s ktorými ho ta priviezli, nik nejavil záujem. Pobudol tam vyše mesiaca, nato sa ocitol v Bratislave. Tam na Ľudovom súde vystupoval ako obžalobca otcov spolužiak Dr. Igor Daxner. Keďže z Martina poslali o otcovi osvedčenie o občianskej bezúhonnosti, z väzby ho prepustili. [5]
2. Vykresľovanie Esterházyho ako "predstaviteľa fašistického režimu", chráneného imunitou. Pritom už v r. 1943 bol za výrok že "slovenský štát je švindeľ" obvinený z ohovárania Slovenska a zbavený parlamentného mandátu.
3. Kladenie rovnítka medzi akciami pomoci prenasledovaným a predávaním výnimiek samotnými zodpovednými za deportácie (hlasovali za ne, alebo ich podpisovali):
Eszterházy možno pomohol niekoľkým Židom pred deportáciou, ale takmer všetci
príslušníci vtedy vládnucich politických elít (vrátané prezidenta Tisa i tých najradikálnejších
antisemitov) mali pod ochranou nejakých "svojich" Židov. Títo ľudia nič neriskovali,
pretože mali imunitu a v porovnaní s mnohými radovými občanmi - záchrancami
neriskovali svoje životy a životy svojich rodín.
4. Hlavná a generálna falošná predstava, ktorú autori "listu piatich" podsúvajú je tá, že ich pretenzie sú podložené reálnymi alternatívnymi postavami, ktoré ich spĺňajú. Budia dojem, že poznajú iných príslušníkov slovenskej politickej elity, ktorí urobili viac pre rasovo prenasledovanýc h ako Esterházy, prípadne hlasovali za menej zlých zákonov ako on... Autori majú nepochybne plné právo posudzovať činy kohokoľvek podľa vlastných kritérií, len tu sa zdá že si zo slovenskej politckej triedy nevedia spomenúť na nikoho, kto by ich kritériám vyhovel...
[1] Yeashayahu Andrej Jelínek: Prevrat v rokoch 1918-1919 a Židia. In: Spoznal som svetlo... (SAV 2005)
[2] Pavol Mestan, Anti-semitism in Slovak politics 1989-1999, Bratislava : SNM : Muzeum zidovskej kultury, 2000.
[3] Gardista 17. mája 1942, v textovej podobe tu...
[4] "Dr. Ing. Peter Zaťko oslobodený" Hlas práce 12. septembra 1946
[5] Ružena Jamrichová, Z rodinnej kroniky (2002)
[6] "Arizácia - problém národného bytia". Článok G. Medrického v denníku Slovák z 2. 07. 1940 s. 4, o potrebe arizovaného majetku pre udržanie novorodiaceho sa štátu
[7] Podľa vyšśie citovanéhozdroja padli vlne pogromov po celej krajine za obeť desiatky ľudí a bol ulúpený majetok za miliardu korún. Pre porovnanie - celková výška majetku slovenských Židov bola úradmi v roku 1941 odhadnutá na 3,1 miliardy slovenských korún. Zdroj...
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}