Kráčam Pribinovou ulicou pri starom trhovisku. Cez čierny kovaný plot mi letmo preletí pohľad na budovu v rekonštrukcii. Ja si túto budovu pamätám ako miesto, kde sa schádzali pionieri s iskričkami a neskôr aj skauti. Patrím k tým mladším ročníkom, no história tejto budovy určite siaha oveľa ďalej. Ako sa píše v knihe od autorov Tomáša Langa a Sándora Strbu s názvom “Holokaust na južnom Slovensku – na pozadí histórie novozámockých židov” 12. októbra 1924 bol položený základný kameň novej základnej a meštianskej školy. V tej dobe mala škola ortodoxný charakter, jej hlavným cieľom bolo, aby žiaci, ktorí ukončia túto školu boli hlbokými veriacimi, statočnými ľuďmi a vernými občanmi.

O niekoľko mesiacov neskôr,  stojím v budove na prvom poschodí. Veľkorysosť chodbového priestoru ma prenáša v čase o niekoľko desiatok rokov späť. Z tohto balkóna kedysi rečnil tatko Masaryk, bol postavený dodatočne. Informáciu mi dáva Milan Presburger, pastor Apoštolskej cirkvy na Slovenku v Nových Zámkoch. Milan je zároveň zriaďovateľom Komunitného centra Kompas. Na moju otázku, prečo práve kompas mi Milan odpovedá niekoľkými vetami.

„Kompas je zariadenie určené na zisťovanie smeru. Ukazuje smer a my sa orientujeme s cieľom nájsť východiskový bod pre náš posun v pred. Každý z nás sa dostáva do situácií, kde sa snažíme zorientovať a nájsť smerovanie pre ďalší krok na našej životnej ceste. Komunitné centrum Kompas je tu pre každého. Radi vám pomôžeme a staneme sa jedným z článkov, ktorý vás bude sprevádzať a pomôže vám sa zorientovať na vašej ceste. Čo je ďaľší krok?“

Neskôr sa stávam aj ja jeho súčasťou. Od 1.januára 2015 začínam pracovať ako odborný pracovník komunitného centra. Spolu so mnou tu pracujú ďalší šiesti ľudia. Riadiaca odborná pracovníčka,  dvaja odborní pracovníci a traja pracovníci komunitného centra. Pracovné pozície vznikli vďaka spolupráci Apoštolskej cirkvy v Nových Zámkoch a zástupkyne sociálneho oddelenia MsÚ Nové Zámky pani Denisi Félixovej.  Finančne bol projekt podporený Implementačnou agentúrou pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia  (IA ZaSI). Komunitné centrum bolo finančne podporené do konca októbra 2015 s predpokladom predĺženia trvania projektu na ďalšie roky.

Komunitné centrum Kompas

Podľa všeobecnej definície sa za komunitné centrum považuje miesto, alebo zariadenie, ktoré poskytuje aktivity s cieľom vzdelávania, pestovania záujmových činností, občianskej svojpomoci, alebo riešenia určitých problémov. Komu by malo komunitné centrum slúžiť? KC bude otvorené pre každého, kto ho chce navštíviť. V roku 2015 sa však budeme prioritne zameriavať na matky s deťmi, deti počas plnenia povinnej školskej docházky vo veku od 10 do 13 rokov, na  mládež a mladých dospelých (16 – 25 rokov). Priestory KC ponúkajú vyžitie pre rôzne klubové a záujmové činnosti. Dva dni v týždni je otvorený kaviarenský priestor Kompas Caffé, ktorý ponúka príjemné prostredie pre diskusiu s mladými ľuďmi. Piatkové tematické večery s názvom Kompas Live, ponúkajú bezpečný priestor pre diskutérov a diskutérky pod vedením skúseného lektora.

Sociálna výdajňa Sova

V Nitre, v Žiline, v Ružomberku, v Bratislave ale aj v iných mestách na Slovensku fungujú sociálne výdajne cez Potravinovú banku Slovenska. Predpokladaný termín spustenia sociálnej výdajne v Nových Zámkoch v Komunitnom centre Kompas je začiatok marca 2015.  Sociálna výdajňa bude poskytovať bezplatnú pomoc pre sociálne núdznych a odkázaných obyvateľov mesta Nové Zámky. Účelom výdajne bude doplnkovou formou  pomôcť tým obyvateľom, ktorí sa nachádzajú v ťažkej sociálnej situácii. Sociálnej výdajni budeme neskôr  poskytovať aj základné hygienické potreby a ošatenie. Okrem sociálnej výdajne poskytnú ľuďom pracovníci KC, základné sociálne poradenstvo, budú nápomocný pri vybavovaní úradných záležitostí, osobných dokladov, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme fyzickej osoby.

Komunitné centrum Kompas je otvorené pre verejnosť od pondelka do piatka. Svoje dvere KC Kompas otvára  aj pre tých ktorý pomoc nepotrebujú, no radi by niečím pre ostatných ľudí prispeli. Vítame akúkoľvek dobrovoľnícku výpomoc a tešíme sa na stretnutie s Vami.

Kontakt:        Komunitné centrum Kontakt, Pribinova ul. 3, 940 01  Nové Zámky

vypracovali: Martin Slobodník, Milan Presburger

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

V septembri 2014 usporiadala knižnica A. Bernoláka rovnomennú výstavu z príležitosti 70. výročia začiatku deportácie židovského obyvateľstva z južného Slovenska do nacistických vyhladzovacích táborov. Pracovníčky regionálneho oddelenia knižnice sústredili informácie týkajúce sa témy z miestobpisných publikácií obcí a miest okresu, čím vytvorili unikátnu dokumentačnú bázu.

Územie dnešného novozámockého okresu bolo v  rokoch 1938-45 v dôsledku Viedenskej arbitráže vrátené kráľovskému Maďarsku (s výnimkou Rastislavíc - Degeša). Táto okolnosť bola významná z hľadiska záchrany židovského obyvateľstva pred deportáciami organizovanými slovenskými úradmi v r. 1942. Úteky a pašovanie rasovo prenasledovaných zo Slovenska na arbitrážne územie pokračovali i počas roku 1943.

Vstup nacistických vojsk v marci 1944 na územie patriace Maďarsku spečatilo osudy tu žijúcich Židov. Židia z vidieka boli deportovaní do vyhladzovacích táborov v júni 1944.

Ani po návrate tých, ktorí prežili koncentračné tábory (nie viac ako 10-15% odvlečených)  nenastal pokoj. Boli prípady, keď väzňov konc. táborov po návrate opätovne deportovali - tentokrát ako Maďarov na nútené práce do Čiech. Bývalý ľudáci a lumpeni, tentokrát už ako "partizáni" a predstavitelia novej štátnej moci,  naďalej provokovali protižidosvké výtržnosti - viď topoľčiansky pogrom 24.9.1945, alebo útok na novozámockú kaviareň Unger 4. 8. 1946. Pod vplyvom týchto a ďalšich excesov, ako aj vidiac neochotu úradov reštituovať ulúpený majetok, sa väčśina ucelevšieho židovského obyvateľstva rozhodla emigrovať do Palestíny a ďalších krajín...

Keď a utorskej dvojici Sándor Strba – Tamás Lang vyšla v roku 2004 kniha Dejiny novozámockého židovstva (Az érsekújvári zsidóság története) v jazyku maďarskom, znamenala po dokumentačnej i historickej stránke veľký prínos pre židovskú verejnosť. Vyvolala pozornosť a uznanie v kruhu historikov, znalcov regionálnej histórie a ostatných spoluobčanov. Zároveň ale autori zistili, že slovenská verejnosť má veľmi málo poznatkov o rokoch 19381945, kedy územie v dôsledku 1. Viedenskej arbit ráže pripadlo hortyovskému Maďarsku, kedy sa spoločná história na území Slovenska rozdeľuje. Samozrejme sa to dotýkalo aj židovskej otázky a diania počas týchto rokoch. Preto sa autori rozhodli rozšíriť túto knihu o uvedené poznatky. Kniha potom vyšla v roku 2006 v slovenskom preklade Drahoslavy Dobrovičovej. Kniha prináša podrobnú históriu Židov v Nových Zámkoch od začiatku ich príchodu na naše územie (prvá štvrtina 19. storočia) až po súčasnosť. Históriu zrodu Źidovskej náboženskej obce. Oboznamuje nás s osudmi významných osobností židovského spoločenstva. V roku 1940 žilo v našom meste 3000 Židov. Týchto občanov sa v plnej miere dotkli hrôzostrašné udalosti nasledujúcich rokov. Na našom území sa deportácie Židov uskutočnili od polovice mája do júla 1944. Bola to akcia organizovaná a koordinovaná skupinou Adolfa Eichmanna. Výkon moci potom vykonávalo maďarské kráľovské žandárstvo a polícia. Je potrebné vedieť, že nacistické vojská vstúpili do Maďarska 19. marca 1944. Lang, Tomáš – Strba, Sándor: HOLOKAUST NA JUŽNOM SLOVENSKU NA POZADÍ HISTÓRIE NOVOZÁMOCKÝCH ŽIDOV. S. 179181: V dôsledku 2. židovského zákona platného v Maďarsku, ktorého cieľom bolo vyvlastnenie židovského majetku a prijatých územných nariadení boli židovské rodiny v Nových Zámkoch internované do železničiarskej kolónii v domoch Za troma mostami, ktoré zostali po vypudených slovenských a českých obyvateľoch. Židia – úradníci prepustení z mestských úradov. Jeden z nich – Sándor Gráf, dovtedy mestský zverolekár v zúfalstve spáchal samovraždu. Zakázal sa im predaj na trhoviskách, nedostávali povolenie na prenájom. Povolenie na živnosť odňali približne 80 % židom, 31 židom odňali pôdu vo výmere 230 k. j. Nežiadúca bola účasť Židov na kultúrnych podujatiach. Zákon sa dotkol aj obmedzenia počtu židovských poslúcháčov vysokých škôl. Obchádzanie židovského zákona a nariadení bolo trestné. Bolestivé udalosti roka 1944 sa stali osudné i pre židovskú komunitu regiónu. S. 188: „ Nové Zámky (Érsekújvár) Geto: Nové Zámky. Umiestnenie: bolo vyznačených niekoľko ulíc, v kto rých Židia nesmú bývať. Zatiaľ majú voľný pohyb. 11. mája 1944 / Bolo nariadené presťahovať sa do vyznačených ulíc. Byty sa museli obsadiť do večera 12. mája. 21. mája / Rozmiestnenie vo vyznačených uliciach a domoch je uskutočnené, hoci kresťanské obyvateľstvo sa ešte neodsťahovalo. Židia majú povolené vychádzať do mesta od 10. dopoludnia do 7. večer. Na vyznačenom území [geta] je povolený pohyb do 9. večer. Okrem toho na základe osobitného povolenia môžu remeselníci vykonávať svoju prácu aj mimo vyznačeného územia [geta], taktiež učni a iní zamestnanci. Tí sa môžu pohybovať v meste aj pred a po stanovenom čase. Židovská rada realizuje nariadenia úradov a proti jej fungovaniu nie sú námietky. Vnútri vyznačeného územia [geta] s povolením úradov funguje nemocnica, pôrodnica, jasle, všetko s najmodernejším vybavením, ktoré dali k dispozícii lekári. Vo výhľade je prepustenie jedného dvojposchodového moderného domu pre účely staro binca. Bola zorganizovaná židovská polícia a hasičský zbor. 24. mája / Podľa novších informácií sa doterajšia situácia naďalej zlepšila. V jednotlivých izbách sú ubyto vané 3 – 4 osoby. 9. júna / Tu sú koncentrovaní len Novozámčania, [židovské] obyvateľstvo okresu bolo umiestnené v Šura noch. 15. júna / Židov umiestnených v gete spolu so židovskými obyvateľmi geta v Senci a v Galante odviezli cez Košice do Katovíc. Viacerí sa ozvali s označením [miesta] Waldsee.“ S. 196197: „V Nových Zámkoch boli miestni židia koncentrovaní  v gete, ktoré bolo vyznačené v jednom z najzanedba nejších miest mestskej zástavby. Židov privezených z oko lia Nových Zámkov, Galanty a Šale a okolitých obcí uzavreli v priestoroch Parnej tehelne Somu Grünfelda. Pobyt v ge te bol v trvaní asi troch týždňov. Likvidácia geta a presun novozámockých Židov do Grünfeldovej tehelne sa uskutočňovali 6. a 7. júna 1944. Po krátkom pobyte ich opäť odviezli, dvomi transportmi 12. a 15. júna 1944. Do pristavených vagónov naložili z Nových Zámkov a okolia celkom 4843 židov. Do transportov mohli vziať zo sebou šaty, ktoré mali na sebe, nanajvýš dve spodné bielizne na výmenu, jedlo aspoň na 14 dní, maximálne 50 kilogramov batožiny.“ S. 198: Tí, ktorí prežili, si na príchod do koncentračných tábo rov spomínajú: „Koncom júna sme dorazili do Auschwitzu. Začala selekcia, ale to sme vtedy netušili, že čo znamená vpravo a čo vľavo. Najprv nás zobrali na dezinfekciu. Ostrihali nás dohola a odstránili všetko ochlpenie. Potom sme išli do barakov, kde sme si ustlali na zemi. Pod hviezdnym nebom sme museli stáť Appel. Ak náhodou niekto chýbal, boli nás schopní nechať stáť celý deň. Postavili nás do päťstupov a vždy nás prepočítavali – či pršalo, či pražilo slnko.“ (K. K.) S. 572: Nariadenie č. 1. 240 M. E. z roku 1944. O rozlišovacom označení židov. § 1.(1) Počnúc nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia každá židovská osoba, ktorá dovŕšila šesť rokov svojho veku – bez ohľadu na pohlavie – pri pobyte mimo svojho obydlia je povinná nosiť na ľavej strane vrchného odevu dobre viditeľnú a prišitú kanárikovožltú šesťcípu hviezdu priemeru 10 x 10 cm vyhotovenú zo súkna, hodvábu alebo zamatu. (2) Rozlišovací znak uvedený v predchádzajúcom odseku musí byť pripevnený na odev jednoducho neodstrániteľným spôsobom – prišitím. 5. apríla 1944. Döme Sztójai, p.v.

Daniel Ullrich, 2005. Židovská hviezda [online]. [cit. 20050208]. Dostupný z http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Judenstern_JMW.jpg

Vágvölgyi, Szilárd, 1998. Cergátparti tűnődések : Andód keletkezése és fejlődése (Úvahy na brehu Cergátu : vznik a rozvoj Andoviec. ISBN 963 03 6110 8. S. 180: „Tiež medzi ďalšie obete vojny treba zaradiť členov rodiny Holländer odvlečených z Andoviec, na ktorých viac ako pravdepodobne čakala smrť v Osvienčime. V súvislosti so smrťou detí Holländerovcov sa rozchádzajú mienky, jednotlivci mali také informácie, že Mikulášovi sa podarilo prežiť hrôzu, iní tak vedeli, že asi aj Oľga sa zachránila. S určitosťou však o nich nevieme.“ (preklad M. F.)

Rácková, Paula: Bánov : 2001 – 1113 = 888. Bánovskí Židia . S. 4547: „Bánovskí pamätníci si občas pri spomienke na svoje detstvo a mladosť pripomínajú i bánovských Židov, ktorých bolo v roku 1940 asi dvadsaťštyri. Spomínajú si na mená: Mariša Malášová, Mindeláška, mäsiar Chain, Adolf Franko, Bené Franko, Edita Franková, Flajš, Fridrich Grunn, Múrinc Grunn, Smrko – Gros. Viacerí bývali v dnešnej Hviezdoslavovej a Štúrovej ulici. Na rohu týchto dvoch ulíc mali aj židovský kostol, kde prebiehali každú sobotu židovské náboženské obrady. Bené Franko sa cez vojnu schovával v Nových Zámkoch, ostatných odviezli do koncentračných táborov spolu so šurianskymi Židmi. Vrátila sa len jeho sestra Edita Franková a Múrincov Béla. Edita sa vydala do Palárikova, ale neskôr odišli všetci do Palestíny.“ „Celé hospodárstvo okolo kaštieľa v obci prenajímal novozámocký Žid Bineštok, ktorému bol postavený dom oproti kaštieľu. Býval tu so svojou rodinou – manželkou a dvoma dcérami – Katy a Lilou. Pri evakuácii Židov aj Bineštokovu rodinu deportovali s ostatnými šurianskymi Židmi do koncentračného tábora.“

Demo, Ondrej, 2005. Branovo : história, život a tradície 13252005. ISBN 8096863169. S. 41, 46: „V lete počas júla r. 1944 odvliekli nacisti aj bra novských židov do koncentračných táborov v Nemec ku a v Poľsku. Zo židovských rodín sa po vojne v Branove ukázal iba na krátku chvíľu Tibor Holczer (1924), poďakoval Tiborovi Demovi (1924) za občiansky preukaz, ktorý mu vraj zachránil život. Potom odišiel do Izraela. Jeho sestra AlžbetaErža sa iba listom ozvala z Izraela. Židovské rodiny sa po vojne do Branova nevrátili.“

Reško, Alexander , 2009. Čechy : 590 rokov prvej písomnej zmienky : 14192009. ISBN 97880 80566579. S. 35: „Nastalo prenasledovanie židovských obyvateľov. Obchodník a krčmár Maximilián Weisz s manželkou Rózou, obchodník Gejza Weisz (Munisch bola jeho miestna prezývka) so sestrou a slepou matkou Rózou Munisch, ako aj gazda Izidor Buchinger s manželkou boli odvlečení do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. Bezdetní manželia Buchingerovci po roku 1940 adoptovali dvoch chlapcov, o ktorých osude po roku 1944 niet správ.“

Ondrišek, Jozef, 2000. Černík : 1156 2000. ISBN 8096836145. S. 67: „Za okupácie z obce do táborov boli odvlečené židovské rodiny – Rozenthalová, Veisová a Markusová. Okupačné roky 1938 1945 možno považovať za najčiernejšiu etapu v živote občanov Černíka v 20. storočí.“

Bartoš, Miroslav: Dolný Ohaj 12931993. S hviezdou Dávidovou na hrudi. S. 8182: „Aj v Dolnom Ohaji sa pričinením mocných vtedajšieho sveta sprítomnila scenéria ľudskej krutosti, keď v septembri 1943 násilne odviedli z dediny niekoľko židovských spolu občanov. Z podania očitej svedkyne p. Márie Vízyovej, rod. Patiovej: "Keď z dediny brali našich ohajských Židov, Bože, to bolo to najstrašnejšie, čo som v živote videla. Prišlo kopu všelijakých žandárov a Židia museli nastúpiť. Nesmeli si nič brať, len zopár kusov šatstva a poživeň, tak do plachty. Peši kráčali do Vrábeľ a odtiaľ ich posielali do koncen tračných táborov. Všetci plakali a pýtali sa: „Čo sme komu urobili?“ Naši ľudia, keď videli toľký hriech, tiež plakali. Židia museli nosiť na šatách pripnutú žltú Dávidovú hviezdu.“ Obsahuje zoznam židovských rodín odvle čených fašistami (30 osôb).

Oravetz, Ferenc: CSÚZ kúriák, kastélyok faluja és a Csúzy nemes család (DUBNÍK obec kúrií, kaštieľov a dubnickej zemian skej rodiny ). S. 160170: /Obsahuje Az egykori zsidó közösség : A zsidók betelepülése : A háború előtt Csúzon élt zsidók : A holokaust áldozatai : Túlélők (Niekdajšie židovské spoločenstvo : Usídlenie židov : V Dubníku žijúci Židia pred vojnou : Obete holokaustu : Prežili). Obsahuje prílohu Dokumenty a fotografie: Zsidó nevek – családi kötelékek *Túlélők (Židovské mená – rodinné väzby *Prežili) // A zsidó temető (Židovský cintorín), Az auschwitzi haláltábor, több czúzi zsidó temetője (Tábor smrti v Osvienčimi, cintorín viacerých dubnických Židov), Az átépített rabbiház (Prestavaný dom rabína), Látkép a zsidó temetőből (Panoráma zo židovského cintorína)/. S. 162: „Spolu 69 obetí. V roku 1944 žili dubnickí izraeliti v dedine v mieri. Túto skutočnosť potvrdzuje aj dcéra Jozefa Weisza – Klára Kováčová, prechodiaca päť táborov.“ S. 163: „Na základe údajov Klári Kováčovej v roku 1944 žilo v obci 106 židov (podľa cirkevnej správy v roku 1943 108, podľa pamätného stĺpu Holokaustu v roku 1944 99). Voľakedy kvitnúce spoločenstvo v Dubníku nám dnes už pripomína len /116 24 židovský cintorín, dom Neumannovcov a Marksteinovcov ako i viackrát prestavaný dom rabbiho.“ S. 163164: „Najviac Židov ale v strede mája a v prvý týždeň v júni nútili do geta, potom ich zobrali do Osvienčimu alebo Brezinky – Dubničanov z kláštornej pevnosti (Komárno) v júni 1944. Tu ich naložili do vagónov – 85 osôb prinútili do jedného vagónu a cez Košice po troch dňoch cestovania 15. júna dorazili do Osvienčimského tábora smrti.“ (preklad M. F.)

Angyel, Miklós, 1993. Udvard múltja és jelene : (egy királyi kúria története) (Minulosť a prí tomnosť Dvorov : (príbeh jednej kráľovskej kúrie). ISBN 8070891939. S. 64: „ 26. júla 1944 fašisti odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčimi a v Dachau  28 židovských rodín – približne 120 osôb. Z týchto sa vrátilo celkom 13 osôb, ale postupne sa aj oni odsťahovali z obce: Dvory dnes už nemajú židovského obyvateľa. Okrem Židou odvliekli približne 40 Cigáňov, z ktorých ale jedna časť utiekla zo zberných táborov a ostala nažive.“ (preklad M. F.)

Angyel, Miklós, 1994. Udvard neveze tességei (Pamätihodnosti Dvorov). ISBN 8070891939. S. 152, 164: „Čiastkový menoslov dvorských Židov odvlečených v roku 1944 do nemeckých koncentračných táborov.“ /63 mien/. (preklad M. F.)

Kovács, Ferenc, 1998. Szülőfalunk Köbölkút : a keltáktól a 3. évezredig (Naša rodná obec Gbelce : od Keltov po 3. tisícročie. ISBN 808062 0059. S. 74: „Aj v Gbelciach v septembri 1944 pozbierali židovské rodiny. Väčšina z nich boli obchodníci, s rôznymi predaj ňami. . .. V Gbelciach, neďaleko tehelne, vedľa kopca sv. Jána, bol aj jeden malý židovský cintorín. Židov zobrali do koncentračných táborov, okrem 17 ročného Alexandra Galamboša niekoľkí tam prišli o svoj život. Na žive zostal aj lekár dr. Imrich Obláth. On za hrôzy vojny zaplatil stratou jedného svojho oka a celej svojej rodiny. (preklad M. F.)

Liszka, József, 2014. Emberek, ünnepek, hétköznapok = Ľudia, sviatky, všedné dni. ISBN 9788080624835. S. 66 : „Popri priebežne zomierajúcich vojakov na fronte po vypuknutí vojny sa prvý bolestivý úder týkal miestnych Židov. Ako som už vyššie spomenul, z Gbeliec bolo v roku 1944 deportovaných 27 osôb (prakticky všetci Židia obce), ktorí s výnimkou 23 osôb všetci zahynuli v plynových komorách.“

Reško, Alexander, 2004. Jasová : 570. výročie prvej písomnej zmienky. ISBN 80 80563802. S. 48: „Roku 1944 Nyilaši členov tunajších židov ských rodín Weiszovcov, Kleinovcov, Neuhau sovcov, Kohnovcov a Kramerovcov odvliekli do koncentračných táborov, ktorí sa už odtiaľ nevrátili.“

Lászlóová, Henrieta – Dubovský, Jozef – Kovácsová, Eszter – Pocisk, Jozef: Jatov . S. 49 50: „Tragický osud neminul ani jatovských Židov – rodinu veľkostatkára Lászlóa, jeho správcu Buchnera a podnikateľa Slezingera. Maďarská vláda odsúhlasila likvidáciu občianskych práv a prípravu deportácie židovského obyvateľstva. nariadila nosiť "židovskú hviezdu", súpis židovského obyvateľstva, registráciu židovských motorových vozidiel, telefónnych staníc, zakázala zamestnávať Židov v štátnej a verejnej službe, zakázala Židom výkon advokácie, členstvo v divadelnej, filmovej, tlačovej komore, držbu zbraní atď. Na židovské nehnuteľnosti uvalila zátvor, prísne obmedzovala ich hospodársku činnosť, znížila ich potravinové prídely, skrátka vylúčila ich nielen z národného a spoločenského kolektívu, ale vlastne aj z ľudskej spoločnosti. V máji 1944 sa začala koncent rácia Židov v getách. Odtiaľ smerovali transporty Židov do koncentračných táborov. J. Lászlóovi s dcérou Evou sa podarilo ukryť, ale Zuzana a syn účtovníka Buchajtera boli chytení Nemcami. J. László sa vrátil na svoj veľkostatok do Dolného Jatova, ale časť predal Uhliarovi. Po parcelácii pozemkov László s dcérou odcestovali a emigrovali“.

	Mucha, Pál, 1993. KŐHÍDGYARMAT KÖZSÉG KRÓNIKÁJA (KRONIKA OBCE KAMENNÝ MOST). S. 15: Židovské rodiny odvlečené do getov: Pátriasz Mórné Grósz család Kohn Iboly Vilheim család Kohn Endréné Blankáné (preklad M. F.)
	Juhász, Gyula, 2008. Kőhídgyarmat Kamenný Most) . ISBN 8080566333. S. 128129: „ v dôsledku prenasledovania Židov, v obci žijúce židovské rodiny odvliekli. Na základe dostupných informácií sa podarilo nasledovné osoby identifikovať:“ (Obsahuje ich mená, osobné údaje a osud). (preklad M. F.)

Sztyahula László, 2008. Kéméndi fényképek tükrében (V zrkadle kameninských fotografií). ISBN 9788088729 204. S. 44: Kameninské židovské spoločenstvo Bolo ich okolo 30. Rotman, Weisz, Neuhauz, Knőfler, Exstein, Weismann, Davidovics (šachter), Rózemblum, Blumentál. Zvieratá zabíjal šachter, aby bolo kóšer. Na založenie ohňa v sobotu poprosili Margitu Ocsovszki (Vinceovú), ktorej za to platili 20 halierov. V decembri 1944 ich zobrali autom do Štúrova, odtiaľ vlakom. Boli to priemyselníci, obchodníci. Hanbili sa za hviezdu. Z Osvienčimu, po nemecky z Auschwitzu sa vrátil jeden. Zopár vzácností židovského spoločenstva bolo zakopaných u Királyovcov v chlieve pod válovom. S týmto sa vedel vtedy dostať Imrich Neuhauz ďalej do Palestíny. V Deň vzkriesenia, na Božie telo boli v kostole aj Židia. (preklad M. F.)

Resko, Sándor, 2006. Kamenín: (I. Ősi örökségünk) (Kamenín : I. Naše starodávne dedičstvo). ISBN 8080565732. „V roku 1944 Nyilaši odvliekli do koncentračných táborov aj tunajšie židovské rodiny ( Rottermann, Einstein, Neuhaus, Rossenblum), ktorí sa už odtiaľ nevrátili.“ (preklad M. F.)

/116

Resko, Alexander: Kolta : sídlo Kürthyovcov . S. 49: „Nastalo prenasledovanie židovských obyvateľov. Temer 120 obyvateľov židovského pôvodu bolo odvlečených do koncentračného tábora, odkiaľ sa vrátili iba štyria.“ S. 100102: Obsahuje stať Židovská náboženská obec  od počiatkov až po zánik (18. stor. – 1944). „V máji 1944 boli Židia z Kolty a okolitých dedín sústredení v miestnej synagóge. Roku 1944 boli do koncentračných táborov odvlečení všetci obyvatelia centračného tábora a bol aj odvle čený rabín A. Reichhardt.“ S. 105106: Obsahuje stať Židovská škola od založenia až po zánik (18. storočie – 1944). S. 236240: Obsahuje stať Židia  od 18.storočia až po zánik 1945. „Po roku 1920 sa počet členov židovskej náboženskej obce znižoval a tak roku 1941 tu žilo iba 75 židov, teda 3,4 % z celkového počtu obyvateľstva. Zaujímavé, že 4 židia sa nehlásili k nijakému vyznaniu, zrejme z obavy z budúcnosti a 0,2 % nebolo klasifikovaných za Židov. Roku 1941 boli mladí muži odvedení do pracovných jednotiek maďarskej armády a na nútené práce na východný front, kde mnohí zahynuli. V Kolte ostali najmä ženy, deti a starci. Židom síce bezprostredná strata života nehrozila, ale boli zbavení štátneho príslušenstva, bol im zhabaný majetok, nesmeli opustiť osídlenie, kde boli evidovaní a denne sa museli hlásiť na žandárskej stanici. Rodina Raabovcov svoje zlaté šperky a iné predmety zakopala do zeme v nádeji, že v budúcnosti by im mohli pomôcť. Nemci neboli  spokojní s politikou regenta Miklósa Horthyho, ktorý odmietal Židov, Cigánov a odporcov fašistického režimu deportovať do koncentračných táborov. Preto 19. marca 1944 Maďarsko obsadili nemeckí vojaci, s ktorých pomocou Nyilasi sa uchopili moci a aj v Kolte mali miestnu organizáciu. Židia sa stali objektom rozsiahlych represálií. Začiatkom mája 1944 začali maďarskí žandári z Kolty a okolitých dedín sústreďovať židovské obyvateľstvo v miestnej synagóge, kde boli internovaní v neľudských podmienkach. Začiatkom júna 1944 ich odvliekli do ústredného gety v Nových Zámkoch a 11. júna 1944 deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim (podľa sčítania 75 Židov, ale bolo ich rozhodne viac). Odvlečený bol aj rabín A. Reichhaardt s rodinou. Nyilasi spolu s Nemcami dosiahli, že židovská komunita v Kolte prakticky zanikla. Domov sa vrátili iba Estera Raábová, Emil Steiner, Estera a Pavol Schlüsserovci. Estera Raábová spomínaný zlatý poklad nakoniec našla a odniesla si ho. Čoskoro však všetci opustili obec a usadili sa v blízkych mestách.“ S. 336: Obsahuje Židovské rodiny odvlečené do koncentračného tábora (mená 105 osôb).

