Čitateľka Ida nás oslovila so svojou úvahou o dvoch kultúrnych akciách, ktoré sa udiali cez víkend v Nových Zámkoch. Jedna z nich sa - možno neplánovane, ale pre platiacich divákov určite neočakávane - stala štartom primátorskej volebnej kampane...
Tento víkend bol v Nových Zámkoch jedinečný. Mesto bolo javiskom dvoch udalostí na svetovej úrovni. Obecenstvo amfiteátra oslavovalo a tlieskalo v piatok večer právom slávnemu Folklórnemu súboru Lúčnica, v sobotu opernému koncertu Otokar Klein a jeho hostia. Ale spomínala sa tu aj politika. V piatok súčasný primátor mesta opovážlivo zahlásil na folklórnom podujatí svoju opakovanú kandidatúru. Po štvrtý krát by sa chcel stať primátorom mesta. Považujem to za jeho veľké fiasko. Doteraz vedel vždy vhodne a v pravej chvíli zareagovať. Tentokrát mu to nevyšlo. Ten, čo si myslí, že môže všetko, si neuvedomil, že je to dvojsečná zbraň. Čo sa stalo s jeho doteraz dobre fungujúcim tímom? Možno sa len uponáhľali z oprávneného strachu.
Toto oznámenie nebolo plánované. Je málo pravdepodobné , že to bolo súčasťou dobre vypracovanej stratégie. Bol to nútený krok. Obával sa, že Otokar Klein oznámi kandidatúru o stoličku primátora práve na sobotňajšom opernom galaprograme. Jeho úvaha bola logická. Problémom však bolo, že si neuvedomil, že nie každý je taký bezohľadný ako on. Bolo mu úplne jedno, či je na benefičnom koncerte pre poškodených povodňou, alebo na folklórnom predstavení. Nebolo to nič iné, ako improvizovaná kampaň. Ale zmýlil sa. Po prvé: pre netaktnosť voči platiacemu obecenstvu na folklórnom večere výkrikom ZVOĽTE MA!
 |
 |
 |
|
Po druhé: na nasledujúci deň sa zo strany Otokara Kleina očakávané oznámenie nekonalo. Nemožno zasa tvrdiť, že sa neuskutočnilo, ale odznelo spôsobom, ako to situácia dovolila. Z javiska už nezaznela veta „Zvoľte ma!“, ale so slzami v očiach a zlomeným hlasom sa poďakoval za doteraz prejavenú dôveru a podporu obecenstva, a žiadal o to naďalej. Kto chcel porozumieť, porozumel. Obdivuhodné, perfektné a ľudské. Presne týmto zamlčaným oznámením sa preukázal obrovský kontrast medzi dvoma „kandidátmi“. Obecenstvu sa zobrazili dva úplne rozdielne svety.
Kým za „kandidátom“ z piatku, pracuje profesionálny tím, Otokar Klein jednoducho vyslovil čo cítil, čo si myslel. V tejto chvíli je Otokarova kandidatúra skôr domnienkou, či želaním. Isté je, že Otokar Klein nie je v jednoduchej situácii. Je svetoznámy umelec a uznávaný spevák. Prečo by sa púšťal do zapáchajúcej miestnej politiky? Prečo by sa vzdával kariéry za sivý post primátora mesta? Nie je to výhodné po materiálnej, ani po humánnej stránke. V porovnaní so súčasným primátorom, nepotrebuje toto miesto za každú cenu. Lenže má jednu slabosť, ktorá ho nenecháva spávať: je to jeho ľudskosť, a ochota pomáhať. Vidí dianie v meste. Som si istá, že jeho rodina ho nepobáda, ale snaží sa ho chrániť od nesprávneho kroku. Na druhej strane je veľa prívržencov, ktorí ho prosia, aby kandidoval. Vidia množstvo problémov a veria, že jedine jeho meno môže byť garanciou zmeny vládnuceho chorého systému. Piatkový výstup primátora bol len odrazom toho, čo robí s mestom už viac ako desať rokov. Môžeme povedať, že niet takého príbuzného súčasného primátora, ktorý by ešte nesedel na čele mestských inštitúcií. Nedávnym a veľmi charakteristickým príkladom bolo zvolenie riaditeľa Základnej umeleckej školy. Nech hovorí hocikto, hocičo, keď je takýto veľký rozdiel medzi dvoma kandidátmi v ľudskosti a korektnosti, tak mi dovoľte, aby som bola trochu sebecká, a povedala: „Otokar Klein, kandidujte za primátora Nových Zámkov, lebo naše mesto potrebuje prebudiť!“ Iste odznejú hlasy proti voľbe "Maďara". Usudzujem ale, že je v prvom rade Novozámčan a v neposlednom rade úprimný človek. A práve jeho nevôla stať sa primátorom ho dáva za najlepšieho kandidáta, lebo mesto potrebuje práve človeka, ako je on.
Foto: FB "Nové Zámky Official", FB "Otokar Klein"
{jumi[NZONLINE/addfb.php]}{jcomments on}