„Nevídaná, neslýchaná lacnota!“ „Ozajstný turecký med iba za desať halierov!“ „Cukrík za korunu!“ „Ľudia, poďte sem, rozhadzujem svoj tovar!“Nie, nedajte sa pomýliť! To nie sú pokriky z terajšieho, tradičného šurianskeho jarmoku , ktorý sa konal počas uplynulého víkendu, ale požičané texty hlučných hlasov predavačov, cirkusantov, komediantov a krikľúňov spred niekoľkých desiatok rokov, keď jarmoky boli ešte miestom stretávania sa skutočných obchodníkov s jarmočníkmi a mali ľudový ráz. Odložme však nostalgiu bokom, žijeme predsa už v trhovom prostredí...
Ostatné tri dni v závere uplynulého týždňa žili Šurany a ich blízke okolie jarmokom. V meste kraľovala počas troch dní slávnostná, sviatočná atmosféra, ako to už tradične býva na vyhradených miestach. Navyše, okrem veľkého záujmu návštevníkov bolo prajné aj počasie.
-Počasie sme si objednali u Svätého Petra, hovorí prednostka mestského úradu, tohto mestečka na južnom Slovensku, v Šuranoch Ing. Eva Augustínová, a dodáva: -Vydali sme vyše 100 povolení na predaj a odhadujeme návštevnosť približne na úrovni predošlých rokov, a takpovediac z celého Slovenska.
Ponuka tovaru, vrátane jedál a občerstvenia, ako sme sa presvedčili na tvári miesta, bola skutočne pestrá a bohatá. Iba tie ceny, v ostatných rokoch už v eurách, nad ktorými by žasol aj Sokolovič Mém, ostrihomský bej, ktorý oživil jarmočné tradície. Na jarmoku nechýbalo ani zastúpenie remeselníckeho tovaru, pričom niekoľkí kožušníci, krajčíri, čižmárski majstri a pernikári sa snažili prezentovať sa svojimi výrobkami zvlášť, v priestoroch šurianskej Synagógy v rámci Dvora ľudových remesiel, kde sa pri tejto príležitosti konala už tradične výstava pestovateľských výrobkov miestnych záhradkárov - výstava ovocia, zeleniny i výrobkov z medu, spojená s výstavou domácich zvierat. Nechýbali ani sakrálne predmety a iné zaujímavé výrobky vhodné ako dar či suvenír pre najbližších. Ba čo viac, milé bolo stretnutie s remenárom, pri ktorom som krátko pookrial. Ponúkal mi ohlávku a chomút. Keďže som ženatý, poďakoval som! Žiaľ, čoraz viac sa z jarmokov vytrácajú ľudoví umelci v krojoch, ale i mnohé výrobky hrnčiarov, rezbárov, ktoré vytláča zahraničný tovar. Na to je jediné vysvetlenie...Ozajstným umelcom zrejme takéto podujatia nechýbajú, keďže o ich výrobky je permanentný záujem u stálych odberateľov. Budem úprimný, ťažko takýchto ľudí prilákať... Žiaľ, jarmoky, šuriansky nevynímajúc, majú aj svoje negatívne stránky. Vreckárov. Istej panej zmizla razom z nákupnej tašky takmer celá výplata, dvesto eur! - Takýchto prípadov je počas jarmoku viac,- povedal nám službukonajúci mestský policajt a dodal: - Avšak ľudia nie a nie sa poučiť, akosi rýchlo zabúdajú, sú nepozorní, menej ostražití. Je to na ich vlastnú škodu. Azda tí, ktorí si prišli najviac na svoje, boli deti. Od tých naj najmenších po tie neskôr narodené. Nechýbali kolotoče, autodráha, hracie automaty a ďalšie jarmočné atrakcie. Avšak ozajstný smiech, hvízdanie z cukrových píšťaliek, zvuky z papierových trúbok, výstrely z hracích pištoliek, spev, hlasité ponúkanie tovaru, jednoducho živý jarmočný hluk mi tu akosi chýbal. Vykompenzoval to však bohatý kultúrny program. Okrem hlavnej tribúny sa núkali aj krásne priestory v objektoch kaviarne OC ZORA, ktorej vlastníkom je úspešný šuriansky podnikateľ, Ing. Štefan Zadrabaj. Návštevníci tu mohli pookriať pri melódiách hudobných skupín zo Šurian, Nových Zámkov i Palárikova, v rytme country, rocku i popu. Ukončenie jarmoku symbolizovala, ako už tradične ľudová veselica. Možno konštatovať najmä prechádzajúc sa popri predajných stánkov, že komercia tak trochu prevýšila tradíciu. Preč však s nostalgiou, zahnať čierne myšlienky a všetko vnímať pozitívne. Veď podnetov na precítenie radosti, dobrej pohody, spolupatričnosti i spomienok bolo aj na tomto šurianskom jarmoku naozaj dosť.
Fotoreportáž zo šurianskeho jarmoku si pozrite na stránkach My/Naše Novosti
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}