Podhorec, Silvester – Gálik, Ján: Komjatice : 1256 1991 S. 4651: „ Maďari žiadali zložiť sľub vernosti od Židov a dôstojníkov Československej armády, ktorí zostali na obsadenom území. Židia, ktorí žili v Komjaticiach, boli povolávaní do zvláštnych židovských pracovných útvarov. Pracovali na úprave ciest, vysádzali stromy. Židia v Komjaticiach mali krčmy a obchody. Ich prístup k ľuďom bol veľmi kultivovaný – vedeli si získať kupujú ceho, aby neodišiel bez nákupu. Žid Grün skupoval perie v Dolnej ulici, mal aj obchod s hlineným riadom. Tovar núkal i na voze, kde mal skúpené perie, handry, ba aj železo. Po dedine vykrikoval: „Perí, handry dáte na predaj! Za tanére, pekné misky!“ Po vojne sa Grün vrátil z koncentrač ného tábora a býva v Budapešti. Dezider Rosenzweig bol pekár, býval v Dolnej ulici. Jeho žena šila ženám podprsenky na mieru, „mídre“ na sťahovanie drieku a dievčatám šnurovačky. Nevrátila sa z koncentračného tábora; Rosenzweig obchodoval po vojne s koňmi, neskôr sa odsťahoval do Prahy. Ďalší Žid Menzel bol krčmár a mal aj obchod so zmiešaným tovarom na mieste dnešnej „Včelky“ na rohu Dolnej ulice. Dcéra sa vrátila z koncentračného tábora a usadila sa v Austrálii. Na námestí mal obchod Ernest Wild. Predával plátno, súkno, textil a zmiešaný tovar. Neskôr mal aj krčmu. Po žatve skupoval od gazdov obilie. Sýpku mal na námestí – na mieste dnešného obchodného domu Jednoty. Vyhol sa deportácii do koncentrač ného tábora – bol schovaný u Kelemenov až do oslobodenia. Žid Ickovitsch mal sódovkáreň, skupoval vykŕmenú hydinu, husacie a kačacie pečienky. Vo vozíku mal zapriahnutého jedného koňa. Obchodoval s kozami a baranmi. Ich mäso – /116 43 kóšer – mohli Židia jesť. Býval v Lörincziho dome. Na neho mali Komjatičania riekanku: „Egy, kettő, három – Benci, Cila, Áron, Lili; jedna, dve, tri štyri – Benci, Cila, Áron, Lili, to sú šecko Židi a on odišiel po vojne do Palestíny. Mäsiar Klein mal svoj obchod na námestí. Cez vojnu zahynul v koncentračnom tábore. Žena vojnu prežila, vydala sa za L. Horna a spolu odišli do Palestíny. Žid Lajči Horn predával rozličný tovar a metrový textil. Žena mu zahynula v koncentračnom tábore. Po vojne sa oženil s vdovou Kleinovou. Lipót Rosenthál mal mäsiarstvo v Hornej ulici. Z početnej rodiny sa vrátila z koncentračného tábora dcéra, ktorá sa odsťahovala do Austrálie. Z Komjatíc boli Židia braní do koncentračných táborov 12. mája 1942[1944]. Už predtým mali nariadené, aby nosili na ľavej strane šiat našitú žltú židovskú hviezdu, aby si pripravili balík na cestu s určitou váhou. Ostatný majetok museli opustiť. V sprievode šli pešo, matky si viedli deti za ruku. Starých a nevládnych Židov viezli na vozoch. Vojaci ich sledovali, v Šuranoch ich naložili do železničných vagónov a odviezli do Nových Zámkov. Na jeseň roku 1942[1944] Židov z Komjatíc odvliekli do koncentračných táborov. Židom zostali iba veci, ktoré mali v povolenom balíku. Deutscha priviezli zo Šurian do Komjatíc a musel ukázať, kde má zlato, peniaze a cennosti. Mal ich ukryté pod hradou medzi doskami povaly. Keď ho odviezli naspäť, všetok tovar z jeho obchodu bol rozpredaný a zisk bol odovzdaný na obecný úrad. O dva týždne po skončení II. svetovej vojny sa vrátili do Komjatíc Židia Wild, Rosenzweig, Menzel Berci, Alino Horn, Kleinova žena, Benő Horn, Deutschova dcéra Ružena a iní.“

Cifra, Štefan – Vrabcová, Viera, 2008. Komjatice : 12562006. ISBN 8096955020. S. 161162: Obsahuje Osud národnostných menšín pripravený fašistickým režimom : Komjatickí Židia.

Trungelová, Jarmila – Mandúch, Marián: Maňa : Veľká aj Malá : studnica histórie a kultúry. S. 75: „Občanov – Židov a Cigáňov – z obce najprv odsúvali do internačných táborov v Maďarsku (Igmánd, Győr, Komárom) a v prvej polovici roku 1944 ich sústredili v Nových Zámkoch, odkiaľ ich deportovali do koncentračných táborov a do plynových komôr. Z Veľkej Mane deportovali troch členov z rodiny Güttlerovej, sedem členov z rodiny Ehrentálovej a štyroch z rodiny Kohnovej. Deviati zahynuli v koncentračných táboroch, prežili iba piati.“ S. 102102105: Obsahuje Židia (Veľká Maňa) a Židia (Malá Maňa). „ Obyvatelia počas 2. svetovej vojny pomáhali prežiť židovskej komunite, ukrývali ich pred pogromami. Pomohli aj majiteľovi tehelne p. Petöovi, ktorý sa dal zamurovať vo svojej vile. O jeho prežitie sa starala pani Mária Kasiančuková, rod. Čajkovičová, dnes už 92 ročná. Jeho mladú manželku zamestnal ako slúžku, miestny mlynár Ján Beliczay. Koniec vojny bol pre ňu tragický, nakoľko pri oslobodzovaní sovietskou armádou ju pri osobnej potýčke napadol ruský vojak a usmrtil.“

Reško, Alexander: Michal nad Žitavou . S. 2930, 44: „A začalo sa prenasledovanie obyvateľov židovskej národnosti. Z obce bolo odvlečených 14 členov židovskej rodiny Adlerovcov (Emil A. cestou domov zomrel na TBC), rodiny Steinerovcov (4 členovia), Wienerovcov a Schultzovcov. Spočiatku boli internovaní v bývalej tehelni v Nových Zámkoch a potom nasledovala ich posledná cesta do koncentračného tábora, odkiaľ sa už skoro nik nevrátil. Iba Ladislav Michel vstúpil do zahraničných légií, a tak sa zachránil. Ladislav Michel sa síce domov vrátil a chcel znova hospodáriť na vlastnom majetku, ale videl márnosť svojho úsilia a zanedlho emigroval do Izraela. Z koncentračného tábora sa domov vrátila Lenka Steinerová (dcéra Maximiliána S.), ale onedlho emigrovala do Izraela. Lenkina sestra Juliana, manželka Júliusa Schultza sa usadila v Zlatých Moravciach. Neskôr sa domov vraj vrátil aj jej manžel Július Schultz. Za nezvestných boli vyhlásení 4 obyvatelia židovského pôvodu: Berta Wiener, František Wiener, Anna Michel a Zuzana Michel.“

Vyvíjalová, Mária, 1994. Mojzesovo 12731993. ISBN 8096726420. S. 100: „V Mojzesove počas vojny nežili občania židovského vierovyznania. Rodina Gürtlenová sa po smrti otca Gejzu vysťahovala z Mojzesova okolo r. 1936. Obec však neobišiel smutný chýr o tom, že matka Šarlota Gürtlerová a dcéry Lili a Ady boli odvlečené do koncentračného tábora. Mladšia Ady tam zahynula. Pani Lili, ktorá žije v Izraeli, viac ráz bola v Mojzesove oživiť si spomienky na detstvo, ktoré tu strávila.“

Dánielné Matus, Erzsébet: Őseim emlé kére : fejezetek Nána történetéből (Na pamiatku svojich predkov : kapitoly z histórie Nány. S. 50: „5. júna 1944 za začala deportácia Židov. V Štúrove bolo 356 občanov Izraelitov, ktorých sústredili na územie skoršieho poľského internačného tábora. Skoro na svitaní ich odviezli na železničnú stanicu. Z Ostrihomu a z územia okresu zozbieraných Židov, celkom 538, zobrali smerom na Komárno a odtiaľ do Osvienčimského tábora smrti. Mená štúrovských Židov zomrelých v táboroch uchováva, v parku nachádzajúcom sa v strede mesta postavený vojenský pamätník. V Náne bývali dve obchodnícke židovské rodiny (rodina Weisz a Meszlényi). Z nich, mená tých čo zomreli v koncentráku, sa dostali na pamätník Hrdinov.“ (preklad M. F.)

Kolektív, 2008. RADAVA v minulosti a dnes. ISBN 9788088729211. S. 66: „V marci 1944 obsadili Nemci Maďarsko. Stupňovali sa perzekúcie zo strany Nyilašovcov. V Maďarsku narástlo prenasledovanie Židov. Od tohto roku nám nie je známy ani osud občanov Radavy židovského pôvodu (rodiny Levinovcov a Weisovcov, spolu pravdepodobne osem ľudí), ktorí pravdepodobne prešli zberným táborom pri Šiekovom mlyne vo Vrábľoch.“

Kadlečíková, Melánia: Semerovo 12102000 : 790 rokov od prvej písomnej zmienky. S. 7475: „Deportovali židovské rodiny priamo aj z našej dediny. Moji tútori Smikalovci im chceli poskytnúť pomoc, prezradili nás a veci, čo si priniesli k nám schovať, sme museli na druhý deň odniesť na obecný úrad. Na výstrahu Máriu Smikalovú, ktorá všetkým varila, notár s lekárom dokopali a dobili, že jej poškodili pečeň. Keď sa vrátili Buchingerovci domov z koncentračného tábora, poskytli sme im útulok na tri mesiace, kým sa ich starší brat s manželkou nevrátil. Zatiaľ bývali a stravovali sa u nás. Hrozný pohľad bol hlavne na Emanuela, ako bol mučený v koncentračnom tábore. Kto to nevidel, neveril by tomu. Cez celú zimu sme ukrývali jedného židovského mladíka, ktorí sa zhodou okolností pripojil k 11člennej rodine deportovanej z Brašova v Rumunsku, aj tí bývali u nás celý front. Ten židovský mladík pracoval ako tovariš v kováčskej dielni. Na meno sme sa nepýtali, volali sme ho Jano. Veľmi sa bál, keď prišli do dediny Nemci, mal v hnoji urobený bunker a bol tam, kým Nemci neodišli pred ruskými vojakmi. Po oslobodení Nových Zámkov sa vydal na cestu domov so sľubom, že sa ozve, ako náhle príde domov, neozval sa. Rodina z Brašova dala o sebe vedieť, keď prišla domov.“ / Zo spomienok pani Márii Rosenbergovej/. Reško, Alexander – Szénássy, Árpád: SEMEROVO : Pamätnica. S. 2425: „V roku 1944 sa vlády uchopili Nyilašovci a do koncentračných táborov odvliekli všetky židovské rodiny (Buchinger, Sorgel). II. svetová vojna si z radov obyvateľstva vyžiadala krutú daň, 44 životov jej občanov. . ..v koncentračnom tábore umučení Dávid a Berta Buchingerovci.“
	Obrázok S. 122 /Pamätnica/ S. 6465 / Semerovo 12102000/: „Na stene zdravotného strediska sa nachádza pamätná tabuľa s nápisom „Na tomto mieste stál rodinný dom Buchingerovcov. Dávid a Berta Buchingerovci boli odvlečení v roku 1944 a umučení v koncentračnom tábore. Na ich pamiatku darovali dedičia tento pozemok obci Semerovo. Nech je ich pamiatka požehnaná. Semerovo jún 1995.“ Pamätná tabuľa bola slávnostne odhalená za účasti členov rodiny Buchingerovcov, rodákov zo Semerova, teraz žijúcich v Izraeli a v USA.“
	Pénzes, István: Kürt : monog ráfia (Strekov : monografia). S. 78: „(. ..) V máji 1944 odvliekli do koncentračného tábora 69 občanov židov ského vierovyznania. Z týchto sa v roku 1945 vrátilo 6 mužov a 4 ženy. (...) Židovské oltárne predmety zachránili Alexander Vitek, farár a Ján Kanička, zvonár a odovzdali navrátilcom. Odvtedy sa strekovskí Židia odsťahovali do miest. (...) Židovskú modlitebňu Nemci v roku 1945 celkom zbúrali, naplnili ňou cesty.“ (preklad M. F.)

	Laszkó, Gábor, 2008. Fénnyel írott történelem : XX. századi szőgyéni életképek (Svetlom písaná história : Svodínsky život XX. storočia na fotografiách). ISBN 9788096999384 0. S. 65: „V priebehu leta sa uskutočnila deportácia svodínskych židov. Domov sa vrátili koncom vojny, len v nepatrnom počte.“ (Asi 28 židov). (preklad M. F.)
	Zahorecová, Karin, 2013. Holokaust v Štúrove a jeho okolí : stredoškolská odborná činnosť. Študentka Karin Zahorecová vo svojej práci sa venuje téme Holokaustu v Štúrove a okolí. Na základe štúdia dokumentov a rozhovoru s prežijúcimi toto obdobie zostavila svoju prácu o histórii a živote Židov na Slovensku, o ich prenasledovaní, deportácii, živote v getách, táboroch a návrate domov, do spoločnosti. Obsahuje rozhovor s pani Martou Weiss Holováčo vou, poslednou žijúcou židovkou pochádzajúcou z Nány, ktorá prežila holokaust. /116 61 „Štúrovo (Párkány) Geto: Štúrovo / Levice (Párkány / Léva) 19. mája / Sem previezli aj obyvateľov Bátorových Kosíh (Bátorkeszi) a okolia. 5. júna / Židov previezli do Levíc a umiest nili v miestnosti jedného skladu v tamojšej tabakovej továrni. Lang, Tomáš – Strba, Sándor, 2006. Holokaust na južnom Slovensku : na pozadí histórie novozámockých židov. ISBN 80 7149898X. S. 191.
	Tomáš Radil vo svojej autobiografii prináša príbeh 13 ročného židovského chlapca, ktorý vyrastal v Štúrove, kde celé židovské spolo čenstvo zastihlo kruté obdobie roka 1944. Formou nariadení sa postupne zbavovali všetkých práv, majetku a osobnej slobody. Až ich sústretili do geta, z ktorého ich odviezli do zberného tábora v Leviciach a nakoniec odtransportovali do Osvienčimu. Tomáš Radil síce prežil, vrátil sa domov do rodného Śtúrova, ale už ako mladík, ktorý prežil hrôzu hrôz, ako mladík s nezabudnu teľnou trvalou skúsenosťou. Radil, Tomáš: Az auschwitzi FIÚK (Osvienčimskí chlapci). S. 195198: „21. apríla 1944 vydali nariadenie o zatvorení židovských obchodov, zatvorení a odovzdania tovaru, podnikov. .. 22. apríla 1944 nariadenie upravovalo zásobo vanie židov potravinami, rozhodlo o denných dávkach na osobu. .., Židia sa museli povinne nahlásiť do Spolku maďarských Židov. 25. apríla 1944 nariadili prepustenie Židov, vyko návajúcich duševnú prácu, ich počet bolo treba obmedziť. 28. apríla 1944 v znení nariadenia Židia museli odovzdať správnym orgánom svoje domy a byty, aby ich mohli prideliť nežidovským záujemcom. Židov presťahovali do domov označených hviezdou. .. ...Batoh spolu s potravinami nesmel vážiť viac ako 50 kilogramov. 29. apríla 1944 nariadili „povinné nahlásenie židovského majetku a jeho uzamknutie.“ 30. mája 1944 vydali nariadenie „ppredmetom bola ochrana maďarského duševného života pred dielami židovských autorov“. .. 2. mája 1944 bolo židom, mimo vyhradených dní a hodín, zakázané navštevovať kúpele. .. 6. mája 1944 uzrelo svetlo nariadenie o „zrušení živností vydaných židom a prepustení všetkých židov ských zamestnancov. Židovským žiakom zakázali nosiť školskú uniformu, čiapku a odznak. .. Do 15eho mája obmedzili návštevu reštaurač nýh a hotelových podnikov . .. 26. mája 1944 Židov vykázali z verejných zábav ných miest a v ten istý deň disponovali s ich uzamk nutými umeleckými predmetmi, inventárom a ucho vaním. 4. júna obmedzili nákupy Židov na dve hodiny. To bola posledná poznámky v čiernej knihe.“ (preklad M. F. – AZ Auschwitzi fiúk (Osvienčimskí chlapci)) V júni ich zobrali do zberného tábora v Leviciach, kde malo byť sústredených 2500 Židov (zo Štúrova odviezli okolo 769 Židov). Odtiaľ 15. júna 1944 do Osvienčimu odviezli presne 2678 Židov.
Zrubec, Ladislav –Nemček, Viliam: Šurany : 1138. S. 207208: „Strašné to bolo aj so šurianskymi a okolitými Židmi. Ich kalvária začala roku 1943. Vtedy sa po prvý raz začína dokazovať árijská príslušnosť, až do tretie ho pokolenia. Zbierky na maďarský štát sú už dotiera vé. Vieme, že išlo o drahé kovy – striebro a zlato. Židia to však mali spočiatku v Maďarsku omnoho lepšie, ako v Nemecku a na Slovensku. Preto mnohí Židia utekali sem. Pri ilegálnom prechode hraníc medzi Ivánkou pri Nitre a Brančom (čo spomína aj Rudolf Jašík vo svojej knihe Námestie svätej Alžbety) pomáhajú dvaja šurianski občania, Albert Grünwald a taxikár Ladislav Johaník. Žandári ich činnosť odhalili. Oboch zatkli a Grünwalda spolu s Emanuelom Fialom a Zoltánom Neubauerom odovzdali gestapu. Viac sa nevrátili. .. V júni 1944 prišlo do Šurian asi 400 nových žandárov. Ich úloha bola: úplná likvidácia Židov. Žandári obsadili všetky cesty, aby nik zo Židov nemohol uniknúť. V priestore od Komenského ulice, Malej ulice od kostola a jedna strana Masarykovej ulice, (terajšia ul. Červenej armády) vytvorilo sa povestné židovské geto. Sem privážali najprv Židov z okolia. Na vozoch si mohli postihnutí priviesť  najnutnejší nábytok, šaty a iné najpotrebnejšie veci. Geto bolo zakrátko preplnené. V jednej malej miestnosti sa muselo mnohokrát tlačiť 1520 ľudí. Na okolí bolo vidieť kopy nábytku, ktorý sa musel pre nedostatok miesta vyhadzovať. V auguste už prišli na rad šurianski Židia. Ako inde, aj tu sústreďovali žandári všetkých bez rozdielu. Výnimku obdržali iba stopercentní invalidi a zmiešané manželstvá alebo rodiny. Posledné rabovanie zlata, šperkov, a iných drahých kovov bolo doslovne drastické. Židovských občanov vyzliekali donaha, aby nemohli nič ukryť. V šatách prezerali aj švíky. Po tomto čine si mohol Žid urobiť 30 kilový batoh najnutnejších potrieb a takto všetkých odvliekli na železničnú stanicu a odtiaľ do plynových komôr. Zo stoviek šurianskych a okolitých Židov sa ich domov vrátilo po vojne iba niekoľko. Medzi takýmito jednotlivcami boli napr. dr. Neubauer, Schwartz, Stern a niektorí iní. Ľudstvo sa na takú pohromu a hambu nepamätá – takého činu bol schopný len fašizmus so svojimi odnožmi, ako boli geopolitika, nacizmus a rasizmus. Koniec tomuto všetkému urobilo až víťazstvo nad hitlerovským Nemeckom a jeho bývalými spojen cami.“
	Tamaškovič, Jozef: Šuranci v odboji v rokoch 1938 1945. Operácia Amsterdam. Rafael Reisz (8.8.1914, Budapešť – 20.11.1944, Kremnička). S. 4348, 204: „Rafael Reisz bol členom skupiny židovských dobrovoľníkov, ktorí sa zapojili do tajnej operácie Amsterdam. Mala zachraňovať spojeneckých letcov a utečencov Židov, ktorým sa podarilo utiecť zo zajateckých a koncentračných táborov na území Slovenska a Maďarska. Skupina Amsterdam odišla z centra SNP 25.10.1944 so skupinou asi 4O Židov – smer Pohronský Bukovec. V Bukovci bola asi deň a noc v miestnej škole. Počas 3 dní sa snažili vybudovať v lese nad Pohronským Bukovcom židovský tábor. 30. októbra 1944 bola skupina prepadnutá a rozbitá nemeckým protipartizánskym komandom, pričom 3 príslušníci Amsterdamu, Chaviva Reiková, Zvi ben Yaakov a Rafael Reisz spolu s ďalšími boli zajatí. ... boli s ďalšími Židmi popravení v Kremničke neďaleko Banskej Bystrice.“ Rodina Reiszovcov bývala od roku 1918 v Nových Zám koch, potom v Šuranoch. Rafael s bratom v roku 1939 emigrovali z politických dôvodov do Palestíny. Obsahuje: Krutý bol osud Židov aj v Šuranoch. Ako to bolo v Šuranoch? Židovské geto v Šuranoch. S. 193212 + prílohy: Zoznam bývalých židovských občanov Šurian a okolia, ktorí zahynuli v holokauste v rokoch 19441945. Zoznam mien a adries bývalých židovských občanov Šurian a okolia, žijúcich v zahraničí.
	Tamaškovič, Jozef: Spomíname a nezabúdame ZACHOR. .. S. 3490: Obsahuje: Nacizmus. HOLOKAUST : prenasledovanie a vyvražďovanie Židov. Hortyovské MAĎARSKO. Spomíname a nezabúdame : spomienky našich občanov na našich Židov, ktorí zahynuli počas holokaustu 1944 1945. Zoznamy židovských spoluobčanov zo ŚURIAN a okolia, ktorí zahynuli v HOLOKAUSTE 19441945. „ Holokaust nie je tragédiou iba Židov, Je to zlyhanie celého ľudstva. .. Spojenci nespravili dosť pre to, aby zastavili holokaust.“ Moše KACAV, izraelský prezident 27. januára 2005 v Osvienčime Zo spomienok Jána ŠTARKA (2.12.1924, Šurany), ktorí prežil koncentračný tábor v MAUTHAUSENE a GUNSKIRCHENE: „Neskôr som dostal zvolávací lístok (SAS) a do 24 hodín narukoval. Bol som zadelený do pracovného tábora, v ktorom som musel veľmi ťažko fyzicky pracovať a podkopávať i nevybuchnuté bomby pre ďalšie práce pyrotechnikov. Odstraňoval som aj následky bombových zásahov, z pivníc domov, zachraňoval som ľudské životy. To všetko o strave, ktorá si to pomenovanie vôbec nezaslúžila. Potom nasledoval transport do „Fertorakosu“ obce pri Nizederskom jazere na maďarskorakúskej hranici. Tam som už nepoznal ubytovanie, spal som pod holým nebom. K tomu tvrdá čakanová práca. . ..“
„Vyhlásenie k deportácii Židov na Slovensku“ Dnes, po rokoch slobodného života, cítime mravnú povinnosť verejne prejaviť našim židovským spoluobčanom účasť a ľútosť nad zločinmi, ktoré boli na nich páchané. Chceme sa im úprimne ospravedlniť za všetko, čím sa naši predchodcovia previnili proti židovským spoluobčanom v druhej svetovej vojne. Na sklonku prvého roka našej slobody v predvečer sviatku porozumenia a lásky sa teda zamýšľame aj nad našou minulosťou a sami pred sebou a pred tvárou sveta spytujeme svoje svedomie a podávame ruku všetkým národom a národnostiam, s ktorými sme žili a žijeme v spoločnom štáte. Toto naše vyhlásenie chce byť prísľubom, že nové demokratické Slovensko už nikdy nezíde z cesty, ktorú charakterizuje úcta k slobode, tolerancii, demokracii, zákonnosť a láska medzi ľuďmi bez ohľadu na ich národnosť, rasu, náboženstvo alebo presvedčenie.“ /Uvedené v dokumente OSPRAVEDLNENIA, ktorý vydala odvážna skupina spisovateľov, publicistov, umelcov, historikov, vedcov a cirkevných hodnostárov. Spomíname a nezabúdame. S. 8889./.
	Ürge, Śtefan a kol., 1995. Trávnica : publikácia k 920. výročiu prvej písomnej zmienky o dedine. ISBN 8096738313 . S. 71: „prvým Židom v obci bol Jozef Jokel, ktorý dostal od zemepána Balogha povolenie prisťahovať sa. Bolo to v roku 1836. Tento Jokel bol vraj považovaný za „domáceho Źida“. V roku 1937 žilo v Trávnici 25 občanov židovského vierovyznania a 60 Cigánov – Rómov.  Dňa 8. mája 1944 počas maďarskej okupácie boli z Trávnice násilne odvlečení všetci naši Židia. Po skončení vojny sa vrátil len V. Ringwald, ale čoskoro sa vysťahoval do Izraela.“

Buda, František: Tvrdošovce – Tardoskedd . S. 109110: Obsahuje históriu Židov od 17. storočia do roka 1946. „Po pripojení územia obce k hortyovskému Maďarsku dňa 10. novembra 1938 boli Židia prenasledovaní a obmedzovaní vo svojej hospodárskej činnosti veľakrát oveľa krutejšie ako v samotnom Maďarsku. Začiatkom nového roku im boli dňa 19. februára 1939 plošne zrušené živnostenské povolenia a ich podniky boli likvidované. V rokoch 194041 boli práceschopní muži z obce odvedení do jednotiek pracovnej služby, aby kopali zákopy, klčovali lesy, pracovali v kameňolomoch, prenášali zeminu a ťažké bremená, alebo odminovávali mínové polia. To všetko vykonávali často v neľudských podmienkach a o hlade spravidla na východnom fronte, kde väčšina z nich zahynula. Koncom roku 1941 tak ostalo v obci približne už iba 60 židovských obyvateľov, prevažne žien, detí a starcov. Títo sa so šachterom sústredili už iba na rastúce sociálne problémy a na pomoc svojim členom postihnutým protižidovskými vládnymi nariadeniami. Nakoniec v dňoch 10 a 11. mája 1944 maďarskí žandári odvliekli posledných 42 Židov do provizórneho geta v Šuranoch. Tu na pomerne malom priestore boli sústredení Židia zo Šurian a okolia. Po príchode do geta ich najprv obrali o všetky cennosti a potom ich každý deň vodili na rôzne výkopové a poľnohospodárske práce v okolí mesta. Židia tam v ťažkých podmienkach bez dostatku vody a potravín zotrvali asi tri až šesť týždňov. Medzitým sa ich majetky v obci kolektívne rozkradli a miestna a okresná štátna správa židovské nehnuteľnosti rýchlo rozdelila medzi nových vlastníkov. Zvyšok židovského majetku, ktorý obyvateľstvo hneď 11.-12. mája 1944 nerozkradlo, sa potom sústredil do priestorov synagógy a bol rozpredaný alebo rozdaný medzi obyvateľstvom. V priebehu mesiaca jún 1944 boli potom všetci Židia zo Šurian prevezení do obvodného tábora v Komárome a odtiaľ ich cez Budapešť a Košice deportovali koncom júna 1944 do koncentračného tábora AuschwitzBirkenau. Po roku 1944 bola ešte budova synagógy krátky čas využívaná na skladové účely a pritom chátrala. Nakoniec bol celý objekt okolo roku 1950 zbúraný a stavebný materiál bol rozobratý obyvateľstvom. Hrôzy protižidovských represálií v koncentračných táboroch a počas nasadenia v pracovnej službe prežilo iba 16 židovských spoluobčanov, ale po oslobodení sa vrátilo do Tvrdošoviec len niekoľko z nich. Aj tí zotrvali v obci len do roku 1946, keď ešte v nádeji čakali na návrat svojich blízkych. Po ich odchode úplne zanikla vyše dvestoročná história židovskej náboženskej komunity v Tvrdošovciach, počas ktorej tu žilo niečo vyše tisíc Židov.“
	Orša, Ján – Pavlatovská, Terézia: Veľké Lovce : v premenách času . S. 5253: Židia v obci – autori nám približujú rodiny tu žijúcich židovských obyvateľov, čím sa zaoberali a ich osudy, kedy boli odvlečení do koncentračných táborov. Bolo ich 31 osôb. Nikto z nich sa po skončení 2. svetovej vojny do obce nevrátil. „Najbohatším z nich bol veľkostatkár Kéval ... Počas druhej svetovej vojny boli z tejto rodiny piati členovia (Cecília, Edita, Eva, Janka, Tibor) udusení v plynových komorách a Šimon Kéval zastrelený. Do úmrtnej matriky boli zapísaný na základe uznesenia Okresného súdu vo Vrábľoch 5. marca 1949. Armín Weiss vlastnil poľnohospodársku pôdu, okrem toho mal krčmu a obchod so zmiešaným tovarom. .. Členovia z tejto rodiny taktiež zahynuli v koncentračnom tábore. Boli to Armín Weiss, Augustín, Rozália a Valéria. Markus Neuhaus vlastnil role a mäsiarstvo v priestoroch, kde je rodinný dom Jána Kuruca (Hazucha). .. I táto rodina bola v roku 1941[1944] spolu s troma ďalšími odvlečená najprv do Šurian a potom deportovaná do koncentračného tábora. Na základe uznesenia Okresného súdu Hlohovec zo dňa 24.5.1947 sa potvrdzuje, že v plynovej komore zahynuli: Ernest Neuhaus, Magdaléna, Artur, Viola a Edita.
	Szőke, József, 1993. Nagykér (Veľký Kýr). ISBN 8085509156. S. 86: „V lete 1944 deportovali židovských obyvateľov obce, z ktorých ani jeden sa nevrátil do dediny po vojne. Ich hrozná tragédia bola varovným znamením pre každého rozumne uvažujúceho človeka.“ (preklad M: F.) Na základe sčítania obyvateľov v roku 1938 v obci žilo 132 osôb židovského pôvodu. /www.upn.gov.sk/poctyzidovjuzneslovensko/zoznamobci. ../
	Priskin, Magdolna: Jedlik Ányos szülőfaluja Szímő története (Zemné  história rodnej obce Aniána Jedlika). S. 5259: „Krutosti II. svetovej vojny vyvrcholili v roku 1944, kedy nacistické Nemecko na čele s Hitlerom rozbehli jednu najhanebnejšiu vojenskú výpravu našej histórie, vyvražďovanie ľudí – holokaust. Židov nútili nosiť žltú hviezdu, týmto sa stali všetci opečiatkovanými. Z úradov prepustili židovských zamestnancov, zhabali im majetok. Židovským lekárom zakázali praktizovať lekárske povolanie. Nasledovalo hromadné deportovanie židov do pracovných a úmrtných táborov, kde na nich čakalo zahambovanie, pohanenie dôstojnosti človeka, nútené práce, mučenie, plynové komory. (preklad M. F.) Obsahuje mená židovských rodín žijúcich v roku 1944 v obci Zemné (23 + 32 detí). Obsahuje rozprávanie pani Ludas, rodenej Ilony Mónáth, pochádzajúcej zo Zemného, žijúcej v Nových Zámkoch, ktorá prežila holokaust, o týchto udalostiach.
	Dunajský, Ivan, 2006. Memento mori proximum! ISBN 8088997 291. Kniha obsahuje venovanie, ktoré autor Miloš Souček píšuci pod pseudonymom Ivan Dunajský venoval pamiatke svojej matky Marty, rodenej Löfflerovej a celej jej rodine umučenej v nacistických koncentračných táboroch v roku 1942. Prináša skutočný príbeh jednej mladej židovskej dievčiny odohrávajúci sa v bývalom Československu v lokalite Prahy a jej okolia. Autor Miloš Souček je rodákom z Prahy. V Nových Zámkoch žije od roku 1982. Pracoval ako chemik, pedagóg. Dnes sa venuje fotografovaniu, maľovaniu a písaniu. Dunajský, Ivan: Memento mori proximum! R e k v i e m. S. 117: „Stála som tam pred dverami kancelárie a čakala až ma zavolajú“, prerušila reč a stále vzlykala. „Jednali so mnou hrubo a vulgárne, ako s dobytkom. Najskôr ma nútili, aby som ich riadne pozdravila s dvihnutou pravicou – Heil Hitler! – a aby som sa im zahlásila vojenským štýlom. Potom mi začali hrubo po nemecky nadávať: „Ako si si to mohla vôbec dovoliť, ty česká židovská sviňa, nedodržať predpis a prekročiť nákupné hodiny pre Židov! Však mi ti ukážeme, čo je to rozkaz a ako je ho treba plniť! Však my si to s tebou vybavíme! „Potom mi odovzdali číslo transportu, ktorým mám byť odsunutá do koncentračného tábora, č. bg. 256. Bolo to hrozné, ako sa ku mne správali. To snáď ani nie sú ľudia!“ Irena, hlavná hrdinka príbehu, matka dvoch detí pochádzajúcich z miešaného manželstva skončila pravdepodobne v koncentračnom tábore Osvienčim.

