Iľja Ehrenburg (1891-1967) bol sovietsky literát, ktorý akoby zázrakom prežil stalinské čistky a ako jediný člen sovietskeho Židovského antifašistického výboru nebol popravený ani v r. 1949. Cestujúc po zahraničí propagoval Sovietsky Zväz a bol žijúcim cestujúcim dôkazom, že v ZSSR neexistuje antisemitizmus. V Československu sa vyskytoval už pred vojnou, keď sa napr. zúčastnil trenčianskoteplického Kongresu slovenských spisovateľov, ale jeho návštevy pokračovali aj po vojne. V r. 2005 bol vytvorený dvojdielny dokumentárny film "Iľja Ehrenburg. Psí život". Na youtube sa nachádza 10-minútorvý zostrih, ktorého preklad ďalej uvádzame. Plný film si môžete pozrieť tu- 1. diel, 2. diel.
Ilja Ehrenburg (1891-1967) egy szovjet író, aki csodával határos módon túlélte a sztálini-tisztogatásokat és a szovjet Zsidó Antifasiszta Bizottság egyedüli tagjaként nem végezték ki 1949-ben sem. Gyakori külföldi utazásai során a Szovjetuniót népszerűsítette és élő utazó bizonyíték-ként hirdette, hogy a SzU-ban immár felszámolták az antiszemitizmust. 2005-ben forgatták róla a "Kutya egy élet" c. kétrészes dokumentumfilmet, amelynek 10-perces összevágott verziója megtalálható a You-tube-on. A teljes film itt tekinthető meg: - 1. rész, 2. rész.
{youtube}VNSLBDOoWbc{/youtube}
Historik Roj Medvedev: Potom, ako bol v januári 1953 uverejnený článok o "Prípade lekárov-vrahov", začala v krajine hystéria. Protižidovská hystéria. V meste Sverdlovsku boli prepustení zo všetkých nemocníc lekári-Židia. Všetci do jedného a to len preto, že boli Židia. Pritom liečili ľudí...
Boris Frezinský, biograf I. Ehrenburga: Bola to iracionálna šialená kampaň, ktorú viedli miestne úrady nie na základe nejakej direktívy z centra - direktívou boli samotné noviny Pravda... Ehrenburg pochopil, že v krajine sa chystajú krvavé udalosti. Okrem toho v tomto čase už vedel, že mu Stalin prisúdil Medzinárodnú stalinskú cenu za upevnenie mieru a priateľstva medzi národmi. Bola "medzinárodnou", dávali ju jedine cudzincom, Ehrenburg bol prvým občanom ZSSR, ktorý túto cenu dostal.
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): Pozvali ma na ÚV, spomenuli vyznamenanie cenou, "bolo by dobré, keby ste spomenuli lekárov-zločincov". Rozhneval som sa a povedal, že som si cenu neprosil a som pripravený sa jej zriecť hoci aj hneď, ale lekárov spomínať nebudem...
Historik Benedikt Sarnov: Cenu Ehrenburg dostáva 27. januára [1953] - na svoje narodeniny.
Moderátor kinožurnálu: 27. januára sa v Sverdlovskej sále zišli predstavitelia sovietskej verejnosti na slávnostné odovzdanie Medzinárodnej stalinovej ceny Za upevnenie mieru medzi národmi, vynikajúcemu sovietskemu spisovateľovi Iľjovi Ehrenburgu...
Historik Benedikt Sarnov: On samozrejme nemohol nechápať, že jeho život visí na vlásku. Že dnes dostáva cenu a zajtra... veď on rozumel, kam to celé speje...
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): V Sverdlovskej sále bolo ticho. Veľmi ticho. Ľjuba potom rozprávala, že keď som hovoril, jej spolusediaci stuhli.
Ehrenburg (záznam zo slávnosti): Akýkoľvek by bol národnostný pôvod toho, alebo iného sovietskeho človeka, on je predovšetkým vlastenec a skutočný internacionalista, protivník rasovej, alebo národnostnej diskriminácie, žiarivo stráži bratsvo a ochraňuje mier.
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): A na ďalši deň som si prečítal svoje vystúpenie v Pravde - upravené.
Historik Roj Medvedev: Ehrenburg v týchto rokoch prežíval strach. Bál sa, že ak táto kampaň bude totálna, a bude sa týkať všetkých Židov, to samozrejme ani on - Iľja Ehrenburg, ani tí Židia, ktorý s ním boli v blízkych vzťahoch, a mnohí z ktorých zastávali významné spoločenské funkcie, oni všetci sa stanú obeťami tejto represívnej kampane.
Spisovateľ Vsilij Aksenov: Myslím si, že by ho nakoniec boli popravili, v 1953-om roku, keď prebiehalo konečné riešenie židovskej otázky v Sovietskom Zväze, keby sa začali pogromy a potom aj deportácia vśetkých Židov do Birobidžanu, v tomto procese by samozrejme, mohol prísť o život....
Boris Frezinský, biograf I. Ehrenburga: 13. januára bola uverejnená správa o zatknutí "lekárov-vrahov". Krátko nato Lýdia Timaščuk získala Rad Lenina za úlohu, ktorú v tom hrala. Na konci januára bol na žiadosť Stalina zostavený list...
Historik Benedikt Sarnov: ... ktorý mali podpísať včetci významní sovietski Židia, od Botvinnika, Ojstracha, Maršaka až po Ehrenburga včítane...
