Ku všetkým uvedeným nejasnostiam pristupuje konečne i otázka národnostná v maďarskej oblasti. Mnohí súdruhovia maďarskej národnosti a, žiaľ, medzi nimi i súdruhovia starí, ktorí roky sedeli v koncentračných lágroch, nechápu zmysel našej národnostnej politiky ani to, že národnostnú otázku treba podriaďovať všeobecným potrebám pokroku.
Az előterjesztett nem világos kérdésekhez csatlakozik végül a magyarlakta területek nemzetiségi kérdése. Sok magyar nemzetiségű elvtárs, sajnos közöttük sok idősebb is, akik koncentrációs táborokban ültek, nem értik meg nemzetiségi politikánkat, azt sem, hogy a nemzetiségi kérdést alá kell rendelni a haladás általános szükségleteinek.
1945, október 26. Bratislava. - Referát K. Bacilka na plenárnej schôdzi Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska o situácii v KSS po oslobodení a úlohách komunistov v nasledujúcich mesiacoch (úryvok)
Vystupujú často ako obhajcovia vraj „stalinskej" politiky, domáhajú sa menšinových práv pre Maďarov, škôl a časopisov.
Uvedení súdruhovia v poslednom čase išli tak ďaleko, že ich pôsobenie podobá sa ako vajce vajcu frakčnej činnosti. Členovia miestnej organizácie v Nových Zámkoch zvolávajú frakčné porady, rozosielajú, obchádzajúc okresné i oblastné vedenie, maďarským súdruhom v iných okresoch, ako Galanta, Šaľa, Levice, svoje listy a usporadúvajú dokonca i masové manifestácie za účasti 5000 — 6000 ľudí, na ktorých sa hovorí po maďarsky a pri ktorých domáhajú sa vydávania maďarského antifašistického časopisu. Isteže k tomuto prispelo značne i to, že vojaci a v niektorých prípadoch i členovia NV dopúšťajú sa šovinistického násilia. I v tomto prípade stojí tu otázka prebojovania našej politickej línie a je jasné, že organizačné opatrenie — ako neprijímame do strany Maďarov — nepostačuje. Máme už niektoré okresy, ako napríklad Komárňanský, kde naši súdruhovia líniu strany pochopili a kde strana pracuje uspokojivo.
K. Bacílek referátuma A SzIKP KB ülésén a SzIKP felszabadulás utáni helyzetéről és a kommunisták feladatairól a következő hónapokban. 1945. október 26. (részletek)
Gyakran úgy lépnek fel, mint a "sztálini" politika védelmezői, követelik a magyarok számára a kisebbségi jogokat, iskolákat, folyóiratokat. Az említett elvtársak az utóbbi időben oly messzire mentek, hogy tevékenységük úgy hasonlít a frakciós tevékenységhez, mint tojás a másik tojáshoz. Az érsekújvári (Nové Zámky) helyi szervezet frakciós gyűléseket tart, szétküldik leveleiket a környező járási és területi vezetésnek, a magyar elvtársaknak más járásokba, mint Galánta, Vágselye, (Šaľa) , Léva, és tömeggyűléseket is rendeznek 5000-6000 emberrel, amelyeken magyarul beszélnek, s amelyeken magyar nyelvű antifasiszta lap kiadását követelik. Bizonyosan közrejátszik ebben az is, hogy néhány esetben katonák és a Nemzeti Bizottság tagjai soviniszta erőszakhoz folyamodnak. Ebben az esetben is fennáll politikai vonalunk kiharcolásának kérdése, és világos, hogy szervezett intézkedések - mint a magyarok be nem fogadása a pártba - nem elegendőek. Vannak járásaink, mint pl. a komáromi, ahol az elvtársak megértették a párt vonalát és ahol a párt kielégítően dolgozik.
Zdroj: Komunistická strana Slovenska. Dokumenty z konferencií a plén 1944-1948. Ed. M. Vartíková. Nakladateľstvo Pravda Brat. 1971
Forrás: Polányi Imre, A szlovákiai magyarok helyzete 1944-1948 Dokumentumok, Pécs 1992
{jumi [NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}