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Beíratások vannak, kezembe került a Katedra januári száma, az első három írást /Fibi Sándor, Novák Mónika és Mihályi Molnár László/ elolvastam, plusz a sárosfai kisikoláról, ezeknek a cikkeknek hozzáférhetőknek kellene lenni a neten, véleményezni, összehasonlítani más régióban milyen a helyzet, van az iskolájuknak "beíratási programja" vagy csak sodródnak és morzsolódnak?!

Rég nem látogattam a Katedra.sk-t, mert akkor csak régebbi cikkek voltak elérhetők, de már nem is emlékszem, elég ahhoz, hogy abban a formában nem nyert meg. Most megnéztem, néhány cikket megtaláltam, de a teljes cikkek nincsenek a neten, pedig legalább a beíratási időszakban nem kellene korlátozni az olvasást, hogy lehessen megosztani.
Olvasom Mihályi Molnár László írását, hasonló helyzetben vagyunk, mint a kassai és vidéke magyarjai, csak én eddig nem olvastam hasonló beszámolót Zoboralja iskoláiról, ez pedig annyit jelent, hogy a hasonlótól rosszabb a helyzetünk.
A Felvidék.ma-n olvastam, hogy Papp Sanyi magyarságmentő fórumot szervez Losonc környékén, most már tudom, hogy szintén hasonló helyzetben vagyunk, csak azt nem értem, akkor miért akadékoskodik, sose tetszenek neki a tudósításaim, pedig csakis a Szülőföldem valós helyzetéről szólnak.
A szórványok megmaradása csakis az ott élő magyarság hozzáállásától függ, a közösséget eddig a vezetőréteg mellékvágányon hibernálta, csak a szavazásokra kellettek, ezen kell változtatni.
Febr. 16-án lesz 2 éve, hogy megvalósult Zoboralja iskolamentő fóruma, melynek semmi eredménye nem volt, azóta semmi, sajnos a fórumon egyedül nekem volt elképzelésem a megmentésünkre, de nem kell, mint az utóbbi 15 évben semmit nem fogadtak el tőlem.
Az elképzelésem megvalósítható. Elég lenne megnyerni a régióban élő magyarok 1/3-át, akikkel létrehoznánk a Zoboralji Magyarok Autonóm Közösségét és elindulhat a nemzetmentés. Az "autonóm" azt jelenti, hogy mindenről ez a közösség dönt, nem a pártok és vianovások, tehát nem a pártcivilek, nem a Rákóczi Szövetség, sem Magyarország kormánya, sem nemzetmentő nemzetegyesítő szervezetei, sem a szlovákai országos szervezetek. A ZMAK döntene arról, kitől mit kérünk, és kitől mit fogadunk el.
A ZMAKba tartozás tagdíjhoz lenne kötve, már ezzel életre keltenénk a hibernált magyarságot, már a tagdíjjal érdekeltté tennék őket az iskolamentésben, és ez lenne az első önállóan megszerzett pénzcsomag. Az anyagiakat a ZMAKnak kellene előteremteni, létre hozná a szerveit, úgy működne, mint egy önálló állam, lennének "minisztériumai", ezek dolgoznák ki a megmaradáshoz szükséges rendszert, a megmaradási stratégiát és a megvalósításhoz szükséges költségvetést. A pénzügyesek feladata lenne a pénzszerzés, a „Tájékoztatási minisztérium” feladata lenne a TV, rádió, újság, internet életre keltése, lenne oktatási, kulturális és egyéb minisztériumok, minden,  ami szükséges egy állam irányításához és működéséhez, mindez törvényes keretek között, amit a törvény nem tilt, az megvalósítható.
Zoboralja már olyan helyzetben van, hogy gyors életmentő beavatkozásra van szüksége, az elképzelésem megvalósításával „magyar életeket mentenénk”, a magyar szórványt!
Csodaiskolákra van szükségünk, uszodával, tornateremmel, felszereltségben a legjobbaknak kell lenni, az oktatás-nevelési kínálatban szintúgy, a magyar iskoláknak országosan a legjobbaknak kell lenni.
Mi az ami azonnali hatással lenne az életmentésben?
A többgyermekes családok!
Tehát növelni kell a többgyermekes családok számát, ezt differenciált támogatással tudnánk elérni, 1 gyereknél (x) euró, 2 gyereknél (x+1/3x), 3 és több gyereknél 2(x+1/3x). tehát ez lenne a leggyorsabb hatású injekció.
A magyar diákok oktatási-nevelési kiadásait a ZMAK vállalná óvodától az egyetemig /Délvidéken a magyar iskolákat végzett egyetemisták havonta 150 euró körüli ösztöndíjat kapnak/.
A differenciált támogatásból születéstől a középiskola elvégzéséig szép összeg kerekedne, mellyel a fiatal elindulhatna az életbe, vállalkozásba kezdhetne stb.
Ezek nagy összegek, de megoldható megszerzésük, csak akarni kell, Zoboralján egyelőre nem kérnek a projektből. Előbb megszerezhető a pénz, mint Zoboralja megnyerése, ezt mondtam 2 éve is az ismerőseimnek, sajnos nem csalódtam Zoboralja vezetőiben.
Utópiának tűnhet az elképzelésem, de ha nem hinnék benne, már rég feladtam volna a szélmalomharcot, de amíg látok esélyt, addig nem tudom feladni, habár a sikertelen iskolamentő fórum óta nem tolulnak könnyek a szemembe. Zoboralja Kerekasztala előtt, ha a jövőnkről beszélgettünk, vagy ha írtam, mint most, mindig elérzékenyültem, de 2013. febr. 16 óta nem könnyezek, nem csuklik el a hangom, talán ez az előjele a beletörődésnek a végzetünkbe?! Pedig egyelőre nem szándékozom feladni, bár néhányszor elkeseredésemben úgy gondoltam feladom, csak ez nem olyan könnyű, a lelkiismeretem mindig beleszól. Majd mit generál ez az írásom, amit felhívásnak is nevezhetnék a szórványok megmentésére?!
Minden szórványrégió fontolja meg az elképzelésemet, a legfontosabb, ha közösség összekovácsolásával szándékozunk elindítani a magyarság megmentését, mert ezzel kell kezdeni, akkor ki kell küszöbölni a megosztó tényezőket, azok pedig a pártok és pártcivilek. Nem arról van szó, hogy ezeket kizárjuk a közösségből, csak nem szolgálhatnak 2 szervezetet, a pártcivileknek el kell dönteni, hogy a pártban fognak tevékenykedni, vagy pártoktól függetlenül civilként a magyarság megmentésében, ez a kitételem a majdani vezető beosztásba jelentkező és a közösség által megválasztott személyeknek szól.
Honnan lenne előteremtve annyi pénz?
A tagdíjakon kívül még 5 pénzforrással számolok, ebben nincsenek a Rákóczi Szövetség támogatásai, sem a Bethlen Alap, sem a szlovákiai kisebbségi csomag, ez akkor lenne téma, ha létrejön az Autonóm Közösség, és természetesen a ZMAK minden szerve.
A sikertelen iskolamentő fórum után beszélgettem néhány személlyel, többnyire az volt az ellenvetésük, hogy ők pénzt nem adnak a magyar diákok megvásárlására, valószínűnek tartom, hogy ez ugyanazon címről és társaságtól irányított ellenzés, mint a Zoboralja Himnusz elleni bojkott. A Rákóczi Szövetségtől és a Bethlen alaptól elfogadható az „alamizsna”, elnézést a kifejezésért, de a alakuló ZMAK támogatási összegéhez nem lehet hasonlítani a Bethlen és RSZ juttatásokat, az önerőből megszerzett anyagiak valóban segítenék a megmaradásunkat, de Zoboraljának nem kell. Értem a „vezető szakértők” ellenkezését, mert ha sikerülne megvalósítani az elképzelésemet és eredményes lenne, ezzel beigazolódna, hogy a negyedszázada kimondott halálhírünk közönséges hazugság volt, amiből nagyon sok kárunk származott, mert egyes vezetők a közelgő halál beállta előtt nem a beteg gyógyításával törődtek, hanem mit és mennyit lehet zsebre tenni a haldokló állítólagos gyógyításáért. És sokan elhitték, hogy Zoboralja menthetetlen, ezért lett kevesebb magyar beíratottunk. Amit eddig tettek az iskolamentő szakértők, annak semmi köze nem volt a régió magyarságának megmentéséhez, csakis saját megélhetésük, a funkciók és a meggazdagodás lebegett az elszórványosító szakértők szeme előtt!
Több beszélgetésen az első kérdés az volt, honnan lesz a pénz?!
Válaszom: Pénz lesz, megszerezzük, a kérdés az, meg akarjuk menteni Zoboralját, vagy nem, ha igen, akkor szervezkedünk, ha nem, akkor fölösleges volt feltenni a kérdést?!
Azzal tisztában vagyok, hogy ismét nem a szlovákoktól kell félteni a projekt megvalósítását, hanem a saját véreinktől ITT és OTT!!!
A tagság névvel szerepel majd a ZMAK nyilvántartásában, akik tenni akarnak Zoboralja magyarságának megmaradásáért, azoknak ezáltal ott lesz a nevük „Zoboralja dicsőség tábláján”, így az utódok és a történelem ismerni fogja név szerint azokat, akik 2015-től(!!!) megpróbálják a lehetetlent, a szakadékba ju/tta/tott magyarságot megmenteni a teljes beolvadástól.
Én senkit nem zárok ki a ZMAK-ból, ha teljesíti az alapszabályban felsorolt követelményeket/elsőnek kell kidolgozni/, akkor tagja lesz a magyar iskolába több magyar gyereket adó szülő, de az a szülő is tagja lesz az Autonóm Zoboraljának, aki valamilyen okból nem a magyar iskolát erősítette, de most úgy gondolja, hogy a tagságával segíti a megmaradásunkat.
Aki ebben dolgozni szándékozik és úgy gondolja, hogy majd anyagi hasznot húz belőle, vagy politikai kerrierizmusra használhatja, mint eddig tették egyesek, az ezt felejtse el és maradjon csak sima tagja a közösségnek!
A mentés nagyon sok munkát igényel, a kezdés mindenképp, és aki vezetői és szervezői munkát vállal, annak fel kell áldozni a szabadidejét. Kezdetben mindenképp szükség lesz legalább 1-2 főállásban dolgozó személyre, akik mindezt koordinálni fogják, később valószínű több főállású helyet kell majd kialakítani, csakis tőlünk függ, milyen programot képzelünk el és hogyan gondoljuk a megvalósítását.
S még egy fontos, talán a legfontosabb dolog, nekünk a szórványban nincs mire és kire várnunk, sem az MKP autonómia tervezete, sem a többi tervezet nem segít helyzetünkön, eddig sem segítettek, sőt Zoboralján épphogy keresztbetettek, de ha mégis sikerülne az autonómia megszerzése, nekünk ez semmi hasznos megoldást nem adna, ezért vágjunk bele önállóan saját régiónk megmentésébe.
Ha a ruszinoknak sikerült 20 év alatt megduplázni létszámukat, erre mi miért ne lennénk képesek?!
A beíratások után meg kell ismételni a Zoboralji Kerekasztalt, mert létfontosságú, s miért, mert senki semmit nem tud az iskoláinkról!?!
Ez vitaanyag, a szórványvidéken élőknek szól, mert csakis ők ismerik a szórványéletet!

Balkó Gábor
Kolon, 2015. jan. 25.

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Szomorú vagyok elvtársak - midőn vásárolni megyek a COOP JEDNOTA TERNO Janka Krála utcai SUPERMARKETBA. Általában a zöldségesnél kezdem. Jé, mondom diót is árulnak. Közelebb kerülve azonban szomorúan állapítom meg, hogy nem dióról van szó, csak dió nagyságú citromról. Sebaj, úgysem akartam vásárolni se zöldhéjú diót se citromot. Tekintetem a narancs és mandarin ládákra  esik. Mielőtt megvitatnám valakivel, vajon honnan szerzik be ezt a kényszerérett, de már enyhén itt-ott rothadógyümölcsöt, még a fülemben cseng néhány idősebb ismerősöm óvva intő szava, miszerint a háború alatt nem volt még ez sem. Valóban nem volt, s elhalványul egy másik, több évig Spanyolországban élő ismerősöm kijelentése, miszerint ilyet ott fel sem emelnek a földről. Talán ott nem volt háború?

A pöttyös képlékeny, már-már folyékony halmazállapotú banánok láttán vidámság fog el, hiszen ez már kész röhej. Vajon hová tűnik el a haszon? Vagy talán nincs is, de hiszen vadkapitalizmus van, jobban mondva kacializmus. Hogy jót is mondjak, alig vagy egyáltalán nem található már Ujzéland-i alma a polcokon. Átmegyek a csirkeosztályra. Na itt aztán igazán bejön a reklám. Kék csirkét a Maggitol. Hogyan érik el ezt az eredményt? Talán csirkecsőszt alkalmaznak, aki egy jó nagy korbáccsal jól elpáholja a szegény, napot soha nem látott, talán ezért talán másért de vízízű csirkéket.Meg sem lepődöm, miután harmadik, egy mezőgazdász ismerősöm kijelenti, hogy a teheneket legújabban műtrágyával etetik./Egyébként van 200 tonna!!! eladatlan jó minőségű káposztája, amit persze ingyen elvinnének, de nem adhatja mivel neki is voltak bizonyos kiadásai./ Van az üzletben ezenkívül viszonylag olcsó szalámi. Valamikor szójalisztet kevertek belé, ma csak lisztet és csontlisztet. Erről jut eszembe, hogy a málnába is. Ez egy lisztérzékeny kislány által derült ki. A liszt talán olcsóbb mint a víz? Tanakodom. Végül a kasszához veszem az irányt. A "máte kartičku" kérdésre válaszom, hogy megmondom ha elárulják, ki nyerte meg az itt kiállított autót, melynek sorsolása néhány hónap múlva lesz. Ezzel egy majdnem igenlő, mégis elfojtott közfelháborodást okozva.A valószínűségszámítás szabályait véve alapul, miért mindig olyanok nyernek autót akinek már úgyis van kettő- három otthon s nem egy kétkezi munkás, vagy urambocsá egy hajléktalan.Szerintem u.i. nagyságrenddel nagyobb a szegények száma a gazdagoknál. Hazafelé menet jöttem rá kérdéseim feleletére. Hát persze. Nálunk nincs hagyománya a demokráciának. Ezen kívül Érsekújvárban még a járdaépítésnek sincs hagyománya, miután megbotlik az ember egy aszfaltbuckában. A Soltész utca ebben kiváló, szinte példaértékű. Az egy m2- re eső aszfaltbuckák száma és magassága szerintem minden rekordot megdönt. Kutatásaim során egy nyugdíjas útépítővel hozott össze a sors, kinek szakvéleménye egybeesik Hofiéval. Más a talaj struktúrája, ezáltal vizet vesz fel a talajból majd a napsütés hatására ezt gőzzé alakítva túlnyomás keletkezik. A többit már látjuk. Magyarul, kilopták a cementet a betonból. Még.Még mit nem akarnánk, amikor több mint 100 éves iratok is bizonyítják, hogy már akkor is panaszkodtak a békés lakosok a járdák minőségére.

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Dnes začneme seriál článkov, v ktorých si posvietime na niektoré novozámocké "podnikateľské" príbehy, v nádeji, že tak zabránime ich zopakovaniu. Hlavne keď je medzi dneśnými funkcionármi mnoho starých tvárí a nič nenasvedčuje, žeby medzičasom zmúdreli, alebo si vstúpili do svedomia. Radi by sme tiež postupne preskúmali dokumenty, ktoré sú doposiaľ dôkladne upratané pred zrakmi verejnosti... Cesta do súčasného marazmu bola lemovaná množstvom dobrých úmyslov, ktoré - skutočné alebo predstierané - vždy sledovali záujem mesta. Či už neschopnosť, alebo zlá vôľa ale spôsobili, že zo snahy o "hospodárne nakladanie s majetkom mesta" sa nakoniec vždy vykľula zlodejina...

Príbeh Novocentra mal tri dejstvá, z ktorých tretie trvá dodnes a skončí zrejme až úplným vynulovaním majetku a.s. Dejstvo prvé bolo o snahe vtedajšieho primátora zmocniť sa riadenia mestskej akciovky cez zmenu jej štatútu a dosadenie svojich ľudí do orgánov spoločnosti. V podstate sa hralo o to, kto bude "podnikať" v mestskej akciovke a rozpredávať jej  majetok. Lebo zveľaďovať ho v skutočnosti nikto nechcel a ani nevedel...

Dejstvo druhé prebiehalo v r. 2005-2007 na súdoch, ktoré v spore poslanci vs. primátor dali za pravdu poslancom (Článok tu).

A dejstvo tretie signalizujú dva články v týždenníku Castrum Novum z 9. a 16. októbra 2009, ktorými začala a aj skončila komunikácia Novocentra a.s. s verejnosťou o pripravovaných predajoch majetku. Tie sa uskutočnili medzi októbrom 2009 a febuárom 2010, keď členovia predstavenstva 16.2.2010 utiekli zo svojich funkcií (písali sme tu)  Prvý článok mal zrejme "legalizovať" tieto predaje a je súčasne dodnes jediným písomným dokladom, že k nim došlo. Predávalo sa skryto bez súhlasu zastupiteľstva a vždy veľmi nevýhodne pre mesto. Nikdy nie priamo, ale cez prostredníkov - "developerov", ktorý potom reality posúvali konečným majiteľom s veľkým cenovým rozdielom. Vízia mulifunkčného detského voľnočasového komplexu v býv. jazdiarni spomínaná v prvom článku bola medovým motúzom - v skutočnosti neexistoval žiadny projekt ani predstava jeho finnacovania...

Druhý článok signalizoval, na čo sa prostriedky z predaja nehnuteľností použijú - veď už čo by živoriace a vyľudňujúce sa mesto mohlo potrebovať viac, než fantazmagorické multimediálne centrum za účelom "ešte lepšej informovanosti obyvateľov".  Podnikateľský plán predpokladal spojiť existujúce stratové mediálne aktivity mesta, doplniť ich o nové (portál) a vyrábať ... mega stratu.

Roztodivné hry prebiehali aj okolo samotnej budovy DK Kovák, ktoré mesto kúpilo z rozpočtových peňazí aby ho vzápätí posunulo Novocentru, ktoré ho po dokončení rekonštrukcie odovzdalo Bytovému podniku a začalo platiť nájomné za svoje priestory, ktoré samo predtým zrekonštruovalo...

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Hosszú út áll már a következő riportalanyom mögött, aki, akár hiszik, akár nem, 71 évesen vágott neki a Himalájának. De élete során több mint 100 országban megfordult már, felsorolni is lehetetlen, hol s merrefelé vitte már az útja. Dr. Juhász Árpád geológust a tévénézők jól ismerik, ahogy az olvasók is, hiszen 25 könyve jelent meg eddig. A Magyar Tudományos Akadémia Ismeretterjesztési Bizottságának tagja, az UNICEF klímanagykövete, a magyarországi természettudományos ismeretterjesztés egyik legnagyobb alakja, az ENSZ környezetvédelmi magyarországi nagykövete.

Számos díjjal ismerték el munkáját (pl. 1989 SZOT-díj, 2007 Pro Natura-díj), több mint öt évtizedes szakmai munkája során bejárta a Föld szinte valamennyi jelentős gleccserét. Utazásairól készült filmjei ma is rendszeresen láthatók az egyik kereskedelmi televíziós csatorna hétvégi műsorkínálatában.

- Mikor kerítette hatalmába az utazási láz, a kaland-vagy a tudásvágy volt erősebb?

– Gyermek- és kamaszkoromban zárt ország volt hazánk, el sem tudtam képzelni, hogy valaha is átléphessem a határt, és távoli tájakra utazzak. Ezért, amikor 24-25 éves korom körül kezdtek megnyílni a határok, minden lehetőséget kihasználtam az utazásokra, először persze csak a környező „szocialista” országokba, majd Európán kívüli tájakra is eljutva. Mivel szegény voltam, kevés volt a pénzem, sátorban aludtam, kalandokkal volt teli minden utazásom.

- Egy kalandvágyó ismerősöm szerint minden utazás ezernyi csodát és kihívást rejt, számtalan kalandot. Gondolom, önnek is nagyon sok kalandban volt része az elmúlt évek során.

– Maga a természet is sokféle veszélyt rejt, léptem én már rá zöld mamba nevű, halálos mérgű kígyóra Afrikában, de kerültem indián lázadás kellős közepébe is a perui Andokban, estem jéghasadékba a téli Kaukázusban, és sorolhatnám az egyéb kalandokat.

- Olyan sok sztorit, történetet hallottam önről, mikor például a nagy hegyek között barangolt és farkasszemet nézett a medvékkel, a trópusi tengereken pedig delfinekkel úszott, de motorcsónakkal is menekült támadó víziló elöl.

– Menjünk akkor sorjában. Medvéket főleg a kanadai Parti-hegyláncban sikerült filmeznem, egyiket-másikat közvetlen közelről. Csak egyetlen medve lépett fel támadólag, akkor fel kellett vennem a nyúlcipőt. Delfinekkel nemcsak trópusi vizeken úsztam, hanem Új-Zélandon is, de fókákkal is úsztam a Galápagos-szigeteknél. Egy víziló Afrikában, a Baringo-tavon támadta meg csónakunkat, amelynek motorja nem akart elindulni, mert vízinövények tekeredtek a hajócsavarra.

- Hogyan került annak idején a Delta című tévéműsorba?
– 1960-tól dolgoztam a Magyar Televíziónak, de főállásként csak 1986-ban választottam a televíziózást. A Művelődési Főszerkesztőség helyettes vezetője lettem, egyúttal a Természettudományi Szerkesztőség vezetője is, amely a Deltát készítette. Ennek voltam először csak a „főnöke”, majd megalakítottam a Delta produceri Irodát. Ez volt a televíziós múltam aranykora.

- Utazásai során végigutazta a kék bolygót. Több mint kilencven országban járt, volt alkalma megismerni a benne élő emberek kultúráját, életüket, gasztronómiájukat, az ott élő állatok világát. Fényképezőgépével több ezer színes filmkockát készített, több ezer videokazetta őrzi ezekben az országokban tett utazásainak emlékeit. Ezek a fényképek és filmek egyszer bemutatásra kerülnek majd élménybeszámolóval egybekötött előadás formájában?
– Utazásaimról legalább száz televíziós filmet készítettem, most is 65 filmemet sugározza az egyik kereskedelmi csatorna szombat és vasárnap reggelente. Jelenleg is dolgozom új filmeken, de leterheltségem miatt már ritkán vállalok előadást. Egyébként több mint 90 ezer diafelvételt készítettem, amelyeket unokám segítségével szkennelek be a számítógépbe.

- Van a bolygónak olyan helye, ahol még nem járt?
– Igen, az Antarktisz lemaradt a palettámról, és korom miatt már nincs is reális esély arra, hogy eljussak oda.

- Az Ön egyik osztálytársáról, Csejtey Béláról hegyet neveztek el a Déli sarkon.
– Egykori osztálytársam amerikai geológusként dolgozott az Antarktiszon, eredményesen, ezért neveztek el róla egy addig névtelen pontot.

- A nagyvilágban különböző mentalitású emberekkel találkozott.  Hogy fogadták az utazót, legbelsőbb szeretettel, ahol az utolsó falat ételt és a szállást is megosztották az utazóval, vagy voltak ellenséges megnyilvánulások is?
– Engem eddig minden kontinensen szeretettel fogadtak, hegyi pápuák között lakomáztam, mongol pásztorokkal ettem a kecske-faggyút, ittam kumiszt és mongol vodkát, vagy perui piszkót, aludtam jurtában és himalájai hindu zarándokszálláson, a tanzániai feketék Babunak kereszteltek el, ami szuahéli nyelven tiszteletre méltó öreg embert és egyúttal nagypapát jelent.

- A Kék bolygó vándora című kötetében próbálta összefoglalni az utazásait. Gondolom, korántsam fért el benne minden utazása, minden úti élménye. Mikor láthatjuk-hallhatjuk élménybeszámolóját tájainkon?

– Persze, hogy nem fért bele minden a Kék bolygó vándorába. Ezért azóta írtam egy vaskos könyvet Egzotikus Ázsia címen, egy könyvet a globális klímaváltozásról Gleccserek, a Föld hőmérői címmel, és most dolgozom a latin-amerikai élményeimet összefoglaló könyvemen. Felvidéken négy előadást tartottam az utóbbi években, ha meghívnak, igyekszem elmenni.

- Az eddigi utazásai során volt-e olyan ország, ahol esetleg életveszélyes helyzetbe került, s megérintette az elmúlás szele?
– Voltam afrikai börtönben, félelmetes élmény volt. A hegyi indiánok említett lázadásakor is életveszélyben voltunk, könyvet is írtam róla Menekülés Huarazból címen.

- Mit üzen az olvasóknak, melyik az az ország, ahol nincsenek kitéve életveszélyes helyzeteknek, helyette gyönyörű és felejthetetlen élményekben lesz részük?
– Veszély mindenütt lehet, a legbékésebb, legszebb országokban is. De utazni kell, anélkül nem teljes az élet.

Telek Lajos, fotók: Dr. Juhász Árpád albumából

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Prednedávnom sme referovali, ako mesto promptne  vybavilo cestovanie pre žiakov autobusmi MHD. A ani to nič nestálo, veď autobusy vraj aj tak jazdia poloprázdne... Tento zaujímavý ekonomický fenomén, ktorý sa zdanlivo vymyká bežnej logike, však má aj odvrátenú stránku. A tou je spôsob ako mesto dotuje MHD "vo verejnom záujme".  Každý rok síce podpisuje s prepravcom zložité tarifné schémy plné všelijakých zliav a výnimiek, na faktúrach však nič z toho nechce vidieť - nechce vidieť žiadne počty cestujúcich, poskytnutých zliav ani výšku tržieb a vystačí si s kilometrami. Tak sa dá zrejme ľahšie obísť fakt, že ku každému zakúpenému lístku MHD za 50 centov mesto fakticky zaplatí ďalšie dva lístky, čím sa cestovné vyrovná cene taxíku. S týmto mestom je radosť podnikať...

Z aktuálnych cestovných poriadkov a výšky dotácie na rok 2015 (258.500 € pri cca 182 tis. prejazdených km) sme zostavili približný model súčasného fungovania MHD v Nových Zámkoch. Počty cestujúcich sme odhadli na cca 20 platiacich ľudí na každom spoji. Je zrejmé, že tento ekonomický nonsens nemôže takto pokračovať a mesto musí pre začiatok v mesačnej fakturácii žiadať od prepravcu podrobný prehľad počtov prepravených cestujúcich na jednotlivých linkách a výšku tržieb. Prvým predpokladom šetrenia je, keď začneme peniaze počítať...

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Primátor krátko komentoval agendu, ktorej sa doposiaľ venoval. Počnúc starožitným stolom, po ktorom sa stále pátra, cez neoprávnene odarchivované spisy, vyradený inventár i neoprávnene vyplatené odmeny, sa mestský úrad venoval mnohým témam, ale predovśetkým sa snažil optimalizovať zmluvy a sanovať pohľadávky voči mestu. Ako príklad primátor uviedol, že úpravou zmluvy s fy Orange sa podarilo ušetriť viac ako 60% nákladov na telekomunikačné poplatky.