Boris Frezinský, biograf I. Ehrenburga: List bol v podstate namierený proti zatknutým lekárom a žiadal pre nich najvyšší trest, a takisto žiadal trest smrti pre všetkých Židov, ktorí sú agentmi USA. Bolo to vyhodnotené ako signál k pogromom, po ktorých bude nasledovať masové vyháňanie Židov z veľkých miest - to čo sa nazýva deportáciou...
Historik Benedikt Sarnov: Dokumenty nemáme, máme ale memoárové svedectvá Chruščova, Bulganina, ... ale podstata je v tom, že ak to bola čo i len idea v Stalinovej hlave, aj tak to bolo viac ako dosť.... A taký list iné ciele mať nemohol. Všetci samozrejme podpísali, ale Ehrenburg nielen nepodpísal, ale rovno napísal list Stalinovi.
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): Drahý Josif Visarionovič. Rozhodol som sa vyrušiť Vás jedine preto, lebo problém, ktorý samosttane nemôžem vyriešiť, sa mi vidí mimoriadne dôležitým.
Boris Frezinský, biograf I. Ehrenburga: Tento list on písal ako vždy, sústrediac sa na myšlienke, ako treba sformulovať tie argumenty, ktoré môžu ovplyvniť Stalina. Nepísal nič o tom, ako nehumáne by bolo takto naložiť so židovským obyvateľstvom, atď. - boli by to len pusté slová, ktoré na Staline nemohli mať vplyv.
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): Môj názor je, že jediným radikálnym riešením židovskej otázky v našom socialistickom štáte, je cesta ich úpnej asimilácie. Splynutie ľudí židovského pôvodu s národmi, medzi ktorými oni žijú...
Historik Roj Medvedev: Hovoril, že "ku mne sa nepriateľsky správajú mnohí Židia - tak sionisti, ako i asimilanti, ktorí sa za Židov nechcú považovať." K nemu sa nedobre stavali aj mnohí spoločenskí činitelia, politici,... t.j. Ehrenburg bol nejednoznačnou figúrou a prejavy antipatie takisto často cítil voči sebe, ako aj sympatií.
Historik Benedikt Sarnov: Samozrejme pre všetkých, ktorí rozumeli, čo je podstatou tohoto štátu, bol Ehrenburg Stalinovým lokajom, cholopom... "agentom vplyvu" ak chceme použiť kultúrnejší výraz. To je očividné...
Ehrenburg (moderátor číta úryvky z Ehrenburgových memoárov): Publikácia memoranda podpísaného vedcami, skladateľmi, spisovateľmi židovského pôvodu, môže vyvolať odpornú antisovietsku kampaň, ktorú vedú sionisti, bundovci a iní nepriatelia našej vlasti...
Boris Frezinský, biograf I. Ehrenburga: ... A tiež to zničí mierové hnutie, ktorého bol Ehrenburg účastníkom... Tieto dva argumenty sa zdali Stalinovi rozumnými a on, ktorý sa nikdy neponáhľal, sa rozhodol počkať... Je veľmi ľahké napísať protestný list a dostať guľku do hlavy... a nijako si nepomôcť... Ale nájsť spôsob, ktorý tohoto ... v podstate absolútneho paranoika, diktátora a krvavého vraha ... - ak hovoriť vážne a veci nazývať pravými menami, tak nájsť spôsob, ako ho usmerniť, bolo takmer nemožné... a Ehrenburg taký spôsob našiel...
Spisovateľ Vsilij Aksenov: Raz ma pozvali ako hosťa do domu v Novom Ierusalime. Hneď, ako sme tam vošli, sme pochopili, že sme sa ocitli v zahraničí.
Júlia Madora, asistentka I. Ehrenburga: On veď neprestajne cestoval, bol to jeho životný štýl, na ktorý si zvykol odmlada. Vždy tak žil... Raz v zahraničí, raz v Rusku.
Spisovateľ Vsilij Aksenov: Bolo to skutočné obydle európskeho spisovateľa. Predovšetkým nás privítal veľkolepý obrovský pes. Potom sa objavila eho žena - Ľjubov Michajlovna - sestra režiséra Kozynceva. Všade boli poukaladané nádherné koberce, obrazy francúzskych impresionistov, a to bolo vidno, že sú to originály...
Júlia Madora, asistentka I. Ehrenburga: Celkovo, keď si teraz spomeniem, ako som ako mladé dievča sedela bez akejkoľvek strážnej služby a okolo mňa tie obrazy, ktorý každý mohol stáť milión dolárov, ... a eštek tomu tie krabice plné valút, ... bože môj, ako výborne sme si žili! ... a kľudným životom...
Spisovateľ Vsilij Aksenov: Na stole stáli fľaše skutočného francúzskeho vína. Prvýkrát v živote som vtedy u Ehrenburga pil skutočné Bordeaux... Vodkou neponúkali vôbec, pritom to bola naša bežná pijatika v tých časoch, vystupovali sme po vodke... Celý večer sme pili víno a hovorili o všetkom možnom... Bolo veselo, obrovské množstvo anekdôt, a vtedy sa jeden priateľ spýtal: "Iľja Grigorievič, a prečo Vás vlastne nezatkli?!" Tak sa spýtal... a mne sa to zdalo byť možno aj netaktné... Ehrenburg sa však vôbec neprekvapil, a povedal, "A viete, že tomu dodnes sám nerozumiem?!"...
Chronológia udalostí spojených s Iľjom Ehrenburgom na watson.sk:
{jumi [NZONLINE/chronologia.php][Ehrenburg][1930.01.01][1970.01.01]}
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}