Článok riaditeľky rimavskosobotského gymnázia Marty Bornayovej uverejnený vo februári r. 1981 v Pravde bol vonkajším prejavom kampane prebiehajúcej v rezorte školstva s cieľom uskutočnenia reformy smerom k postupnému vytlačeniu maďarčiny z vyučovacieho procesu na menšinových školách. V Rimavskej Sobote pod jednou strechou existovali paralelné slovenské a maďarské triedy gymnázia a jeho riaditeľka, sama neovládajúc menšinový jazyk, bola energickou zástankyňou vyučovania prírodovedných predmetov v slovenčine. Jej snaha bola nominálne odôvodňovaná obavami o uplatnenie maďarských absolventov na vysokých školách. Zmena by viedla i k racionalizácii pedagogického zboru a prepusteniu maďarských pedagógov.
Plán vznikol ešte v r. 1978, v nasledujúcom roku bol prerokovaný Radou vlády pre národnosti, ktorá ho odmietla. Oficiálne nikdy na verejnosť neprenikol a článok Bornayovej - v skutočnosti text jej vystúpenia na okresnej konferencii strany - bol prvou zmienkou v tlači o pripravovanej zmene.
Paralelne s týmito odnárodňovacími aktivitami vznikol a vyvýjal činnosť Výbor na obranu práv maďarskej menšiny v Československu (Csehszlovákiai Magyar Kisebbség Jogvédő Bizottsága - CSMKJB) pod vedením M. Duraya, ktorý svojimi memorandami informoval maďarských pedagógov o plánovaných zmenách a mobilizoval domácu i zahraničnú verejnosť na obranu menšinových škôl.
Situácia bola neprehľadná i v tom, že na pozadí prebiehal i skrytý zápas v aparáte KSS, kde sa proti plánom ministerstva školstva angažovali maďarské kádre. Predseda Csemadoku Gy. Lörincz vystúpil s protinávrhom - žiadal zavedenie povinného vyučovania maďarčiny na všetkých školách južného Slovenska, tajomník ÚV KSS informoval V. Plevzu v tom zmysle, že útok na maďarské školy povedie k naštartovaniu "nepredvídateľných procesov" v radoch maďarskej menšiny.
Novinový článok používala aj obhajoba na súdnom procese s M. Durayom v januári 1983.
Plány na zavedenie alternatívneho školstva začiatkom 1980-tych rokov napokon stoplo stranícke vedenie. Po nežnej revolúcii však opäť ožili, v r. 1995 úsilím ministerky školstva Slavkovskej, neskôr v r. 2011 ministra Mikolaja.
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}