Bývalí zamestnanci MsÚ boli oslovení a vyzvaní na vrátenie inventára a mimoriadnych odmien, zatiaľ sa takto vrátili dva notebooky. MsÚ skúma tiež neoprávnené používanie služ. áut predch. vedením na súkromné dovolenky a pod. ako i havarované vozidlo pôvodne spolufinancované z  Nadácie TA3, spoluúčasť na servisnej oprave ktorého nebola zaevidovaná v účtovníctve.

Bolo tiež rozhodnuté, že všetky služobné autá MsÚ a mestských organizácií budú opatrené logom mesta, aby mali občania možnosť kontrolovať pohyb týchto vozidiel.

Z mestských firiem sa primátor venoval trom - Brantneru v súvislosti s neuhradenými faktúrami za 2 mln. Eur a výsledkom dosiahnutým na valnom zhromaždení spoločnosti v Kremsi. V súislosti s príspevkovou organizáciou Novovital (býv. Bytový podnik) odznela informácia o jej nerozumnom hospodárení, mimoriadnej odmene odchádzajúcemu riaditeľovi a vyberaniu poplatkov za parkovanie, ktorými si kryla straty.

Ďalšou mestskou firmou, ktorej sa primátor venoval, bol NZInvest, ktorý bol pôvodne  zriadený za účelom manažovania priemyselného parku, neskôr sa venoval vydávaniu mestských novín a prenajímaniu námestia. Jej konateľ si mal sám sebe ako jedinému zamestnancovi podpisovať 65-tisícový plat, popritom stihol naakumulovať dlžoby voči vydavateľovi novín za 27 tis. Eur. Prenájom námestia sa uskutočňoval nerozumne cez prostredníka - fy Natim s.r.o., ktorá si touto činnosťou prilepšila o 25 tis. Eur ročne.

Primátor sa venoval aj úspešnému rokovaniu s fy Arriva ohľadom cestovania s MHD pre žiakov škôl zadarmo. Informoval o rokovaniach v sídle Európskeho parlamenntu v Bruseli, o plánoch rekonštrukcie predśkolských zariadení z eurofondov a nutnosti vysporiadania vlastníctva pozemkov, na ktorých stoja.

Započali tiež rokovania s investormi o zriadení prevádzok na území mesta.

Bola tiež dosiahnutá dohoda o poskytovaní teplého obeda 2x týždenne pre sociálne odkázaných a bezdomovcov v nateraz prázdnej budove Spojenej školy pri žel. stanici v spolupráci s katolíckou charitou, združením Kompas a podnikateľmi.

V marci by sa malo uskutočniť stretnutie primátora a funkcionárov MsÚ s občanmi mesta.

Po ukončení tlačovej besedy bola primátorovi položená jediná otázka, a to o reakciách býv. zamestnancov na výzvy vrátiť odmeny a inventár. Reakcie sú rôzne, niektorí sú presvedčení o zákonnosti postupu, niektorí sú prekvapení, iní začínajú chápať, že to neostane bez následkov.... uviedol O. Klein.

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

V r. 2003 sa čerstvozvolený primátor Gejza Pischinger ujal funkcie plný elánu a radostného pracovného zápalu. Veľmi skoro zistil, že mestské noviny (vtedy ešte v platenej verzii) sú ideálny informačný kanál - neodvrávajú, nekritizujú, na nič sa nepýtajú a nič si nepamätajú. A tak týždeň čo týždeň uverejňoval svoje apely, stanoviská, výzvy na každý spôsob. Fotografie rozbitých lavičiek sa striedali s listami čitateľov a prísľubmi "až 500 pracovných miest", až sa zdalo, že tento primátor to myslí vážne a od vyriešenia problémov nás delí už iba krôčik.

Práve vtedy prišiel aj so svojou prvou anketou, z ktorej - prvý a posledný krát v histórii Pischingerovských ankiet - sa občania aspoň telegraficky dozvedeli aj o odpovediach, ktoré do ankety prišli... Veľký dôraz kládol na stretávanie sa s občanmi, na organizovanie rôznych fór, tlačoviek, osobne agitoval za účasť v referende (áno aj vtedy sme sa (ne)chystali na referendum!). Využíval všetky  možnosti informovať občanov napr. o finančnej kríze, o tom, že je potrebné šetriť (ale nie na občanoch!)...

Ak sa niekto pozornejšie započúval do primátorových rečí, nemohol si nevšimnúť, že ide poväčšine o banálne apely a plané sľuby a rečník neveľmi rozumie tomu, o čom hovorí. Ale eufória bola veľká a ľudia radi uverili, že prosperita v ktorú dúfajú, príde. Tá však Nové Zámky obišla, reálne výsledky sa nedostavili. Primátor sa nestal motorom rastu mesta, zato v sebe objavil veľký cit pre  radostné rozdávanie  z cudzieho (ušlo sa Matici i Csemadoku, poslanci mohli "podnikať" v mestských akciovkách, podnikatelia "politizovať" na mestskom úrade, alebo manažovať svoje športové kluby z mestských dotácií). Každý, kto nemal nič lepšie na práci si mohol postaviť svoje súsošie vierozvästcov na úver, alebo aspoň legionársky pamätník, variť guláš alebo plesať v nekončiacom prúde zábavy, festivalov a hier...

Z retrospektívy desaťročia je dnes už mnohé jasné, na druhej strane inercia a reflexy predovšetkým v štruktúrach mestského zastupiteľstva sú nemenné.  Ak si možno vôbec vziať nejaké ponaučenie pre budúcnosť, tak iba ak v potrebe trvalej pozornosti a konštruktívnej kritiky. Nikdy nedovoliť, aby sa platení funkcionári vyjadrovali v mene občanov, či civilnej sféry (čo obzvlášt radi robia) a dopodrobna si všímať hospodárenie mesta - t. j. žiadať si infomácie o každom Eure vynaloženom zo spoločnej kasy... Lebo okrem úplatných funkcionárov nás ohrozuje predovšetkým sociálny parazitizmus, ktorý v našom meste neuveriteľne rozbujnel - snaha nechať zaplatiť svoje účty nič netušiacimi daňovými poplatníkmi...

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Predmetom činnosti š. p. Milex Nové Zámky bol nákup a spracovanie surového kravského mlieka. Podnik vyrábal konzumné mlieko, mas­lo, tvarohy, smotany, syry, kyslomliečne nápoje, smotanové kré­my, jogurty, sušeného mlieko a kŕmne mliečne zmesy. 
Pôvodne bol založený v r. 1951 s názvom Nit­rianske mliekárne, od roku 1960 mal názov Západoslovenské miekárne, od r. 1973 MI­LEX národný podnik, od r. 1988 MiLEX š.p. Bratislava závod Nové Zámky a od 1.7.1991 MILEX š.p. Nové Zámky.

Pri spustení zakladajúceho závodu výrob­ný program bol zameraný na základné mlieč­ne výrobky: konzumné mlieko, výroba masla, smotany a tvarohov.
V r. 1963 pribudla pôvodnej prevádzke Taviareň a započalo sa s výrobou tavených sy­rov.
V r. 1970 sa započalo s výrobou tvrdých sy­rov na export.
V r. 1972 bol závod rozšírený o ďalšiu vý­robnú prevádzku: Sušiareň mlieka s hlavným zameraním na výrobu sušených mliek a kŕm­nych zmesí.
V r. 1974 bola vybudovaná nová masliareň s kontinuálnym spôsobom výroby.
V r. 1981 prebehla rekonštrukcia syrárne a započalo sa s výrobou bieleho syra AKAWI.
V r. 1986 bola zavedená výroba pareného syra MOZZARELLA.
V r. 1992 sa započalo s výrobou smotano­vých jogurtov: biely a ovocný.
V r. 1993 sa započalo s výrobou nízkotučného pasterizovaného mlieka so zníženým obsahom bielkovín a minerálnych látok v ľah­ko stráviteľnej forme pod názvom FORTE-MILK, výroba minimasla 10 - 30 gr, výroba sy­ra ŠPECIAL v balení 10-30 gr.
V r. 1994 sa započalo s výrobou DIA jo­gurtov.

Novozámocký podnik mal svoju vysunutú prevádzku aj v Štúrove, kde sa vyrábali kon­zumné výrobky ako mlieko, tvrdé syry (teh­la, salám). Pôvodná prevádzka bola viackrát zrekonštruovaná.  Modernizovaná bola syráreň a baliareň syrov.

Podnik vyrábal kvalitné výrobky, bodoval na celoštátnych súťažiach o najlepší mlieká­renský výrobok roka. V r. 1993  získal 1. miesto so smotanovým jogurtom ovocným a v r. 1994  1. miesto s taveným syrom Špeciál v balení pre reštauračné stolovanie a švédske stoly.

V r. 1992 bol podnik sprivatizovaný na základe privatizačného projektu vypracovaného vedením podniku  a 1. mája 1992 zapísaný do ob­chodného registra už  pod novým názvom Mliekospol a.s.

Podnik pri kontinuálnom prepúšťaní a modernizácii technológií vcelku úspešne fungoval až do r. 2001, kedy naposledy vykázal zisk  (37,19 mil. Sk).  Podniku sa darilo exportovať výrobky do západnej Európy, kam umiestňoval 30 až 50% produkcie. Mliekospol bol najväčšou mliekárňou na Slovensku (až v r. 2001 ho odsunulo na 2. priečku Rajo Bratislava). Zamestnával 260 ľudí, ktorí zarábali v priemere 12 800 Sk. Majoritnú časť akcií vlastnili 3 fyzické osoby a generálnym riaditeľom bol Ján Šimúnek. Firma v auguste r. 2001 uviedla do prevádzky novú baliacu linku za 60. mil Sk.

V novembri 2002 do podniku vstúpil taliansky vlastník Sole, ktorý kúpil 88% akcií po 1.128 Sk za akciu.  Koncern Sole vlastnil na Slovensku 5 prevádzok (Malý Krtíš, Krupina, Nové Zámky, Trnava a Hlohovec), z ktorých bola novozámocká najväčšia a zamestnával asi 650 zamestnancov.

Mliekospol a.s. bola v januári 2004 zlúčená do spoločného podniku Sole Slovakia.

V r. 2002 došlo k prepadu hospodárkeho výsledku a podnik vykázal stratu 34,19 mil. Sk pri celkovom objeme výroby na úrovni  1,3 mld. Sk a ročnom nákupe 100 mil. litrov surového kravského mlieka.

Krach nastal veľmi rýchlo a o dva roky nedávno eśte najväčšia mliekareň na Slovensku zavrela brány. V miestnom týždenníku vyšiel 22. februára 2005 nenápadný článok signalizujúci koniec podniku.

Čítajte predchádzajúce diely seriálu "Z histórie priemyselných a poľnohospodárskych podnikov novozámockého okresu":

09.06.2013 I. Elektrosvit
11.06.2013 II. Elitex Šurany
24.06.2013 III. JCP Štúrovo
08.09.2013 IV. Šuriansky cukrovar
22.01.2014 V. Konzerváreň Nové Zámky (Slovlik n. p.)

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Dnes bola na webovej stránke mesta zverejnená informácia o vypísaní výberového konania na funkciu náčelníka mestskej polície. Ide o štvrté výberové konanie vypísané za necelé dva mesiace pôsobenia nového vedenia mesta. Ako nevyužitá príležitosť sa javí, že od uchádzačov nie sú požadované žiadne "motivačné listy", v ktorých by mohli načrtnúť svoje vízie na zlepšenie fungovania úsekov o vedenie ktorých sa uchádzajú.

To vo zvýšenej miere platí o existujúcich vedúcich pracovníkoch MsÚ a mestských podnikov, na miesta ktorých neboli vypísané výberové konania vôbec a ktorých nič nemotivuje k zlepšeniam a inováciám zabehaných rutinných postupocv. Tým mesto prichádza o vzácne rozvojové impulzy, ktoré by mohlo získať zadarmo...

Od prebiehajúceho výberového konania na funkciu náčelníka mestskej polície si sľubujeme predovšetkým profesionalizáciu práce zboru (písali sme napríklad tu) a hlavne zlepšenie informovanosi verejnosti. Ešte pred desiatimi rokmi MP pravidelne na týždennej báze informovala o svojej činnosti ("Okienko mestskej polície" v týždenníku Castrum Novum), v posledných rokoch priebežný odpočet práce MP napriek našim urgenciám (napr. tu) nebol verejnosti poskytovaný vôbec. Výročné správy o činnosti MP takisto nie sú nikde k dispozícii, nášmu portálu sa ju naposledy podarilo získať v r. 2013 (článok tu).

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Ma egy 2012-ben írt könyvet ismertetünk a nemrég elhuny kiváló újságíró Andrassew Iván tollából. Andrassew botránykönyvet írt a javából - a dokumentum gyűjtemény Tőkés László erdélyi református püspök viselt dolgairól szól. Felvidéken a műfaj - magáról a könyvről nem is szólva - csaknem teljesen ismeretlen. A nagy tiszteletnek örvendő 1989-es hős, aki a kárpátmedencei magyarság 1989-1990-es újbóli egymásra-találásának szimbólumává vált, elhanyagolta családját, megalázta és zsarolta feleségét, szerelmi kalandokba keveredett és számolatlanul költötte más pénzét...

Míg itt Felvidéken úgy emlékeznek ezekre az időkre, mint "amikor müanyag táskákban hordták a pénzt Magyarországról", a köteteben "bőröndökben hozott pénzekről" esik szó - ez persze összefügghet a Felvidék ill. Erdély különböző politikai súlyával is...

A kötet nagyobbik része Tőkésné Joó Edith válókeresetének anyagait ismerteti. "1985-ben politikai megfontolásból vett el feleségül, mivel egyházilag, társadalmilag és politikailag megoldhatatlan helyzetbe került, akkor már 2 éve lévén munka nélkül. Gyakorlatilag állásából felfüggesztett segédlelkész volt..." kezdi 23-éves házasságuk történetének ismertetését az asszony. Majd általa írt levelek, panaszok, magyarázatok  következnek. A család anyagilag teljesen ki volt szolgáltatva a sikeres és híres püspök-politikus-nak. Felesége lelki és fizikai állapota folyamatosan romlott, de 2009-re - nyilvánvalóan a psichoterápia eredményeként is - újraépítette személyiségét és felvette a kilátástalan küzdelmet az ekkor hatalma tetőfokán lévő - az Európa Parlament alelnöki tisztét viselő - férjével. Tőkés László a szivárogtatott információkat heves és arrogáns kijelentéseiben egy betegesen pénzéhes és a helyét nem találó hisztériás feleség ármánykodásának állította be. Valószínűleg nem mérte fel helyesen, mennyire romboló hatással lesznek majd reá nézve az erdélyi román-, és magyar nyelvű bulvársajtó által megszellőztetett - gyakran bizarr - részletek.

A családjával akkortájt már jóformán kizárólag írásos utasítások formájában hivatali fejléces papíron kommunikáló, elviselhetetlenül arrogáns  Tőkés kiprovokálta felesége válsz-leveleit, amelyek rendkívül szuggesztívek és egy pszichodráma-szerű folyammá állnak össze, mint "Levelek és följegyzések egy házasság poklából".

Kedves László!

Április 26-án kelt leveledre reflektálva, sajnálatosnak tartom, hogy családunknak, mármint nekem és gyereke­inknek szánt leveledet a rokonságod körében is szándéko­zod terjeszteni.

Mi célod van ezzel? Az igazadat a számszerűség alapján, a mögötted felsorakozó csapattal szeretnéd erősíteni? Oh, tudom, hogy mindenben számíthatsz rájuk, főleg ha egy Tőkés családba „betolakodó idegenről" van szó! Ha idegen olvassa el a leveledet - olyan aki nem ismeri az előzményeket, mert azokat csak mi ketten ismerjük - iga­zat adhat neked. Nos, te felsoroltad a kötelességeim, de lefelejtetted a lapról a jogaimat. Mert Tőkés Lászlónénak nemcsak kötelességei vannak, hanem jogai is. Ha szeretnéd tudni, én, mint általad lenézett középszerű kispolgár, jobban tisztelem a társadalmi szokásokat és kötelességeket mint te, aki egyházi ember vagy ugyan. Mert te András bátyádhoz hasonlóan nem vagy „kispolgár" és „nyárs­polgár". Ha ennek megfelelően viselkednél, vagyis mint bárki más, akkor a családi keretbe beilleszkedtél volna, és más férjhez méltóan viselkednél. Ennek alapján kijárnának nekem a feleségnek való jogok. Például: ha Pestre utazol, megkérdezel van-e kedvem veled tartani, vagy ha szüksé­gem van nagyritkán pesti szállásra, akkor megszállok a te szálláshelyeden. József pedig a te magatartásodnak megfe­lelően szívesen látna ott, mint ahogy nővéred is meg abban az apartmanban lakik (száll meg.)

Nézd László, sajnos ellenem hangoltad a testvéreidet, mert a családi szolidaritásotoknak ez a fő jellege: összefogni bárki „idegen" ellen. Egy feleséget akkor támad a férje ro­konsága, ha az illető férj kiszolgáltatja nekik. Ők azt hiszik, meg kell védeniük tőlem. Jó ez neked, Annával, Józseffel, Andrással kell élned, vagy velem? Ne feledd, én vagyok a családod, ők a rokonaid! Nem veszed észre hova vezetett ez a kirekesztő politika?

A kölcsönösség elve alapján, amennyiben nem szállhatok meg a Szt. László Alapítvány apartmanjában, mert hogy József „nem veszi jó néven" (idézet tőled), akkor én sem hívom meg a lányom konfirmációjára. Apropó Ilona. A teg­nap országos vetélkedőn vett részt Biharkeresztesen, tehát igazoltan hiányzott a hangversenyről. A rokonságot feleslegesen kevered bele az életünkbe. Ak­kor ismertesd velük azt is, hogy szekusnak és kurvának neveztél, és pesti utazásomkor nem osztottad meg velem a szálláshelyed. Kevés férj képes erre, és csak legutóbbi sé­relmeimet sorolom.

Miért üljön melletted a koncerten egy „szekus"? egy le­nézett személy, aki úgy „viszonylik a zenéhez mint az égi csillagokhoz egy csiga"? Mennyi lenézés van minden mon­datodban! Es ez évek óta igy megy, a családodat is átitattad ezzel az érzéssel irányomban. Most már értem miért cseréltél fel egy Lévay Tündével,   ezek szerint ő magasan viszonylott a csillagokhoz. És persze 24 évvel volt fiatalabb mint Te.

A feleségnek kijáró jogok alapján vihettél volna Tusnád­ra a tavaly nyáron, ha még emlékszel rá zokogtam az ud­varon mégsem vittél magaddal. Továbbá, augusztus 10-én jogom lett volna tudni, hova tűnsz el 3 napra „pihenni". Utóbb kiderült, Bíró Anikónál: pihentél és kikapcsoltad a telefonodat is. Továbbá, Esztergomba elvittél ugyan, de azt mondtad úgy nézel mint „egy díszletet". Ezzel szemben elvárod tőlem, hogy „feleségként", „püspök asszonyként" viselkedjem. Te mennyiben viselkedtél férjként és ....püs­pökként amikor kiadtál és megtagadtál szerelmi kaland­jaidban? Tévesen képzeled azt, hogy kényed-kedved sze­rint mellőzöl, vagy vinnél magaddal. Nos, az Anna és az András támogatására nőügyekben, biz­tos módon számithatsz, mivel családi kötelékbe nem tud­nak beilleszkedni, fő képviselőid lehetnek velem szemben. Valóban nem látod, ettől a ponttól már csak te lehetsz a vesztes? Legtöbb amit veszítek, az lenne, hogy a kórház ut­cai házunkban kötök ki ami végső soron a miénk. És azért, mert én eddig voltam vesztes, 15 éven keresztül magány­ban, mellőzöttségben és keserűségben éltem. Még szerel­met sem kaptam tőled, azt is másnak adtad. Tehát, eljutottunk egy olyan határvonalig, ameddig velem minden megtörtént már, ettől már csak jobb lehet. Elvesztettem a házasságba vetett hitemet és bizalmamat, a férjem felszámolta magán és családi életét, a hivatássa, munkája és önzése érdekében. Engem pedig középszerű­nek, kispolgárnak nevez, lenéz, lebecsül, de közben fele­ség és püspökné módjára éljek és viszonyuljak, László, te hol politikus, hol püspök vagy, aszerint hogyan értelmezed a fogalmakat tetszésed szerint. A lényeg az,  hogy te vagy a fő döntőbíró, más mindenki gonosz, sátáni, akivel nem egyezel, annak az elméje beteg, vagy legalábbis kóros. Az Ilona konfirmációi ebédje zsarolásként hangzik. Nekem 4 rokonom venne részt, a többiek a te rokonságod és egyházi-polgári „obligáció" volna.

Viszont egy 50 személyes ebéd 20 millióba kerül, ezt fize­tésből én nem állom ki. A szervezését nem lehet hangulati tényezőkre fektetni, most az elején leállíthatom, nem gond, otthon is ebédelhet 10 személy.

Még mit vonhatsz meg tőlünk? A saját házunk renoválásá­ban kevés pénztől eltekintve nem mutattál pozitív maga­tartást.

Minden normális embernek fontos a magántulajdona, érté­ke, háza. Ezzel te nem vagy külömb mint mi, a „kispolgá­rok", inkább sajnálni való vagy. Bármikor történne velünk baj, az a ház a gyerekeink vagyona és a biztonsága. De ha te nem tudsz a „családért" „családdal" „családban" fogalmakkal élni, ezt mind magyarázhatom, mert unalmas lehet ez számodra, és ebben a feleség egy megunt díszlet. Ha te engem 15 éven keresztül többször nevezel szekus-nak, a magyarság szemetének, hogy legyen kedvem politi­kai közegben megjelenni veled?

Azt állítod, hogy az újságot és az internetet azért olvasom, hogy rólad informálódjam?!

László, egy fárasztó és kaotikus ember vagy, szívből saj­nálom, hogy nem egy unalmas kispolgár a férjem. A te zsenialitásod közelről megélve deprimál, távolról nézve, a Lévay Tünde nőid részéről elismerem, kecsegtetőnek és irigylésre méltónak tűnhet. De csak a távolság teszi ezt az optikai csalódást.

2004. Április 27.                                                         Edith.

Válaszlevél.

Nem hagyhatom szó nélkül leveledet, és példádat kö­vetve elteszem a másolatát.

Végiggondolva elmúlt húsz évünket, számomra egyér­telmű, hogy a házasságunk elromlása 89 után kezdődött el amikor a világhírű siker megszédített és elvesztetted való­ságérzékedet! Közvetlenül az események után mindenféle kifogást kerestél és találtál személyemben. Annyira nem voltam fontos, hogy a kórházba sem jöttél be amikor szültem. Vajon Lévaival is megtetted volna ezt? Természetesen nem, hiszen utánna rohantál, epekedtél, sőt féltve örzőtt emlékét édesanyád fényképei és iratai közé tetted. Ez sokat elárul rólatok! Ezek fényében elképzelhető mekkora taszítás alakult ki irányomban, aki objektív aka­dály voltam az „igazi,, szerelem útjában. Akár hiszed akár nem, alaposan meglepődtem amikor portörlés közben megtaláltam a Tündének irt leveledet.

Visszatérve 89-re, a sors kegyeltjeként a Sztár szerepkör­be léptél, ennek következtében az emberek fölé helyezted magad, eszközként és tárgyként kezelted őket, ha eluntad akkor lecserélted, eldobtad őket. Az elmúlt években kifej­lődött és egyre patológikusabb méreteket öltött benned a szeszélyesség, az önkényesség és főleg a hatalmi önkény. Ki hitte volna, hogy te is egy potenciális diktátor vagy, aki a szűk és tág környezetedet terrorizálod és kontroll alatt tartod? Azt irod, hogy mint a filmekben védekezésből első­ként tüzelsz. Bárki feltenné a kérdést: te mint püspök - lel­kész miért tüzelsz és miért vágytál a politikai hatalomra? A hatalomvágynak semmi köze a hivatásodhoz, a lelki és spirituális gondolkodásmódhoz és magatartáshoz. Olyan vagy mint egy fideszes politikus, aki mindig is a politikai pályára vágyott.

Legfőbb gondod velem, hogy kritikusan szemléllek, van belső és külső látásmódom és emberismeretem, ami neked nincs. Idealizálásod és istenítésed helyett látom a hiányos­ságaidat, a húsz éves gyötrelmedet, hogy sztárold magad és ne vesszen feledésbe forradalmi nagyságod. Ha lett volna eszed, akkor engem, mint dicsőséged főtanúját megtartot­tál volna...magad mellett, bizonyítani örök hősiességedet. Nem tetted, ehelyett szisztematikusan taszítottál kifelé fe­leségi jogkörömből, csakhogy szabaddá és kötetlenné vál­hass. Ebben örök kötetlenségvágyad vezérelt, másfelől 89 után elvesztettem a számodra való jelentőségemet! Em­lékezz vissza, húsz éve semmi nem volt jó amit tettem, nyújtottam vagy gondoltam. Mindenben kifogást kerestél és találtál. Természetesen ilyenkor a személyt kifogásolja valaki, ha nem megfelelő a személy, akkor az a baj, hogy létezik és mint objektív valóságot fel kell számolni és meg kell szüntetni. Nyuszi hol a sapkád?!

Emlékeztetlek, számtalanszor megtörtént, hogy kettesben mentünk Pestre, vagy Hévízre, te nyomasztóan hallgattál és nézted a padlót, szívtad a cigarettádat, nem kellett nagy női fantázia rájönnöm, hogy unod a személyemet! Konkrét példa, a Szt. Kristóf fürdő avatása, ahol 2 napig elkerültél és kötekedtél velem, mindenféle kifogást talál­va. És kiért történt mindez? Hát a szerelmedért, Lévaiért, hiszen napi telefonkapcsolatban voltál vele. Rá két hétre, március 18-án váratlanul vártalak a repülőtéren, te beül­tettél az autóba és hosszasan telefonáltál. Aztán elküldtél

Dávidháziékkal a vendéglőbe, te elmentél a Liszt F. Térre, és jó későn csatlakoztál hozzánk bosszúsan és kedvetlenül. Másnap reggel kipakoltál a házból mondván, hogy vendé­ged jön. Tündének irt leveledben az áll, hogy március 17-én szerencsés hazatérést kíván Stockholmból neked. „Március 18-i fogadtatásom ennek ellenére már-már megalázó volt,, Kérdem én jogosan, mikor és hol fogadott Tünde, hiszen vártalak aznap d.u a repülőtéren???? Egyértelműen kö­vetkeztethető, hogy találkoztatok, tehát várt rád a város­ban! Hogyan lehetséges ilyen? ERKÖLCSTELEN VAGY. 2002 júliusában undorító volt felfedeznem a tusnádi hotel­szoba ágyad lepedőjén a spermafoltot, vagy a pesti ágya­don úgyszintén, többször is. A veled való házasság örökös veszélyt jelentett megfertöződnőm valamilyen nemi beteg­séggel.

Szóval, a házassággal párhuzamosan élted a magánélete­det, és minden hibát, felelősséget lélektanilag áthárítottál, hogy minden következménynek tűnjön a részedről, amit így éltél meg természetesen. Ez a magyarázata annak, hogy te soha az életben nem voltál sem HIBÁS sem FELELŐS SEMMIÉRT. Ez abnormális és infantilis gondolkodásra és viselkedésre vall, normális ember mindig vállalja tetteit és azok következményeit. Gyerekkorodból kimaradt a fe­lelősségvállalás leckéje, azóta mint infantilis gyerek más­ra kened a hibát. Minden helyzetből patyolattisztának és hibátlannak mosod ki magad ami már siralmas és tragi­komikus. Gondold végig az életedet, mikor vállaltál fel bármit? Mindig belenyomtál mindenkit vagy bárkit a szar­ba csak hogy magadat kimentsd! Szánalmas, és sajnálatos módon nem meri senki megmondani neked, mert te vagy a mindenki nagyfőnőke, tehát a szűk környezeted garan­táltan hallgat. Emlékeztetlek arra, hogy Ilona és Marci előtt jelentetted ki, hogy jogod van a magánélethez és nincs kö­zünk hozzá! A februári kihallgatott telefonbeszélgetésed is erről tanúskodott, talán amnéziád van? Suttogó, érzelmes hangon szövögetted a találkát. Zavar az ágyas kifejezés? Minek nevezhető a házasságon kívüli kapcsolat?

Tisztességesebb lett volna elvállnod, de ebben egyéni felelősséget és döntést kellett volna hoznod! Ehelyett al­kalmatlan feleségnek deklaráltál, „hitványnak,, aki csak 3 gyereket szült...Számtalanszor mondtad, hogy minden szeretőd állta volna a sarat 89-ben. Talán elfelejted, hogy azt a helyzetet túlélni a szerelmes odaadás mellett szükség volt intelligenciára és kemény idegrendszerre. És helyzet­felismerő képességre. Nem baj, a húsz éves megemlékezés­re vidd el a legmegfelelőbbet helyettem... Ki kit tagadott meg? 1990 után elkezdted lebontani a há­zasság falát, mert azt hitted érdemes örökös falbontónak lenni.

Ami a pénzt illeti, igenis férj és feleség együtt szokták be­osztani a család javára. Szégyelld magad, hogy lelkész lé­tedre a következőképpen gondolkozol: „Ami személyes jövedelmemet illeti: azzal én magam rendelkezem. Eh­hez sem jogi sem erkölcsi szempontból nem fér kétség,, Látszik hogy semmi közöd a lelkészi pályához, ki kellene kérném a Józsa Feri, a Csűry vagy a Berke véleményét. A gyerekek számára telket szerettem volna vásárolni, akár egyből a nevükre tenni, mint közös tulajdont. Ehelyett te hogyan is gazdálkodsz?

Végezetül, a brüszeli kiköltözésed csupán dupla ki­adást, pénzherdálást, megosztást, a gyerekek elromlását és neked a singli életmódot hozta.

Pfujj.......

Tudom, hogy szívesen kinyírnál, de nem a gyerekek miatt nem teszed, hanem mert legalább olyan erős vagyok mint te. Ez okozza a sok szenvedésed, hogy nem tudsz félrese­perni. Emlékezz, egy hónappal ezelőtt azt mondtad, hogy leszúrsz, még akkor is ha börtönbe kerülsz. Részedről méltó ünneplése ez a húsz éves temesvári évfordulónak.

Nagyvárad, 2008 szept.25.

Edith.

Tudom, hogy szívesen kinyírnál, de nem a gyerekek miatt nem teszed, hanem mert legalább olyan erős vagyok mint te. Ez okozza a sok szenvedésed, hogy nem tudsz félreseperni. Emlékezz, egy hónappal ezelőtt azt mondtad, hogy leszúrsz, még akkor is ha börtönbe kerülsz. Részedről méltó ünneplése ez a húsz éves temesvári évfordulónak.

Nagyvárad, 2008, szept.25.

Tájékoztatás (Nem levél)

1/ Felvezetés Becsületbeli ügy, hogy bevallja: ki vitte el a szobámból a hosszabbító drótokat. / Nem akarok többet "kivert kutya" módjára hazatérni szolgálati lakásomba. / Ilonától kérek egy lepedőt az ágyamra. / Valaki elvette a drótokat; nem párologhattak el. A Gyermekek derítsék ki maguk között. Ez elvi követelményem. 2/ Ami pedig a személyes jövedelmemet illeti azzal én ma­gam rendelkezem. Ehhez sem erkölcsi, sem jogi szem­pontból nem fér kétség.

Úgy döntöttem, hogy havonta biztosítom a-a volt - püspöki fizetésemet. Ennek megfelelően: adom a bu­karesti fizetésemet + havi ezer euró összeget.

Ráadásképpen rendszeresenkifizetemahavirezsikölt-séget. Döntésemet méltányosnak és igazságosnak tartom. 3/ Hogyha különleges kiadások adódnak, esetenként azok­ra is adok - lehetőség és indokoltság szerint. Például az Ági kezeltetésére. 4/ A Gyermekek zsebpénze természetesen a havi fizetésből

kell hogy kiteljen. Egyezzetek meg. 5/ Záradék Ezen kívül semminemű anyagi természetű "kapcsolatot" nem kívánok a Családdal fenntartani. Ezért és ettől fogva az anyagiak sem beszéd sem vita tárgyát nem képezik.

T.L

Tisztelt Tőkés László! (Válasz a 2008, december 8-i levélre) Nem helyeslem, hogy egységes levelet írsz mindannyiunknak.

Egyik gyerek sem tudja megoldani házassági gondjaidat, ezért semmi értelme mérgezned a lelküket azzal ami nem tartozik rájuk. Még a felnőtt Máténak sem. Külön levélben kellett volna tájékoztass bennünket csakis arról ami külön tartozik ránk. Volt rá eset, hogy Marci el­ment otthonról és ittasan jött haza. Arról sincs fogalmad, hogy a tavasszal mennyit küszködtem vele, hogy ne igyon és ne rendeljen italt a repülőtérről. Felelős szülő nem vásárol alkoholt a gyerekének, és nem engedi kitölteni a pohár visz-kit. Sőt nem füstben úszó lakásban neveli a gyerekeit, ha­nem óvja őket a füsttől és óvja az egészségüket. Azért szülő! 1/ Az elköltözéssel akkor foglalkozom, miután hivatalo­san bejelentetted a presbitériumnak a döntésedet. Amig ez nem történik meg semmilyen lépést nem tehetek, például a fűtést nem indíttatom el.

2/ Huszonhárom év után megengedhetek magamnak bár­milyen jelzőt a nemzettel szemben, mert az életem ráment erre az ideológiára, és a te rögeszmés munkádra. Kijelen­tem hivatalosan, hogy nem volt jogod teljesen feláldozni az életemet a megszállottságodnak. Az eszmények köve­tése és a rögeszmés életforma nem ugyanazok, csakis a te fejedben esnek egybe. Zavaros családi életet és életvitelt biztosítottál nekem és gyerekeinknek, ahol a te rögeszmés munkád és életformád kerültek a középpontba, és aminek te éltél, annak kellett volna éljünk és hódoljunk mi is. Az áldozatai lettünk ennek az életvitelnek, röviden, te nem születtél házasságra és családi életre, prédikálsz erről, de alkalmatlan vagy rá.

1/ Egy családias gondolkozású férj nem mondja azt 3 gye­rekes háziasszony feleségének, hogy ő szívesen eltartja, ha megbecsüli magát(!) Amig háziasszony voltam ezt kellett elszenvedjem tőled.

2/ 2007 januárjában kijelentetted, hogy semmi beleszólá­som és jogi-morális közöm nincs a jelőltetésedhez, mert te azt csinálsz, amit akarsz (!).

3/ 2007 decembere-2008 októbere között azt képviselted, hogy semmi keresnivalóm Bruxelben, mert nem támogatta­lak. (!) Hogyan is támogathattalak volna ilyen szemlélettel? Két héttel ezelőtt elvártad, hogy elinduljak „hívó szavadra,,. Kapcának nézel?

4/ 2008 februárjában havi 7000 eurót Ígértél, elképedtem ekkora ajánlattól, és elhittem. Június végéig k.b. 2500-3000 eurót adtál, július elején elzártad a csapokat, visszakanya­rodtál a püspöki jövedelmed szintjére, és látványosan ki­költöztél a hálószobából. Most költözés előtt kéred a háló­szobád. Hol itt a logika?

5/ A nyár folyamán többször hangoztattad, hogy a magán­életedhez semmi közöm, ez valójában ősrégi motívumod, hogy személyednek mindig kijárt házasságon belül a „ma­gánélet,,. Biztos a lelkészkörökben ezt láttad gyerekkorod­ban, mert a malatón ilyet nem láttam. Sem az egyszerű, normális emberek körében.

6/ Említésre méltó, hogy februárban véletlenül hallhattam azt a telefonbeszélgetést, ahol pont magánéleti programot szerveztél egy nővel, vitted volna Sepsire, és alkalmazkod­tál^) a nő időbeosztásához.

Fültanúja voltam annak, hogyan nyomulsz rá, pont aznap azt hitetted el velem, hogy „családi és érzelmi,, harmóniá­ban élsz!

8/ Felteszem a kérdést milyen hitvesi kötelességemnek nem feleltem meg? Mióta hitvesi jogkör az u.nmagánélet-hez való jog? És miért nem tartozott hitvesi jogkörömbe a jövedelmed közös kezelése?

9/ Többször leirtad, hogy a, „püspöki jövedelmeden,, felül, ha indokolt akkor adsz még „kiegészítő összeget,,. Ezért a múlt héten amikor orvosi analíziseket kellett fizetnem, mertem kérni és adtál 200 eurót. A + 300-ra nem emlék­szem! Van fogalmad arról, hogy Debrecenben 55.000 ft-ot fizettem analízisekre, és a műtét 500.000 ft.? Nincs, és ennél a pontnál a saját életem érdekel, nem a kárpát-medencei magyarság sorsa. Viszont te rögeszésen feláldoztad azt is amihez nem volt jogod ez utóbbi oltárán. Semmibe vetted: 89-es áldozatomat, három szülésemet, 16 év gyereknevelő-háziasszonyi munkámat, feleségi hűsé­gemet, gazdálkodó, beosztó természetemet, családias ma­gatartásomat, gondolkodásmódomat. Cserébe, kritizáltál, lenéztél, semmibevettél, megaláztál, folyamatosan csaltál és becsaptál, magamra hagytál. Élted a saját életedet kül­földön, elitélve mindenkit, aki kiköltözött. Volt rá erkölcsi alapod? Hazafias szólamokkal megkerülted a kérdést. Te rúgtad fel a házasságunkat, mivel nem tudsz beilleszkedni a normákba és nem birtad a kötöttséget.

Ez az én mérlegem és itt van a határvonal, visszaút nincs és új életet kell kezdeni. Vasárnap jelents be az egyháznál az elköltözésünket. A jövedelmedből csupán a gyerekeidet kell segítened, azt a 220 eurót sem kell ad­nod magad részére, mert hétvégén vagy nem vagy itthon, vagy a városban étkezel. Január 1-től a gyerekeket be-irathatod kantinba, és akkor még egyszerűbb lesz. Máté megvásárolhatja maguknak a hideg ételeket.

Engem nyilván nem kell többé fenntarts, a bankkár­tyádat is átadom Máténak január 1-től, igy megnyugod­hatsz, hogy megfelelően kitoloncoltál jogaimból. A pén­zért őmiattuk harcoltam, ami engem illet inkább kenyé­ren és vizén éltem volna. Tájékoztatás végett:
Debrecenben a múlt héten 30.000 ft-ra vásároltam élelmet és mosóport, a tegnap 10.000 ft-ra. Azért irom le, mert nem magamra költök. Te mennyit fizetsz egy vendéglőben és főleg ha nem vagy magadban? Viszonyítsd. Várom az elköltözés hivatalos beindítását.

Nagyvárad, 2008 dec. 12                                 Joó Edith

Mi egy másik Tőkés Lászlót ismertünk...

Az alábbi szemelvények Sáfrán István 1990-ben kiadott könyvéből valók.

Őrá várt a nép... Töretlenül

-    Még mindig nem vagy fáradt?

-    Hát lehetek? Már nem is vagyok a magam ura. Nem mondhatok nemet. Szolgálat, amit teszek, amit vállalok. És közben roppant módon vigyázni kell, mert sokan és sokféle ember ügyünket és engem is személy szerint arra akar fel­használni, hogy legitimizálja hivatalát, konzerválja a viszo­nyokat. Ugyanakkor nemet sem lehet mondani, csak nagy körültekintéssel, hiszen tudom biztosan, milyen kárt okoz­nék azzal, ha visszalépnék.

És akkor még nem is beszéltem a rossz szándékról. A személyem, a velem együttgondolkodó társak iránt megnyilvánuló rossz szándékról. Alig néhány napja kiszállt hozzám a gazdasági rendőrség. Volt képük azt mondani, hogy bejelentés érkezett ellenem, hogy feketézek az ado­mányokkal. De ugyanez történt Molnár tiszteletessel is, aki pedig katolikus pap és aki nagyon jó viszonyban van ve­lem. Három napig azt hittem, hogy a régi rendszerben va­gyok megint. Nem gördítettem akadályt a munkájuk elé. Tegyék a dolgukat, ám megkövetelem, hogy a vizsgálat befejeztével állítsák elém a felelős bejelentőt, különben Bukarestig megyek a panaszommal. Erre persze elkezdtek mindjárt visszakozni, hogy oldjuk meg helyi szinten, meg hogy véletlen hiba történt. Rendben van - mondtam -, s bár nem tudom elhinni, de a nyugtalanság megelőzése ér­dekében hajlandó vagyok az egyezségre. Azt azonban változatlanul elvárom, hogy mondják meg a feljelentő ne­vét. Ez az ország ne lehessen többé a besúgók országa. Tudniillik először azt mondták, hogy írásban érkezett a fel-

-     Kiállásod, személyed és egyáltalán a megjelenésed, a hang, ahogy szólsz, amit mondasz, a múlt századbeli Ma­gyarország reformkorát idézi számomra. Valahogyan így fogadhatták a márciusi ifjakat is annak idején, ahogyan té­ged most a nép.

-     Ez a kitörő érzelemnyilvánítás valóban a reformkori hő­fokot idézi. Úgy gondolom, egy olyan közégben, ahol majdcsak mindenki lejáratta magát, elveszítette hitelét, az egyház őrzött meg valamelyest önmagából, önmaga tisz­tességéből és következetességéből, annak ellenére is, hogy sok tagja és tisztségviselője lepaktált a hatalommal. Ez testesül meg, ez az elismerés fogalmazódik meg abban az ovációban, amely személyemet fogadja. Nem volt ez másképpen most a Szatmári Egyházmegye rendkívüli lel­készi értekezletén sem. Most például a szilágysági lelké­szek ad hoc kezdeményezését ismertettem, amely a megújulásról fogalmazta meg elképzeléseit. Ennek lénye­ge az, hogy nem kíván bosszút állni, nem kíván igazságot tenni a szónak a rossz értelmében, leszámolni, ujjal muto­gatni, fejvadászatot indítani, habár volna kik ellen. Hanem fenntartva, hogy az egyházi rendet meg kell őrizni, a ré­gente megszegett egyházi törvénykönyvet újból hatályba helyezi, korlátozza magát az egyházi rend keretei közé. Meghagyja tisztségükben a pillanatnyi funkcionáriusait az egyháznak, de emellett mint alternatív mozgalmat, beindít­ja a megújulási törekvéseket. Valahogy mederbe kell terel­ni s a jól megfogalmazott célok szolgálatába kell állítani az egyház és a gyülekezetek törekvéseit. Különben az egy­házi opportunizmus megbénítja a cselekvőkészséget. Márpedig ha a nép ezt látja, el fogja zavarni a lelkészeit. Ma olyan népi felhajtóerő van, ami még soha nem volt a pap­ság mögött, és egyáltalán ritkaság a történelemben, hogy ennyire egységesen és osztatlanul felsorakozzanak valaki vagy valamilyen ügy mellett.

-    Ez az egységes és osztatlan felsorakozás most a ne­vedhez kötődik: püspöknek jelöltek.

-    Ez természetesen nem hivatalos jelölés. De én nem akarok abba a hibába esni, mint nem kevesen előttem. Papp Lászlót Váradon a rezsim ültette a püspöki székbe. Én nem akarok egy kedvező konjunktúra kreatívájává válni. Tehát mindenképpen alávetem magam az egyházi jelölés és a törvényesség kívánalmainak. Természetesen állok az egyház rendelkezésére.

Nem magáért vállalja

-    Végiggondoltad? Kész és képes vagy vállalni ezt a meg­tisztelő, ám ezzel együtt rendkívüli felelősségű tisztséget?

-    A szóban forgó két egyházkerületnek összesen egy-milliónyi magyarságát kellene képviselnem. Nem rejtem véka alá, hogy nemcsak késznek érzem magam erre a feladatra, de képesnek is. Hozzáfűzöm: ha én képviselőjé­vé válhatnék ennek az egymilliónyi reformátusnak, az már politikai súlyt jelentene, olyan mandátumot, ami nem volna kiszolgáltatva, teszem azt, a parlamenti választások idő­szaki széljárásainak. Ilyen hátországgal már tényleg biztos alapról lehetne politizálni!

-    Nem tudom és nem is akarom megkerülni a kérdést: gondolod, hogy a mostani politikai irányzatnak ez érdeké­ben áll? Nem leszel te így túl erős? Nem lesz túl erős a reformáció? Nem lesz túl erős a magyarság?

-    Azt hiszem, hogy mivel eddig nem volt olyan explicit politikai jelentősége az egyháznak, mint amilyen most a személyem által például, az adott körülmények között ezt a helyzetet nem közelítik meg abból a szempontból, ahogyan te kérdezed. Nem tekinti veszélyforrásnak, legalábbis a jó­zanul gondolkodók. Megjegyzem egyébként, a püspökvá­lasztásba a világi hatalmaknak, hatalmasságoknak nincs és nem is lehet beleszólásuk, és szerintem nem is akarnak ilyen jogot követelni maguknak.

- Azért azt engedd meg nekem, hogy elmorfondírozzak ezen az egymilliós népességen. Ennyi ember egy táborban hatalmas erő, amelyik zsebkendőben képes elhordani akár egy hegyet is.

Román demokrácia

- Mindeddigi első és egyetlen bukaresti közszereplésem­kor ezt én magam is kifejtettem. Azzal tetézve, hogy a ro­mán demokráciának nem lehet közömbös az, hogy ez az egymillió református mellette áll-e az ügynek, a „nemzet­mentési tanácsnak", vagy pedig közömbös iránta, netán éppen ellene van. Egyébként Kós Károly mondta, ugyan más szavakkal, hogy Romániának Trianon után nem lehe­tett közömbös az, hogy a nemzeti kisebbség egy egységes Románia uralkodó politikája iránt elkötelezettséget érez, vagy pedig ellenségként áll vele szemben.

-    Úgy tűnik számomra, hogy ezek a találkozások a hí­vekkel, híveiddel, az utca emberével, fölvillanyoznak. Lám, itt mögöttünk ez a kiskatona. ölében fegyverével, félrebil­lent fejjel az igazak álmát alussza. Neki már sok ez a tem­pó. Noha legalább olyan fizikai adottságai vannak, mint neked, s bizonnyal fiatalabb is. Mintha két végén égetnéd a gyertyát.

-    Azt szoktam mondani, hogy Isten után ezek a találko­zók adnak és adtak erőt az embernek. Jó tudni, hogy mel­lettem van a nép, és jó tudni, hogy helyén van a szívük, hogy tudnak azonosulni szimbólumaikkal. Ki gondol ilyen­kor fáradtságra? Nézd meg ezt a katonát! Meglehet, pa­rancsot teljesít, hogy velem van és mellettem, de elmondta, mindennél fontosabbnak tartja, hogy képviseljem, hogy tudjam képviselni azt is, amit ő gondol, remél, szeret, ami után vágyódik.

-    Csakhogy ez a szimbólum ma te vagy, Tőkés László. Átérzed ennek a felelősségét? Nem nyomaszt a súlya?

-    Egyelőre annyira túláradó ez a szeretet, hogy egy­szerűen nem érzem a nehezét, a felelősség súlyát. Tu­dom, de nem érzem. Alapvetően az tölt el, hogy tehetek az emberekért, és ez boldoggá tesz. Nyilván, amikor már egy felelős állásban van az ember és fontos döntéseket kell hoznia, akkor egészen más a helyzet. Egyelőre min­dennek csak a javát érzem, a lendületből fakadó energi­át és egyszerűen nem érzek fáradtságot, amíg meg nem állok.

Apai tanácsok

-    Édesapád kínált-e útravalót fölfelé ívelő pályádhoz?

-    Azt mondta, ügyeljek arra, nehogy más előjellel bár, de ugyanaz történjék velem, mint Papp Lászlóval: hogy egy rezsim, illetve a mostani pozitív konjunktúra kreatúrája le­gyek. Lelkemre kötötte, hogy ne engedjek a kísértésnek, s mindig tartsam be a szabályokat.

-    Miért pont Papp László az ellenpélda? Mint a kályhá­hoz, újra meg újra személyéhez kanyarodunk vissza, ha valamitől ment akarsz maradni.

-    Meg kellett jegyezni a nevét még annak is, akitől kü­lönben távol esik a hit világa. Papp László volt az egyetlen értelmiség szerte egész Romániában, aki ugyan a hatalom ösztökélésére, de nyilvánosan állást foglalt egy vitában lllyés Gyula ellen, és irredentának, revizionistának, sovi­nisztának nevezte, mint akinek a nyugati reakció kórusá­ban a helye. Akkor úgy éreztem, hogy kéretlenül, fogadat­lanul, megbízatás híján ugyan, de a mi nevünkben is véle­ményt formál Papp László, tehát nem hagyhatom szó nél­kül! írtam neki egy nyílt levelet, amelyben elítéltem és visszautasítottam az Illyés elleni támadását és felszólítottam, hogy vonja vissza, s tartson bűnbánatot a kilencedik pa­rancsolat szellemében. Ez még 1982-ben történt, ha nem tévedek, közvetlenül a magyar-román sajtópolémiát köve­tően.

-    Aligha járok messze az igazságtól, ha úgy vélem, hogy a püspök úr megjegyezte az ifjú teológust magának.

Nagyon megjegyezte. Amikor Désről mennem kellett, a Securitate dossziéjában ez az Illyés-féle affér igen vas­tagon és többször is aláhúzva ott szerepelt.

A Panoráma élen járt

- Nagyon sokat tett értem és ügyünk mellett a magyar saj­tó. - A rádió és különösképpen a televízió. A Panoráma műsorának adásaiból tudhatták meg a magyar ajkú töme­gek itt Romániában, hogy egyáltalán mi történik velem, el­lenünk.

Voltak persze patrónusaink, felvilágosult református emberek, akik gyűjtöttek is, segítettek is. A család támo­gatása nélkül nem is vállalhattam volna ezt a küldetést. Nem forrófejűségből kezdtem én ebbe a harcba, hanem lényegében az egyesen keresztül az általánost céloztam meg. Afféle Kolhaas Mihály-harcot vívtam és folytattam az egyházi korrupció, a klerikális diktatúra ellen. Az ellentábor aztán minden eszközt felhasznált. Még az is előfordult, hogy a menyasszonyomat beidézték a Securitatéra, hogy szakítson meg velem minden kapcsolatot, mert én lator vagyok. Másnap apósomat hívatták be, hogy beszélje rá a lányát a szakításra, mert tönkreteszem az életét.

Menyasszony, vőlegény

-    Feleségedet a dési évek alatt ismerted meg?

-    Még diák volt, amikor én odakerültem. Aztán ő elment a nagybányai főiskolára, így valamit lazult a kapcsolatunk, majd hogy visszatért, újra szorosabbra fűzött viszonyban éltünk. Valahogy így alakult ki közöttünk a szerelem. Az esküvőnket egyébként éppen a munkanélküliség alatt tar­tottuk meg, 1985-ben. Amikor minden ellenem szólt és tel­jesen kilátástalan volt a helyzetünk - akkor! A Bibliában van egy olyan próféta, aki akkor vett földet, amikor elesik az ország, és ő börtönben van. A jövőt előlegező hittel a bör­tönből üzen és vásároltat meg egy birtokot. Azt hiszem, ez lebegett akkor a menyasszonyom szeme előtt, amikor ép­pen a semmire kötött velem házasságot. Előlegezve hitben és reményben a jövőt. A házasságkötésünk napja egyéb­ként valóságos manifesztációvá alakult át. Csak sátoros ünnepeken látható akkora tömeg. Aki csak tehette, ott volt. Úgy igyekeztünk, hogy a szívünkhöz közel álló falvak kép­viseletéből feltétlenül legyen ott velünk valaki. Aztán eljött az írótársadalom, a papi gyülekezet legjava, egyszóval amolyan kis erdélyi lakodalmat csaptunk. Azt hiszem, min­denki pontosan tudta, hogy mit kockáztat a megjelenésé­vel, és azt is, hogy mit szimbolizál azzal, hogy elfogadta a meghívást.

Szükségállapothoz hasonlítható napokat éltünk át, mert a Securitate állandóan zaklatott bennünket, felforgatta a lakást, egyik idézést a másik után küldte.

Az édesapja eskette

-    Ki adott össze benneteket?

-    Édesapám esketett, aki, lám, milyen fintorai vannak a sorsnak, éppen akkor esett áldozatául a püspöki önkény­nek: megvonták a működési engedélyét. Azt mondta akkor, hogy nekünk az engedélyünk nem a delegáció révén van és nem hitelüket vesztett püspököktől, hanem magától az Istentől. Hiába erőlködtek hát, csak még emlékezetesebbé tették azt a napot.

-    1985 decemberénél tartunk. Ebben az időszakban Shultz, az Amerikai Egyesült Államok külügyminisztere is megfordult Bukarestben. Nem gondolod, hogy esetleg közbenjárt a te ügyedben is?

-    Tudok róla, hogy hozott magával egy listát, amelyen azoknak a neve szerepelt, akiknek a sorsa iránt megkü­lönböztetett érdeklődést mutat az amerikai kormány. Erről azonban akkor ugyan kinek volt tudomása! Viszont, hogy történhetett valami az érdekemben, az bizonyos, mert a következő év januárjában sietve megkeresett Papp László püspök, aki a zsinat elnöke volt akkor, és akihez másfél évig hiába terjesztettem egyik fellebbezést a másik után, mert még csak napirendre sem tűzte, nos, akkor ez a püs­pök sietős ajánlatot tett, hogy menjek Temesvárra segéd-lelkésznek egy bizonyos Bajker Leó mellé...

Tökés László és felesége otthonukban 1990 januárjában	Temesvár, 1990. január 12. Országos gyásznap. A szabadtéri gyászmise előtt a temesváriak gyertyákat gyújtanak az áldozatok emlékére a katedrális épülete előtt

Tökés László feleségével és édesapjával 1990

Portrék Tőkés Lászlóról 1990 januárjában

Kapcsolat a néppel

- Lelkipásztoraink legfontosabb feladatának tartom, hogy visszaállítsák megromlott kapcsolatukat a néppel. Nem is merve beszélni arról, hogy Uruk iránti engedelmesség szavára kell hallgatniuk fokozottan, hiszen az az elképesz­tő és fonák helyzet jött létre, hogy sem az Úrnak, a mi Iste­nünknek nem engedelmeskedtünk egészében véve, tehát tőle is elidegenedtünk, és a néptől is eltávolodtunk, akinek szolgálatára küldött az Isten.

Rendezni ezeket a dolgainkat, ez a feladatunk elsősor­ban. És a reánk bízottak között megtalálnunk a helyünket, megtalálnunk népünket, Istenünket és így magunkra talá­lunk egyúttal - ez a mi dolgunk. Hatalmas volt a szakadék nép és szolgái között, leszámítva azokat a szolgálati hűsé­gükben megmaradt lelkészeket, akik többé-kevésbé mindvégig hűek tudtak maradni önmagukhoz.

Egyik este viccesen évődtem Czine Mihállyal, hogy most újból Erdélyt felmentő seregek vesznek irányt Magyaror­szágról Erdély felé, mint a protestáns fejedelmek korában. Mindenképpen igaznak vélem azonban azt is, hogy Erdély egyfajta szellemiséggel lepi meg most újból Magyarorszá­got, és ha közvetlenül nem is, de közvetve nagy mértékben hozzájárulhat Magyarország szellemi, lelki, erkölcsi ébre­déséhez. Ráébresztve önazonosságának tudatára, ráéb­resztve nemzeti tudatára a magyar nép egészét, éppen

Trianoni gondolatok

-    Te Trianont befejezett tényként kezeled?

-    Én Trianont realitásként kezelem, és nem tudok oly nagy távlatokba látni, amelyek ezt a realitást megkérdőjeleznék számunkra. De természetesen abban az összeurópai szellemben, amely egyre inkább jellemzővé válik e konti­nensre, jelentőségét is veszti majd Trianon, mint pragmati-kum is és mint az esetleges revízió gondolata is. Én merem hinni, hogy súlytalanná válik mindenféle alternatíva, vágy vagy elképzelés abban az új Európában, ahol valóban je­lentőségüket veszíthetik a határok, és oly mindegy, hogy Kolozsvárról megyünk át a román-magyar határon Debre­cenbe, vagy Budapestről utazunk Debrecenbe.

Fegyverek közelségében

Nem tudom, miért, de nyomaszt ez a két fegyveres. Megle­het, a légynek sem ártanak, valahogy még sincsenek rám túl jó hatással. Oly tessék-lássék: a semminél több a jelen­létük, a valaminél azonban kevesebbek. Az a két kalasnyi-kov, vagy hogyan is hívják azokat a világháborút látott ve-rébriogatókat, még azzal a néhány száz tölténnyel is, ugyan mi alól adnak oltalmat. Komolyan mondom, inkább nyugtalanítanak, semmint a bizalmat ébresztik bennem. Meg aztán ketten ugyan mire mennének - még rágondolni is rossz.

- Nem kerülhetem meg a kérdést: szoktál félni? Van ve­szélyérzeted?

S aztán itt a parókia utcája. A sarkon katonák intenek le, bevilágítanak a kocsiba, s aztán messzehangzóan kiáltják: - Hazajött a tiszteletes úr, itt van Tőkés László! Hajnali háromnegyed egy. Az utca feketéllik a várakozóktól.

A tragédia még nincs kizárva

- Mindannyiunkban van valahol nagyon mélyen félelem. Ez J akár természetes is lehet. Ráadásul a világ tele olyan el­vakult emberekkel, akik nem számolnak tetteik követkéz- I menyeivel. Körül tudok rajzolni olyan erőket, amelyek jó di- I verzionista célpontnak tartanák a személyemet. Ha például valaki végleg el akarná veszejteni a román-magyar vi-szunyt vagy Erdélyt kitakarítani a magyaroktól s elindítani a magyarságot a lejtőn, a végső pusztulásba, akkor például egyszerűen csak likvidálni kellene a szószólókat. Nem va- 1 lószínű, hogy annyira anarchikussá válna a helyzet, hogy polgárháborúba torkollanának az állapotok. Ez persze csak fikció, feltételezés, és ne is adjunk tippeket. Nem ért fe- I nyegetés ilyen irányban.

Az viszont tény, hogy sokszor érzem úgy magam, mint­ha egyesek fel akarnának használni saját céljaik megváló- 1 sításának eszközéül. Paroláznak velem, de érzem, hogy 1 csak használni akarnak valamire, és ha valakit fel akarnak \ használni, arra egy adott ponton túl nincs feltétlenül szük­ség.

Néptelen a visszafelé vezető út

A téren égnek a gyertyák, virrasztók gubbasztanak, őrzik az elhunytak emlékezetét. Ki tudja miért, jelképesnek ér­zem a város határát jelző táblát, amely tudatja Timisoara végét. Már rajta vagyok a 69-es úton. Szokatlan, hogy üres a kocsi. Még a szótlan román kiskatonát is megszoktam.

Arad külterületén mutatja az út balra Nadlac irányát. Alig valamivel kettő után futok be a határátkelőre. Egy szem árva őr terel a sorompó elé. Aztán magamra hagy és visszabújik a kuckójába. Amúgy meglennénk mindketten, ha nem volna annyira hideg. Fél három körül kászálódik elő végre valamiféle hivatalos ember, unottan üti a pecsétet az útlevelembe, és miközben a teljesen üres csomagtartót pásztázza tekintete, tudakolja: merre jártam?

-  Tőkés Lászlónál - mondom -, s akaratlanul is kicsúszik a számon: a Nobel-díj várományos lelkésznél, Romániá­ban.

-    És most hová? - kérdezi. Nagyon jólesik kimondanom:

-    Haza.

1990. január

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Ťažko by bolo preceniť význam iniciatívy mestského úradu, v rámci ktorej vyzýva organizátorov akcií zverejňovať pozvánky na svoje podujatia na mestskom portáli. Začína tak zrejme konsolidácia informačného chaosu a deficitu v našom meste. Túto iniciatívu vítame o to viac, že pod bodom D10 bola súčasťou našich očakávaní voči novému vedeniu mesta. Forma zbierania týchto informácií ani organizačný rámec - zrejme z neskúsenosti - zatiaľ nie sú celkom domyslené.

Súčasťou výzvy malo byť upozornenie, že pre organizácie zriadené mestom, alebo dotované z mestského rozpočtu je zapojenie sa do systému povinné pod sankciou straty dotácií. Po stránke technickej nie je šťastný nápad využívať e-mail, keďže to si vyžaduje asistenciu zamestnancov MsÚ, čo bude vždy faktor brzdiaci úspech tohoto diela. Miesto toho mal byť zverejnený jednoduchý formulár, cez ktorý by si organizátori sami nahrávali svoje akcie a plagáty (podobne ako je to riešené v sekcii Programy na našom portáli).  Je dôležité, aby si používateľ vystačil sám, nepotreboval ďalšie interakcie, aby hneď videl výsledok svojej práce a aby v prípade zmeny mohol sám modifikovať nahraté informácie. Takýto spôsob štruktúrovaného záznamu by tiež umožňoval, aby programy z mestského portálu mohli preberať i iné publikačné systémy zverejňujúce udalosti z mesta Nové Zámky.
Spolu s tým však oceňujeme, že prvý krôčik bol vykonaný, len nepoľaviť!

{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Nagysikerű könyvbemutatón voltam 2015 . február 4-én L é v á n a Reviczky Házban, mintegy 80 érdeklődő társaságában. Örülök, hogy részese lehettem e színvonalas rendezvénynek .
A "L é v a" c. útikalauzhoz gratuláltunk a szerzőnek. N o v á k  M e z ő l a k y  M a r g a r é t a  évtizedek óta a lévai Barsi Múzeum szakmunkatársa. Ismert történész, régész, tanárnő elevenít fel e kötetben Léva történelméhez, épületeihez, neves személyiségeihez fűződő múltbéli emlékeket, - képmelléklettel. Elismeréssel köszönjük!

A könyvben lévai lokálpatrióták szólnak lévai lokálpatriótákhoz.  A 120 oldalas kiadvány akár egy séta-ként is felfogható, ahol a városuk-iránt elkötelezett emberek adják tovább annak múltja és jelene iránti tiszteletüket, szeretetüket, tudásvágyukat az utánuk jövő generációknak.
A kötet - forráshiány miatt - több évig várt megjelenésére, annál nagyobb öröm, hogy végül is megvalósult és a bemutatóra ilyen nagyszámú érdeklődő volt kíváncsi.

A kötet tartalma:

Előszó helyett    
Történelmi visszapillantó     
Világháborúk forgatagában     
1945 után történt     
Sétáljunk együtt    
A lévai Barsi Múzeum legfontosabb mérföldkövei
Hulják Pál    
Ami még kimaradt     
Léva és az Esterházyak    
Az én Lévám     
Alt Ernő nyugalmazott járási gyógyszerész    
Braun Péter nyugdíjas    
Tolnai Csaba     
Csákyné szül. Kleiszner Erzsébet    
Precechtel György, a város volt krónikása     
Grébnerné szül. Kucsera Margit,
a zeneiskola volt igazgatónője     
Ürge László: Barangolás Léván    
Utcanévmutató     
Felhasznált irodalom    
Képmelléklet

Riport a könyvbemutatóról a Felvidek.ma portálon.
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Spracovali sme aktuálny stav podnetov nahlásených na mestský úrad cez portál Odkaz pre starostu. Naposledy - 5. septembra 2014 sme napočítali 44 podnetov, dnes ich je už 79.  Z toho Vyriešených: 31, V riešení: 5, Neriešených: 42, Zaslaných samospráve: 1. Portál "Odkaz pre starostu" slúži na smerovanie a sledovanie požiadaviek, otázok a návrhov občanov na vedenie mesta. Otázky a odpovede priebežne monitorujeme na našich stránkach.

01. Čo tak posypať chodníky ?
Zaslal: Zaslal: Oto Mandelík, 31. januára 2015    Stav: Zaslané samospráve    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Kedy sa zobudíte a konečne posypete chodníky aj na Zdravotníckej ? Alebo táto ulica nepatrí do NZ len pri platení daní ??

02. Čo tak nechať sa inšpirovať? Alej líp na Podzámskej ulici.
Zaslal: Zaslal: Martin Vyžinkár, 21. januára 2015    Stav: V riešení    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Podzámska ulica je v Nových Zámkoch jednou z príjemnejších ulíc - určite je to aj vďaka stromom ktoré ju sprevádzajú. Stromy, lipy a brezy, z nej ale rýchlo miznú (brezy: výrub na hornom konci, lipy v strednej časti ulice chradnú kvôli vydláždeným plochám na parkovanie). Čo tak nechať sa inšpirovať vlastníkom nových polyfunkčných budov pod Gymnáziom a vysadiť v ulici novú alej. Pohľad na spodný koniec ulice (pri sídlisku) na výsadbu stromov priamo vyzýva! Výsadba a prítomnosť stromov na prázdnej trávnatej ploche by bola určite prínosom pre vzhľad ulice, určite by ju ocenili aj obyvatelia tejto ulice.
Odpoveď samosprávy: 29. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 01168 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

03. Parkovanie áut na chodníku priamo v križovatke ciest!
Zaslal: Zaslal: Martin Vyžinkár, 20. januára 2015    Stav: V riešení    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Priamo v križovatke ulíce S.H. Vajanksého a Gúgskej ulice neustále parkujú osobné autá priamo na chodníku, obmedzujú chodcov a robia križovatku neprehľadnou a nebezpečnou. Táto križovatka je veľmi frekventovaná, o to je tento spôsob "parkovania" nebezpečnejší! V tomto mieste zvyčajne na chodníku parkuje štyri či päť áut, pravidelne a bez akéhokoľvek riešenia MsP.. Často je pritom voľné parkovacie miesto na druhej strane cesty.
Odpoveď samosprávy: 23. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00914 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

04. Parkovanie na chodníku v križovatke? Arogancia a ľahostajnosť.
Zaslal: Zaslal: Martin Vyžinkár, 20. januára 2015    Stav: V riešení    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Upozornenie na jedno z extrémnych porušení pravidiel parkovania, slušnosti a vzhľadu mesta: ide o parkovanie priamo v križovatke ulíc S.H.Vajanského a Tatranská. Toto je podľa mňa extrémny prípad arogancie ľudí a ľahostajnosti zodpovedných. Len na okraj, v čase fotenia prešlo cez križovatku jedno auto štátnej a jedno auto mestskej polície! Prečo sa tým nikto nezaoberá? Možno tam raz auto prejde nejaké dieťa, ktoré nebude "vďaka" na chodníku parkujúcim autám vidieť. Potom bude ale asi už neskoro. Okrem toho, nie všetci chodíme po meste autami - aký má mať človek z tejto sitácie pocit. V tomto vyrastajú deti ktoré tento stav možno považujú za normálny. Je to ale normálne? Prečo tá tolerancia voči arogantnosti? Stav o ktorom hovoria fotografie je stály a pravidelný, viacerí z vodičov majú tento spôsob parkovania už za tradičný.
Odpoveď samosprávy: 23. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00913 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

05. Zničený trávnik a okolie chodníka na hrádzy rieky za Hypernovou
Zaslal: Zaslal: Martin Vyžinkár, 20. januára 2015    Stav: V riešení    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Chcel by som Vás upozorniť na jeden z problémov so vzhľadom verejných priestranstiev na sídlisku Nábrežie: trávnatá plocha medzi Hypernovou a chodníkom na korune hrádze Nitry je stále viac a viac ničená prejazdom aút! Je to v poriadku? Chodník na hrádzi je predsa miestom prechádzok mnohých ľudí, ktorý tu možno hľadajú estetický zážitok. Aký máte z fotografií pocit, dostáva sa nám tu nejaký estetický zážitok? Myslím, že vyriešiť tento problém nemože byť žiadny zásadný problém - identifikácia vinníka je jednoduchá, je určite v právomoci MsP riešiť upozornenie a postih, ide o poškodzovanie pozemku pravdepodobne v správe či vlastníctve Mesta Nové Zámky. Celkom určite nejde o komunikáciu, ktorá by bola určená na jazdu vozidiel zásobovania. Vodič by sa mal stať na čas záhradníkom a pustiť sa do úpravy plochy ktorú zničil.
Odpoveď samosprávy: 23. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00902 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

06. Nebezpecne odlomene konare
Zaslal: Zaslal: zdenka, 18. januára 2015    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Konare su ulomene a zaseknute na strome.. rovno nad chodnikom, pri silnejsom vetre mozu spadnut a niekoho zranit
Odpoveď samosprávy: 19. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00594 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

07. Vyvalený prašiak na Vajanského ulici
Zaslal: Zaslal: Viktória, 23. decembra 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Vajanského ulici som narazila na tento prevratený prašiak.. v našom meste sú niektorí ľudia ako zvery. Chcela by som poprosiť o napravenie, ďakujem !
Odpoveď samosprávy: 08. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00162 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

08. Auto zabraňujúce parkovaniu
Zaslal: Zaslal: VeVe, 14. decembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: V riešení    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Toto auto už skoro rok parkuje na tomto mieste. Pneumatiky má vyfučané a majiteľ sa k nemu akosi nehlási. Navyše tým, že tu stojí, zabraňuje parkovaniu ostatným autám.
Odpoveď samosprávy: 08. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00171 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ
Komentáre: richard scury: nerozumiem, preco sa ma toto vozidlo odstranit? lebo niekomu prekaza? mne napriklad prekazaju panelaky na nabreznej. tiez niekomu patria a tiez vyzeraju osarpane... a? maju majitela a pokial neohrozuju nikoho na zivote tak sorry ale VeVe ... chodte si zaparkovat inde
Juraj TURČAN: Pre Richarda:tomuto vozidlu skončila platnosť TK 8.4.2013 !!! Pokiaľ si motorista,mal by si vedieť ako sa takéto vozidlo posudzuje.A ávno mal dostať pokutu za neplatnú TK. No a prečo odstrániť ? Lebo je to súkromný majetok na verejnom priestore ktorý zaberá miesto,mal by ešte za to platiť.

09. Nefunkčná svetelná signalizácia pri prechode
Zaslal: Zaslal: VeVe, 14. decembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pri prechode na ulici J.Simora je tato vykrivena a nefunkčná značka. Už dlhšiu dobu pozorujem jej stav, no ten sa nemení. Tento prechod je veľmi často využívaný, deti tadial chodia do škôl, ktoré su neďaleko. Nemohlo by s tým mesto niečo urobiť ? Ďakujem.
Odpoveď samosprávy: 08. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00177 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

10. Neporiadok po vykopovych pracach
Zaslal: Zaslal: Peter, 23. novembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Po vykopovych pracach spred mesiaca ostala halda neporiadku, kamenia s chybajuce upravy a opatovne zatravnenie. Navyse chyba aj vrchna vrstva asfaltu na ceste.
Odpoveď samosprávy: 08. január 2015 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 00179 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Nikoleta Makaiovásekretariát primátora MsÚ

11. Vrak vozidla na Nábrežnej 36
Zaslal: Zaslal: Jozef, 18. novembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Vozidlo stojí na parkovisku vyše 2 roky bez pohnutia

12. Neporiadok po vykopovych pracach
Zaslal: Zaslal: Peter, 17. novembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Po vykopovych pracach uz vyse mesiaca ostala halda zeminy, kamenia a ineho neporiadku, o opatovnom zatravneni nehovoriac. Navyse, na ceste chyba vrchna vrstva asfaltu.

13. Neúplná lavička
Zaslal: Zaslal: IM, 14. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Lavička, ktorá lavičkou vlastne nie je. Je nebezpečná a špatí. Radšej keby tam nebola ani jej kostra...

14. Parkovanie na chodníku
Zaslal: Zaslal: IM, 14. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Parkovacích miest je síce málo, nejaké treba nájsť. Ale prečo je dovolené vozidlami "odstaviť" chodcov? Vozidlá by mali parkovať zadnými kolesami na ceste, aby tadiaľ bolo možné prejsť aj s detským kočíkom, bezpečne po chodníku, ktorý by mal slúžiť hlavne im.

15. Chodník takmer v centre
Zaslal: Zaslal: IM, 14. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Tento dosť využívaný chodník občamni nie je len nepekný, ale aj nebezpečný...

16. Poskodene lavicky a zanedbané detské ihrisko
Zaslal: Zaslal: IM, 14. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Je veľká škoda, že v kľudnej časti sídliska (za činžiakmi) si nemôžeme kultúrne oddýchnuť, ani deti sa bezpečne zahrať :-(

17. Zlé cesty a chýbajúce bezbariérové vstupy na chodníky
Zaslal: Zaslal: Odkazprestarostu.sk, 07. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Rada by som poukázala na chýbajúce bezbariérové vstupy na chodníku. Taktiež by som chcela upriamiť pozornosť na stav a kvalitu chodníka na oboch stranách cesty. Je ťažké tadiaľ prejsť nielen s vozíkom, ale aj s kočíkom či bicyklom (malé deti s doprovodom rodiča). --- Tento podnet bol zaslaný v rámci súťaže pre stredné školy "Vychytaj problémy svojho mesta". Zapojila sa do nej aj študentka z gymnázia v Nových Zámkoch. http://www.odkazprestarostu.sk/sutaz-pre-skoly/

18. Skládka odpadu neďaleko Wolkrovej
Zaslal: Zaslal: Odkazprestarostu.sk, 07. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Iba kúsok od miesta, kde bývam, som natrafila na túto hromadu smetí, ktoré sem dovláčili nezodpovední obyvatelia. Desiatky plastových fliaš, oblečenie, nábytok, handry, papiere - neverila som vlastným očiam, koľko odpadu sa poprace do tak malého lesíka. Poprosím o odstránenie. Ďakujem. --- Tento podnet bol zaslaný v rámci súťaže pre stredné školy "Vychytaj problémy svojho mesta". Zapojila sa do nej aj študentka z gymnázia v Nových Zámkoch. http://www.odkazprestarostu.sk/sutaz-pre-skoly/

19. Auto parkujúce na basketbalovom ihrisku
Zaslal: Zaslal: Odkazprestarostu.sk, 07. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Tomuto vodičovi zjavne betónová plocha basketbalového ihriska pripomínala parkovisko. Zatiaľ čo ostatné autá niekoľko-krát musia obísť celé parkovisko, aby našli miesto na zaparkovanie, toto auto jednoducho zaparkuje tam, kde sa mu zapáči. Pokiaľ vozidlo prešlo po chodníku na toto basketbalové ihrisko a pokiaľ nezaparkoval na tráve, nedopustil sa nijakého priestupku, čo mestská polícia nemôže riešiť. Avšak z iného hľadiska by tu stáť predsa len nemal a to je dané vo VZN. Stáva sa to viackrát, kedy vodiči zaparkujú hocikde a nedbajú na deti túžiace si zahrať loptové hry. --- Tento podnet bol zaslaný v rámci súťaže pre stredné školy "Vychytaj problémy svojho mesta". Zapojila sa do nej aj študentka z gymnázia v Nových Zámkoch. http://www.odkazprestarostu.sk/sutaz-pre-skoly/

20. Zničené detské ihrisko
Zaslal: Zaslal: Odkazprestarostu.sk, 07. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Šafárikovej ulici sa nachádza toto „detské ihrisko“. Drevená konštrukcia loďky by potrebovala urýchlene opravu. Spomedzi spráchniveného dreva vytŕčajú kusy železa, reťazí a klincov. Pod loďkou je veľa smetí, ktoré sem podonášali nezodpovední obyvatelia. Lavičky pre rodičov a deti, umiestnené neďaleko, sú zdevastované a oceľové tyče na betónovej ploche už ničím nepripomínajú voľakedajšie basketbalové ihrisko. Prosím o opravu.

21. Neporiadok a nákupný vozík v rieke
Zaslal: Zaslal: Odkazprestarostu.sk, 07. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pri pravidelnom behaní po hrádzi si moja spolužiačka všimla toto znečistené priestranstvo. Pri Kauflande sú navôkol porozhadzované odpadky. Cez prázdniny, keď som prechádzala po moste, cez rieku Nitra, uvidela som dokonca nákupný vozík padnutý priamo v rieke! Poprosím o odstránenie. Ďakujem. --- Tento podnet bol zaslaný v rámci súťaže pre stredné školy "Vychytaj problémy svojho mesta". Zapojila sa do nej aj študentka z gymnázia v Nových Zámkoch. http://www.odkazprestarostu.sk/sutaz-pre-skoly/
Odpoveď samosprávy: 11. november 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 51055 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

22. Chýbajúci prechod na G.Bethlena
Zaslal: Zaslal: IM, 02. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Veľa chodcov prechádza z Kasárenskej na G.Bethlena po ceste bez prechodu. Chodník vedúci až k ceste k tomu zvádza. Keďže je to prechodová cesta pre chodcov na Nábrežnú, ale aj do mnohých podnikov za ňou, stala by sa nielen dosť využívanou, ale aj bezpečnejšou.
Odpoveď samosprávy: 11. november 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 51057 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu Msú

23. Prechod pre deti vychádzajúce zo školy Nábrežná na G.Bethlena
Zaslal: Zaslal: IM, 02. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Tento prechod pre chodcov je akoby pokračovaním cesty, teda priamo v križovatke, ktorá je zároveň príchodovou cestou ako pre obyvateľov bloku, tak pre školu Nábrežná. Kúsok od križovatky je chodník. Nebolo by bezpečnejšie umiestniť ho práve k tomu chodníku? Často tadiaľ prechádzam a ani ja, dospelá sa necítim bezpečne, keď príchodovou cestou prechádza auto.

24. Kanál a výtlky za Hypernovou
Zaslal: Zaslal: IM, 02. novembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Kanál zarastený burinou a výtlky na ceste pred činžiakom hneď za Hypernovou smerom k hrádzi.

25. Bezbariérový prístup len z jednej strany
Zaslal: Zaslal: Brano, 31. októbra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na nabreznej, pri spse skole pri b.nemcovej je upravený prechod pre chodcov, ale len z jednej strany a v strede. Tento prechod ma bezbariérový prístup len z jednej strany. Čiže žiadny, lebo aj tak sa nedá využívať, keďže vozickari ním nevedia plnohodnotne prejsť. A to nehovoriac, ze tento prechod bol rekonštruovaný.

26. Opustene vozidlo na jazdeckej 18
Zaslal: Zaslal: Marian Lukac, 25. októbra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: opusteny citroen xantia na parkovisku kde je problem zaparkovat
Odpoveď samosprávy: 28. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 50438 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ

27. Čierna skládka
Zaslal: Zaslal: Attila Bogdány, 19. októbra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Dňa 19.10.2014 som pri prechádzke objavil za poľom za bereckým lesom smerom na Aňalu čiernu skládku. Táto skládka vážnym spôsobom znečisťuje životné prostredie a má veľmi negatívny dopad na faunu aj flóru a kazí nielen dobré meno mestu Nové Zámky, ale je aj zlým obrazom o stave dodržiavania predpisov o ochrane životného prostredia. GPS koordinácie: 47.966443, 18.135637
Odpoveď samosprávy: 28. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 50440 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ

28. Chýbajúca stoka
Zaslal: Zaslal: Peter, 05. októbra 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na ulici Komárnanská 41-43 chýba chodník a keď trošku zaprší tak je to tam neprechodné, nakoľko tam nie je žiadna stoka pre vodu a ešte aj tráva je vyššia ako cesta tak výsledok je ako na fotkách. Bol už písany list na mestsky úrad. Pani sa boli pozrieť aj prísľub bol ale nič sa neriešilo. Pán starosta sme pred voľbami príďte sa tam pozrieť po ak nám trošku naprši.
Odpoveď samosprávy: 10. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 49640 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Jašterka : Je 30 novembra, koľko ešte potrvá "preverovanie" ?
Ja: Už to preverujú viac ako rok
Ja: Nieco bolo riešené ale asi práva ruka nevie co robí ľavá. Kraje trávnatej plochy stiahli z Vargom a teraz keď pri už je aj blato nie len voda. Super gratulujem odborníkom.

29. Navrh na parkovacie miesta
Zaslal: Zaslal: terezia halasova, 02. októbra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Dobrý den Bývam na ulici Vajanskeho 31 a ako určite viete je tu nedostatok parkovacích miest. To aj preto , lebo jeden panelak - vchody 33 a 35 vlastne nemá žiadne parkovisko - lebo je postavene bokom medzi dvoma a tak by som mala jeden nápad - návrh.*** Mohlo by sa urobiť parkovisko medzi tymito vchodmi vajanskeho 31 a 37 kde sa nachádza priestor ktorý by bol na to vhodný . *** tak ako sa to urobilo aj pred vchodom 23 ...... Určite by sa potešilo vela vodičov , ktorí už po 18 hod. márne hladaju miesto pre svoje auto ....... ......alebo je lepšie nechať tento priestor radšej na psie exkrementy ??? Ďakujem Halásová
Odpoveď samosprávy: 10. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 49639 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu

30. Prepadnutý chodník na Čerešňovej ulici
Zaslal: Zaslal: Pavol Kozlík, 21. septembra 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Prepadnutý chodník sťažuje prechod chodcov a zároveň ohrozuje ich bezpečnosť nakoľko musia prechádzať čiastočne po kraji vozovky.
Odpoveď samosprávy: 10. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 49647 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu Msú
Komentáre: Pavol Kozlík: Dobrý deň, máte nesprávne informácie. Prepadnutý chodník je už dávnejšie opravený. Ďakujem.
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, pravdivosť svojho tvrdenia dokážte, prosím, fotografiou.
Pavol Kozlík: Dobrý deň, odbor investičný,komunálny,dopravy a životného prostredia by mal mať hodnoverné doklady o tom, že daný chodník je opravený.
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, našou úlohou nie je vyzývať príslušný odbor k tomu, aby portálu poskytol Vami spomínané doklady. Nezáleží na tom, kto fotografiu zverejní, bez nej status podnetu zmenený byť nemôže.

31. Zniceny Chodnik
Zaslal: Zaslal: imruch, 14. septembra 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Uplne Rozpdavajuci Sa Chodbik Na G Czuczora 1 Oproti Medicentru
Odpoveď samosprávy: 10. október 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 49646 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Andrej : Dobrý deň , je to veľmi pozitívne,že sa opravil aspoň jeden z mnohých zničených chodníkov v meste.Na takúto opravu čakajú ďalšie frekventované chodníky.Len škoda,že na tých ostatných nemá pán budúci poslanec MZ NZ ďalšie kancelárske priestori. Ostávame s pozdravom.

32. Burinou zarastený chodník
Zaslal: Zaslal: Iveta Palatyová, 10. septembra 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Medzi ulicami T.G. Masaryka a Ľ.Štúra, oproti predajni Jednota, sa nachádza spojovací chodník vedúci cez park. Je vydláždený betónovými kockami v piatich radoch. Chodník už roky nie je udržiavaný a zarastá trávou a burinou. Počas dažďov je nepriechodný, nakoľko na ňom stojí voda a z piatich radov sa dá horko ťažko prejsť po jednom. Chodník by bolo potrebné ešte pred príchodom zimy vyčistiť a spriechodniť.
Odpoveď samosprávy: 12. september 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44904 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Palatyová Iveta: Dostala som odpoveď, že problém sa doposiaľ nevyriešil, tak sa odkladá ad acta. Toto už čo je za riešenie? Dúfam, že to neznamená, že sa ten chodník neupraví ?! Stačilo by pár nezamestnaných a namiesto bezcieľneho putovania mestom , by spravili niečo osožné ! Alebo pracovníci Novovitalu by chodník mohli tak isto dať do poriadku.
Fero: Asi po chodníku nik nechodí keď zarástol... :-)
urban: pokosit!
Palatyová Iveta: Pokosiť to nestačí, dlažba je husto zarastená trávou. Chcelo by to skôr postriekať prípravkom proti burine a zoschnuté trsy trávy potom vykopať.
urban: ospravedlnujem sa!
ja: poslanci v tomto obvode nič nevidia ešte viac nič neriešia hlavne že tam chcú sedieť naďalej. Bezcieľne motajúci sa nezamestnaný teraz začínajú makať pred voľbami.
urban: neboj sa,zachvilu pridu volby,a poslanci sa premiesaju!
Palatyová Iveta: Na moje veľké prekvapenie, dnes začali chodník " renovovať "...som príjemne prekvapená (y)
rene: konečne sa mesto pohlo hned len tak dalej.Ale po volbach zase vsetko bude v meste chatrat!
ja: dneska som videl, ze vsade makaju pred volbami nech sa pan opuchuty ma cim ukazat co spravil rychlo rychlo a potom bude zase ticho
rene: spravne si povedal!
Palatyová Iveta: Rada by som sa poďakovala kompetentným osobám za vyriešenie môjho, či nášho problému... Chodník je upravený, vyčistený..priechodný . Ďakujem :-)

33. Zle nastavená signalizácia semafóru
Zaslal: Zaslal: imruch, 30. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Dvorskej ceste smerom z Dvorov nad Žitavou na prvom aj druhom semafóre je zle nastavená signalizácia. Keď ide vlak zo stanice Nové Zámky, treba tam čakať niekoľko minút, už niekoľko rokov. Za kladné vyriešenie vopred ďakujem.
Odpoveď samosprávy: 12. september 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 48460 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu
Komentáre: petr: signaliizacia je dobre nastavena,len dopravny zamestnanci skorej zavru priecestie niekedy,ale aj tak je to este v norme,predpis hovori ze priecestie moze byt zavrete max.10 min.,takze neni co riesit.
imrich: Co k tomu dodať, keby takto fungovali aj semafory na cestách, to by bol koniec
imrich: Co k tomu dodať, keby takto fungovali aj semafory na cestách, to by bol koniec
petr: asi len tolko ze zeleznice funguju na 50 rokov starom systeme.

34. Vrak automobilu
Zaslal: Zaslal: imruch, 30. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Vrak vozidla nachádzajúci sa na parkovisku na Andovskej ulici neďaleko bytového domu č. 21, už niekoľko rokov. Za kladné vyriešenie vopred ďakujem
Odpoveď samosprávy: 12. september 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 48453 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ

35. Nadbytočná stopka
Zaslal: Zaslal: imruch, 25. augusta 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Od novej bytovky na Andovskej ulici smerom k Pohostinstvu pri Kríži je nadbytočná stopka. Ďakujem
Odpoveď samosprávy: 02. september 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 48046 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

36. Čierná skládka pri garážach na Čersňovej ulici
Zaslal: Zaslal: erika, 22. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Bezohľadnosť ľudí, ktorí znečisťujú prostredie vynášaním smetí a bordelu na okraji lesíka pri garážach. Je to tam hrozné a deje sa to pravidelne, smutné je, že to robia hlavne ľudia, ktorí tam majú garáže.
Odpoveď samosprávy: 25. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47654 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

37. Plechová stavba
Zaslal: Zaslal: Andrej, 19. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Plechový objekt bývalých potravín. Hrozba požiaru a obývania bezdomovcami. Vhodné vybudovať na predmetnom mieste parkovisko.
Odpoveď samosprávy: 12. september 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 48452 a postúpený na Odbor majetkoprávny. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Andrej : Vážený MU NZ v čom je problém doriešiť danú vec?Prosím konkrétne nám vysvetlite a môžete citovať zo zákona čo Vám bráni danú situáciu doriešiť v prospech obyvateľov Nášho mesta. Ďakujeme.
Ja: Nevedia isto zistiť vlastníka.
Gabi: Parcela patrí mestu Nové Zámky. O čistotu a poriadok na pozemkoch sa musí postarať vlastník nehnuteľnosti. Niekto asi povolenie na umiestnenie týchto plechových búd dostal od mesta. Stačí vyhľadať zmluvy a máme riešenie.

38. Vrak vozidla
Zaslal: Zaslal: Andrej, 19. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Vrak vozidla na preplnenom parkovisku.
Odpoveď samosprávy: 22. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47649 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

39. Chýbajúci asfalt na chodníku k detskémo ihrisku
Zaslal: Zaslal: Andrej, 19. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Nebezpečný chodník vedúci k detskému ihrisku, hlavne pre mamičky s kočíkmi, pre seniorov. Po dažďoch je úplné nemožné po ňom prechádzať.
Odpoveď samosprávy: 22. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47648 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

40. Nepokosený porast pri prístupovej ceste ku garážam
Zaslal: Zaslal: Rasto, 19. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pri prístupovej ceste ku garážam na Bratislavskej ceste sa nachádza na úseku približne 10 metrov nepokosený porast. Zvyšné plochy na tej istej ulici pokosené sú. Tento porast sa nachádza bezprostredne pri prístupovej ceste ku garážam. Pri súčasnej výške a hustote, pri výjazde z garáži výhľad na hlavnú cestu nie že obmedzuje, ale doslova znemožňuje.
Odpoveď samosprávy: 22. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47650 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Juro: Nie že je nepokoseny len tento vchod, ale ani parky nie sú pokosené, aspoň ten pri nás sa nekosil už dva mesiace a vraj sa kosí každých 5 týždňov, to by som chcel vidieť.
Rasto : Dakuje. Dany usek je uz pokoseny, tak ako dokazuje aktualna fotografia. Avsak frekvencia kosenia, ci mnozstvo zrazok v tomto pripade velku ulohu zrejme nezohravali, nakolko porast dosahujucu vysku 2 m zacinajuci skokom pred dopravnou znackou A15 (pozor, deti) bol z kosenia vynechany (kosilo sa niekolkokrat prave po tento usek).

41. Nebezpečný chodník na T.G.Masaryka
Zaslal: Zaslal: Kristian, 14. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Už dlhé roky je chodník smerujúci k hlavnej stanici v dezolátnom stave. Viacerí kandidáti na poslancov MZ vo svojich programoch sľubovali jeho opravu, ale nikdy sa nič nepohlo smerom k napraveniu stavu. Okrem toho, že na mnohých miestach chýba asfalt, sú v ňom diery a nebezpečné trhliny, tak aj v čase i slabšieho dažďa voda z chodnikov neodteká a stojí na mieste. Ľudia nemajú kade ísť, preto sú na viacerých miestach už trvalo vyšliapané cestičky v tráve popri chodniku. Pritom je táto cesta jedou z dvoch hlavných vedúcich na železničnú stanicu. Chodia týmto smerom nielen ľudia z troch panelových domov (207 bytov), ale aj mnohí z ďalších sídlisk, napr. Lastovičia a pod.
Odpoveď samosprávy: 18. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47239 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Miro: Podnety na tento chodník tam máte už milión, ale oprava žiadna už X rokov. Preveriť skutkový stav môžete ideálne dnes (12.9.), keď je tam po členky vody. Nech sa páči.
Masarovičová: Staci, ze naprsi len troska a uz sa tadial neda prejst. Napr. my zo stredneho cinziaku ani inu moznost kade prejst nemame (bud po ceste, kadial chodia auta pri ul. L. Stura.. a odkedy je Medicentrum v prevadzke tak hustota premavky sa niekolkonasobne zvysila a ked prsi, cela nasa rodina je od nezodpovednych voidicov ofrkana.. druhy sposob je púrejst na druhu stranu (neparne cisla Masaryka) avsak priechod pre chodcov je na zaciatku ulice - tiez by sme sa museli brodit mlakami). Neviem, z akeho dovodu pred x rokmi opravili komunikaciu na masaryka neparne cisla, ked tu je ovela viac obcanov mesta NZ a aj ti, co idu na zeleznicnu stanicu idu vacsinou po tejto strane) Pan Miro, mohli by ste prosim Vas nafotit stav chodnika, ked tak prsalo. Ako to je na tychto fotkach, tak to byva v skutocnosti na 2.-3. den po dazdi

42. Vrak auta na priechode medzi Tatranskou a Šoltésovou ulicou
Zaslal: Zaslal: Viktória, 12. augusta 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Auto tam už stojí minimálne rok a bráni parkovaniu ostatným autám.
Odpoveď samosprávy: 18. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47238 a postúpený na Mestskú políciu. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

43. Chátrajúca budova na Sihoti
Zaslal: Zaslal: VeVe, 12. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Sihoti sa nachádza táto budova. Už dlhšiu dobu je opustená a chátra. Po stenách je plno graffitov a vo vnútri sú smeti, ktoré tam nanosili bezdomovci.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47118 a postúpený na Odbor majetkoprávny. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ

44. Takto má vyzerať detské ihrisko?
Zaslal: Zaslal: VeVe, 11. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Niektoré detské ihriská v Nových Zámkoch vyzerajú veľmi zanedbane. Vídam deti ako sa tu hrávajú aj na takýchto "pieskoviskách" . Chcela by som mesto poprosiť, aby s tým niečo urobilo. Ďakujem.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47119 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: marty : no ale aky zisk by z toho malo mesto?

45. Graffity na kaplnke
Zaslal: Zaslal: VeVe, 11. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Bernolákovej kaplnke som si všimla tieto graffity. Kaplnka je jedna z ozdôb nášho mesta a trápi ma, že vyzerá zrovna takto. Nemohlo by sa s tým niečo urobiť?
Komentáre: Mišo: Neďaľeko je aj kamera mestskej polície... Je smutné, že prichytiť dakoho pri čine je ťažké, skoro nereálne. Ak sa to náhodou aj podarí, tak to nikam nevedie (vek páchateľov, poukazovanie na sociálnu situláciu a iné vykrúcačky).
cyril: Áno, hlavne, že dostaneš pokutu keď si nekúpiš parkovací lístok na parkovisko, ktoré je mimochodom verejným priestranstvom atď. alebo ťa budú kontrolovať za rôzne iné veci.

46. Chátrajúce detské ihrisko na Gúgskej ulici
Zaslal: Zaslal: Viktória, 11. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pieskovisko je celé zarastené trávou a preliezky sú hrdzavé.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47116 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

47. Stará pokazená lavička na Gúgskej ulici
Zaslal: Zaslal: Viktória, 11. augusta 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Lavička je nevyužiteľná na sedenie.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47117 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

48. Vyčnievajúce drôty v oplotení na detskom ihrisku na Gúgskej ul.
Zaslal: Zaslal: Viktória, 09. augusta 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Nebezpečne vyčnievajúce drôty na oplotení detského ihriska ohrozujú deti.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47114 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

49. Chátrajúce stanovište taxislužby
Zaslal: Zaslal: peter, 08. augusta 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Zdevastovaný stánok taxislužby.
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47113 a postúpený na Odbor majetkoprávny. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

50. Zdevastovany chodník
Zaslal: Zaslal: imruch, 08. augusta 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Chodník na Slnečnej ulici pred domom č.3 je v katastrofálnom stave už niekoľko rokov, nedá sa udržiavať v čistote a pomaly už ani na ňom chodiť, za opravu vopred ďakujem
Odpoveď samosprávy: 14. august 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 47112 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: imrich: Ďakujem pekne, a oprave je to pred domom Slnečná č. 1. smerom k domu Slnečná č. 3.
imrich: Dobrý deň, už prešiel mesiac od podania podnetu a vyjadrenie som nedostal. Ďakujem
Fero: Takýchto a žiaľ aj omnoho horších chodníkov sú v našaom meste kilometre. Čo je ešte horšie, tak aj na nepomerne exponovanejších miestach ako Slnečná ulica. Aby som nekrivdil, tak pre úplnosť dodám, že v iných mestách je to podobné....
imrich: Fero parada prejdi sa po ňom a potom napis

51. Poškodená cesta
Zaslal: Zaslal: imruch, 15. júla 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na ceste od Pohostinstva pri Kríži k novovybudovanej bytovke na Andovskej ulici na ceste po jej celej dĺžke je cca 30 cm široký a cca 5 cm hlboký pás. Pri prejazde autom je to dosť nepríjemné. Za čo najrýchlejšie zjednanie nápravy vopred ďakujem.
Odpoveď samosprávy: 22. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 46063 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ

52. Zarastená dopravná značka
Zaslal: Zaslal: VeVe, 13. júla 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Hviezdoslavovej ulici je táto dopravná značka. Auto, ktoré prichádza ku križovatke nevie rozoznať o akú značku sa jedná, lebo je "schovaná" za stromom. Prosím o nápravu.

53. Chýbajuce časti asfaltu
Zaslal: Zaslal: zdenka, 04. júla 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na chodniku chýbajú časti asfaltu, celý úsek od križovatky pri čerpacej stanici OMV po Komjatickú (s výnimkou krátkeho chodníka pred OMV). Je náročné chodíkom prechádzať kočíkom. Taktiež by som ešte chcela poukázať na chýbajúce smetné koše na tomto úseku až po Tesco. Ľudia idúci do Tesca a najmä z neho, potom zahadzujú odpad na zem po celom úseku. Verím v nápravu.
Odpoveď samosprávy: 08. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 45459 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: zdenka: Mam pocit, ze cakate, kym skonci leto, lebo vsak dovolenky, pride zima, to uz sa "neda" a ja z decka vytrasiem dusu..

54. Zničená a nebezpečná šmýkalka
Zaslal: Zaslal: VeVe, 02. júla 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Cyrilometódskej ulici sa nachádza poškodená šmýkalka.
Odpoveď samosprávy: 03. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44904 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: Peter : tak toto je už sila dal by som to dotycnemu opraviť vlastnými rukami

55. Elektrické káble vytŕčajúce z lampy pri detskom ihrisku
Zaslal: Zaslal: VeVe, 02. júla 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na Výpalisku pri detskom ihrisku z lampy vytŕčajú rôzne káble.
Odpoveď samosprávy: 03. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 45316 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: jelena: len si maknite kým to niekoho nezabije. v takomto ptipade treba konať okamžite
Bunda: načo sa vyjadrovať k problematike ? treba to riešiť hneď

56. Zhrdzavená a nepresná orientačná mapa mesta
Zaslal: Zaslal: VeVe, 01. júla 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na čo máme v našom meste takúto orientačnú tabuľu? 1. nedá sa z nej čítať 2. pribudli rôzne nové ulice 3. niektoré z uvedených miest na tabuli prešli zmenou Prosím zameniť tabuľu za aktuálnu. Ďakujem.
Odpoveď samosprávy: 02. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 45253 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičová sekretariát prednostu MsÚ

57. Prepadávajúci sa chodník
Zaslal: Zaslal: imruch, 01. júla 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Predávajúci sa chodník okolo kanalizačného poklopu na Andovskej ulici smerom ku Základnej škole Gergelya Czuczora.
Odpoveď samosprávy: 02. júl 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 45252 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Monika Slatárovičovásekretariát prednostu MsÚ
Komentáre: VeVe : chodnik bol opraveny

58. Zaburinený pozemok
Zaslal: Zaslal: Štefan Zajos, 20. júna 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Prosím zabezpečiť vykosenie pozemku, ktorý sa nachádza za garážami poľnohospodárskeho družstva, vchod z Komjatickej ulice. Pozemok je neudržiavaný minimálne 3- 4 roky, zarastený burinou, bazou a agátmi, čo spôsobuje alergiu a rozsev burín po okolitých záhradách na Nitrianskej a Dostojevského ulici. Nie je nám známe, komu pozemok patrí. V minulosti ho využívali veterinári z veterinárnej polikliniky ako záhradky. Momentálne je na pozemku tráva po pás...
Odpoveď samosprávy: 23. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44904 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Štefan Zajos: Dobrý deň! V čom je problém? Nedá sa identifikovať vlastník neudržiavaného pozemku? Nemôžte ho prinútiť aby pokosil a vyčistil pozemok. Pomaly nám tu vyrastá agátový lesík. Semená burín a tráv vietor roznáša do všetkých záhrad. Nie sme spokojní, že náš podnet už mesiac je zaradený do neriešených problémov.Žiadame o nápravu. Ďakujem
ja: Nevedia zistit vlastnika? ake ked ho bude treba odkupit , alebo vyvlastnit za lacny peniaz tak bude ziadost, ze pozemok dlhodobo uzival a staral sa o neho dlhe roky.

59. Petícia - lipy na výrub
Zaslal: Zaslal: Monika , 17. júna 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Začiatkom júna bola spisovaná petícia za výrub resp. orezanie stromov na ulici Šurianska a Hviezdoslavova vzhľadom na sťažnosť niektorých obyvateľov, že stromy špinia a zanášajú odkvapové rýny, a tiež vzhľadom na ich zdravotný stav, vraj sú prehnité. Nakoľko lipy sú v dobrom zdravotnom stave, v teplých mesiacoch robia tieň, sú chránené, skrášľujú obe ulice, skutočne majú svoj vek - ale to predsa slúži aj ku kráse a koloritu mesta(je to predsa dlhožijúca drevina), nevidím dôvod na výrub len preto, že z nich padajú kvety a na jeseň listy. Odmietam takýto prístup k nášmu životnému prostrediu, veľa nám z neho v Nových Zámkoch nezostalo.
Odpoveď samosprávy: 18. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44752 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

60. Prístupová cesta ku garážam
Zaslal: Zaslal: Eleonóra, 11. júna 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Prístupová cesta na Bratislavskej ulici je v čase dažďov úplne zaplavená a ťažko prístupná s obrovskými výmoľmi. Problém pretrváva už roky.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44483 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

61. Odpad na chodníku
Zaslal: Zaslal: Ladislav, 06. júna 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Čierna skládka na Lesnej ulici.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44355 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Dňa 11. júna bol odpad odstránený.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Mišo: Nebolo by možné dať tam kameru, alebo zariadiť častejšie hliadky Mestskej polície? Alebo pripraviť nejakú "akciu" pri ktorej by sa kompetentní príslušníci pokúsili chytiť toho kto tam tie smeti sype priamo pri čine? Je fajn, že to mesto čistí a odpratáva, ale platíme to my všetci z našich spoločných daní a verím, že to mnhohých riadne hnevá. Dotyčné hovädo tam iba priebežne bude nosiť svoje smeti a zadarmo sa ich tam zbavovať na úkor nás ostatných...

62. Zničené a nebezpečné zábradlie
Zaslal: Zaslal: VeVe, 04. júna 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na rohu Novomestkej ulice sa nachádza staré, hrdzavé, pokryvené, no jednoducho zničené zábradlie.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44354 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

63. Vrak auta stojaci na ulici Svornosti
Zaslal: Zaslal: ježo, 04. júna 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Rád by som upozornil na opustený vrak auta na ulici Svornosti. Už niekoľko rokov tam stojí na verejnej komunikácii, v blízkosti neprehľadnej zákruty pri križovatke s Poľnou ulicou. Ďakujem
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43280 a postúpený Mestskej polícii na prešetrenie. Majiteľ vozidla je dlhodobo nezastihnuteľný a nakoľko v našom meste neexistuje strážené parkovisko pre takéto vraky, ktoré by bolo schválené Okresným úradom v zmysle zákona 223/2001 Zb. o odpadoch, mesto ďalej nevie účinne postupovať. Auto je evidentne majetkom a jeho odstránenie by bolo v tomto prípade odcudzením. V súčasnosti evidujeme cca 20 takýchto vozidiel.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: ježo : Rozumiem, ale mimo iného tento vrak bráni v oprave cesty, údržbe cesty a hlavne vo výhľade v križovatke. Okrem EČ , má vozidlo aj iné identifikačné znaky, podľa čoho by sa dal vypátrať majitel.Státím auta na tejto vozovke je aj porušená vyhláška o zastavení a státí vozidla ( nie je nechaný priestor pre oba smery jazdy 3 metre: Je tam toľko obmedzení a porušení zákonov a napriek tomu nie sme schopní konať?
Mišo: Jožo, vieš čítať? Mesto NEMÁ také parkovisko kam by sa ten vrak mohol legálne odpratať. Ak by sa vrak hoci len "niekam posunul", tak by sa dotyčný majiteľ mohol účinne domáhať svojich poškodených práv (neoprávnené nakladanie s cudzou vecou, odcudzenie,.....). Žiaľ na Slovensku je to tak, toto je oveľa širší problém ako len mesta NZ. Právo nejakého asociála - majiteľa vraku je chránené lepšie ako právo občanov na normálne okolie svojich domov.
ježo : ..len by som bol zvedavý, pokiaľ by ten vrak stál pred mestským úradom, alebo pred budovou polície, či by sa nenašiel zákon ktorý odpratanie takéhoto vraku legalizuje.
Mišo: Asi nie. Niečo podobné mi stálo pred domom v rokoch 2012-2013. Venoval som pomerne značné úsilie tomu, aby ten vrak zmizol a kade som chodil a vypisoval, tade som narážal na skutočné legislatívne prekážky. Vtedy som zistil, že toto (myslím tento konkrétny problém s autami a vrakmi) nie je o našom meste ale aj o štáte... Proste nikto na to nemal seriózny dosah.
Robert Major: Dobry den, podnikli sme urcite kroky a mame slubene, ze do 6.7.2014 bude vrak odstraneny...prajem pekny den..Robert Major , nacelnik MsP
ježo : Dobrý deň, ďakujem za vyriešenie podnetu, vrak auta tam už nestojí , som rád, že sa našlo riešenie.
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, svoje slová potvrďte, prosím, pripojenou fotografiou. Inak podnet nemôže byť označený ako vyriešený. Ďakujem za pochopenie aj do budúcnosti. Pekný deň.

64. Uvolnená mreža kanála
Zaslal: Zaslal: Jaroslav, 02. júna 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Uvolnená mreža kanála na ulici Kvetná medzi Ružovou dolinou a Novou ulicou
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44352 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

65. Zarastený nefunkčný kanál
Zaslal: Zaslal: Dagmar, 02. júna 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Zarastený nefunkčný kanál, počas dažďa doň absolútne neodteká voda a spôsobuje problémy.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44351 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Ak sa dá prosím zadajte presnejšiu adresu, ďakujem!Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Dagmar : Adresa je presne S.H Vajanského 37 pred vchodom, ako je lokalizovane na mape.
Dagmar : Kanál bol koncom minulého týždňa vyčistený.Ďakujeme
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, aj Vás žiadam tentokrát ale aj do budúcnosti pripojiť k svojim slovám fotku dokladajúcu objektívne dostačujúce vyriešenie podnetu. Ďakujem.

66. Vykrivené zábradlie
Zaslal: Zaslal: VeVe, 01. júna 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Už dlhšiu dobu sa popri ceste "Pod tromi mostami" nachádza vykrivené alebo teda nahnuté zábradlie. Jednoducho to stačí narovnať. Ďakujem .
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44350 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Judita: Okrem vykriveného zábradlia je nevyhovujúci aj chodník na oboch stranách cesty.
martin: Veve... ked je to take jednoduche, tak ho miesto fotenia narovnajte!
VeVe : je to hlboko v zemi... a veľmi ťažké a nemám stroje, ktorými by som bola schopná to narovnať...
VeVe : aj dopravná značka sa vrátila späť :)

67. Zničené lavičky
Zaslal: Zaslal: VeVe, 01. júna 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Aj takto vyzerajú lavičky na Cyrilometódskej ulici. Už pred niekoľkými rokmi boli tieto lavičky zničené a každým rokom sa viac a viac rozpadávajú, drevo hnije a rozkladá sa. Navyše sa nachádzajú pri detskom ihrisku! Ostré hrany dreva a vytŕčajúce klince sú obzvlášť nebezpečné!
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44349 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Takéto torzá lavičiek postupne mesto likviduje. Ak nájdete podobné, prosím nahláste ich akýmkoľvek spôsobom na Mestský úrad, ďakujeme!Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: erika raffai: Trefna otazka.Rozpadnute lavicky odstranili a nove asi nebudu.Pieskovisko je v odpornom stave smykalka pre deti je v nebezpecnom stave a okolo jedinej lavicky pri pieskovisko je neustale bordel vdaka chybajucemu odpadovemu kosu.kedy bude naprava?

68. Dva vyschnuté stromy
Zaslal: Zaslal: imruch, 01. júna 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Bolo by vhodné vypíliť dva vyschnuté stromy na pozemku mesta.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44354 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Dňa 9. júna boli tieto vyschnuté stromy odstránené.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: imrich: stromy sa nachádzajú na rohu ulice pod kopcom a t. vansovej
imrich: ďakujem pekne

69. Odpad na Sihoti
Zaslal: Zaslal: Milan, 01. júna 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Roztrhnuté vrece s odpadom na Sihoti.
Odpoveď samosprávy: 16. jún 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 44347 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia a zároveň Mestskej polícii. Po preskúmaní pôvodu odpadu bude tento odstránený v priebehu mesiaca jún 2014.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Milan : 09.06.2014 podvecer - Odpad bol odstraneny a okolie je vycistene. Podnet moze byt oznaceny ako vyrieseny. :)
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, aby mohol byť podnet označený za vyriešený, je nutné ho verifikovať pripojenou fotkou. Zabráni sa tým pochybnostiam vo Vaše slová. Ďakujem
Milan : Dobry den prajem. Ok, v NZ budem najblizsie cez vikend, tak to nafotim, ak to dovtedy nik iny nestihne :)
Mišo: Dúfam, že kým to Milan vyfotí, tak tam nejaký lenivý XXXXXXX zase niečo nenahádže. Odkladanie odpadu kade-tade je veľkým problémom mnohých miest. Bola by reálna inštalácia kamier, fotopasce, alebo niečo iné (hliadky občanov,...)? Vinná je aj naša ľahostajnosť. Veď je to širšie centrum mesta. Neverím, že tam nikto nevidel toho kto to tam vysypal.

70. Štrk po opravách
Zaslal: Zaslal: Marian Lukac, 23. mája 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pracovníci opravy výtlkov po sebe nikdy nepozametajú štrk po oprave výtlkov. Jednak je to nebezpečné pre motorkárov a cyklistov, tak aj nezákonné.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Oprava výtlkov, ako aj v tomto konkrétnom prípade, sa v našom meste rieši aj systémom Patchmatic od firmy Korekt (http://www.korekt.sk/sk/oprava-vytlkov.php). Daný postup je v súlade s platnou legislatívou. V prípade ďalších otázok ohľadne procesu opravy prosím kontaktujte priamo dodavateľa prác - firmu Korekt (http://www.korekt.sk/sk/kontakt.php).Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Free Thinker: Takže problém so štrkom, ktorý zostáva na mieste opravy, sa ako vyrieši?
Marian: Ja ti to presne vysvetím: Firma Korekt deklaruje ze ma zmluvu s Branosom. BRANOS vraj síce nemá s nimi zmluvu ale zameta kazde dva týždne. Takže nijak. Keď je treba majlovu komunikaciu dolozim. A pani z portalu by to mohli označiť ako nevybavené.
Odkaz pre starostu : Dobrý deň obom,páni, ako uviedol pán prednosta, daný postup opravných prác je v súlade so zákonom. Nejde totiž o štrk, ako sa domnievate, ale materiál, ktorý je súčasťou konkrétneho technologického postupu. Ďakujem za pochopenie, budeme radi za konštruktívnu diskusiu k veci.

71. Ničenie novovzniknutej cesty
Zaslal: Zaslal: Patrik Kovacs, 23. mája 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Dobrý deň, nedávno bola dokončená nová cesta na Jeruzalemskej ulici. Keďže sa tu stavajú ďalšie panelové domy, nákladné autá bez problémov prechádzajú cez novovzniknuté obrubníky, napriek tomu, že majú do ulice dokonca zákaz vjazdu. Pozrite si fotografie, ako sa nové obrubníky stlačili do zeme. Poprosím o doriešenie, keďže to môze spôsobovat problém pri odtoku dažďovej vody do kanalizácie. Ďakujem. S pozdravom. Ing. Patrik Kovács
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43755 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému presnejšie.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

72. Prepadajúci sa nový chodník
Zaslal: Zaslal: Patrik Kovacs, 23. mája 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Dobrý deň, Na Jeruzalemskej ulici sa prepadá nový chodník pri kanáli, čo považujem za nebezpečné pre niekoho, kto ide na bicykli, prípadne pre deti na kolobežkách, korčuliach. Poprosím o rýchle doriešenie.. Ďakujem. S pozdravom Ing. Patrik Kovács
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43756 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Chodník bude opravený v priebehu mesiaca jún 2014.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Peter: Chodník v prvom rade patrí chodcom a kočíkom potom možno korčuliam a kolobežkám, ale určite nie cyklistom!!!
Peter : to je jedno komu patrí, tu ide o to že ani peši ani s kočíkom sa tadiaľ nedá prejsť a existujú v civilizovaných krajinách aj cyklochodniky
Patrik Kovács: Peter vysvetlite to malym detom ;)

73. Vrak alebo čierna skládka na Andovskej ulici
Zaslal: Zaslal: Andrea, 22. mája 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Odstavené auto skrášľuje výhľad z panelákov na Andovskej ulici už zopár týždňov. Opakovane sme nahlásili auto na mestskú políciu, ale riešenia sme sa nedočkali. Začína krásne počasie, tak už len čakáme, kedy sa pridá k výhľadu aj zápach z nákladu auta. Možno sa dočkáme aj návšťevy hlodavcov.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43599 a postúpený Mestskej polícii na prešetrenie. Majiteľ vozidla bol oboznámený so stavom a následne oznámil že v tejto veci prebieha policajné vyšetrovanie v ktorom auto je dôkazový materiál. Akonáhle šetrenie skončí, auto bude odstránené z ulice.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: M : To auto je tam odstavené už dobrých pár mesiacov, ak je to dôkazový materiál pre políciu tak nech si ho pán majiteľ aspoň vyprace a zamkne. Ja sama mám strach prejsť okolo keď sa zotmie.. Nehovoriac o tom že šetrenie môže trvať ďalšie mesiace,dokedy nám to bude ,,zdobiť,, okolie ?
ježo : To aut tam stojí stále . Koľko potrebujú kompetentný a konali v tejto veci? Auto má EČ, predsa majitel by mal byť jasný
imrich: už je preč B-) ďakujeme niekomu
Odkaz pre starostu : Dobrý deň, svoje slová, prosím, zobjektívnite pripojením fotografie preukazujúcej vyriešenie podnetu. Ďakujeme a prajeme pekný víkend.

74. Vytrhnutá dopravná značka
Zaslal: Zaslal: Dominika, 19. mája 2014 Odoslané z mobilnej aplikácie    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Vytrhnutá dopravná značka, označujúca hlavnú a vedlajšie cesty na Gúgskej ulici.
Odpoveď samosprávy: 20. máj 2014 Odpoveď Daná ulica je cestou III. triedy a ako taká patrí pod správu Slovenskej Správy Ciest. Podnet bol odoslaný na SSC Nové Zámky.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

75. Málo parkovacích miest na sídlisku Juh
Zaslal: Zaslal: Dominika, 18. mája 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Nedostatok parkovacích miest na ulici S.H.Vajanského spôsobuje ohrozovanie chodcov a znemožnenie ich bezpečného prechodu. Niekedy je nemožné zísť dole z chodníka kočíkom alebo bicyklom pre malý priestor medzi zaparkovanými autami.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43249 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Mesto Nové Zámky buduje parkovacie miesta podľa svojich finančných možností, cca 100 nových parkovacích miest ročne. Každé parkovisko sa rieši s dotknutými vchodmi. Pokiaľ ide o porušovanie platných predpisov ohľadne parkovania, prosím kontaktujte Mestskú políciu kedykoľvek na bezplatnom čísle 159, policajti sú tu pre Vás. Ak máte námety, návrhy ako riešiť konkrétnu situáciu s parkovaním, prosím kontaktujte MsÚ Nové Zámky.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Mato: Treba volat mestsku policiu pokial tam su nevhodne zaparkovane auta ako menej ako 5m od prechodu, auto zaparkovane v zakrute...
Dominika : Keby mestská polícia chodila zakaždým, keď ju zavolajú, tak by tam tie autá nestáli v takom množstve ako tam stoja pravidelne každú noc. A toto nech riešia kompetentnejší, nech prispôsobujú a modernizujú toto mesto.
Peter: Problém treba vnímať trochu zo širšieho uhla. Treba začať tým, že všetko je o ľuďoch. Zoberiem to z pohladu tvorby parkovacích miest (parkovanie na zeleni nebudem riešiť, to je kapitola sama o sebe). V prvom rade sú tu aj občania, ktorí môžu podať podnet ako by si vedeli predstaviť parkovanie (myslím si, že nie je na škodu ak sa ľudia zaujímajú a tvoria svoje okolie). Ďalej ak sa aj podá nejaký rozumný návrh ako vyriešiť v nejakej lokalite parkovanie, vždy sa nájde nejaký dobroprajný a aktívny občan, ktorý robí petíciu a zháňa hlasy na to ako tomu zabrániť, a ľudia ju bez toho aby si uvedomili čo podpisujú tak to podpíšu a potom nadávajú. Tích parkovísk mohlo byť aspoň o niečo viac, keby neboli vždy nejaké námietky prečo nie a pod. Čo sa týka MsP tak ju treba zavolať, má slúžiť občanom a na to tu sú.
Laco: Možno by pomohlo, ak by na sídliskách neparkovali firemné autá. Bolo by ale nutné vytvoriť centrálne, spoplatnené, ale zároveň strážené parkoviská pre "podnikateľov" a zakázať im parkovať pred panelákmi - nehovoriac iba o dodávkových autách. Riešenie na kontrolu dodržiavania by sa určite našlo. Na margo platených miest pred panelákmi - čo s ostatnými obyvateľmi, keď sa všetky miesta predajú? A bude to onedlho. Toto predsa nie je riešenie, to je iba napĺňanie kasičky. Mestská polícia horlivo zasahuje proti parkovaniu na parkovisku pred nákupným centrom COOP v nočných hodinách, ale vôbec si nevšíma autá zaparkované na trávniku, v križovatke, na chodníku a pod. Načo volať 159, chcete povedať, že policajti nemajú oči? Čo na to poviete, páni zodpovední? Vyriešite to, alebo opäť nás budete presviedčať, prečo sa to nedá urobiť?
Peter: Plne súhlasím s komentárom Laca,čo hlaďajú firemné autá na parkoviskách pre obyvateľov panelákov?A ešte jedna vec,prečo majú dokonca zakúpené vyhradené parkovania pred panelákmi autá s ŠPZ-ami nie NZ(BL,PK,BB,KN atd..),firmy im to zaplatia a my ostatný nech platíme pokuty za státia na zeleni.To je je niečo pre občana,že Vážený páni poslanci?
norbert: Je velkou tragédiou predávanie parkovacích miest takou formou akou sa to robí v našom meste. Nič proti zakúpenie parkovacieho miesta, ale predsa je nemyslitelné aby sa predali všetky parkovacie miesta, napr. ulica Jazdecká. Na sto bytov tridsať parkovacích miest a z toho dvadsať päť predaných. A čo tý ostatný? A kdo, alebo akým právom chcete prikazovať aby firemné autá parkovali niekde na kraji mesta a ešte za to aj platili? Toto je čo za primitívný nápad? Toto mohlo vzniknúť len v niekoho chorej hlave. Ale však je predsa jednoduchšie prikázať určitej skupine ludí niečo, ako vyriešiť problém k všeobecnej spokojnosti.
Peter: norbert,pýtam sa ťa akým právom firma sídliaca v napr,v Bratislave si kúpi parkovacie miesto pred tvojím vchodom,kde máš ty trvalý pobyt a ty nemáš potom kde zaparkovať???ale tebe to asi vyhovuje,určite máš firemné auto,ktoré má kúpené parkovacie miesto.
Laco: norbert, ty si typický prípad schizofrenickej, populistickej a arogantnej politiky, bez námetu na vyriešenie problému.
Norbert: Páni múdrí Laco a Peter. Tak po prvé. Aký je rozdiel medzi autom z ŠPZ BA či NZ? Ak som zámčan a môžem si dovoliť zaplatiť miesto, (čo asi nie je váš prípad), zaplatím si ho a parkujem. (toto bolo ironicky) A teraz vážne. Vy ani jeden asi ste nečítali to čo som napísal. Takže šup,šup ešte raz si to prečítajte a potom sem dajte tie vaše múdre komentáre.
Laco: Norbert, ty si ešte k tomu aj vzťahovačný, tie ostatné prívlastky sa potvrdili. Aby som ti objasnil problém parkovania služobných áut, tak dám príklad. Mám 10 dodávkových áut, kúpim si parkovacie miesta / je jedno či pred vlastným vchodom, alebo vo vedľajších uliciach, kde bývajú moji zamestnanci /. Bolo by asi vhodnejšie ich zaparkovať na jednom stráženom a tak isto platenom parkovisku. A teraz mi povedz, aký je rozdiel medzi mnou a podnikateľom, ktorý má iba jedno firemné auto. Nehovorím to vtedy, ak to auto je jediné v domácnosti a používa sa aj na súkromné účely. Ale doteraz som nečítal v tvojich príspevkoch návod na riešenie danej problematiky.
Peter: Milý Norbert,mňa by vlastne táto téma ani nemusela zaujímať nakolko mám garáž::-)),ale mi to proste nedá,lebo najviac nadávajú na parkovanie práve tí,ktorí si sami svojimi firemnými autami obsadia miesto a svoje vlastné autá potom nemajú kde zaparkovať:-).A tvoj príspevok som si prečítal pozorne,ale ty si v nom nejaký dopletený,prvá časť-súhlasím,ale čo druhá?ved ty si protirečíš V druhom príspevku píšeš,že ak si zámčan a môžeš si dovoliť zaplatiť,kúpiš a parkuješ,ved o tom píšem aj ja,ale čo tvoje firemné auto,ktoré zaplatí firma na úkor iného zámčana?podla mna toto je problém.A kde sú peniaze za vyplatené parkovania,nemali by sa použiť na riešenie parkovania?ale to je otázka pre pánov poslancov.
Norbert: Takže teraz vážne. Ja NESÚHLASÍM s predajom parkovacích miest. A ak už niekto chce mať určité privilégia, nech si za to zaplatí. No nie na úkor iných obyvatelov. Písal som, že je predsa nemyslitelné aby sa predali pred domom všetky parkovacie miesta, ktorých je samozrejme nepomerne menej ako bytov. Ak mesto chce predávať, nech sa vyčlení trebárs jedna pätina miest a nech mesto urobí aukciu a nech si ich vlastní ten kto zaplatí viacej peňazí, ale nech zvyšok je volných pre ostatných obyvatelov. Toto je asi jasne pochopitelné stanovisko. Ja nemám kúpené miesto a ani si ho nehodlám kúpiť. Mám služobné auto, ale nemám súkromné. Ak by som nemal služobné, bol by som nútený si kúpiť svoje vlastne, takže by sa nič nevyriešilo. Bohužial obchod je nadradený nad výrobu a z toho vyplýva aj ovela väčšie množstvo ľudí čo pri práci využívajú služobné auto. S tým nič nespravíte. Ale ten príklad o desiatich dodávkach je dosť scestný. A to prečo mesto predáva parkovacie miesta je velmi lahko zodpovedatelná otázka. Horšie je to už u odpoveďou na otázky o právnom základe takéhoto konania a aj o tom, kam tieto peniaze idú, respektíve kde končia. Je to množstvo peňazí. Momentálne je predaných 769 parkovacích miest v sume okolo 170 000 ,- €. A ak sa pozriete na to kde všade a ako chaoticky sú tieto miesta vyčlenené, pochpíte že to je len o peniazoch a nie o nejakom riešení problému. A ešte raz, ja nesúhlasím s predajom parkovacích miest a taktiež som proti tomu, aby parkovanie sa riešilo vyčlenením nejakej skupiny majitelov vozidiel k parkovaniu na niekým určenom mieste. Aj napriek tomu, že mám služobné auto, som obyvatelom tohoto mesta, platím riadne dane a nik nemá právo ma obmedziť v tom, že či budem parkovať pred mojím domom, alebo či budem parkovať pred akýmkolvek domom v tomto meste kde je volné miesto.. Moja úcta.

76. Odpad v časti Zúgov
Zaslal: Zaslal: Gabriel, 18. mája 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Dobrý deň, poprosil by som odstrániť čiernu skládku rôzneho odpadu na ľavej strane hrádze od kúpaliska Štrand smerom k vodným kaskádam Zúgov.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia a zároveň Mestskej polícii. Po preskúmaní pôvodu odpadu bude tento odstránený v priebehu mesiaca jún 2014.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

77. Vrak pred škôlkou na Ďorockej ulici
Zaslal: Zaslal: Zdeno, 18. mája 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Pred škôlkou na Ďorockej ulici už vyše pol roka stojí tento vrak. Sú na ňom rozbité okná, vyfučané pneumatiky, otvorená nádrž. V minulosti tam bola aj taxikárska anténa - zmizla ako prvá.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43280 a postúpený Mestskej polícii na prešetrenie. Majiteľ vozidla je dlhodobo nezastihnuteľný a nakoľko v našom meste neexistuje strážené parkovisko pre takéto vraky, ktoré by bolo schválené Okresným úradom v zmysle zákona 223/2001 Zb. o odpadoch, mesto ďalej nevie účinne postupovať. Auto je evidentne majetkom a jeho odstránenie by bolo v tomto prípade odcudzením. V súčasnosti evidujeme cca 20 takýchto vozidiel.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: ježo : Ano je auto je jednoznačne majetok, ale majitel má aj jednoznačne povinnosti vyplývajúce zo zákona( majetok- teda auto riadne zabezpečiť atď) teda minimálne tento zákon sa porušuje a aj napriek tomu kompetentní nič neriešia.( to isté je aj na ulici svornosti), s tým, že auto stojí v úzkej uličke na križovatke kde je zakázané státie a tiež sa nič nedeje. Že by tieto porušenia zákona o cestnej premávke boli v kompetencii polície?

78. Topole znepríjemňujúce život
Zaslal: Zaslal: Margita Kullačová, 15. mája 2014    Stav: Neriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Už viac ako tri týždne nám na jar topole svojím páperím znepríjemňujú na Nábrežnej ul. život. Máme to "šťastie", že sme atakovaní aj od rieky, aj z parčíka pri škole. Takže je úplne jedno, odkiaľ vietor fúka - a na Nábreží fúka stále, sme zaplavovaní páperovým snežením. Neviem, či sa mi dobre podarilo pripojiť fotografie, aby ste to videli. Z roka na rok sú topole košatejšie a je to čím ďalej horšie, pretože ich je tu veľa. Prskáme, kašleme a veľmi to dráždi oči. O tom, čo máme na balkónoch ani nehovorím.
Odpoveď samosprávy: 29. máj 2014 Odpoveď Dobrý deň,Ďakujeme za Váš podnet. Bol zaevidovaný pod číslom 43170 a postúpený na Odbor investičný, komunálny, dopravy a životného prostredia. Po preverení skutkového stavu sa vyjadríme k problému.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ
Komentáre: Rdidiculously Hilarious: "Topole znepríjemňujúce životné prostredie" - to je dobry vtip ;). Topole predsa tvoria zivotne prostredie,nie nezneprijemnuju ho:). Zrejme to malo byt: Topole znepríjemňujúce život alergikom. Ak to chapem spravne, tak podla tohto prispevku, bude stacit vyrubat vsetky topole v sirokom okoli, alebo celom svete?! Myslim, ze problem je trosku zlozitejsi - ak sa vsetko vyrube, kto zasadi nove stromy (alebo kasleme na stromy??!! - vsak su uplne zbytocne, nikdo z nich nic nema, len par alergikov z nich kycha), kto sa bude starat o nove male stromceky? Naozaj je dobre najprv vsetko vyrubat a mozna potom nieco zasadit (vidime co sa stalo s malym lesikom pri Berku - povodne topole sa vyrubali a v "dobrej viere" sa nasadili ine stromy(tusim lipy,...), lenze kompetentnym asi nikdo nestihol povedat, ze les nie je pole a takto to nefunguje. Po asi 3 rokoch tam nie je ani 1 z novo vysadenych stromcekov, len mlade topole...) Ked mam problem, asi by bolo dobre najprv sa nad nim trosku zamysliet a az potom to pustit do sveta
ja: presne, stromy treba chrániť A nie rúbať
Margita Kullačová: Ale,ale, nie tak zhurta. Kto tu žiada vyrúbať všetky stromy?!Na tom malom priestore, uprostred sídliskovej zástavby je proste tých topoľov veľa. Narátala som ich tam okolo 14 len v tom malom parčíku pri detskom ihrisku.Vysadiť ich tam toľko bola prvá chyba. Darí sa tu na juhu aj iným stromom. Som za to, že by sa najprv mali nahradiť nimi. Berk možno nie je pre lipy vhodný, ale tu v meste sa darí aj im, aj javorom, dokonca aj iným. Skúste sa presvedčiť , nakonec, vidíte z nich niektoré aj na pripojenej snímke. A čítajte prosím pozornejšie, než niekoho iného vyzvete k zamysleniu a snažíte sa tým jeho problém zhodiť zo stola pekne anonymne a akože "ekologicky"
Matúš: Ľudia, to, že by sme mali chrániť stromy je to najdôležitejšie samozrejme, to bolo po prvé, po druhé je to to, že topole nie sú alergény, ak by ste namiesto kritizovania viac zisťovali, tak tie tie chumáčiky sú alergény, ale zhodou okolností iná rastlina, ktorá presne vtedy kvitne ked aj topol .. bohužial, zabudol som ako sa volá .. no je bežná, preto je všade .. nie topole ničia život alergikom ;) jedine ak svojou nebezpečnou výškou niekedy :)

79. Prepadnutá mreža kanála
Zaslal: Zaslal: Jaroslav, 12. mája 2014    Stav: Vyriešený    Zodpovednosť: ->Prejsť na podnet



Popis: Na križovatke S.H. Vajanského a Hradnej priamo pri Chilli Pube je prepadnutá mreža na kanalizačnej vpusti.
Odpoveď samosprávy: 20. máj 2014 Odpoveď Na kanalizačnej vpusti sa robí, práce by mali byť ukončené do konca mája 2014.Ing. Peter Ághprednosta MsÚ NZ

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Známa lampa s čiernym kovovým tienidlom sa stala témou celostránkového článku v novom Denníku N. Cez osudy lampy spoznáme jej dizajnéra i osud fabriky včítane jej smutného konca: "... po privatizácii (1997) sa ocitli tisíce zamestnancov na dlažbe. Neustále sa vedú diskusie a spory o tom, prečo sa to stalo..." Čítajte na stránke Denníka N... {jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Čítajúc publikácie cirkvených historikov si musíme zvyknúť na slovné ornamenty, hoci o profesionalizme autorov nemožno pochybovať. Gábrišov príbeh však nie je príbehom arcibiskupovho zápasu - jednak nevedno, kedy k menovaniu za arcibiskupa došlo - zrejme až posmrtne -  a jednak je jasné, že Gábriš, rovnako ako jeho súputníci Pásztor a Feranec, by sa v inom, než komunistickom režime biskupmi nikdy nestali....

Z tejto biografie sa dozvieme mnohé o biskupovi Gábrišovi i vzťahu normalizačného režimu k cirkvi. Narážali na seba dve autoritatívne organizácie - katolícka cirkev a štátostrana. Kým tá prvá zápasila s klesajúcim vplyvom v spoločnosti, tá druhá sa zúfalo snažila získať legitimitu. Ich vzájomný zápas a sčasti kooperácia boli ukážkou zložitej pozičnej hry, pravda veľmi nerovnocenných súperov. Veď kým Gábriš bol teológ, filozof a historik, voči nemu stáli rôzni pochybní nedouci a absolventi VÚML.

Július Gábriš bol svojim založením republikán, čo mu neskôr nepochybne pomohlo dohodnúť sa s normalizačným režimom. Na rok 1918 spomínal:

„Bratskú zhodu", tú celospoločenskú, nepriniesol veru ani koniec vojny, veď v Tesároch sa už koncom roka 1918 strhla trojdňová rabovka, čo postihla najmä Židov. Páchateľmi boli agresívni vojaci, ktorým mnohí ľudia radšej vopred dávali potraviny, len aby sa vyhli
výtržnostiam. Sotva si Tesárčania vydýchli, v polovici nasledujúceho roka 1919, konkrétne v dňoch 6. až 8. júna, k nim vtrhli maďarskí boľševici. Obyvatelia sa schovávali do pivníc, bolo počuť prestrelky, jeden z legionárov bol zabitý pri pokusoch zlikvidovať železničnú trať. A pred kostolom jeden „boľševizmom napáchnutý" vojak zúrivo vykrikoval, že „Boha nieto", že nech ľudia „neveria nič", že „netreba nám kostolov, netreba nám kňazov!". „Vydobytá sloboda" komentoval povojnovú atmosféru miestny kronikár, „postavila väčšinu nášho ľudu pred niečo neznámeho, ľud náš v prvých dobách nechápal nový stav, myšlienka Kráľovstva uhorského príliš hlboko pustila korene do duší nášho ľudu." „Začínajú sa prebúdzať násilne odnárodnení Slováci," komentoval Gábriš neskôr toto obdobie, „a národne prebudení bez obavy sa hlásiť k svojmu slovenskému etniku... začala zaznievať slovenčina v školách, vo verejnom živote a dostáva sa do rúk uvedomelých Slovákov i vedenie nielen spoločenských, kultúrnych, ale i náboženských ustanovizní."

Autor rozumie, že kritika ČSR bola viac-menej vynútená...

K roku svojich primícií, najmä k zániku prvej Československej republiky, sa Gábriš vrátil niekedy v päťdesiatych rokoch. V duchu ich ideologizovanej atmosféry nehodnotil jej dvadsaťročné trvanie kladne, ale skôr ako čas sklamaných nádejí, lebo „tento štát nebol vždy nástrojom spravodlivosti". Mienil tým nespravodlivosť dvojakú: sociálnu, keď malá vrstva bohatých „si žila v blahobyte", kým najmä počas hospodárskej krízy robotníci a malí roľníci „v biede živorili"; druhá nespravodlivosť - voči „svojbytnosti slovenského národa ako celku" - mala podobu nanucovania vykonštruovanej Benešovej -  „idey československého národa".

Gábriš dokázal nájsť pozitíva i na 50-tych rokoch. Zasadzoval sa o „disciplinovaný postoj nášho duchovenstva pri socializácii dediny", ktoré takto vyjadrovalo isté „porozumenie pre snahy socializmu"
„Snahám socializmu" v druhej polovici päťdesiatych rokov Gábriš zadosťučinil viacnásobne, najmä v rámci takzvaných „okresných mierových porád": ako uvidíme neskôr podrobne, v roku 1957 verejne podporil pokračujúce zriaďovanie JRD, o rok sa angažované vyjadril k rozsudkom nad členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG), vyzdvihol mierové snahy Sovietskeho zväzu, ktorý neskôr obhajoval aj v súvislosti s Berlínskym múrom.
Gábriš si uvedomoval, že voči podobnému politizovaniu kňazov pretrvávajú vážne výhrady zo strany duchovenstva i veriacich. „Dajte nám už pokoj s tou nešťastnou politikou," parafrázoval týchto kritikov, „ktorá toľko zla narobila kňazom v minulosti!" Áno, priznával, kňaz nemôže byť „priamym politickým činiteľom", ako reprezentant Cirkvi nemôže si „dovoliť takéto riziko". No súčasne by „bolo veľkou nezodpovednosťou" nezískať si patričné vedomosti o „dobovej poli-
tickej danosti", bez ktorých by kňaz nevedel vykonávať ani svoju „eminentne kňazskú, čisto duchovnú pastoračnú prácu". „Z týchto dôvodov," tvrdil Gábriš, „naše mierové kňazské porady majú vždy praktický význam pre každého kňaza."

„Mierové porady", mimochodom, niekedy aj komunistom pripomínali stranícku schôdzu „až na to modlenie...". Gábriš napríklad na senickej porade v marci 1954 navrhol hovoriť o mieri aj s deťmi a tak túto myšlienku preniesť na rodičov. Inokedy vyzdvihol dôležitosť volieb a vyzval spolubratov všímať si nálady veriacich a usmerňovať ich, aby sa po voľbách na obce nepozeralo ako na reakčné. Nech teda pristúpením k urnám - ako bojovníci za mier,  socializmus a krajší život - preukážu lásku k blížnemu. Na inej mierovej schôdzi, keď prednosta školského odboru žiadal kňazov zdôrazňovať poslušnosť detí voči rodičom a predstaveným, Gábriš prisľúbil túto povinnosť „poctivo plniť'...

Haľko spomína aj Gábrišov neskorší referát preferujúci JRD v rámci kampane, ktorú v prospech družstiev rozpútali na jar 1957 aj Katolícke noviny, podľa ktorých má duchovenstvo „prispieť zo všetkých síl k veľkému rozvoju nášho poľnohospodárstva, rozvoju družstiev". A mnohí slovenskí duchovní na dekanátnych poradách naozaj „prispeli", zdôvodňujúc a obhajujúc najrôznejším spôsobom roľnícke družstvá....

Haľko pokračuje ako je ťažko pochopiteľný jeho príspevok „Mravné opodstatnenie prestavby poľnohospodárskej štruktúry", podlá ktorého medzi náboženstvom a družstevnou formou práce „niet ideových rozporov", JRD nie sú nástrojom na „skomunizovanie a zatheizovanie obyvateľstva". Aj kňaz ma v kázňach i v individuálnom styku „vytvárať a upevňovať v družstevníkoch myšlienku solidarity... kňaz veľmi mnoho môže urobiť pre družstevnú vec najmä v individuálnom styku s tými, ktorí sú doteraz mimo družstva a sú v rozpakoch, či majú do neho vstúpiť". Gábriš, používajúc marxistické výrazivo o „pažravom kapitalizme", o „mase vykorisťovaných" či o „nespokojnom proletariáte", argumentuje aj encyklikou pápeža Leva XIII. Rerum Novarum a Pia XI. Quadragesimo Annoy nevynecháva ani citát svätého Pavla „Kto nepracuje, nech ani neje". Z toho vyplýva, že „pôda patrí len tým, ktorí na nej pracujú", pričom „scelením pôdy a spoločným obrábaním má sa odstrániť otrocká drina a využiť stroj". Podľa vzorových stanov JRD sa do družstva vstupuje „na základe dobrovoľnosti", veď JRD nie je „politickou alebo straníckou organizáciou s nejakou zvláštnou ideológiou". Základnou normou mravného pokroku je láska k blížnemu - ak ju hospodárska štruktúra umožňuje uskutočňovať lepšie, je pokrokovejšia. „Keď porovnávame štruktúru individuálneho a kolektívneho hospodárenia," končí Gábriš, „tak už na prvý pohľad je zrejmé, že štruktúra kolektívneho hospodárenia teoreticky dáva lepšie predpoklady pre uskutočňovanie idey lásky k blížnemu."

V 60-tych rokoch spolupracoval s Mierovým hnutím katolíckeho duchovenstva (MHKD), ktoré 21. marca 1968 pomáhal rozpustiť. V apríli 1968 spoluzakladal Dielo koncilovej obrody (DKO).

Biskupom sa stal neśtandarne bez súhlasu Vatikánu keď apoštolský administrátor trnavskej diecézy dr. Ambróz Lazík 20. apríla 1969 zomrel a vo svojom testamente "vymenoval" svojho nástupcu proti všetkým pravidlám kanonického práva. Čsl. úrady pre Gábriša vzápäti vydali štátny súhlas a Vatikán postavili pred hotovú vec.

V januári 1971 sa Gábriš zúčastnil prípravnej porady pre založenie prorežimného združenia duchovných Pacem in Terris. Myšlienkovou niťou jeho prejavov bola "láska k blížnemu v socializme" v dikcii mierového duchovenstva.

Gábriš sa niekoľkokrát stretol s G. Husákom. 16. decembra 1972 bola dosiahnutá dohoda mefzi čsl. vládou a Vatikánom o menovaní troch biskupov: Jána Pásztora pre Nitru, Jozefa Feranca pre B. Bystricu a J. Gábriša pre Trnavu.  4. marca prebehlo vysvätenie biskupov za účasti štátneho sekretára Vatikánu Casaroliho a o ďalšie tri dni skladanie sľubu vernosti štátu v modrom salóniku úradu vlády SSR.

Príhovor biskupa Gábriša pri skladaní sľubu vernosti. Za biskupmi stoja predstavitelia krajských výborov Pacem in terris: za Jánom Pásztorom Jozef Vrablec, za Júliusom Gábrišom Ján Čížik a za Jozefom Ferancom Jozef Dovala	Skladania sľubu vernosti sa zúčastnili aj riaditeľ Sekretariátu pre veci cirkevné Karol Homola (vľavo) a vedúci oddelenia pre Katolícku cirkev Ondrej Káčer

Július Gábriš so slovami „sľubujem" podáva ruku predsedovi vlády SSR Petrovi Colotkovi	Július Gábriš podpisuje sľub vernosti v prítomnosti predsedu vlády SSR Petra Colotku a ministra kultúry SSR Miroslava Válka

Od tohoto momentu sa pohľad Haľka postupne mení a ďalšiu činnosť Gábriša interpretuje ako jeho veľký zápas s komunistickým režimom.

6. júla 1978 boli na slávnostnej omši s minimálnou publicitou v trnavskej katedrále odovzdané pápežské buly o zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie, za čo sa Gábriš poďakoval G. Husákovi osobitným listom.

Ako hlavný kancelár bratislavskej bohosloveckej fakulty citlivo balansoval - pri akciách bohoslovcov proti Pacem in Terris zasahoval dostatočne dvojzmyselne - odsúdil akciu PiT, ktorá nepatrí do školy, ako i akciu bohoslovcov proti nej.  Študentov protestujúcich hladovkou, vylúčil zo śtúdií.  Podobné dvojznačné stanovisko zaujal voči Chare 77, ktorú odsúdil ako pokus býv. komunistov predrať sa opätovne k moci.

Biskup podnikol dve cesty do Vatikánu, bol na audiencii u pápeža 11. marca 1982 potom, ako bol 8. marca 1982 prijatý Sv. stolicou dekrét o zákaze činnosti duchovných v "združeniach a hnutiach nepovolených pre klérus". Zákaz sa týkal i Pacem in Terris, v Československu však dekrét viac-menej ignoroval štát ako i biskupi. Gábriš št. predstaviteľom sľúbil o dekréte pred kňazmi mlčať.

Ku vzrastajúcej názorovej stabilite, stále zrejmejšej po roku 1982, sa Gábriš musel krvopotne prebolieť cez obdobia tlakov a protitlakov, keď verbálnymi vybočeniami z principiálnej línie akoby sa poddával rôznorodým náporom. Jeho občas kompromisné, únikové, neraz až protirečivé vyjadrenia o režime a o mierovom zoskupení vykazujú záznamy z päťročia 1976 - 1982. V Gábrišových výrokoch sú identifikovateľné akési tri paralelné tendencie: popri občasnom oceňovaní predstaviteľov štátu tiež mätúce hodnotenia Pacem in terris a napokon - po tretie - inštrukcie prorežimným duchovným, kolísajúce medzi striktným zákazom angažovanosti a jej využívaním v prospech Cirkvi.

Jeho články v Katolíckych novinách boli upravované "hnusáckymi doplnkami" a vyznievali dostatočne prorežimne.

Gábriš bol mariánskym ctiteľom i apologétom odkazu Veľkej Moravy. Filozofiu dejín tohoto teológa, diplomata a cirk. historika Haľko sumarizuje nasledovne:

Pôvod viery a mariánskej úcty Slovákov, ktorých Turci a Tatári existenciálne ohrozovali, Gábriš jednoznačne pripisoval cyrilometodskej misii. Jej nezastupiteľnosť vysvetľoval opierajúc sa o výrok francúzskeho cirkevného historika Bossueta, podľa ktorého „kresťanstvo by sa nebolo po svete tak rýchlo rozšírilo, keby mariánskou úctou nebolo podchytávalo tvrdé pohanské ľudské srdcia". Podľa Gábriša bol tento princíp uplatnený aj v Byzantskej ríši pod heslom „Per Mariam ad Jesum, per Mariam ad Deum", čiže „Skrze Máriu k Ježišovi, skrze Máriu k Bohu". „Z tohto prostredia prišli k nám naši vierozvestovatelia svätí Cyril a Metod," dôvodil biskup, „... hneď od začiatku aj u nás začali používať túto metódu šírenia kresťanstva... preto aj mariánska úcta nášho slovenského národa hneď od začiatku zapustila hlboké korene." Slovenský národ bol teda kultúrne vyformovaný cyrilometodskou náboženskou ideou, ktorá sa „opierala o mariánsky kult", inak by spolu so zánikom Veľkomoravskej ríše „zanikol aj náš národ". „Nestalo sa to len preto," vysvetľoval Gábriš, „že naši slovanskí predkovia sa po vpáde maďarských hôrd do Podunajskej nížiny stiahli do slovenských hôr ako etnický celok posilňovaný ideou mariánskej ochrany." Paradoxne to bola práve táto uchránená mariánska úcta, pomocou ktorej potom kráľ Štefan, Slovanom svätým Vojtechom pokrstený syn vojvodu Gejzu, nábožensky a kultúrne usmernil svojich „zdivočelých súkmeňovcov", a takto sa „Uhorsko stalo mariánskym kráľovstvom a Štefan, neskoršie vyhlásený Cirkvou za svätého, mariánskym kráľom". Tieto súvislosti sa podľa Gábriša premietli aj do árpádovského erbu, kde popri štyroch pruhoch reprezentujúcich štyri rieky Dolnej zeme je aj trojvršie s dvojramenným apoštolským krížom ako symbol severnej časti Uhorska, teda Slovenska. „Aj toto je názorný dôkaz, že zmysel slovenských dejín je náboženský."

V tom čase už začínali aj výrazné zdravotné problémy sprevádzané psychickou labilitou, znásobenou provokáciami Štb ktoré viedli k rozdádaniu a vzájomným podrazom biskupov medzi sebou.

Biskup Gábriš zomrel 13. novembra 1987 ako 74 ročný. Bol pochovaný za účasti viedenského kadinála Königa a vysokých štatnych čiiteľov.

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

A fiatal érsekújvári magyar képviselő többször is megpendítette az elmúlt hetekben a magyar alpolgármester ügyét - mintegy sejtetve, hogy Érsekújvárban létezik egy íratlan szabály a másik polgármester-helyettes nemzetiségét illetően.  Jelenleg - az elmúlt ciklusoktól éltérően - városunk egyetlen alpolgármesterrel üzemel, aki viszont - szintén teljesen újszerűen és szokatlanul - napi 8 órát dolgozik.

Az utolsó havi jövedelem kifizetése kapcsán az új városvezetés a leköszönő alpolgármesterektől a ledolgozott órákról kért kimutatást (kiderült , hogy a belső szabályzat szerint min. 20 órát kötelesek a munkahelyükön tölteni). Egyikük a kérés hallatán kijelentette, hogy márpedig őneki ilyenje nincs - így az utolsó fizetését nem is kapta meg a mai napig... Információink szerint az  alpolgármesterek heti 2 órákat töltöttek munkahelyükön... és vitték haza a több mint 2000 Eurót a hónap végén... (Egyébként a leköszönt magyar alpolgármester e sorok íróját anno arról győzködte hevesen, hogy átlagfizetését adózás után és az év-végi +100% jutalom nélkül kellene feltüntetni...)

A fiatal képviselő urat viszont láthatóan nem a kérdés ezen oldala ragadta meg... Érdeklődési regisztere amúgy is meglehetősen szegényes és mindeddig abban merült ki, hogy a lepusztult és lenullázott-, ezer sebből vérző városunkat kétnyelvűsítési kampánnyal próbálta jobb kondícióba hozni...

A magunk részéről egyáltalán nem siettetnénk a magyar alpolgármester kinevezését. Egyfelől elég az alpolgi-ból egy is, másfelől az MKP helyi vezetői oly mértékben kompromittálódtak, hogy efféle vállalás - merjük remélni - meg sem fordult a fejükben...

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}

Dnes (11. februára 2015) bude rokovať finančná komisia mestského zastupiteľstva o bode "Financovanie formou zmeny splatnosti záväzku", za ktorým sa skrýva nie celkom triviálna obchodná transakcia. Mestský podnik Brantner Nové Zámky s.r.o., v ktorej je mesto 44% podielnikom nahromadilo voči Mestu od mája 2014 pohľadávky vo výške viac ako 2 mln. Eur, ktoré sa podľa (ne)predloženej zmluvy majú prefinancovať cez banku, ktorá mestu fakticky poskytne úver na úrok medzi 60-100 tis. Eur., pomocou ktorého by sa pohľadávka rozložila na 60-80 splátok.

Dokument predložený komisii je neúplný. Prekvapuje aj "kuchynská terminológia" použitá na odôvodnenie celej transakcie: "Z dôvodu zníženia záväzkov po lehote splatnosti, ktoré mesto tlačí pred sebou ešte z obdobia, keď záväzky vplyvom výpadkov v príjmovej časti rozpočtu (predaje majetku) nebolo možné uhradiť v lehote splatnosti, mestský úrad navrhuje MsZ realizovať forfaitingovú transakciu, kde by sme schválený objem záväzkov reštrukturalizovali a rozložili na splácanie počas 60 (80) mesiacov, a stali by sa splatné v dohodnutých lehotách resp. podľa splátkového kalendára."

Informácie sú neúplné aj v tom, že "Dokumentácia" uvedená pod textom nie je priložená. Zdá sa, že samospráva opäť nehrá s verejnosťou čistú hru. Priložené alternatívy financovania sú zvláštne aj v tom, že nepokrývajú celú pohľadávku 1 650 000 EUR (Brantner NZ) + 400 000 EUR (Brantner Kolta).

Čo všetko nevieme:

Aké faktúry tvoria pohľadávku? 
Je mesto priviazané k fy Brantner Kolta rovnakým zmluvným vzťahom ako k Brantner Nové Zámky?
Čo Brantner urobil pre sanovanie svojej postupne rastúcej pohľadávky? Prečo pokračovalo plnenie, keď mesto neplatilo? Dokedy by plnenie takto pokračovalo?
Kam sa podeli poplatky občanov a firiem zapaltené za odvoz komunálneho odpadu?
Aké iné opcie vznikajú? Môže sa mestský podnik s 44% podielom, kde konatelia musia konať v zhode, súdiť s mestom?
Nemôže Mestoi zjavne nevýhodnú zmluvu vypovedať okamžite? Nemôže prefinancovanie pohľadávky podmieniť ukončením zmluvy?
Nemôže Mesto nechať skrachovať mestský podnik Brantner NZ?
Prečo je výhodnejšie ručiť banke zmenkou než sa dohodnúť na rovnakom splátkovom kalendári s vlastnou  s.r.o-čkou?
Kde sú záruky, že v budúcnosti nebudú  vznikať výpadky v príjmovej časti rozpočtu (predaje majetku) a nebude možné uhradiť záväzky v lehote splatnosti?

Je evidentné, že o pozadí celej transakcie vieme veľmi málo, ako aj to, že to celé to speje k rozhodovaniu málo pripravených poslancov v umelo vytvorenej časovej tiesni na ďalšom zastupiteľstve 2. marca...
Predbežne sa javí, že sa Mesto sa súdnemu sporu s fy Brantner Nové Zámky, resp. s jej väčšinovým spoločníkom tak či tak nevyhne, preto by 2 mln. Eur bolo rozumnejšie investovať do ukončenia zmluvného vzťahu s fy Brantner než do jeho pokračovania...

{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}